Najvyšší súd 6Sžo/151/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a sudkýň JUDr. Zdenky Re

názoru krajského súdu dostatočne preukázané, ţe ţalobca sa podrobil dychovej skúške v čase o 00.11 hod. s pozitívnym výsledkom, o čom svedčí zápis o dychovej skúške aj skutočnosti, vyplývajúce z úradného záznamu policajta, vykonávajúceho kontrolu ţalobcu. Krajský súd ďalej poukázal na to, ţe po zadrţaní vodičského preukazu bolo ţalobcovi vydané potvrdenie o zadrţaní vodičského preukazu a po vykonaní úkonov mu bola ďalšia jazda zakázaná, pričom skutočnosť, ţe ţalobca neuposlúchol príkaz a pokračoval v jazde s vozidlom, čo uvádza aj vo svojom odvolaní, nemôţe byť dôkazom o jeho nevine a toho, ţe nebol pod vplyvom alkoholu tak, ako sa ţalobca mylne domnieva. Krajský súd preto uzavrel, ţe ţalovaný nerozhodoval v situácii, ţe by nemal dostatočne zistený skutkový stav, pretoţe vykonané dôkazy postačovali na zistenie skutkových okolností predmetnej udalosti. Krajský súd zároveň uviedol, ţe nezistil, ţe by prvostupňový správny orgán prekročil lehotu na vydanie rozhodnutia o zadrţaní vodičského preukazu ustanovenú v § 66 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z. z., preto povaţuje námietku ţalobcu o antidatovaní za nedôvodnú a ničím nepodloţenú. Výrok o trovách konania odôvodnil krajský súd neúspechom ţalobcu v súdnom konaní v zmysle § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Proti tomuto rozsudku podal ţalobca odvolanie, navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Ţalobca spochybnil zákonnosť postupu správneho orgánu, nakoľko mal za to, ţe v zázname o dopravnom priestupku je čas vykonania dychovej skúšky prepisovaný a zápis údaja o vykonaní skúšky prístrojom Alcotest bol dodatočne doplnený, pričom svedectvo policajtov povaţoval ţalobca za účelové, zakrývajúce nezákonné konanie kolegov. Namietal, ţe súd ako orgán, posudzujúci zákonnosť postupu, bez akéhokoľvek preverenia uveril policajnému orgánu. Ţalobca povaţoval za nesprávne, keď súd na jednej strane 6Sţo/151/2009 3 citoval zákonné ustanovenie,

ktorého rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu vydá obvodný úrad, a zároveň ponechal v platnosti rozhodnutie, vydané policajným orgánom. Poukázal na nesprávnosť odôvodnenia rozsudku, kde súd uviedol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného z 10. mája 2004 bol ţalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku, avšak toto rozhodnutie nebolo o vine, ale o zadrţaní vodičského preukazu. Namietal tieţ, ţe z doterajšieho dokazovania nie je zrejmá nielen priama príčinná súvislosť medzi ţalobcom a zápisom z Alcotestu, ale nie je ani preukázané, ţe ţalobca sa dopustil porušenia zákonného ustanovenia § 4 ods. 3 písm. b/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len „zákona NR SR č. 315/1996 Z.z.“), a teda ţe ţalovaný mohol dôvodne predpokladať v zmysle § 66 ods. 4 citovaného zákona, ţe ţalobcovi bude uloţený zákaz viesť motorové vozidlo. Ţalobca vyslovil názor, ţe údaj z Alcotestu nevypovedá o schopnosti vodiča viesť motorové vozidlo, obzvlášť pri nameraných hraničných hodnotách (0,21 mg/l), a schopnosť vodiča viesť vozidlo a jeho stav „pod vplyvom“ alkoholu je potrebné posudzovať subjektívne a individuálne, inak by bol postup orgánu síce v súlade so zauţívanou praxou, avšak v rozpore so znením zákona.

