1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. 1100302/1/86983/2014/5060 zo dňa 19.02.2014, ako i prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 9104407/5/4233318/13/Dov zo dňa 25.10.2013, ktorým správca dane ţalobcovi zníţil nadmerný odpočet zo sumy 123.076,31 € na sumu 21,21 € a určil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie máj 2009 v sume 123.055,10 €. Dôvodom dodatočného určenia daňovej povinnosti boli výsledky daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie máj 2009, na základe ktorej nebol ţalobcovi priznaný nárok na odpočítanie dane z faktúr: č. 290100003 aţ 290100006 od dodávateľa S.C.A.- 2 3Sţf/111/2015 SpainCeramicA, s. r. o. v sume 123 019,70 € a z faktúry č. 2009/17 od dodávateľa TRANSCAROL, s.r.o. v sume 35,40 €. Napadnutému rozhodnutiu predchádzalo vydanie dodatočného platobného výmeru správcom dane zo dňa 19.07.2011, ktoré bolo po podaní odvolania zrušené a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie. Dňa 07.03.2012 bol vydaný ďalší dodatočný platobný výmer, ktorým bol ţalobcovi opätovne dorubený rozdiel dane v sume 123 055,10 €, ktorý bol takisto zrušený a vrátený správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie o dorubení rozdielu dane v totoţnej sume zo dňa 30.04.2013 bolo znovu zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Aţ rozhodnutie zo dňa 25.10.2013 č. 9104407/5/4233318/13/ Dov, ktorým správca dane zníţil nadmerný odpočet zo sumy 123 076,31 € na sumu 21,21 € a určil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie máj 2009 v sume 123 055,10 € bolo ţalovaným potvrdené. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe mal nesporne z obsahu spisu preukázané, ţe Daňový úrad Bratislava ako správca dane vykonal u ţalobcu - platiteľa DPH, kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2009, o výsledku ktorej vyhotovil protokol číslo 600/322/138759/11/ Dov zo dňa 11.06.2011. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie a jeho prerokovanie doručený ţalobcovi dňa 06.06.2011. Ţalobca sa k protokolu písomne nevyjadril a nevyuţil svoje právo
10 zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len zákon o správe daní). Pri prerokovaní protokolu, dňa 13.07.2011, ţalobca vyjadril nesúhlas so zisteniami, neuviedol však ţiaden dôvod svojho nesúhlasu. Správca dane nepriznal ţalobcovi nárok na odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr za dodanie tovaru - príslušenstvo na PC1 - 468 - 648 – 11, od dodávateľa S.C.A.- SpainCeramicA, a za prepravu príslušenstva k PC, vyúčtovanú spoločnosťou TRANSCAROL, s.r.o., z dôvodu nepreukázania obchodných transakcií od dodávateľov, čím došlo k porušeniu § 49 ods. 1 zákona číslo 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH). Za účelom zistenia skutkového stavu správca dane preveroval celý obchodný reťazec spoločností, ktoré sa mali zúčastniť deklarovaného zdaniteľného obchodu z dôvodu zistenia samotnej existencie deklarovaného tovaru. Existencia tovaru sa jednoznačne nepreukázala ani u jednej z dodávateľských organizácií. Vyjadrenia jednotlivých konateľov dodávateľských spoločností vyhodnotil správca dane ako nejednoznačné, vzájomne si odporujúce, pričom ani jeden účastník obchodného reťazca nevedel presne špecifikovať o aký druh tovaru sa jedná. Tovar bol rôzne definovaný ako počítačové komponenty, moduly, základové dosky, do ktorých sa vkladajú pamäťové moduly a podobne. Ţalobca pochybnosti neodstránil, nepredloţil dokumentáciu alebo návod na pouţitie, pretoţe tieto dokumenty nepovaţoval za potrebné. Okolnosť, ţe platiteľ dane disponuje faktúrami, nie je relevantným dôkazom o tom, ţe k dodaniu tovaru uvedeného na faktúrach reálne nedošlo. Pri dôkaznej nedostatočnosti dokladov predloţených ţalobcom, nadobudol správca dane závaţné pochybnosti o ich pravdivosti a hodnovernosti. Daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal a pochybnosti neodstránil. V daňovom konaní ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal uskutočnené hospodárske operácie. Krajský súd sa vysporiadal s námietkou ţalobcu o porušení jeho procesných práv tým, ţe mu správca dane neumoţnil vyjadriť sa k vykonaným doţiadaniam. Správca dane preveroval uskutočnenie zdaniteľných obchodov formou doţiadania miestne príslušných správcov dane dodávateľov, nejednalo sa o vypočutie svedka, a preto nebolo potrebné prizvať k jednaniu ţalobcu. Skutočnosť, ţe správca dane konfrontoval výsledky miestnych zisťovaní s údajmi poskytnutými policajnými orgánmi, nemoţno povaţovať za