ust. § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného - Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2012/2582/JAN z
ktorej doručovanie verejnou vyhláškou možno realizovať aj v prípade väčšieho množstva bližšie neurčitého počtu osôb, ktorých práva a oprávnené záujmy by eventuálne mohli byť stavebným konaním dotknuté.
ústavného súdu vzhľadom na reálny obsah pojmu účastník stavebného konania, ako aj v záujme vytvorenia reálneho priestoru na konzumáciu účastníkovi konania priznaných práv a povinností, nemožno z ústavného hľadiska akceptovať, aby pri voľnej úvahe o počte účastníkov stavebného konania bola táto založená iba na domnienke, resp. na predpoklade 3 3Sžo/198/2015 o výskyte síce veľkého množstva, avšak anonymných adresátov, ktorým by mohlo byť stavebné povolenie adresované, pretože by sa mohlo eventuálne dotknúť ich práv a oprávnených záujmov. V prípade takéhoto chápania pojmu účastník stavebného konania by išlo iba o imaginárny subjekt bez možného reálneho vplyvu na priebeh a výsledok stavebného konania.“ Krajský súd ďalej uviedol, že žalobcom nebolo upreté toto právo, stavebný úrad si však zjednodušil prácu v tom, že všetkým účastníkom konania en bloc doručoval svoje písomnosti verejnou vyhláškou.
názoru krajského súdu postup doručovania verejnou vyhláškou bol bezpochyby opodstatnený pri vlastníkoch bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, ktorí sú vo všeobecnosti zastúpení správcom a v stavebnom konaní tiež splnomocneným zástupcom správcu. Rešpektujúc diskrečnú právomoc správneho orgánu pri výklade pojmu „stavby s veľkým počtom účastníkov konania“ súd poznamenal, že správny orgán mohol zobrať do úvahy, že žalobcovia sú ako vlastníci pozemkov pod stavbou len dvaja, pričom z hľadiska potenciálneho zásahu do ich práv sú takými účastníkmi, ktorých stanovisko môže konanie zásadne ovplyvniť. Krajský súd vzal do úvahy tiež, že vlastníci pozemkov pred realizáciou stavby samotného bytového domu v minulosti neboli účastníkmi konania, bytový dom bol postavený bez ich súhlasu a právo stavby vzniklo zo zákona, nie na základe zmluvného vzťahu medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba postavená. Zároveň krajský súd konštatoval, že v danom prípade nešlo o zásadnú chybu, resp. vadu konania, ktorá by zaťažila konanie spôsobom majúcim vplyv na zákonnosť rozhodnutia stavebného úradu, resp. žalovaného. Nebola namieste požiadavka žalobcov, že pre vytýkanú procesnú vadu je potrebné zrušiť rozhodnutie žalovaného vydané v odvolacom konaní. Poukázal na skutočnosť, že z administratívneho spisu vyplýva i skutočnosť, že žalobcovia sa o vydanom rozhodnutí stavebného úradu reálne dozvedeli, o čom svedčí nimi podané odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu. V konečnom dôsledku sa žalobcovia mali v rámci jednotného právneho konania možnosť oboznámiť s podkladmi rozhodnutia a s prvostupňovým rozhodnutím, proti ktorému podali včas kvalifikované odvolanie. Preto nemožno v danom prípade hovoriť o takom postupe v rámci jednotného správneho konania, ktoré by uprelo žalobcom možnosť uplatniť všetky ich práva v procesnom postavení účastníkov konania. Postup stavebného úradu preto nemohol mať vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Procesné práva žalobcov neboli dotknuté natoľko, aby bolo 4 3Sžo/198/2015 potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutia, pretože žalobcovia mali možnosť vyjadriť sa ku konaniu. Mohli uplatniť a aj uplatnili všetky námietky a výhrady k povoľovanej stavebnej činnosti, preto nebol dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného alebo prvostupňového správneho orgánu v zmysle § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. K druhej námietke žalobcov, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre vydanie stavebného povolenia pre absentujúci súhlas žalobcov ako vlastníkov parc. č. 7365/44 a č. 17365/42 k stavebnej činnosti na týchto pozemkoch, súd poukázal na znenie § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“). Ako vyplýva z administratívneho spisu, predovšetkým z kópie katastrálnej mapy, užívanie predmetnej stavby (bytového domu) je možné len s prístupom cez uvedené dva pozemky. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle § 23 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vzniklo vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome ku všetkým parcelám, ktoré súvisia s touto stavbou. To znamená, že právo v zmysle § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa týka nielen pozemkov, ktorých grafické označenie kopíruje samotnú stavbu bytového domu (parc. č. 17366/3, č. 17366/7 a č. 17366/14), ale i pozemkov, bez ktorých by nebolo možné stavbu vôbec užívať, teda aj pozemkov parc. č. 17365/42 a č. 17365/44. Súladným so zákonom a logickým je len taký výklad § 23 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý predpokladá, že ak je bytový dom postavený na troch úplne zastavaných parcelách č. 17366/3, č. 17366/7 a č. 17366/14, právo stavby, ktoré samozrejme nemusí byť bezodplatné, sa primerane týka aj okolitých bezprostredne susediacich pozemkov (parc. č. 17365/42 a č. 17365/44). V prípade pripustenia iného výkladu, by nebolo možné stavbu udržiavať, opravovať, prípadne upravovať, ako je to v danom prípade. Súd je toho názoru, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome aj k pozemkom parc. č. 17365/42 a č. 17365/44, preto osobitný súhlas vlastníkov týchto pozemkov – žalobcov, nebol v preskúmavanom stavebnom konaní nevyhnutný a správne orgány vychádzali zo zákonom zriadeného práva oprávňujúceho vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako stavebníkov k užívaniu uvedených pozemkov pre potreby realizácie stavby za podmienok uvedených v stavebnom povolení. Súd uviedol, že v danom prípade nejde o stavebné povolenie na novú stavbu, ale len zmenu dokončenej stavby v neveľkom rozsahu a preto stavebník nebol v konaní povinný preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo oprávňujúce ho zriadiť stavbu. Vzhľadom na uvedené Krajský súd 5 3Sžo/198/2015 v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné
1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O trovách konania rozhodol krajský súd
1 O.s.p. tak, že neúspešným žalobcom právo na ich náhradu nepriznal. II. Proti rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, nakoľko majú za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil napadnutý rozsudok a zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu. Vo svojom odvolaní žalobcovia k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 69/2011 z 18. októbra 2012 uviedli, že o správnom konaní sa dozvedeli iba výlučne na základe ich bdelosti v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, pretože sa zaujímajú o dianie v mestskej časti a sledujú úradnú tabuľu príslušného mestského úradu, preto aj z dôvodu procesnej opatrnosti postupovali tak, ako je aj obsahom administratívneho a súdneho spisu pred prvostupňovým súdom. K doručovaniu verejnou vyhláškou a k doručovaniu do vlastných rúk v správnom konaní, uviedli, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec aj s poukazom na vyššie uvedený nález, ktorý si
názoru žalobcov nesprávne vyložili, najmä s poukazom na celý obsah nálezu Ústavného súdu SR, s precizáciou na bod
ktorej sa s doručovaním v práve spájajú významné dôsledky. Doručovanie rozhodnutí v správnom konaní má vplyv na splnenie procesných podmienok odvolacieho konania, ako aj konania následného súdneho prieskumu správnych rozhodnutí v správnom súdnictve. Ak nebolo rozhodnutie správne doručené
zákonných predpisov, s takouto vadou sú spojené závažné procesnoprávne následky, nemôže začať plynúť lehota na podanie odvolania alebo žaloby a rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, pretože doručenie rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci. Kvalifikovanou 6 3Sžo/198/2015 formu doručovania je doručovanie do vlastných rúk, pri ktorom písomnosť môže prevziať len adresát a možnosť doručiť písomnosť náhradnému prijímateľovi je vylúčená, okrem splnomocnenca na preberanie zásielok. Správnosť doručenia preukazuje správny orgán spravidla doručenkami. U žalobcov
