2 písm. d/ OSP rozhodnutie žalovaného zo dňa 05.08.2013, č. 1100305/1/374971/2013 8Sžf/83/2014 2 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 25.04.2013, č. 9701402/5/1600691/2013/Bart a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100305/1/374971/2013 z 05.08.2013 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 9701402/5/1600691/2013/Bart z 25.04.2013, ktorým bol žalobcovi vyrúbený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za rok 2008 vo výške 6669,42 €. Krajský súd vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že sa nemohol stotožniť s názorom žalovaného, že jeho povinnosťou nebolo skúmať, či boli dodržané podmienky postupu správcu dane upravené v ustanovení § 48 ods. 4 Daňového poriadku,
ktorého, ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane
pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky.
krajského súdu napriek tomu, že žalobca v odvolaniach porušenie ust. § 48 ods. 4 Daňového poriadku namietal, odvolací orgán sa s touto námietkou žalobcu dostatočne a presvedčivo nevyporiadal. Krajský súd sa nestotožnil ani s názorom správnych orgánov, že Daňový poriadok správcovi dane neukladá povinnosť, ale iba možnosť využiť pomôcky, pretože nevyužitie pomôcok, ktoré má k dispozícii, správca dane musí odôvodniť, inak možno považovať postup správcu dane nezákonný a nepreskúmateľný. Krajský súd ďalej poukázal na základné zásady správy daní zákonom č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov poukazujúc na ust. § 3 ods. 1 teda, že pri správe daní sa postupuje
všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
ods. 2 tohto ustanovenia - správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
10 - ustanovenia odsekov 1 až 9 8Sžf/83/2014 3 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak postupujú
tohto zákona alebo osobitných predpisov.
krajského súdu ak mal byť postup správcu dane v súlade s citovaným ustanovením § 3 ods. 1 Daňového poriadku, potom správca dane postupoval v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami a porušil subjektívne práva žalobcu. Súd sa priklonil k názoru žalobcu, že nič správcovi dane nebránilo v tom, aby využil aj iné pomôcky tak, ako sú definované v žalobe, aj keď mu to zákon neprikazuje, avšak musí svoj postup odôvodniť tak, aby daňový subjekt nemal pocit, že správca dane koná tak, aby vydané rozhodnutie bolo v jeho neprospech, aby vyrubená daň bola čo najvyššia. Krajskú súd tiež poukázal na ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku, ktorý upravuje, že rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,
ktorých sa rozhodovalo a že § 48 ods. 3 Daňového poriadku upravuje, že správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.
krajského súdu ak sa správca dane s aplikáciou ustanovenia § 48 ods. 3 dostatočným spôsobom nevysporiadal a neuviedol, prečo nepoužil aj iné pomôcky uvedené v citovanom ustanovení, jeho rozhodnutie musel potom považovať za nepreskúmateľné a nepresvedčivé. To, že ustanovenie § 48 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. správcovi dane neukladá povinnosť, ale iba možnosť využiť tieto pomôcky, neznamená, že ich nevyužitie nie je povinný aj odôvodniť. 8Sžf/83/2014 4 Krajský súd poukázal na to, že z judikátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že určenie dane
pomôcok je nepresným ekvivalentom verifikovania daňovej povinnosti daňového subjektu prostredníctvom riadneho dokazovania, a preto správca dane pri určovaní dane
pomôcok musí postupovať o to precíznejšie, aby obhájil uvedeným spôsobom zistený základ dane. Ak teda žalovaný v napadnutých rozhodnutiach akceptoval uvedený postup správcu dane,
názoru súdu porušil ustanovenie § 3 ods. 1 Daňového poriadku. Krajský súd preskúmal rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žaloby sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k aplikácii § 48 ods. 4 Daňového poriadku, preto
2 písm. d/ napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami Daňového úradu Prešov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania súd rozhodol
1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania, a to za trovy právneho zastúpenia
Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., spolu vo výške 320,21 €. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov, ktoré vznikli pred podaním žaloby. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší napadnutý rozsudok a vec mu vráti na ďalšie konanie.