porušenie práv 3 3Sţf/111/2015 daňového subjektu. Na ţiadosť ţalobcu zo dňa 22.05.2013 mu boli poskytnuté všetky zápisnice, doţiadania, ţiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a odpovede na ne, ako aj výpovede svedkov, ktorí vypovedali v rámci prešetrovania pred policajnými orgánmi. V danom prípade sa nejednalo o dôkazný prostriedok získaný v rozpore so zákonom. Zistené skutočnosti boli obsiahnuté v protokole o výsledkoch kontroly, ku ktorému mal ţalobca právo podať vyjadrenie. Ţalobca mal moţnosť aj v rámci vyrubovacieho konania predkladať dôkazné prostriedky, čo však neurobil. Súd sa nestotoţnil ani s námietkou ţalobcu o zaujatosti kontrolórov voči ţalobcovi. O vznesenej námietke bolo rozhodnuté daňovým orgánom formou Oznámení zo dňa 19.03.2012 a 16.03.2013, ktorými bol ţalobca informovaný, ţe daňová kontrola bola ukončená dňa 13.07.2011 prerokovaním protokolu a jeho návrh zo dňa 18.01.2012 na vylúčenie zamestnancov správcu dane z uvedených daňových kontrol, je preto neopodstatnený. Z dôvodu, ţe ţalobca nepreukázal vznik daňovej povinnosti
a § 19 zákona o DPH, nepreukázal ani vznik nároku na odpočítanie dane
49 ods. 1 zákona o DPH, ţalobu ako nedôvodnú
1 O.s.p. zamietol. Neúspešnému ţalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p. II. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov
1 písm. h) O.s.p.,
2 písm. a), d), f) O.s.p. a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal priznať mu právo na náhradu trov konania. V odvolaní ţalobca uviedol, ţe krajský súd aj správne orgány pri rozhodovaní nevychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, konanie nebolo vedené procesným postupom, ktorý by zabezpečoval správny výsledok s ohľadom na hodnotenie dôkazov a dôkazy neboli vykonané v zmysle pravidiel spravodlivého procesu. Postupom konajúcich orgánov bol porušený článok 46 ods. 1 Ústavy SR, článok 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, pričom namietal aj nedostatočnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktoré z tohto dôvodu nepreskúmateľné. Súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s relevantnými námietkami ţalobcu uvedenými v ţalobe, niektorými sa vôbec nezaoberal a pri iných prevzal právny názor správneho orgánu. V podanom odvolaní popísal priebeh daňovej kontroly, úkony správcu dane a ţalovaného. Uviedol, ţe správca dane napriek záverom a pokynom nadriadeného orgánu v rozhodnutiach, ktorými zrušil prvostupňové rozhodnutia, nevykonal voči daňovému subjektu ţiadne úkony, nepreveroval skutočnosti a neoboznámil ţalobcu so stanoviskom správcu dane pred vydaním rozhodnutia, čím konal v rozpore s ustanovením § 74 ods. 4 daňového poriadku. Správca dane postupoval aj v rozpore s ustanovením § 2 zákona o správe daní, pretoţe ţalobcovi boli odňaté základné procesné práva - právo na zákonný postup zachovávajúci práva a právom chránené záujmy, právo úzkej súčinnosti. Správca dane konal v rozpore so zákonom, zneuţíval svoju právomoc, konal
svojej ľubovôle a neprihliadal na stanovisko nadriadeného orgánu, čím bol porušený princíp právnej istoty a ţalobcovi bolo odňaté právo na spravodlivý proces. Odvolací orgán rozhodol v rozpore s ustanovením 4 3Sţf/111/2015 § 74 ods. 2 daňového poriadku. Ţalobca nemal ţiadne právo vyjadriť sa ku skutočnostiam, s ktorými mu umoţnil správca dane sa oboznámiť aţ na základe písomnej ţiadosti o nahliadnutie do spisu v čase, keď vyrubovacie konanie bolo ukončené a nové vyrubovacie konanie neprebehlo. Správca dane nevytvoril ţalobcovi ţiaden priestor na uplatnenie práv. Nahliadnutie do spisu nemôţe nahradiť právo klásť svedkom otázky najmä, ak správca dane o tieto zistenia opiera svoje závery. Ţalobca ďalej namietal, ţe v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 27.02.2013 správca dane nezaznamenal konkrétne vyjadrenia ţalobcu, prečo namieta obsah zápisnice, čím správca porušil § 19 ods. 2 daňového poriadku. Poukázal na okolnosť, ţe Ing. Ď. predmetnú zápisnicu nepodpísala, čím porušila § 19 ods. 4 zákona. Ţalobca poukázal na jednotlivé ustanovenia zákona o správe daní, a to § 29, § 29 ods. 4, § 15 ods. 5 písm. b), e), f), ktoré boli