názoru ţalobcu namerané hodnoty alkoholu v krvi nemohli ovplyvniť vedenie motorového vozidla. Zdôraznil, ţe zákon nevyţaduje nulovú toleranciu, ide len o doterajšiu prax, ktorá je

neho nezákonná, uľahčujúca činnosť policajných orgánov na úkor práv občanov. Po opakovanom realizovaní doručenia napadnutého rozsudku, nariadenom odvolacím súdom po zistení, ţe rozsudok bol krajským súdom doručovaný ţalobcovi na adresu jeho bydliska, napriek tomu, ţe súdu oznámil inú adresu na doručovanie z dôvodu, ţe na adrese bydliska sa v tom čase nezdrţiaval, a

doručenky zásielku prevzala manţelka ţalobcu, a po zistení, ţe odvolanie bolo podané ţalobcom oneskorene, podal ţalobca v zákonnej lehote ďalšie odvolanie, navrhujúc, aby odvolací súd zrušil súdom preskúmavané rozhodnutie ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, povaţujúc toto rozhodnutie na rozdiel od názoru prvostupňového súdu za nezákonné z dôvodov: 1. nesprávneho poučenia, ktoré neobsahovalo údaj, či rozhodnutie moţno preskúmať súdom, 2. absencie poučenia v zmysle § 3 ods. 2 správneho poriadku, 3. porušenia práva na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a

§ 17ods.

1 správneho poriadku,

1. porušenia práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku,
2. porušenia práva poţiadať o lekárske vyšetrenie

§ 5ods.

4 a 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred 6Sţo/151/2009 4 zneuţívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb, 6. nezákonnosti dôkazov, vykonaných ţalovaným správnym orgánom: a) správy o výsledku objasňovania priestupku, vykazujúcej sporné momenty: údaj o hodine spáchania skutku je prepisovaný a údaj o type merača a údaj o nameranej hodnote sú preškrtnuté, z čoho je

ţalobcu zrejmé, ţe s predmetnou správou bolo manipulované, a preto nezabezpečenie súdnoznaleckého preskúmania správy o výsledku objasňovania priestupku je hrubým porušením princípu obsiahnutého v § 3 ods. 2 správneho poriadku, ako aj princípu spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci obsiahnutého v § 3 ods. 4 správneho poriadku, b) nepredloţenie dokladu o kalibrácii prístroja na vykonávanie dychovej skúšky, 7. nesprávneho pouţitia zákonného ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b/ zákona NR SR č. 315/1996 Z. z. a § 4 ods. 3 písm. b/ citovaného zákona, nakoľko

názoru ţalobcu nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre zadrţanie vodičského preukazu. Napokon ţalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci nesúladu ustanovenia § 66 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky v zmysle § 18 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 37 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov z dôvodu, ţe policajný orgán nemôţe byť nezávislým, ak účastníkom konania, ktorý predkladá jeho zistenia, je tieţ policajný orgán, pričom oba orgány majú spravidla toho istého nadriadeného – riaditeľa okresného dopravného inšpektorátu. Takouto praxou nie je moţné

ţalobcu naplniť ústavné právo, zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ţalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu

§ 219O.s.p.

potvrdiť. V doplnenom vyjadrení ţalovaný vyslovil právny názor, ţe rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu nie je rozhodnutím vo veci samej, ale je rozhodnutím predbeţnej povahy, ktorého účinnosť končí momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v merite veci. Poukázal na to, ţe preskúmavané rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu stratilo účinnosť dňa 2. septembra 2004, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o priestupku č. ORP-315/DI-2-2004-V-I zo dňa 18. augusta 2004, ktorého kópiu pripojil k svojmu vyjadreniu.

jeho názoru mal krajský súd ţalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predbeţnej povahy zamietnuť

§ 248písm.

