Obsah (6)

§ 82§ 88§ 88a§ 452§ 89§ 90

Najvyšší súd 10Szak/3/2016 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a

§ 82ods.

2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zákon č. 404/2011 Z.z.“) z dôvodu neoprávneného pobytu sťaţovateľa na území Slovenskej republiky a zároveň bolo dňa 17.05.2016 vydané rozhodnutie o jeho zaistení

§ 88ods.

1 písm. a) bod 1 zákona č. 404/2011 Z.z. a sťaţovateľ bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej na účely rozsudku len „ÚPZC Medveďov“). 2. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-244-006/2016-AV z 21.07.2016 (ďalej na účely rozsudku len „preskúmavané rozhodnutie“) ţalovaný

ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. rozhodol o zaistení sťaţovateľa ako ţiadateľa o udelenie azylu a zároveň štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného

§ 88ods.

1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. z dôvodu existencie dôvodného podozrenia, ţe podal ţiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie tak, ţe zaistil sťaţovateľa so stanovením dĺţky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac na dobu do 16.11.2016 v ÚPZC Medveďov.

1. Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, ţe sťaţovateľ dňa 23.05.2016 poţiadal počas zaistenia o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Na základe lustrácií bolo zistené, ţe sťaţovateľ ţiada na území Slovenskej republiky o udelenie azylu tretíkrát, pričom mu azyl nebol doposiaľ udelený ani v jednom prípade. Ţalobca ţiadal viackrát aj o udelenie doplnkovej ochrany, ktorá mu bola opakovane udelená. Nakoľko sťaţovateľ poţiadal na území Slovenskej republiky o udelenie azylu aţ po preukázaní jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru, po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení ako aj jeho zaistení, pričom na podanie ţiadosti mal dostatočný časový predstih, jeho konanie poukazuje na účelovosť jeho ţiadosti o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. 3 10Szak/3/2016
2. Na základe uvedených skutočností správny orgán dňa 21.07.2016 začal správne konanie vo veci zaistenia sťaţovateľa

§ 88aods.

1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z., s poukazom na jeho osobu a na skutočnosť, ţe v prípade sťaţovateľa existuje riziko jeho úteku a v prípade, ţe by ţalovaný vyuţil § 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z., vznikla by vysoká miera ohrozenia účelu vyhostenia sťaţovateľa. Ţalovaný uviedol, ţe dĺţku doby zaistenia predbeţne ohraničil na najviac do 16.11.2016 po dôkladnom vyhodnotení osoby ţalobcu. II. Konanie na krajskom súde 5. Sťaţovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu ţalobu vo veci zaistenia

Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) s nasledujúcimi ţalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.): - rozhodnutie ţalovaného o zaistení vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k aplikácii § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, - došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred ţalovaným, ktoré samo o sebe malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, konkrétne o k prepusteniu sťaţovateľa dňa 21.07.2016 fakticky nedošlo, o počas nového konania o zaistení mu nebolo umoţnené mať prítomného právneho zástupcu. 6. Krajský súd v Bratislave v konaní

ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní ţaloby (§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, ţe jej nebolo moţné vyhovieť. Zdôraznil, ţe ţalovaný riadne zistil skutkový stav veci, správne vychádzal z jemu dostupných informácií a tieto objektívne posúdil najmä z pohľadu dôveryhodnosti sťaţovateľa a posudzoval aj relevantnosť sťaţovateľa v súvislosti s jeho zaistením vzhľadom na existenciu podozrenia, ţe podal ţiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Krajský súd nevzhliadol dôvod prerokovať sťaţnosť na postup policajtov, nakoľko to nie je v jeho kompetencii a poznamenal, ţe z obsahu administratívneho spisu ţalovaného vyplýva, ţe sťaţovateľ bol prepustený dňa 21.07.2016 o 17,20 hod. z ÚPZC Medveďov. 4 10Szak/3/2016 7. Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe ţalovaný skúmal aj moţnosť uloţenia menej závaţného prostriedku ako zaistenie, no nakoľko sťaţovateľ nedisponuje finančnými prostriedkami, je nesporné, ţe nepreukázal splnenie podmienok týkajúcich sa dostatočných finančných prostriedkov, takţe nie sú splnené predpoklady pre uplatnenie moţnosti alternatívy zaistenia v zmysle § 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. III. Konanie na kasačnom súde A) 8. Proti rozsudku krajského súdu sťaţovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťaţnosť z dôvodov uvedených v - § 440 ods. 1 písm.