jeho názoru zo strany správcu dane porušené. Správca dane v protokole o zisteniach vyplývajúcich z kontroly ani v rozhodnutiach presne neuviedol, čo bolo obsahom doţiadaní, medzinárodnej výmeny informácií, aké skutočnosti poţadoval preveriť, aké odpovede obdrţal. Skutočnosti uvedené v dodatočnom platobnom výmere boli neúplné, uvádzané v neprospech ţalobcu. Ako dôkaz vo vyrubovacom konaní pouţil aj také, ktoré si sám nezabezpečil, a to svedecké výpovede z ÚBOK, o ktorých nebol ţalobca informovaný a nemohol klásť svedkom otázky, pričom takýto dôkaz bol získaný v rozpore so zákonom. Správca dane odmietol vypočuť p. Petráša, ktorého vypočutie navrhoval ţalobca, čím spôsobil, ţe nebol dostatočne zistený skutkový stav. Uviedol, ţe v prípade, ak je s iným daňovým subjektom spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní vo veci týkajúcej sa iného daňového subjektu, je potrebné hodnotiť takúto výpoveď ako svedeckú a umoţniť daňovému subjektu vyuţiť svoje práva. Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne vysporiadal s namietanými skutočnosťami, preberajúc len názor ţalovaného. Správca dane v protokole a rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane neuviedol, ţe ţalobca existenciu tovaru podloţil aj dokladmi o jeho preprave do Českej republiky, čím zamlčal predloţené doklady a skutočnosti v prospech ţalobcu. Porušenie povinností iného daňového subjektu nemôţe byť dôkazom v jeho neprospech a zabezpečenie takéhoto dôkazu nemôţe byť na neho prenesené. Poukázal na judikatúru, v zmysle ktorej je potrebné prihliadať na dobromyseľnosť obchodníka v rámci obchodno - právnych vzťahov. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 18.08.2009, spísanej Daňovým úradom Komárno s p. A. M. a A. F. vyplýva, ţe spoločnosť S.C.A.-SpainCeramicA s.r.o. daň z tovaru dodaného ţalobcovi priznala a odviedla, faktúry boli zaúčtované a zaevidované a ich pravosť bola potvrdená. Správca dane uvedené dôkazné prostriedky ţalobcovi nesprístupnil napriek jeho ţiadosti o vyhotovenie fotokópií všetkých písomností. Ţalobca namietal aj neobjektívnosť vyhodnotenia výpovede K. K., ktorý vykonával prepravu, správcom dane. Neobjektívne vyhodnotenie danej výpovede spočíva v tom, ţe správca dane vyhodnotil nedôveryhodnosť tvrdenia o vykonaní prepravy z dôvodu, ţe svedok je v kamarátskom vzťahu ku konateľovi ţalobcu a nepamätá si, čo pred 3 a pol rokom viezol. Údaj o predmete preváţaného tovaru bol uvedený v prepravných dokladoch. Opis tovaru všetkých zúčastnených osôb bol dostatočne konkrétny, pretoţe účastníci obchodu označili tovar rovnako a nemoţno ho zameniť za iný. Prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií v spoločnosti B.J.VITIS s.r.o., boli dodávky tovaru potvrdené a bolo potvrdené aj dodatočné dodanie tovaru ďalšej spoločnosti ARMAR 62 KFT. Ţalobca ďalej namietal porušenie svojich práv v súvislosti s jeho podnetom na preverenie procesného postupu pri výkone daňovej kontroly, o výsledku ktorého nebol relevantným spôsobom informovaný. Listom zo dňa 18.01.2012 ţalobca podal námietku zaujatosti voči kontrolórom vykonávajúcim daňovú kontrolu, o ktorej nebolo ţalobcovi doručené ţiadne rozhodnutie. Napriek uvedenej okolnosti, títo pracovníci ďalej vo veci 5 3Sţf/111/2015 konali, čo je v rozpore s ustanovením § 24 ods. 4 zákona o správe daní. V rozpore so zákonom a uvedeným ustanovením bolo dňa 25.10.2013 vydané rozhodnutie namietaným pracovníkom, Ing. I. D.. Súd sa s touto námietkou právne nevysporiadal, prevzal len názor správneho orgánu,
ktorého uvedený pracovník o námietke nerozhodoval, pretoţe daňová kontrola bola ukončená dňa 13.07.2011. Námietka zaujatosti bola podaná v čase prebiehajúceho vyrubovacieho konania, pričom táto môţe byť podaná nielen počas daňovej kontroly a namietaní zamestnanci správcu dane môţu do rozhodnutia o námietke vykonať len neodkladné úkony, ktorými však nie je vyrubovacie konanie. Ţalobca namietal zaujatosť Ing. D. a Ing. Ď. podaním zo dňa 01.03.2013, pričom správny orgán dôvody námietky nepovaţoval za opodstatnené. V závere svojho rozsiahleho odvolania ţalobca opätovne poukázal na nezákonnosť postupu správnych orgánov, nezákonnosť získania dôkazných prostriedkov, z ktorých vychádzalo napadnuté rozhodnutie a ţiadal odvolaniu vyhovieť. III. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu doručenom súdu dňa 08.09.2015 uviedol, ţe odvolanie je obsahom totoţné s námietkami uvedenými v ţalobe a Krajský súd v Bratislave,
jeho názoru, správne hodnotil právnu stránku veci a dôkladne sa ňou zaoberal. Pri vyhotovení rozhodnutia ţalovaného bol dodrţaný čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky. Na odvolacie námietky uviedol, ţe v rámci vyrubovacieho konania zaslal ţalobcovi výzvu na splnenie si povinností tým, ţe poskytne písomné vyjadrenie na otázky správcu dane uvedené v prílohe. Daňový subjekt zaslal svoje vyjadrenie správcovi dane dňa 04.08.