a/ O.s.p.. K odvolacej námietke ţalobcu ohľadne absencie poučenia o preskúmateľnosti rozhodnutia ţalovaného súdom ţalovaný uviedol, ţe nepovaţoval za nutné do poučenia tento údaj uviesť s ohľadom na to, ţe toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom a absencia tohto údaju nie je vadou, spôsobujúcou nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného. 6Sţo/151/2009 5 Ostatné odvolacie námietky povaţoval ţalovaný za účelové a s ohľadom na predbeţný charakter preskúmavaného rozhodnutia aj za právne irelevantné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. Pred samotným vecným hodnotením jednotlivých odvolacích námietok ţalobcu však musel odvolací súd najprv zaujať stanovisko, či vôbec rozhodnutie ţalovaného, napadnuté ţalobou, je alebo nie je vylúčené zo súdneho prieskumu. Pokiaľ by totiţ toto rozhodnutie nebolo preskúmateľné, musel by odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a konanie zastaviť (§ 221 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p., § 250d ods. 3 O.s.p.). K takejto vade by pritom súd prihliadal aj bez toho, ţe by bola výslovne namietaná v odvolaní, lebo v takom prípade krajský súd rozhodoval pri nedostatku podmienok konania (§ 103 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 248 písm. a/ O.s.p.). Krajský súd v napadnutom rozsudku rozhodnutie ţalovaného vecne preskúmal a prípadným vylúčením tohto rozhodnutia zo súdneho prieskumu sa ani v odôvodnení svojho rozsudku akokoľvek bliţšie nezaoberal. Na moţnú výluku rozhodnutia ţalovaného zo súdneho prieskumu upozornil sám ţalovaný, a to aţ vo svojom vyjadrení k odvolaniu, naviac vo veľmi všeobecnej rovine a nejednoznačnej podobe (v závere svojho vyjadrenia navrhuje zamietnutie potvrdenie rozsudku, a nie jeho zrušenie a zastavenie konania). Odvolací súd však i napriek vyššie uvedenému povaţuje pred samotným vecným prejednaním daného prípadu za nutné posúdiť, či napadnuté rozhodnutie ţalovaného vôbec podlieha súdnemu prieskumu alebo nepodlieha; inak povedané, či rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu

§ 66zákona NR SR č.

315/1996 Z. z. spadá pod kompetenčnú výluku ustanovenú v § 248 písm. a/ O.s.p. (rozhodnutie predbeţnej povahy).

§ 248písm.

a/ O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Rozhodnutie predbeţnej povahy v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p. musí súčasne spĺňať nasledujúce znaky:

1. musí ísť vo rozhodnutie správnych 6Sţo/151/2009 6 orgánov vo veciach verejnoprávnych, upravujúcich predbeţne či dočasne pomery osôb, zaisťujúce určité veci alebo osoby či dočasne fixujúce určitý stav (materiálny znak),
2. proti tomuto rozhodnutiu alebo proti jeho dôsledkom musí mať kaţdá osoba, ktorej subjektívne práva ním boli dotknuté, moţnosť brániť sa v konaní, ktoré musí nutne prebehnúť (t. j. musí byť následne po vydaní rozhodnutia začaté alebo v ňom musí byť pokračované, ak došlo k jeho začatiu pred vydaním rozhodnutia alebo súčasne s ním) pred správnym orgánom, ktorý v danej veci rozhodne s konečnou platnosťou (procesný znak). V prípade zadrţania vodičského preukazu nepovaţoval najvyšší súd za naplnený znak procesný.

§ 66ods.

1 aţ 4 a 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, platného a účinného do 31. januára 2009, v znení platnom v rozhodnom období, policajt je oprávnený zadrţať vodičský preukaz, ak

1. a)vodič hrubým spôsobom poruší tento zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis vydaný na jeho vykonanie a ak tým bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky alebo spôsobí dopravnú nehodu,
2. b)spôsobilosť vodiča viesť motorové vozidlo je znížená požitím alkoholického nápoja, užitím inej návykovej látky alebo liekov alebo úrazom, či chorobou tak, že by jeho ďalšou jazdou bola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky,
3. c)vodič odmietne na jeho výzvu podrobiť sa dychovej skúške alebo lekárskemu vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom, inou návykovou látkou alebo liekmi, ktoré môţu zníţiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo,
4. d)moţno dôvodne predpokladať, ţe obvodný úrad odoberie vodičovi vodičské oprávnenie pre stratu spôsobilosti viesť motorové vozidlá,
5. e)sa vodič nepodrobil ustanovenej lekárskej prehliadke, psychologickému vyšetreniu alebo nariadenému preskúšaniu z odbornej spôsobilosti alebo ak o tom nepredloţil ustanovený doklad,
6. f)má vodič súdom 21) uloţené ochranné liečenie alebo súdom 22) alebo iným príslušným orgánom 23) uloţený zákaz viesť motorové vozidlo,
7. g)uplynula lehota jeho platnosti,
8. h)moţno dôvodne predpokladať, ţe obvodný úrad rozhodne o jeho neplatnosti.

odseku 1 písm.