ich názoru nenastalo plynutie lehoty na procesnoprávne úkony proti príslušnému stavebnému úradu, teda s touto vadou sú spojené závažné procesnoprávne následky, pretože rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť voči nim, nakoľko sú tú relevantné prekážky a predpoklady vo vzťahu k právoplatnému skončeniu veci. Ďalej poukázali aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/20/2011 zo 14. decembra 2011,
ktorého doručovanie písomností verejnou vyhláškou predstavuje štandardný spôsob doručovania umožňujúci primeraným spôsobom riešiť napätie medzi povinnosťou orgánu verejnej správy oznámiť oprávneným subjektom relevantné údaje v konaní a požiadavkou zabezpečiť plynulý priebeh konania elimináciou rizika jeho zablokovania v dôsledku objektívnej alebo subjektívnej nemožnosti doručenia veľkému počtu osôb v primeranom časovom rozpätí alebo v dôsledku absencie aktuálnych údajov o mieste ich pobytu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 22/06 z
ktorého rozhodnutie súdu o zriadení vecného bremena nemožno vydať na základe analogickej aplikácie zákona (§ 853 OZ). V tomto prípade teda súd z argumentu a minori ad maius vyvodil, že ak nie je prípustná analógia
3 OZ (zriadenie vecného bremena), nie je analógia prípustná ani pre všetky ďalšie spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby na stavbu oprávnenú. Právne posúdenie súdu týkajúce sa posúdenia druhej námietky, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre vydanie stavebného povolenia pre absentujúci súhlas vlastníkov predmetných pozemkov, považujú za nesprávne. 7 3Sžo/198/2015 Záverom žalobcovia poukázali na princíp právnej istoty a spravodlivosti, v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky,
čl. 1 Ústavy SR, ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene čakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať
platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tiež II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (napr. IV.ÚS 92/09, ÚS 17/1999 nález z
2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného - Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2012/2582/JAN z
1 veta prvá O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov 9 3Sžo/198/2015 napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza nasledovné: Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov § 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).
čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 10 3Sžo/198/2015
čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
1 správneho poriadku, doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon.
2 správneho poriadku doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka.
1 veta prvá a druhá zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“), stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne.
1 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú:
4 stavebného zákona, pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania 11 3Sžo/198/2015 stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej
odseku 3.
2 stavebného zákona, ak sa stavebné povolenie oznamuje verejnou vyhláškou, vyvesí sa na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.
stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (správny poriadok).
5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.
3 zákona č. 40/1967 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Prvá námietka žalobcov v podanom odvolaní sa týka spôsobu doručovania rozhodnutí v stavebnom konaní účastníkom stavebného konania. Odvolací súd konštatuje, že spôsob doručovania upravuje správny poriadok v ustanovení § 26 ods. 2. Prípady, kedy 12 3Sžo/198/2015 sa doručovanie vykonáva verejnou vyhláškou upravuje ustanovenie § 26 ods. 1, z ktorého znenia vyplýva, citujem: „Doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon.“Z uvedeného znenia teda vyplýva doručovanie uvedeným spôsobom v troch prípadoch a síce, keď účastníci konania nie sú známi, ich pobyt nie je známy a po tretie pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. Aj keď v danom prípade boli vlastníci pozemku známi, aj ich pobyt bol známi,