obchodného registra nesídli, nemá zamestnancov, nevykonáva ţiadnu ekonomickú činnosť, nemá skladové priestory a preto správca dane spochybnil dodanie deklarovaného tovaru ďalšej spoločnosti v obchodnom reťazci, PROFESIONAL PARTNER, s.r.o. Konateľ tejto spoločnosti, p. Petráš, príslušnému správcovi dane uviedol, ţe nakúpený tovar od spoločnosti WEST HONT s.r.o. ďalej osobne dodal pracovníkom spoločnosti S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o., ich mená však nevie, pretoţe 6 3Sţf/111/2015 sa jednalo vţdy o iného zamestnanca tejto spoločnosti, pričom však spoločnosť S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o. ţiadnych zamestnancov nemá. Konateľ predmetnej spoločnosti, p. Magyar podával rozporné tvrdenia týkajúce sa zdaniteľného plnenia, keď na jednej strane pred správcom dane dodanie tovaru potvrdil, ale zároveň tvrdil, ţe vystavené faktúry nepodpísal a nevie si vysvetliť, kto ich odovzdal účtovníčke na spracovanie. Táto spoločnosť kanceláriu ani iné priestory nemá, nevlastní skladové priestory, sídlo firmy je na bývalom trvalom pobyte konateľa, kde ţije jeho bývalá manţelka a dvaja synovia. Existenciu deklarovaného tovaru v celom obchodnom reťazci jednoznačne nepreukázala ani jedna z dodávateľských spoločností, jednalo sa o nejednoznačné, vzájomne si odporujúce vyjadrenia jednotlivých konateľov spoločností, ktorí sa mali podieľať na deklarovanom obchode. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe v prípade, ak sa preukáţe, ţe prvý dodávateľ neuskutočnil deklarovaný zdaniteľný obchod, teda mu nevznikla daňová povinnosť
1 zákona o DPH, nemohol vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane u nasledujúcich spoločností nachádzajúcich sa v obchodnom reťazci
V uvedenom kontexte neobstojí námietka ţalobcu, ţe tovar nadobudol a dodal v dobrej viere a za podmienok zauţívaných v beţných obchodných vzťahoch a nemohol ovplyvniť problémy u dodávateľov, pretoţe nemohol mať o nich vedomosť. K námietke ohľadom porušenia práva ţalobcu zúčastniť sa pri výpovedi svedka ţalovaný uviedol, ţe v rámci doţiadaní u miestne príslušných správcov dane dodávateľov sa nejednalo o vypočutie svedkov a nebolo potrebné prizvať zástupcu ţalobcu. Daňovému subjektu boli na jeho ţiadosť predloţené všetky zápisnice, doţiadania, ţiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a odpovede na ne, ako aj výpovede svedkov, ktorí vypovedali pred policajnými orgánmi a nemoţno hovoriť o dôkazných prostriedkoch získaných v rozpore so zákonom. Správca dane neobral daňový subjekt o ţiadne jeho práva, keď preveroval všetky skutočnosti týkajúce sa obchodných transakcií - reálne dodanie tovaru deklarované na predloţených faktúrach, ale chránil záujmy štátu, čo je jeho prvoradou povinnosťou. Ţalobca mal moţnosť kedykoľvek počas výkonu daňovej kontroly sa skontaktovať s kontrolórmi, ktorých mená boli uvedené na oznámení o začatí kontroly. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte a je iba vecou zodpovednosti daňového subjektu, aby sám v spolupráci s osobou znalou daňových predpisov zváţil rozsah, potrebnosť a vyuţiteľnosť dostupných dôkazných prostriedkov, ktoré v daňovej kontrole predloţí. Záleţí od osoby, ktorá sa uchádza o odpočet dane, aby preukázala, ţe spĺňa podmienky na odpočítanie. Všetky zistené skutočnosti boli obsiahnuté v protokole o kontrole, ku ktorému mal ţalobca právo sa vyjadriť, avšak ţalobca svoju zákonnú moţnosť nevyuţil. Vzhľadom na rôzne definovanie predmetu dodávky jednotlivými účastníkmi obchodného reťazca a neurčitosť dodaného tovaru, mohol ţalobca odstrániť pochybnosti predloţením dokumentácie alebo návodu na pouţitie dodávaného tovaru, čo však ţalobca odmietol tým, ţe takéto dokumenty nie sú potrebné. K námietke ţalobcu ohľadom nevybavenia jeho podania o zaujatosti kontrolórov ţalovaný uviedol, ţe o vylúčení zamestnanca z daňového konania rozhoduje priamy nadriadený. Správca dane k námietke vydal oznámenia zo dňa 19.03.2012 a 16.03.2013, v ktorých mu bolo oznámené, ţe daňové kontroly boli ukončené 13.07.2011 a návrh ţalobcu na vylúčenie zamestnancov správcu dane z uvedených daňových kontrol je neopodstatnený. Ţalobca nesplnil svoju povinnosť
6 písm. e) zákona o správe daní, pretoţe nepodal relevantné vysvetlenie a dôkazy, nepreukázal pôvod ani nákup tovaru v tuzemsku. Nepreukázal, ţe zo strany dodávateľa došlo k dodaniu tovaru a vzniku daňovej povinnosti
a § 19 zákona o DPH, a tým k vzniku nároku na odpočítanie dane
1 zákona. Aby k odpočítaniu dane mohlo prísť, nestačí predloţiť len faktúru, predovšetkým 7 3Sţf/111/2015 musí prísť k dodaniu tovaru, a teda k vzniku daňovej povinnosti. V prípade, ak je vystavená faktúra, ale dodanie tovaru sa neuskutoční, daňová povinnosť síce dodávateľovi vznikne, ale právo na odpočítanie dane nevzniká. Základné pravidlá DPH musia byť dodrţané v celom obchodnom reťazci. Hodnotenia správcu dane vychádzajú z faktov získaných z rôznych zdrojov, ktoré správca dane podrobne rozobral v protokole a napadnutom rozhodnutí. Správca dane skúma uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale skúma aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym, pričom nie je povinný dokazovať pôvod tovaru, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach. Podmienkou priznania nároku na odpočítanie dane nie je dobromyseľnosť platiteľa ani dodávateľské faktúry alebo listinné doklady, ale reálne uskutočnenie nákupu tovarov a preukázanie ich pouţitia na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ. Správca dane postupoval v zmysle platných právnych predpisov a v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Námietky ţalobcu uvádzané v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku povaţuje za nedôvodné, zavádzajúce, a preto ţiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/86/2014-91 zo dňa 02.07.2015 potvrdil. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016,
ktorého sa odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia
doterajších predpisov, t.j.
zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné, a to z nasledovných dôvodov: V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
3 O.s.p. na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8 3Sţf/111/2015
2, a k sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
2 Daňového poriadku, (zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní) účinného od 01.01.2012, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov; sankcia sa uloţí
zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do
1 Daňového poriadku, účinného od 30.12.2012, daňové konanie začaté
zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt
osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
osobitných predpisov.
2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu poţadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môţe zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môţe odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uloţiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
4 vety prvej Daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.