1. a)aţ
2. e)do 15 dní odo dňa zadrţania rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu, ak dôvody, pre ktoré bol zadrţaný, trvajú alebo 6Sţo/151/2009 7 ak moţno dôvodne predpokladať, ţe súd alebo iný príslušný orgán uloţí zákaz viesť motorové vozidlo; inak zadrţaný vodičský preukaz bezodkladne vráti.

§ 66ods.

1 zákona NR SR č. 315/1996 Z. z.. Dôvody pre zadrţanie vodičského preukazu sú autonómnymi skutkovými podstatami, i keď sa obsahovo podobajú niektorým skutkovým podstatám dopravných priestupkov. Naplnenie procesného znaku predbeţnosti

najvyššieho súdu nie je moţné vyvodzovať z toho, ţe v priestupkovom konaní sa rozhoduje o obdobnom skutku; v rámci tohto konania sa nemoţno brániť proti rozhodnutiu o zadrţaní vodičského preukazu alebo proti jeho dôsledkom. Pokiaľ správny orgán dospeje k záveru, ţe nebol spáchaný priestupok, nie je a nemôţe byť rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu zrušené, a to ani vtedy, pokiaľ bolo objektívne nezákonné; vodičský preukaz sa iba vráti. Orgán rozhodujúci o priestupku sa nezaoberá a ani nemôţe zaoberať zákonnosťou postupu a rozhodnutia orgánu, ktorý o zadrţaní vodičského preukazu rozhodol a dôsledky nezákonnosti takéhoto rozhodnutia nemôţe nijako zhojiť. To, či sú splnené podmienky pre zadrţanie vodičského preukazu, sa skúma len v rámci tohto konania, a nie v konaní nadväzujúcom. Pritom zadrţanie vodičského preukazu zasahuje do práv a povinností jeho drţiteľa; ten nesmie po dobu zadrţania viesť motorové vozidlo a takýto následok je svojou intenzitou porovnateľný len s trestom zákazu činnosti. Rozhodnutím o zadrţaní vodičského preukazu sa tak

názoru najvyššieho súdu s konečnou platnosťou rozhoduje o tom, či účastník môţe viesť motorové vozidlá do doby rozhodnutia o priestupku, pričom sa proti tomuto rozhodnutiu nemoţno brániť v rámci konania, v ktorom je rozhodované s konečnou platnosťou o spáchanom skutku. Z vecného hľadiska sú hmotnoprávne podmienky rozhodnutia o zadrţaní vodičského preukazu a rozhodnutia o priestupku v podstatnej miere odlišné; nie je zhodný ani ich zmysel. Zmyslom zadrţania vodičského preukazu je zamedziť osobe viesť motorové vozidlo, pokiaľ nebude o jej skutku rozhodnuté. Zmyslom priestupkového konania je potrestať páchateľa za spáchaný protiprávny čin a viesť ho k náprave. Nie je rozhodujúce, ţe dôvodom pre rozhodnutie 6Sţo/151/2009 8 o zadrţaní vodičského preukazu je pravdepodobnosť uloţenia sankcie zákazu vedenia motorových vozidiel. Rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu totiţ má vlastné zákonné podmienky, vedie sa o ňom samostatné konanie, a vybočenie z ich rámca nie je predmetom prieskumu v ţiadnom ďalšom konaní; z časového i vecného hľadiska toto rozhodnutie teda nepredchádza konečnému rozhodnutiu s obdobným hmotnoprávnym obsahom. Z týchto dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu

§ 66zákona NR SR č.

315/1996 Z. z. nemôţe byť predmetom zákonnej kompetenčnej výluky

§ 248písm.

a) O.s.p., a preto pristúpil k prieskumu napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

§ 247ods.