osobitného zákona je možnosť doručovať verejnou vyhláškou v prípade veľkého počtu účastníkov konania, o čo v danom prípade ide. Osobitný zákon má tak prednosť pred všeobecným zákonom v zmysle zásady lex specialis derogat lex generalis. V stavebnom konaní je týmto osobitným zákonom stavebný zákon, ktorý pri určitých druhoch stavieb umožňuje správnemu orgánu využiť doručovanie verejnou vyhláškou v zmysle ustanovenia § 61 ods. 4 a to pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách a pri stavbách s veľkým počtom účastníkov konania. Práve posledný prípad sa vzťahuje na predmetné súdne konanie, keďže ide o stavbu, resp. zmenu stavby s veľkým počtom účastníkov konania. Ako vyplýva z vyššie uvedeného ustanovenia § 59 ods. 1 stavebného zákona, za účastníkov konania sa nepovažujú len vlastníci pozemkov, teda žalobcovia, ale aj stavebník, teda vlastníci bytov a nebytových priestorov. Je evidentné, že ak vezmeme do úvahy počet týchto účastníkov konania spolu, ide o stavbu s veľkým počtom účastníkov konania, preto správny orgán oprávnene využil doručovanie verejnou vyhláškou, čím zabezpečil plynulý priebeh konania s elimináciou rizika jeho zablokovania v dôsledku objektívnej alebo subjektívnej nemožnosti doručenia veľkému počtu osôb v primeranom časovom rozpätí, tak ako vyplýva zo žalobcom uvádzaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 22/06 z
novej právnej úpravy písomnosť sa musí vyvesiť na úradnej tabuli správneho orgánu (táto musí byť
5 nepretržite prístupná verejnosti). I keď to zákon 14 3Sžo/198/2015 výslovne neuvádza, bude to vždy úradná tabuľa správneho orgánu, ktorý má písomnosť doručiť. Okrem toho sa musí písomnosť zverejniť iným spôsobom v mieste obvyklým, pričom zákon príkladom uvádza konkrétne spôsoby. Aby bolo doručenie verejnou vyhláškou v súlade so zákonom, nestačí ju len zverejniť spôsobom ustanoveným zákonom (a v súvislosti s tým aj zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania a iných osôb v súlade s požiadavkami osobitných zákonov), ale písomnosť je potrebné vyvesiť po dobu ustanovenú zákonom. Ak táto zákonná lehota uplynie, písomnosť sa z právneho hľadiska považuje za doručenú. Ide teda o fikciu doručenia, pričom za deň doručenia sa zo zákona považuje posledný deň tejto zákonnej pätnásťdňovej lehoty. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny orgán dodržal procesný postup pri doručovaní verejnou vyhláškou a toto doručenie vyvolalo právne účinky tak pri doručovaní oznámenia o začatí stavebného konania, ako aj pri doručovaní stavebného povolenia. Zároveň je nutné zdôrazniť, že žalobcovia sa dozvedeli o prebiehajúcom stavebnom konaní tak ako predpokladá samotný zákon na úradnej tabuli a v konaní si uplatnili svoje procesné práva podaním odvolania, v ktorom uviedli všetky námietky voči vydanému stavebnému povoleniu na zmenu dokončenej stavby: „Zateplenie bytového domu Pekná cesta 9 a 11, Bratislava“. Uplatnením práv žalobcami tak nedošlo k odňatiu možnosti konať pred správnym orgánom, preto nedoručenie rozhodnutí vydaných v danom stavebnom konaní do vlastných rúk nepredstavuje závažný procesný nedostatok, ktorý by mohol spôsobiť zrušenie napadnutých správnych rozhodnutí. Odvolací súd k použitiu rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/19/2013 zo
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), keď nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. Odvolací súd zároveň
1 v spojení s § 222 ods. 3 a § 164 O.s.p. nariaďuje vykonanie opravy zrejmej nesprávnosti v záhlaví odvolaním napadnutého rozsudku, nakoľko tam krajským súdom uvedené priezvisko žalobcu v prvom rade (V.) nekorešponduje s jeho označením v žalobe. Po správnosti má byť priezvisko žalobcu – W. a rovnako je nesprávne uvedený rok vydania preskúmavaného rozhodnutia: 2013, pričom správne má byť uvedený rok: 2012. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a neúspešným žalobcom a zúčastnenej osobe, náhradu trov tohto konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 19. októbra 2016 JUDr. Jozef Milučký, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.