1 zákona o správe daní, (zákon č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011) v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
3 zákona o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
1 zákona o správe daní, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane 9 3Sţf/111/2015 zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu
tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa povaţuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu
osobitného zákona, alebo kontrola pouţitia tovaru oslobodeného od dane
osobitných zákonov.
5 zákona o správe daní, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
odseku 10 druhej vety,
6 zákona o správe daní, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
odseku 10 druhej vety,
8 zákona o správe daní, kontrolovaný daňový subjekt môţe do dňa doručenia výzvy
odseku 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbliţšie nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemoţno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
10 zákona o správe daní, o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane
pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí
alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môţe uskutočniť aţ po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt 10 3Sţf/111/2015 je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemoţno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo poţiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môţe zamestnanec správcu dane na poţiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôţe zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu
druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.
13 vety štvrtej pred bodkočiarkou zákona o správe daní, dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44).
16 zákona o správe daní, ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane pouţijú aj na daňovú kontrolu.
ust. § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní, dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
ust. § 25a ods. 1 aţ 5 zákona o správe daní v znení účinnom v čase výkonu daňovej kontroly (do 30.12.2012),
tohto zákona neplynú.
4 zákona o správe daní, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, 11 3Sţf/111/2015 ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
1 zákona o správe daní, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného priznania alebo hlásenia alebo súhrnného výkazu a dokladov predloţených daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
1 písm. a) zákona o DPH účinného do 30.11.2011 predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doloţiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.
1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. V danom prípade daňová kontrola bola vykonaná za účinnosti zákona o správe daní č. 511/1992 Zb. (zákon o správe daní) a napadnuté rozhodnutie, ako aj úkony vykonané daňovými orgánmi po 31.12.2011 sa spravovali ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok). Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu odvolacích dôvodov ţalobcu, konštatuje, ţe vo vzťahu k posúdeniu dôvodov neuznania predmetného nároku na odpočet DPH, sa stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 OSP): Predmetom odvolacieho konania je preveriť zákonnosť ţalobcom namietaného procesného postupu správcu dane pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku 12 3Sţf/111/2015 na nadmerný odpočet DPH, resp. určenie daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2009. Z obsahu rozhodnutia č. 9104407/5/4233318/13/Dov zo dňa 25.10.2013 odvolací súd zistil, ţe správca dane určil ţalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 2009 rozdiel na DPH v sume 123.055,10 €, zníţil nadmerný odpočet zo sumy 123.076,31 € na sumu 21,21 €,
6 v nadväznosti na § 165b ods. 1 Daňového poriadku. Jednalo sa o v poradí štvrté prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Predchádzajúce vo veci vydané dodatočné platobné výmery boli ţalovaným v odvolacích konaniach zrušené a vrátené na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu potrebného došetrenia uplatneného zdaniteľného plnenia, dôkladnejšieho vyhodnotenia dôkazov a riadneho odôvodnenia. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe správca dane oznámil ţalobcovi výkon daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie máj 2009 a určil jej začiatok na deň 20.08.2009. Daňová kontrola bola prerušená rozhodnutiami odo dňa 28.08.2009 do 21.12.2009, od 30.12.2009 do 10.06.2010, od 06.05.2010 do 01.06.2011 z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií (dopyt u odberateľa ţalobcu – B.J.VITIS, s.r.o. , Brno, Česká republika). Na doţiadanie správcu dane vykonal Daňový úrad Komárno Daňový úrad Banská Bystrica II, príslušný správcovia dane dodávateľov ţalobcu šetrenie prostredníctvom vyţiadania účtovných dokladov od spoločností PROFESIONAL PARTNER s.r.o. a S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o. Z vyjadrení konateľov predmetných spoločností správca dane zistil, ţe spoločnosť PROFESIONAL PARTNER s.r.o. mala od spoločnosti WEST HONT, s.r.o. nakúpiť počítačové komponenty a prídavné pamäte, dovezené motorovým vozidlom spoločnosti WEST HONT, s.r.o. do skladov nachádzajúcich sa v areáli Poľnohospodárskeho druţstva v Banskej Bystrici - časť Podlavice. Konateľ dodávateľa - PROFESIONAL PARTNER s.r.o. nevedel určiť, akú sumu za dodávku zaplatil. Písomná zmluva o dodávke tovaru nebola uzavretá, jednalo sa o ústnu dohodu s konateľom dodávateľa. Spoločnosť PROFESIONAL PARTNER s.r.o. následne bez uzatvorenia písomnej zmluvy dodala tovar spoločnosti