1 O.s.p.

ustanovení tejto hlavy (t. j. druhej hlavy – Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva ţalobou. Ţaloba musí okrem všeobecných náleţitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 1, 2 O.s.p.).

§ 250bods.

1 O.s.p. ţaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemoţno odpustiť. V zmysle § 250h ods. 1 O.s.p. aţ do rozhodnutia súdu môţe ţalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote

§ 250b

.

§ 250iods.

1 a 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. 6Sţo/151/2009 9 Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

§ 250jods.

1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (ďalej len "v medziach ţaloby") dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, ţe sa ţaloba zamieta. Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva ţalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náleţitostí ţaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí. Zo ţaloby musí byť pre súd jasné a zrozumiteľné, aké ţalobné dôvody uvádza ţalobca na podporu svojho tvrdenia

§ 247ods.

1, ţe dotknutým rozhodnutím bol na svojich právach ukrátený. Súd nemôţe z vlastnej iniciatívy za ţalobcu nahradiť ţalobné dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie moţné vady napadnutého rozhodnutia. Nakoľko predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia (nie jeho vecná správnosť) má včasné, správne a úplné formulovanie ţalobných dôvodov zásadný význam. Táto poţiadavka na ţalobcu je v správnom súdnictve o to významnejšia, ţe

§ 250h

je súd viazaný rozsahom ţaloby od jej podania a ţalobca uplynutím dvojmesačnej lehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, nemá moţnosť poţadovať odpustenie zmeškania tejto lehoty.

ustanovenia § 247 ods. 1 treba povaţovať za osobitnú náleţitosť ţaloby aj konkrétne tvrdenie ţalobcu, ţe bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím a postupom správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, ţe zákon bol porušený, ţalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (t.j. v medziach ţaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v ţalobe je súd viazaný a nemôţe ho prekročiť. V správnom súdnictve platí koncentračná zásada znamenajúca, ţe ţalobca môţe ţalobné dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môţe len do konca lehoty na podanie ţaloby. Po uplynutí tejto lehoty uţ nie je moţné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti ţalobou napadnutému rozhodnutia, a to ani v replike na vyjadrenie ţalovaného ani na pojednávaní. To znamená, ţe k ţalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie ţaloby správny súd nemôţe prihliadať. 6Sţo/151/2009 10 V dvojmesačnej lehote na podanie ţaloby sa striktne uplatňuje koncentračná zásada na vyjadrenie všetkých ţalobných dôvodov. Po uplynutí lehoty uţ súd neprihliada na prípadné rozšírenie dôvodov ţaloby, pretoţe by išlo o podanie urobené po lehote stanovenej zákonom (§ 250h ods. 1). Ďalej tu tieţ vyplýva záver, ţe ani v odvolacom konaní uţ raz vyčerpaná dvojmesačná lehota opätovne neplynie, a preto ţalobca nemôţe dodatočne upresniť svoje ţalobné dôvody, hoci bol v odôvodnení rozsudku konajúcim súdom upovedomený o ich nedostatkoch. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta druhá). Je tomu tak preto, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Odvolací súd konštatuje, ţe súd prvého stupňa postupoval v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v medziach ţaloby a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami O.s.p. a so zásadami z nich vyplývajúcimi. Ţalobca podrobil súdnemu prieskumu rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu o zadrţaní vodičského preukazu správneho orgánu prvého stupňa, ktorým v zmysle § 66 ods. 4 zákona NR SR č. 315/1996 Z.z., účinnom v čase zadrţania vodičského oprávnenia a rozhodovania správneho orgánu, bol okresný dopravný inšpektorát, a toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Prvostupňový správny orgán vydanie rozhodnutia o zadrţaní vodičského preukazu odôvodnil tým, ţe ţalobcovi bol

§ 66ods.

1 písm. b) zákona NR SR č. 315/1996 Z.z. policajtom zadrţaný vodičský preukaz, pretoţe viedol motorové vozidlo, bol zastavený, kontrolovaný policajnou hliadkou a podrobený dychovej skúške na alkohol pomocou prístroja Alcotest, ktorý po jeho prefúknutí vyhodnotil 0,21 mg etanolu na liter vydýchnutého vzduchu, a tým, ţe dôvody zadrţania trvajú a moţno dôvodne predpokladať, ţe za skutok, zo spáchania ktorého je podozrivý ţalobca, bude uloţená sankcia zákazu viesť motorové vozidlá. 6Sţo/151/2009 11 V predloţenom spise správneho orgánu sú obsiahnuté podklady: zápis o dychovej skúške, úradný záznam spísaný policajtom, vykonávajúceho u ţalobcu kontrolu, dňa

1. mája 2004, správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa
2. mája 2004, potvrdenie o zadrţaní vodičského preukazu z
3. mája
4. Z obsahu podanej ţaloby je zrejmé, ţe ţalobca vymedzil súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu námietkou neobjektívneho zistenia okolností správnym orgánom z dôvodu, ţe protokol o dopravnom priestupku nebol vyplnený v podstatnej časti – uvedenie priestupku, ktorého sa mal ţalobca dopustiť, preto bol v tej časti ţalobcom vyškrtnutý a aţ následne dopísaný, spochybňujúc svedectvá policajtov s poukazom na vlastné skúsenosti manipulácie polície s dokladmi. Ohľadne záznamu o dychovej skúške ţalobca namietal, ţe on nefúkal. V doplnení ţaloby, učinenej po uplynutí zákonnej lehoty na podanie ţaloby, navrhol súdnu expertízu protokolu o dopravnom priestupku a namietal porušenie zákonnej 15–dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o zadrţaní vodičského preukazu a aj to, ţe rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu vydal neoprávnený orgán. Súd prvého stupňa preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu v rozsahu vyššie uvedených ţalobných dôvodov a rozhodol tak, ţe sa ţaloba zamieta. Odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotoţňuje, konštatujúc správnosť dôvodov napadnutého rozsudku. Pokiaľ krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne uviedol, ţe preskúmavané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa
5. mája 2004 bolo rozhodnutím, uznávajúcim ţalobcu zo spáchania priestupku, tento nedostatok povaţuje odvolací súd s ohľadom na dátum vydania predmetného rozhodnutia a na ďalší obsah odôvodnenia rozsudku za inú zrejmú nesprávnosť, opravu ktorej môţe súd kedykoľvek vykonať aj bez návrhu. Uvedená nesprávnosť nie je vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K ďalšej ţalobcom namietanej nesprávnosti napadnutého rozsudku, spočívajúcej v tom, ţe krajský súd na jednej strane citoval príslušné zákonné ustanovenie,

ktorého mal rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu vydať obvodný úrad, a na strane druhej povaţoval za zákonné rozhodnutie o zadrţaní vodičského oprávnenia, vydané policajným orgánom, je potrebné uviesť, ţe krajský súd citoval v odôvodnení rozsudku správne na vec sa vzťahujúce ustanovenie § 66 ods. 4 zákona NR SR č. 315/1996 Z.z., avšak v znení, ktoré ešte nebolo účinné v čase vydania rozhodnutia ţalovaného. Ani táto vada odôvodnenia rozsudku nespôsobuje jeho nezákonnosť. O zadrţaní vodičského preukazu rozhodol Okresný dopravný inšpektorát Bratislava I., ktorý 6Sţo/151/2009 12 bol orgánom oprávneným o zadrţaní rozhodnúť v zmysle § 66 ods. 4 zákona NR SR č. 315/1996 Z.z., účinnom v čase zadrţania vodičského oprávnenia a rozhodovania. Je potrené uviesť, ţe dôvodom vydania rozhodnutia o policajtom zadrţanom vodičskom preukaze bol predpoklad, ţe súd alebo iný príslušný orgán uloţí ţalobcovi zákaz viesť motorové vozidlo, ktorý sa neskôr potvrdil ako dôvodný (rozhodnutie o priestupku vydané dňa 18. augusta 2004). Skutočnosťou, majúcou za následok zadrţanie vodičského preukazu policajtom

§ 66ods.