1. g)S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj - § 440 ods. 1 písm.
2. h)S.s.p., t.j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 9. Sťaţovateľ v nasledujúcich sťaţnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm.
3. c)S.s.p. najmä uviedol, ţe krajský súd: - sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (analogia iuris kasačného súdu), ktorú sťaţovateľ na niektorých rozhodovacích príkladoch prezentoval, - vec nesprávne právne posúdil rovnako ako ţalovaný, pretoţe o nesprávne právne vyhodnotil aplikáciu ustanovenia § 88a ods. 1 písm.
4. c)zákona č. 404/2011 Z.z., na základe ktorého bol sťaţovateľ zaistený, o došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Navrhol, aby kasačný súd rozhodol tak, ţe rozsudok krajského súdu mení tak, ţe rozhodnutie odporcu zrušuje a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. B) 5 10Szak/3/2016 10. Ţalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťaţnosti uviedol, ţe sťaţovateľ v nej neuviedol ţiadne nové dôkazy, ktoré by podstatnou mierou preukazovali iné skutočnosti ako boli zistené a ţe sa pridrţiava svojho vyjadrenia k ţalobe zo dňa 04.08.2016. Záverom poukázal na to, ţe sťaţovateľ dňa 17.08.2016 dobrovoľne vycestoval z územia Slovenskej republiky cez Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko do krajiny pôvodu. IV. Právny názor Najvyššieho súdu SR 11. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom

§ 452ods.

1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťaţnosti a z toho vyplývajúce moţné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, ţe kasačnú sťaţnosť podal sťaţovateľ v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S.s.p.) bez povinného zastúpenia (§ 449 ods. 2 písm. b/ S.s.p.) a s prihliadnutím na neformálnosť kasačnej sťaţnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je v zmysle § 462 ods. 2 S.s.p. potrebné zmeniť tak, ţe zruší preskúmavané rozhodnutie ţalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10. októbra 2016 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 12. Predmetom kasačnej sťaţnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým tento zamietol ţalobu, ktorou sa sťaţovateľ domáhal ochrany jeho práv proti rozhodnutiu ţalovaného, ktorým došlo k zaisteniu sťaţovateľa

ust. § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z., preto primárne v medziach kasačnej sťaţnosti najvyšší súd ako súd kasačný preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sťaţnostné dôvody kasačnej sťaţnosti sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. 6 10Szak/3/2016

§ 88ods.

1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z., policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

§ 88ods.

2 zákona č. 404/2011 Z.z., rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby moţno predpokladať, ţe štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemoţno jeho totoţnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt

tohto zákona alebo ak mu hrozí uloţenie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

§ 88ods.

4 veta prvá zákona č. 404/2011 Z.z., štátny príslušník tretej krajiny môţe byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

§ 89ods.

1 zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môţe štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uloţiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zloţiť peňaţnú záruku.

§ 90ods.

1 písm.

1. d)zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 13. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis ţalovaného dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť. 14. Sťaţovateľ v dôvodoch kasačnej sťaţnosti na prvom mieste uviedol, ţe krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti musí kasačný súd zdôrazniť, ţe doterajšia ustálená judikatúra chápe kasačný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm.
2. g)S.s.p. vo vzťahu k meritu veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy na riadne zistené skutočnosti vyplývajúce z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Navyše právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak 7 10Szak/3/2016 zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 15. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, ţe v aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu nezistil tak závaţné nedostatky právneho posúdenia v merite veci, aby z tohto dôvodu zrušil alebo zmenil napadnutý rozsudok. Preto tento dôvod kasačnej sťaţnosti vyhodnotil ako irelevantný. 16. Ustanovenie § 88a zákona o pobyte cudzincov umoţňuje zaistiť aj ţiadateľa o azyl. Zo systematiky uvedeného ustanovenia § 88a vyplýva, ţe policajt je oprávnený zaistiť ţiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je moţné vyuţiť iné menej závaţné prostriedky, pričom aplikácia ustanovenia § 88a ods. 1 písm.
3. c)prichádza do úvahy, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je uţ v zaistení a ktorý podal ţiadosť o udelenie azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, ţe ju podal výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. 17. Pozornosti kasačného súdu neuniklo, ţe ţalovaný odôvodnil účelovosť sťaţovateľovej ţiadosti o udelenie azylu tým, ţe sťaţovateľ poţiadal na území Slovenskej republiky o udelenie azylu aţ po preukázaní jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky, po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení ako aj jeho zaistení, pričom na podanie ţiadosti mal dostatočný časový predstih. 18. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na právny názor vyslovený Súdnym dvorom EÚ v rozhodnutí zo dňa 30.5.2013 vo veci Mehmet Arslan proti Polícia ČR C- 534/11, : „ ..zo samotnej skutočnosti, že v okamihu podania žiadosti o azyl už bolo voči žiadateľovi vydané rozhodnutie o návrate a že žiadateľ bol zaistený na základe článku 15 smernice 2008/115, nemožno bez individuálneho posúdenia všetkých relevantných okolností vyvodzovať domnienku, že túto žiadosť podal s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení a že pokračovanie zaistenia je objektívne nevyhnutné a primerané.“ 19.