žalovaného postup a rozsudok Krajského súdu v Prešove v tomto prípade považuje za nesprávny, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. Nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že žalovaný nepokladal za svoju povinnosť skúmať, či boli dodržané podmienky postupu správcu dane upravené v ustanovení § 48 ods. 4 Daňového poriadku a že napriek tomu, že žalobca vo svojich odvolaniach porušenie tohto ustanovenia namietal, odvolací orgán sa touto námietkou dostatočne 8Sžf/83/2014 5 a presvedčivo nevysporiadal. Hlavným dôvodom žalobcovho nesúhlasu, ktorý žalovaný uviedol je
jeho názoru skutočnosť, že daňový poriadok nepripúšťa, aby daňový subjekt, u ktorého bola daň určená
pomôcok, mohol namietať správcom dane použité pomôcky. Poukázal na ust. § 49 ods. 2 Daňového poriadku,
ktorého pri vyjadrení sa k protokolu o určení dane
pomôcok daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu
5. Dodržanie zákonných podmienok na použitie spôsobu určenia dane
pomôcok zo strany správcu dane, ako ani dodržanie postupu
5 Daňového poriadku prvostupňový súd vo svojom rozsudku nespochybnil (naopak, potvrdil, že postup správcu dane bol zákonný). Ak teda daňový subjekt pri prerokovaní protokolu o určení dane
pomôcok má obmedzené možnosti vyplývajúce z daňového zákona, logicky z toho vyplýva, že tieto obmedzené možnosti (vyjadriť sa iba k dodržaniu zákonných podmienok na určenie dane
pomôcok) platia aj v odvolacom konaní. Tento náš názor podporuje aj ustanovenie § 74 ods. 5 Daňového poriadku,
ktorého ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej
pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí. Z toho jednoznačne vyplýva, že ak odvolací orgán zistí, že boli splnené všetky zákonné podmienky na určenie dane
pomôcok, čo sa v tomto konaní nesporne preukázalo, pretože žalobca neumožnil vykonať daňovú kontrolu (§ 48 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku), odvolanie zamietne bez toho, aby bol zo zákona povinný sa zaoberať aj tými námietkami odvolávajúceho sa, ktorých uplatnenie daňový poriadok neumožňuje. Žalovaný nesúhlasil ani s tým, že ak správca dane neodôvodní nevyužitie pomôcok, ktoré má k dispozícii, je postup správcu dane nezákonný a nepreskúmateľný, pretože
jeho názoru sa prvostupňový súd nesprávne stotožnil s výkladom žalobcom podaného ustanovenia § 48 ods. 4 Daňového poriadku,
ktorého, ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane
pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, 8Sžf/83/2014 6 správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Zákon teda dáva správcovi dane možnosť, avšak mu neukladá takúto povinnosť. Nepripúšťame, že by neodôvodnenie nevyužitia možnosti (nie povinnosti) mohlo znamenať nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia, aspoň čo sa týka zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to bez ohľadu na to, aký má daňový subjekt pocit z rozhodnutia správcu dane. Žalovaný považuje konštatovanie krajského súdu o povinnosti odôvodnenia nevyužitia pomôcok za nesprávne aj preto, lebo núti správcu dane vrátiť sa do procesu dokazovania, čo sa prieči princípom určenia dane
pomôcok. Žalovaný nesúhlasil ani s názorom krajského súdu v tom, že daňové orgány nekonali v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 1 a ods. 2 daňového poriadku. Nebol to správca dane, kto nerešpektoval § 3 ods. 2 citovaného zákona, pretože ten vyvinul dostatočnú snahu, aby sa konalo v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, ale žalobca, ktorý od začiatku daňovej kontroly ignoroval výzvy správcu dane, nekomunikoval so správcom dane, nepreberal poštu a v konečnom dôsledku znemožnil vykonanie daňovej kontroly. Skutočnosť, že správca dane bol nútený prejsť do procesu určenia dane
pomôcok, spôsobil žalobca. Ten, keby bol umožnil vykonať daňovú kontrolu, mohol v rámci tejto kontroly uplatniť všetky svoje práva v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 Daňového poriadku, a mohli byť prehodnotené všetky jeho účtovné doklady, ktoré mal k dispozícii. Keďže však žalobca neumožnil vykonať daňovú kontrolu, čím spôsobil, že bolo nutné daň určiť
pomôcok, pri tomto spôsobe určenia dane je
žalovaného vylúčené vôbec uvažovať o uplatňovaní práv spôsobom a rozsahom ako v prípade výkonu daňovej kontroly. Záverom žalovaný uviedol, že trvá na tom, že svojím odôvodnením oprávnenosti správcu dane určiť daň
pomôcok a správnosti jeho postupu v tomto procese neporušil § 3 ods. 1 Daňového poriadku, ako to tvrdí žalobca a prvostupňový súd. Taktiež trval na tom, že v danom prípade neboli porušené subjektívne práva žalobcu a preto na základe týchto dôvodov považuje rozsudok krajského súdu v tých častiach, v ktorých nesúhlasí s postupom daňových orgánov, za nesprávny. 8Sžf/83/2014 7 K odvolaniu žalovaného sa svojim podaním vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že
jeho názoru je odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v súlade so zákonnými požiadavkami uvedenými v § 157 ods. 2 OSP, je presvedčivé a v celom rozsahu naň poukazuje.