1 písm. b) zákona NR SR č. 315/1996 Z.z. bolo jeho zistenie na základe vykonanej dychovej skúšky, ţe ţalobca poţil alkoholický nápoj, v dôsledku čoho bola spôsobilosť ţalobcu viesť motorové vozidlo zníţená. Ani

názoru odvolacieho súdu okolnosť, ţe ţalobca zápis o dychovej skúške nepodpísal, nie je bez ďalšieho dostatočným dôvodom na spochybnenie skutkového zistenia z neho vyplývajúceho. Pokiaľ ţalobca spochybnil vierohodnosť dokladu - správy o výsledku objasňovania priestupku, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie o priestupku, a to z dôvodu, ţe čas spáchania skutku bol prepisovaný a tvrdenia ţalobcu o jej dodatočnom vyplnení v časti uvedenia priestupku, na základe čoho ţiadal ţalobca súd o jej znalecké preskúmanie, odvolací súd v tomto ohľade povaţuje za vhodné pripomenúť, ţe vznesené námietky voči podkladu rozhodnutia o priestupku nemohli ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia o zadrţaní vodičského preukazu. Navyše odvolací súd povaţuje za nepravdepodobné a nelogické, aby vodič podpísal bez akejkoľvek výhrady správu bez uvedenia jej podstatnej časti, ktorou je opis skutku. Ani odvolací súd nezistil v intenciách ţaloby rozpor konania a rozhodnutia správneho orgánu so zákonom. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, ţe ţalobca aţ vo svojich odvolaniach proti rozsudku krajského súdu vzniesol postupne voči rozhodnutiu správneho orgánu aj ďalšie námietky, ktoré však v zákonnej dvojmesačnej lehote na podanie a rozšírenie ţaloby neuplatnil. Vo svetle vyššie uvedenej podrobnej analýzy zásad - dispozičnej a koncentračnej, ovládajúcich správne súdnictvo, odvolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe sa uţ nemôţe zaoberať ani prihliadnuť na tie námietky, ktoré ţalobca neuplatnil do konca vyššie uvedenej lehoty. Na skutočnosti, ktoré ţalobca uplatnil po tom, ako bol vydaný napadnutý rozsudok, preto odvolací súd v zmysle § 250h ods. 1 O.s.p. neprihliadol. Skutkovým základom pre rozhodnutie odvolacieho súdu sa mohli stať iba skutočnosti a dôkazy, ktoré boli uplatnené včas pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd však aj tieto námietky preskúmal z pohľadu, či zo strany správnych orgánov nedošlo k takým porušeniam procesných predpisov, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia (§ 250j ods. 1 písm. e/ O.s.p.), pričom takéto porušenia nezistil, zdôrazňujúc, ţe rozhodnutie 6Sţo/151/2009 13 sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003). Z úradnej povinnosti preskúmal konanie pred správnym orgánom s prihliadnutím na to, či netrpí niektorou z vád uvedených v §250j ods. 3 O.s.p., t. j. či nebolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, či nie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, ţe spisy neboli predloţené, či rozhodnutie správneho orgánu vydal orgán, ktorý na to bol

zákona oprávnený. Odvolací súd nezistil, ţe by v tomto smere bolo konanie pred správnym orgánom vadné. Odvolací súd neakceptoval poţiadavku ţalobcu na podanie návrhu na začatie konania o súlade § 66 ods. 4 zákona NR SR č. 315/1996 Z.z. s Ústavou Slovenskej republiky na Ústavný súd SR, nakoľko zákon,

ktorého správne orgány rozhodovali, uţ stratil platnosť (bol zrušený zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňom 1. februára 2009), čo by malo za následok zastavenie konania Ústavným súdom (§ 41a ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov). Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Preto stotoţniac sa s právnym posúdením veci krajským súdom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré zároveň poukazuje, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

§ 219ods.

1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol

§ 250kods.

1 O.s.p. s odkazom na § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, ţe účastníkom právo na ich náhradu nepriznal (ţalobca nemal v konaní úspech a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 16. júna 2010 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth 6Sţo/151/2009 14