názoru kasačného súdu z obsahu administratívneho spisu nemoţno jednoznačne vyvodiť záver, ţe u sťaţovateľa ide o dôvodné podozrenie, ţe podal ţiadosť o udelenie azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Ţalovaný 8 10Szak/3/2016 nedostatočne posúdil všetky okolnosti prípadu, záver o účelovosti ţiadosti o azyl nedostatočne odôvodnil sa s jeho názorom sa nesprávne stotoţnil aj krajský súd.

1. Z obsahu citovaného zákonného ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z okrem iného vyplýva, ţe ţiadateľa o udelenie azylu moţno zaistiť, ak na dosiahnutie účelu nie je moţné vyuţiť iné menej závaţné prostriedky. Okrem toho, ţe rozhodnutie ţalovaného neobsahuje presvedčivé zdôvodnenie podozrenia, ţe ţiadosť o azyl bola podaná s cieľom oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie, z rozhodnutia ţalovaného nevyplýva, na základe čoho ustálil nemoţnosť vyuţitia menej závaţných opatrení.
2. Pri zvaţovaní nevyhnutnosti zaistenia je policajný útvar vţdy povinný v prvom rade zobrať do úvahy alternatívne, menej prísne opatrenia. Musí určiť, či sa účel, ktorý sa snaţí dosiahnuť uplatnením zaistenia, nedá dosiahnuť alternatívnym opatrením. Povinnosť zváţiť moţnosť uplatnenia iných menej prísnych opatrení vychádza z § 88 ako aj z § 88a zákona č. 404/2011 Z.z a uplatňuje sa na akúkoľvek formu, dôvod alebo lehotu zaistenia. Táto povinnosť je priamou transpozíciou povinného ustanovenia návratovej smernice v článku 15 ods. 1, ktoré povoľuje zaistenie len vtedy, pokiaľ sa nedajú účinne uplatniť iné, menej prísne donucovacie opatrenia.
3. Sťaţovateľ v zápisnici o vyjadrení účastníka konania zo dňa 21.07.2016 uviedol, ţe finančné prostriedky nemá, ale vie si ich vypýtať od svojho otca. V odpovedi k otázke ohľadom zabezpečenia ubytovania na území Slovenskej republiky uviedol, ţe ubytovanie má u svojho brata v Cíferi, alebo u svojej priateľky v Petrţalke, s ktorou ţije sedem rokov. Ţalovaný nevykonal náleţité dokazovanie, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností vylúčilo moţnosť aplikácie miernejších opatrení v zmysle zákona č. 404/2011 Z.z. Uvedené skutočnosti ţalovaný ţiadnym spôsobom nevyhodnotil a iba v rozhodnutí skonštatoval, ţe „...v prípade, ak by využil oprávnenie

§ 89ods.

1 zákona o pobyte cudzincov, vznikla by vysoká miera ohrozenia účelu vyhostenia. O neuložení alternatívy rozhodol aj s poukazom na vyjadrenie účastníka konania v zápisnici, že nemá finančné prostriedky, nakoľko by si ich musel vypýtať od otca.“