S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o., formou odovzdania jednotlivým jeho zamestnancom, ktorých mená nepozná, jednalo sa vţdy o iného zamestnanca. Dátum úhrady ceny dodávky nebol v čase vykonania šetrenia určený, cena nebola uhradená. Z jednotlivých faktúr vystavených dodávateľom, PROFESIONAL PARTNER s.r.o. vyplýva, ţe spoločnosti S.C.A.SpainCeramicA s.r.o. uvedený dodávateľ fakturoval tovar - konverzné príslušenstvo na PC, dodaný v mesiaci máji 2009 faktúrami č. 5/2009 zo dňa 05.05.2009 v sume 188 924,40 € s DPH, č. 6/2009 291100004 zo dňa 06.05.2009 v sume 194 322,24 €, č. 7/2009 zo dňa 10.05.2009 v sume 188 924,40 € a č. 8/2009 zo dňa 13.05.2009 v sume 188 924,40 €, spolu v hodnote 761 095,44 €. Konateľ spoločnosti S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o. správcovi dane na písomne poloţené otázky týkajúce sa dodávky uviedol, ţe spoločnosť nevlastní motorové vozidlo, tovar, ktorý mu bol dodaný spoločnosťou PROFESIONAL PARTNER s.r.o., si odviezol osobne odberateľ, TANDEM No. 1 s.r.o. vlastným vozidlom z miesta dodania, ktorým bolo Komárno. V rámci ústneho pojednávania vedeného Daňovým úradom Komárno boli odovzdané účtovné doklady, týkajúce sa predmetnej dodávky. Tovar mal byť
nich dodaný ţalobcovi a tomuto vyúčtovaný faktúrami č. 290100003 zo dňa 04.05.2009 v sume 191 256,80 €, č. 291100004 zo dňa 07.05.2009 v sume 196 721,30 €, č. 291100005 zo dňa 13 3Sţf/111/2015 12.05.2009 v sume 191 256,80 € a č. 291100006 zo dňa 15.05.2009 v sume 191 256,80 €, spolu v sume 770 491,70 €. Deň vystavenia v jednotlivých faktúr bol aj dátumom dodania, t. j. vzniku daňovej povinnosti u jednotlivých dodávateľov. Z dátumov vystavenia jednotlivých faktúr dodávateľmi ţalobcu zodpovedajúcich aj termínu vzniku daňovej povinnosti (deň dodania) a tvrdení konateľov uvedených spoločností o spôsobe dodania súd zistil nezrovnalosť. Z vyjadrení vyplýva, ţe dodávateľ ţalobcu (S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o.) nemal vlastné motorové vozidlá, nemal skladovacie priestory, a teda nemohlo dôjsť k časovému odstupu spôsobeného preskladnením tovaru medzi jeho dodaním spoločnosťou PROFESIONAL PARTNER s.r.o. spoločnosti S.C.A.SpainCeramicA s.r.o., ktorá ho teda priamo po odovzdaní od PROFESIONAL PARTNER s.r.o., musela odovzdať ţalobcovi, ktorý si tovar odviezol priamo vlastným motorovým vozidlom. Hoci dodávateľ, PROFESIONAL PARTNER s.r.o. deklaroval ako termín prvej dodávky realizovanej v máji 2009 deň 05.05.2009 (fa. č. 5/2009), spoločnosť S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o. fakturovala dodanie daného tovaru ţalobcovi ešte pred týmto termínom jeho prevzatia, dňa 04.05.2009 (fa č. 290100003). K dodávke, ktorá mala byť realizovaná a fakturovaná spoločnosťou PROFESIONAL PARTNER s.r.o. dňa 06.05.2009 (fa. č. 6/2009), vystavila spoločnosť S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o. faktúru pre ţalobcu dňa 07.05.2009 a zároveň tento deň deklarovala ako deň dodania. Medzi ďalšími dvomi dodávkami vznikol časový sklz podobným spôsobom v trvaní dvoch dní. Uvedené nezrovnalosti spochybňujú skutočnú realizáciu dodávok, tak ako to tvrdia jednotliví dodávatelia a ţalobca. Dodávatelia ţalobcu, PROFESIONAL PARTNER s.r.o. a S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o. nepreukázali, kde bol tovar v uvedených dňoch uskladnený. Nezrovnalosť vznikla i medzi tvrdením konateľa spoločnosti PROFESIONAL PARTNER s.r.o., ktorý uviedol, ţe tovar osobne prevzali zamestnanci spoločnosti S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o., pričom konateľ tejto spoločnosti uviedol, ţe tovar si prevzal v mieste dodania ţalobca, pretoţe ich spoločnosť nedisponuje motorovým vozidlom a
zistení správcu dane, nemá ani ţiadnych zamestnancov. V rámci medzinárodnej výmeny informácií správca dane získal vyjadrenie odberateľa ţalobcu, ktorý predmetný tovar ďalej odpredal spoločnosti BJ. VITIS s.r.o., Brno. Uvedený odberateľ potvrdil dodanie počítačových komponentov ţalobcom v máji 2009, ktoré následne predal ďalšej spoločnosti ARMAR 62 KFT, Budapešť. Malo sa jednať o 11 816 kusov komponentov. Faktúra vystavená ţalobcom nebola uhradená z dôvodu nezaplatenia odberateľskej faktúry. Výsledkom ďalšej medzinárodnej výmeny informácií bolo zistenie, ţe pôvodný dodávateľ predmetného tovaru, spoločnosť WEST HONT s.r.o. na adrese sídla spoločnosti neexistuje. Konateľ spoločnosti, občan Maďarskej republiky uviedol, ţe spoločnosť kúpil na základe ponuky slovenského občana za 100 €, je bezdomovcom, ţiadne faktúry nevystavil, nedodával ţiaden tovar. Spoločnosť ARMAR 62 KFT, Budapešť nepreukázala prevzatie plnenia od deklarovaného odberateľa ţalobcu, dátum dodania ani platbu a nevedel identifikovať posledného odberateľa v reťazci obchodných dodávok, ktorému mal tovar ďalej postúpiť. Ani jedna zo spoločností v rámci reťazca obchodných vzťahov nepreukázala úhradu fakturovanej ceny. Správca dane o kontrolných zisteniach vyhotovil dňa 10.06.2011 protokol 14 3Sţf/111/2015 č. 600//322/138759/11/Dov, ktorý doručil ţalobcovi dňa 16.06.2011 spolu s výzvou na podanie vyjadrenia k protokolu a na jeho prerokovanie dňa 13.07.2011. Ţalobca v určenej lehote nepodal ţiadne vyjadrenie k zisteniam vyplývajúcim z obsahu protokolu, ktorý bol následne dňa 13.07.2011 so ţalobcom prerokovaný. Daňová kontrola začala dňom 20.08.2009 a bola skončená prerokovaním protokolu dňa 13.07.2011, čo je 691 dní. V rámci medzinárodnej výmeny informácií bola daňová kontrola prerušená počas 668 dní. Z uvedeného výpočtu vyplýva, ţe zo strany správcu dane nebola prekročená maximálna lehota určená zákonom na výkon daňovej kontroly, keďţe počas prerušenia kontroly v zmysle úpravy zákona, lehoty neplynú.
názoru odvolacieho súdu, uvádzaného uţ aj v iných jeho rozhodnutiach, medzinárodnú výmenu informácii moţno povaţovať za dôvod na prerušenie daňovej kontroly, pretoţe výsledky z takto získaných údajov moţno povaţovať za skutočnosť rozhodujúcu pre vydanie rozhodnutia. Správca dane týmto spôsobom preveroval reálne plnenie, neobmedzujúc sa len na doklady predloţené daňovým subjektom. Uvedeným konaním nezaťaţil ţalobcu neprimerane pri získavaní dôkazných prostriedkov ale v rámci vlastnej kompetencie vykonával dôkazy za účelom získania podkladov pre správne určenie dane, t.j. postupoval v súlade s účelom zákona. Zákon v účinnom znení kogentne neurčoval, akú skutočnosť rozhodujúcu pre vydanie rozhodnutia moţno povaţovať za zákonný dôvod na prerušenie konania, a preto nemoţno medzinárodnú výmenu informácií, vyţadujúcu si značné časové obdobie, vylúčiť z tejto definície, keďţe slúţila záujmu získať podklady pre správne určenie dane, ktoré sú rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie. Ako uţ Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol aj v inom obdobnom prípade, týkajúceho sa ţalobcu (č. k. 3Sţf /67/2015): „Vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné vykladať s právom Európskej únie, s jej právnou úpravou pre túto nepriamu daň, Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso DPH podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava DPH vnímaná ako právo každého platcu DPH na odpočet DPH zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality DPH vyplýva z judikatúry Európskeho súdneho dvora, napr. rozsudky ESD v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03).“ Súdny dvor vo svojej judikatúre taktieţ konštatuje, ţe vnútroštátnemu súdu prináleţí odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáţe, ţe platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú zaloţené 15 3Sţf/111/2015 pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktieţ Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, ţe nie je v rozpore s právom Únie poţadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré moţno od neho rozumne poţadovať, aby sa uistil, ţe plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Moţno preto určiť opatrenia, ktoré moţno, v tom ktorom prípade, poţadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu. Vzhľadom na zistenia správcu dane, ktoré spochybňujú existenciu tovaru, ktorý mal byť predmetom zdaniteľného plnenia ţalobcu, od ktorého si odvodzoval nárok na odpočet DPH, mal správca dane právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť ţalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, ţe so sporným tovarom skutočne obchodoval. Bolo na ţalobcovi, aby predloţil dôkazy potvrdzujúce, ţe predmet obchodu skutočne existoval. Mohol predloţiť dôkazy svedčiace o tom, ţe uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s klientmi, prípadne odberateľmi sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí. Spôsob komunikácie s potenciálnymi zákazníkmi alebo záujemcami o predmetný tovar, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru. V danom prípade ţalobca nepreveroval (z dokladov, ktoré ku kontrole predloţil ani z jeho vyjadrení overovanie nevyplynulo) výrobcu počítačových komponentov, ich vyhotovenie a vhodnosť pouţitia
poţiadaviek klienta. Je všeobecne známe, ţe nie všetky súčasti počítačového vybavenia sú plošne vhodné na kaţdý typ PC, a preto kúpa a predaj takéhoto špecifického tovaru bez preverenia si jeho vhodnosti pre potreby konkrétneho klienta je pochybné. V celom obchodnom reťazci, v ktorom dochádzalo ku kúpe a predaji, ani v jednom prípade nebola uzatvorená riadna kúpna zmluva, v ktorej by boli uvedené individuálne poţiadavky na druh, výrobcu, moţnosť pouţiteľnosti a iné špecifiká tovaru, nebola preverovaná ich vhodnosť pre konečného odberateľa, kvalita a pod. Špecifikácia predmetu dodávky sa postupne zmenila z označenia ako „konverzné príslušenstvo na PC“ (faktúry vystavené dodávateľom WEST HONT s.r.o.) aţ po označenie „konverzné príslušenstvo pre PC 1 - 468 - 648 – 11“ (faktúry vystavené spoločnosťou S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o.), „konverzné príslušenstvo pre PC 1 - 468 - 648 – 1“ (faktúry vystavené spoločnosťou BJ VITIS s.r.o.), všetky bez uvedenia výrobcu. Zodpovedá obvyklému postupu zodpovedného podnikateľa, keď pri investícii do kúpy tovaru so zámerom jeho ďalšieho predaja, s potrebnou zodpovednosťou za kvalitu voči odberateľom, takýto tovar aspoň minimálnym spôsobom skontroluje. Minimálne touto beţnou obchodnou aktivitou sa dá vylúčiť situácia, ţe nakúpi tovar, ktorého existencia je váţnym spôsobom spochybnená Vzhľadom na spochybnenie existencie prevádzaného tovaru, a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťaţujúce ţalobcu, spočívajúce len v predloţení zákonom poţadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám ţalobca preukázal, ţe vynaloţil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby 16 3Sţf/111/2015 zabránil tomu, ţe sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneuţívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, neobstojí ţalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a nemoţnosti ovplyvniť dodrţiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode. Ţiadna spoločnosť v celom obchodnom reťazci (WEST HONT s.r.o., PROFESIONAL PARTNER s.r.o., S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o., Tandem No. 1, s.r.o., B.J. VITIS s.r.o., ARMAR 62 KFT, Budapešť) nevedeli preukázať pôvod obchodovaného tovaru ani jeho konečné určenie. Uvedené zistenia správcu dane ţalobca nedokázal vyvrátiť. V procese daňovej kontroly ani v čase prerokovania protokolu o výsledkoch daňovej kontroly, ţalobca nepodal ţiadne vyjadrenie ani nenavrhol vykonať dôkaz, ktorý by dokázal vyvrátiť závery správcu dane. Po ukončení daňovej kontroly správca dane pristúpil k vyrubovaciemu konaniu a dňa 19.07.2011 vydal prvý dodatočný platobný výmer, ktorým zníţil ţalobcovi nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2009 o sumu 123 055,10 € a priznal mu odpočet v sume 21,21 €. Tento dodatočný platobný výmer, ako i v poradí ďalšie dva dodatočné platobné výmery vydané správcom dane dňa 07.03.2012 a 30.04.2013 boli na základe podaných odvolaní ţalobcom zrušené a vrátené prvostupňovému orgánu z dôvodu potreby došetriť skutkový stav. V rámci vyrubovacieho konania bolo doplňované dokazovanie správcom dane, o výsledkoch ktorého bol ţalobca informovaný na ústnom pojednávaní dňa 27.02.2013. Súčasťou dôkazných prostriedkov boli aj výsledky získané trámci trestného konania. Z výsledkov výsluchu v rámci trestného konania vyplýva, ţe konateľ dodávateľa ţalobcu spoločnosti S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o., faktúry vyhotovené za realizovanú dodávku pre ţalobcu nepodpísal a nemôţu byť platným účtovným dokladom. Z doplneného dokazovania zároveň vyplynulo, ţe predmet obchodných transakcií mal byť od ţalobcu prevezený k ďalšiemu odberateľovi BJ.VITIS s.r.o. prostredníctvom K. K., ktorý nevedel opísať, čo prepravoval, vykonával prepravu pre ţalobcu v prípade potreby. Súd z obsahu spisu ďalej zistil, ţe zo strany ţalobcu bola dňa 18.01.2012 podaná námietka zaujatosti voči kontrolórom, Ing. D. a Ing. D., ktorá bola vybavená oznámením doručeným ţalobcovi dňa 23.03.2012 s tým, ţe v čase podania námietky voči kontrolórom bola daňová kontrola ukončená, a preto návrh v na vylúčenie uvedených osôb, zamestnancov správcu dane je bezpredmetný. Dňa 04.03.2013 ţalobca podal námietku zaujatosti voči zamestnancom správcu dane, Ing. D. a Mgr. Ď.. Namietal aj obsah zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 27.02.2013 z dôvodu, ţe táto nebola podpísaná Mgr. Ď.. Správca dane dňa 10.04.2013 rozhodol o námietkach ţalobcu tak, ţe námietke ţalobcu nevyhovel a vyššie uvedených zamestnancov nevylúčil z ďalšieho konania a rozhodovania. 17 3Sţf/111/2015 Vo vzťahu k námietke ţalobcu ohľadom nezákonnosti získaných dôkazných prostriedkov správcom dane v rámci daňovej kontroly, a to konkrétne na základe doţiadaní správcom dane na Daňový úrad Komárno za účelom preverenia zdaniteľného plnenia ešte pred začiatkom daňovej kontroly u ţalobcu súd zistil, ţe Daňový úrad Komárno zaslal správcovi dane ţalobcu zápisnice o ústnom pojednávaní spísané s daňovým subjektom S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o., Komárno v rámci preverovania účtovníctva tohto subjektu ako kontrolovaného. I v prípade vylúčenia tohto dôkazného prostriedku, zo strany správcu dane bolo uţ v priebehu samotného výkonu kontroly, či vyrubovacieho konania, zadováţených mnoţstvo ďalších dôkazných prostriedkov aj od konateľa predmetnej spoločnosti, ktoré spochybňujú reálnu existenciu zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, nemajúcu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výsluchy svedkov netvorili ťaţiskovú časť dôkazných prostriedkov, tieto boli zabezpečené prostredníctvom doţiadaní, medzinárodnej výmeny informácií, účtovných dokladov. Boli vyuţité aj dôkazné prostriedky získané v rámci trestného konania, nejednalo sa teda o výsluchy svedkov, ktorí by sprostredkovali popis konania ţalobcu, týkali sa najmä vlastného konania, podnikateľskej činnosti daňových subjektov spolu s predkladaním ich účtovnej evidencie za dané obdobie. Ţalobca mal moţnosť oboznámiť sa s dôkaznými prostriedkami, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia na ústnom pojednávaní a k týmto sa vyjadriť, čo aj urobil. Porušenie procesných práv ţalobcu v konaní nebolo preto zo strany odvolacieho súdu zistené. Nedostatok podpisu jedného z pracovníkov správcu dane zúčastnených na ústnom pojednávaní dňa 27.02.2013 vo vyhotovenej zápisnici z tohto prejednania, nie je
názoru súdu takou vadou, ktorá by spôsobila nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, a preto námietka o nezákonnosti postupu správcu dane vyplývajúcej z absencie podpisu Ing. Ď. v zápisnici, nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. K namietanému porušeniu zásady súčinnosti pri výkone daňovej kontroly odvolací súd na základe obsahu administratívneho spisu zistil, ţe správca dane postupoval vo vzťahu k ţalobcovi v intenciách ustanovení § 15 zákona o správe daní. Ţalobcovi bola správcom dane poskytnutá osemdňová lehota v oznámení o vykonaných dôkazoch a zisteniach získaných v rámci výkonu daňovej kontroly, v rá
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.