jeho názoru súd prvého stupňa zistil skutkový stav dostatočne a úplne, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec po právnej stránke správne posúdil. Uviedol, že súd prvého stupňa zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodu porušenia ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pretože sa dostatočne nevysporiadal s aplikáciou § 48 ods. 3 Daňového poriadku, ak neodôvodnil, prečo nepoužil aj iné pomôcky uvedené v citovanom ustanovení. Žalobca poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR,
ktorej z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo
čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06), že obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06), a že rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v Náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
žalobcu pre žalovaného z citovanej judikatúry vyplýva povinnosť konať tak, aby nedochádzalo k porušovaniu ústavnoprávnych princípov a práv účastníka konania na spravodlivý proces zahŕňajúci okrem iných, aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, a že správny orgán je povinný odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby sa účastník konania vedel účinne brániť, teda, že z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, pričom
jeho názoru z rozhodnutí správnych orgánov tento vzťah nevyplýva. 8Sžf/83/2014 8 Z uvedených dôvodov žiadal rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v jednom úkone právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolanie v sume (134 € + 8,04 € rež. paušál + 28,41 € DPH 20 %), ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet advokáta JUDr. Alojza Naništu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal odvolaním napadnutí rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a žalovaného nie je dôvodné. Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a potom, čo deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8Sžf/83/2014 9 Najvyšší súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia tak, ako to bolo uvedené v rozsudku krajského súdu, ktorý sa relevantným spôsobom vysporiadal so všetkými dôležitými námietkami žalobcu a aj žalovaného. Na zdôraznenie argumentácie krajského súdu odvolací súd uvádza, že správne orgány na úseku daní sú povinné postupovať tak, aby nedošlo k porušovaniu základných zásad daňového konania, pričom jednou zo základných zásad je povinnosť správnych orgánov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby účastník dostal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s prejednávanou vecou, teda, že z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Jednou zo zásad daňového konania je aj čo najpresnejšie a najúplnejšie zistenie skutkového stavu a určenie výšky daňovej povinnosti tak, aby vyrúbená daň zodpovedala stavu a dôkazom, ktoré vyšli počas konania najavo, pričom správca dane ako aj odvolací orgán musí dbať o to, že postupuje
všeobecne záväzných právnych predpisov, chráni záujmy štátu a obcí a dbá sa na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Ak takto dôsledne nepostupoval a pri určení dane nevyužil všetko čo vyšlo najavo, potom nepostupoval v súlade s ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa na základe vyššie uvedených dôvodov stotožnil s rozsudkom krajského súdu, pričom nepovažoval námietky žalovaného vznesené v odvolaní za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok postupom
1 a 2 OSP ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach naň odkazuje. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal
Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to
vyčíslenia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného náhradu trov odvolacieho konania vo výške 170,45 €, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške134 € + režijný paušál 8,04 € + DPH 28,41 € DPH 20 %. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 8Sžf/83/2014 10 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 30. novembra 2016 Mgr. Peter M E L I C H E R, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.