1. Uvedený záver nenasvedčuje dostatočnému posúdeniu alternatív v zmysle § 89 ods. 1) zákona č. 404/2011 Z.z. Posúdenie tvrdení navrhovateľa a bliţšie skúmanie moţnosti uloţenia alternatív bolo nevyhnutné nielen z hľadiska posúdenia moţnosti navrhovateľa 9 10Szak/3/2016 zabezpečiť si ubytovanie ako aj finančné prostriedky na pobyt, ale aj z toho pohľadu, či je splnená zákonom stanovenú podmienka v zmysle § 89 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z.z, teda či v jeho prípade prichádza do úvahy, aby namiesto navrhovateľa zloţila peňaţnú záruku jemu blízka osoba, pretoţe takáto moţnosť vyplýva z ustanovenia § 89 ods. 5 vety druhej zákona č. 404/2011 Z.z.
2. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ţiadosť zaisteného cudzinca o medzinárodnú ochranu, i keď automaticky nezakladá povinnosť správneho orgánu prepustiť takého ţiadateľa, vyvoláva nasledujúce účinky: „I. Ak zaistený cudzinec požiada o medzinárodnú ochranu, spravidla to bude mať za následok ukončenie zaistenia

čl. 15 návratovej smernice č. 2008/115, ako konštatoval Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí zo dňa 30. mája 2013 a policajný útvar bude povinný cudzinca bez zbytočného odkladu zo zaistenia prepustiť; dôvody pre pôvodné zaistenie cudzinca tak automaticky pominú. II. Ak však policajný útvar dospeje k záveru, že žiadosť cudzinca o medzinárodnú ochranu je účelová (podaná iba za účelom pozdržať, či dokonca zmariť výkon rozhodnutia o vyhostení cudzinca), môže znova rozhodnúť

§ 90ods.

1 písm.

1. d)zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, že dôvody predchádzajúceho zaistenia trvajú, napriek tomu, že cudzinec požiadal o medzinárodnú ochranu. V takomto rozhodnutí policajný útvar vyloží, aké konkrétne dôvody ospravedlňujú trvanie zaistenia cudzinca po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SZa/6/2013 zo dňa 24. septembra 2013). 25. Vo svetle uvedeného dáva kasačný súd do pozornosti, ţe v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sza/14/2016 zo dňa 21.07.2016, ktorým bolo rozhodnutie o zaistení sťaţovateľa č. PPZ-HCP-BA6-141-010/2016-AV z 17.05.2016 zrušené, Najvyšší súd Slovenskej republiky, taktieţ s poukazom na vyššie citované rozhodnutie, uviedol: „V súlade s vyššie uvedeným právnym názorom odvolací súd postupuje aj v súčasnosti a preto pripomína, že takéto podanie predstavuje novú okolnosť v konaní, ktorou je správny orgán povinný sa zaoberať a zaujať k nej stanovisko. Výsledok posúdenia žiadosti správnym 10 10Szak/3/2016 orgánom sa premietne do následného postupu, ktorým buď prepustí žiadateľa o azyl zo zaistenia, resp. v prípade záveru o účelovosti jeho žiadosti o azyl s cieľom oddialiť realizáciu vyhostenia, môže rozhodnúť o jeho ďalšom ponechaní v zaistení v súlade s ust. § 88a zákona o pobyte cudzincov.“ 26. S poukazom na vyššie uvedený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má kasačný súd za to, ţe ţalovaný sa touto novou skutočnosťou nedostatočne zaoberal, nedostatočne posúdil splnenie podmienok na zaistenie sťaţovateľa v zmysle § 88a ods. 1 písm.
2. c)zákona č. 404/2011 Z.z a krajský súd sa nesprávne so závermi ţalovaného stotoţnil. 27. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatoval, ţe krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď ţalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie ţalovaného trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale povaţoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ostatnými sťaţnostnými bodmi sa kasačný súd nezaoberal, nakoľko zistil závaţný dôvod odôvodňujúci zrušenie nezákonného rozhodnutia ţalovaného. 28. Kasačný súd nerozhodol o povinnosti bezodkladne prepustiť sťaţovateľa z dôvodu, ţe z vyjadrenia ţalovaného ku kasačnej sťaţnosti z 14.09.2016 a z pripojenej zápisnice o dobrovoľnom návrate štátneho príslušníka do krajiny pôvodu je zrejmé, ţe sťaţovateľ dňa 17.08.2016 dobrovoľne vycestoval z územia Slovenskej republiky cez Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko do krajiny pôvodu. 29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd v zmysle ustanovenia § 467 ods. 1 a 2 S.s.p. tak, ţe úspešnému sťaţovateľovi nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko si ţiadne trovy neuplatnil. 30. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.) 11 10Szak/3/2016 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 10. októbra 2016 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v.r. JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. členka senátu členka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková