ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 404/2011 Z.z.“) rozhodol o zaistení sťaţovateľa (v prvostupňovom konaní ţalobca) na účel výkonu administratívneho vyhostenia s uloţením zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 2 rokov (rozhodnutie č. PPZ-HCP-PO11-ZVC-10-010/2016 z 06.05.2016 – ďalej len „rozhodnutie o vyhostení“) tak, ţe zaistil sťaţovateľa so stanovením dĺţky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac na dobu do 01.12.2016 v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej na účely rozsudku len „ÚPZC Medveďov“).
1 písm.
Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) s nasledujúcimi ţalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.): - nelogickosť záveru krajského súdu o tom, ţe jedným z dôvodov zaistenia sťaţovateľa je skutočnosť, ţe nemá na území Slovenskej republiky oprávnený pobyt, - krajský súd v rozhodnutí neurčil kam bude sťaţovateľ vyhostený, - absentuje odôvodnenie či určená doba zaistenia bude postačujúca na vybavenie cestovného dokladu a na vyhostenie sťaţovateľa, - pochybenie ţalovaného v súvislosti s čestným prehlásením pána F. O., ktorým sa zaviazal poskytnúť sťaţovateľovi ubytovanie a všetkých podmienok potrebných k ţivotu počas pobytu na území Slovenskej republiky, - neskúmanie reálnej vyhostiteľnosti a nevyhnutnosti zaistenia. 7. Krajský súd v Bratislave v konaní
ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní ţaloby (§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, ţe jej nebolo moţné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov. 8. Najmä zdôraznil, ţe ţalovaný riadne zistil skutkový stav veci, v konaní bolo preukázané, ţe potreba zaistenia sťaţovateľa je nevyhnutná s ohľadom na existenciu právoplatného rozhodnutia o vyhostení, ktorým bol sťaţovateľovi zároveň uloţený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 2 rokov. 9. Súd prvého stupňa zdôraznil, ţe v zmysle ustanovenia § 83 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z. z. bola sťaţovateľovi určená lehota na vycestovanie z územia Slovenskej republiky 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutie. K námietke vykonateľnosti vyhostenia poznamenal, ţe po vybavení náhradného cestovného dokladu je moţnosť vyhostenia sťaţovateľa z územia Slovenskej republiky reálna. K tomu dodal, ţe v priebehu konania sa podarilo sťaţovateľa vyhostiť do domovskej krajiny dňa 14.08.2016. 4 10Szak/13/2016 10. Ďalej krajský súd ustálil, ţe doba zaistenia bola nevyhnutná, keďţe zo strany ţalovaného boli vykonávané úkony smerujúce k vyhosteniu sťaţovateľa. Išlo o zabezpečenie cestovného dokladu, pokrytie nákladov na samotné vyhostenie, materiálne a personálne zabezpečenie prepravy s tým, ţe k výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúţi inštitút zaistenia cudzinca. 11. V ďalšom ustálil, ţe ţalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácií a tieto objektívne posúdil a dodal, ţe povinnosť zistiť skutkový stav má ţalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré sťaţovateľ uviedol v priebehu správneho konania. 12. Vo vzťahu k alternatívam zaistenia uviedol, ţe sťaţovateľ nemá na území Slovenskej republiky ţiadnych rodinných príslušníkov, nedisponuje finančnou hotovosťou, preto neprichádza do úvahy zloţenie peňaţnej záruky. Nakoľko sám nevycestoval v určenej lehote 30 dní, je predpoklad, ţe nevycestuje ani počas alternatívy zaistenia, preto neprichádzalo do úvahy ani hlásenie pobytu. III. Konanie na kasačnom súde A) 13. Proti rozsudku krajského súdu sťaţovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťaţnosť z dôvodu uvedeného v - § 440 ods. 1 písm.
1 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného sa ruší. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.10.2016 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).
1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby moţno predpokladať, ţe štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemoţno jeho totoţnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt
tohto zákona alebo ak mu hrozí uloţenie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
4 veta prvá zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môţe byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. 7 10Szak/13/2016
1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môţe štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uloţiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zloţiť peňaţnú záruku.
1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 18. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, ţe predmetom kasačného konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým tento zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal ochrany jeho práv proti rozhodnutiu ţalovaného, ktorým došlo k zaisteniu sťaţovateľa
ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach kasačnej sťaţnosti Najvyšší súd ako súd kasačný preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
b/ zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia, bolo rozhodujúce posúdiť, či samotný vstup cudzinca na územie Slovenskej republiky bez oprávnenia, jeho zdrţiavanie sa na území Slovenskej republiky v úmysle poţiadať Slovenskú republiku o azyl a existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení ţalobcu z územia Slovenskej republiky, môţe byť bez ďalšieho dôvodom zaistenia
písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. 23. Kasačný súd vychádzal z toho, ţe zaistenie cudzinca znamená obmedzenie alebo dokonca v závislosti na povahe, dĺţke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia zbavenie jeho slobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah môţe byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov alebo predovšetkým ústavným poriadkom Slovenskej republiky.
čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je osobná sloboda zaručená.
čl. 8 ods. 2 9 10Szak/13/2016 Listiny nesmie byť nikto zbavený svojej slobody inak neţ z dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon. 24.
čl. 5 ods.1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a k nemu sa vzťahujúcej judikatúry ESĽP môţe zaistenie alebo iné zbavenie osobnej slobody cudzinca (napr. vydanie alebo vyhosťovacia väzba) prebehnúť jednak iba v súlade s konaním stanoveným zákonom, pričom táto právna úprava musí mať určitú kvalitu tak, aby jasne a predvídateľným spôsobom vymedzovala podmienky zaistenia alebo iného obmedzenia osobnej slobody a jednak toto zbavenie osobnej slobody musí sledovať Dohovorom vymedzený účel, teda zabrániť nepovolenému vstupu cudzinca na územie alebo realizovať vyhostenie či vydanie (napr. rozsudky ESĽP zo dňa 25.06.1996 Amuur proti Francúzsku, zo dňa 05.02.2002 Čonka a další proti Belgicku, zo dňa 27.11.2003 Shamsa proti Poľsku, zo dňa 25.01.2005 Singh proti ČR, zo dňa 27.01.2008 Rashed proti ČR, zo dňa 12.02.2009 Nolan a ostatní proti Rusku, zo dňa 19.02.2009 A. a ostatní proti Spojenému kráľovstvu). 25. Rovnako
čl. 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch v členských štátoch pri navracaní neoprávnene pobývajúcich štátnych príslušníkoch tretích krajín môţu členské štáty zaistiť iba štátneho príslušníka tretej krajiny, o ktorého navrátenie prebieha konanie, a to za účelom prípravy návratu alebo o výkonu vyhostenia, najmä v prípadoch kde hrozí nebezpečenstvo skrývania alebo dotyčný štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba príprave návratu či uskutočňovania vyhostenia alebo ho inak sťaţuje. K zaisteniu je moţné prikročiť len vtedy, pokiaľ nemôţu byť v konkrétnom prípade účinne uplatnené iné dostatočné účinné avšak miernejšie donucovacie opatrenia. 26. Akékoľvek zaistenie musí trvať čo najkratšiu dobu a iba dovtedy pokiaľ sú s náleţitou starostlivosťou učinené úkony smerujúce k vyhosteniu (vráteniu). Pokiaľ sa ukáţe, ţe reálny predpoklad pre vyhostenie alebo vrátenie prestal z právnych alebo iných dôvodov existovať alebo prestali existovať podmienky uvedené v ods. 1, stráca zaistenie odôvodnenie a dotyčná osoba musí byť bezodkladne prepustená (čl. 15 ods. 4 smernice 2008/115/ES). 27.
Súdneho dvora Európskej únie návratová smernica zavádza presný postup, ktorý majú členské štáty pouţiť pri navrátení neoprávnene pobývajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín a stanovuje poradie jednotlivých po sebe idúcich fáz, ktoré tento postup zahŕňa. 10 10Szak/13/2016 Kasačný súd preto upozorňuje na nutnosť eurokonformného výkladu zákona o pobyte cudzincov práve s ohľadom na existenciu návratovej smernice a povinnosti implementácie jeho obsahu do vnútroštátnych právnych noriem. A práve za pouţitia takéhoto výkladu na rozdiel od názoru krajského súdu dospel kasačný súd k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného je potrebné zrušiť. 28.
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je moţné dospieť k záveru, ţe v prípade, keď je v dobe rozhodovania správneho orgánu o zaistení cudzinca zrejmé, ţe sa jedná o cudzinca, ktorý na území Slovenskej republiky poţiadal o azyl, a je teda pravdepodobné, ţe účel zaistenia, v danom prípade výkon administratívneho vyhostenia nebude realizovateľné práve pre prekáţku azylového konania, ktoré právoplatne neskončilo, nebude moţné zbavenie či obmedzenie osobnej slobody povaţovať za súladné s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti ochrany základných práv a
súčasného právneho stavu ani s ustanoveniami návratovej smernice. 29.
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdrţiavajú na ich území (
jej preambuly) v súlade so smernicou Rady 2005/85/ES z
1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, na účel výkonu administratívneho vyhostenia, nakoľko rozhodnutím ţalovaného č. p.: PPZ-HCP-PO11-ZVC-10-010/2016 zo dňa 06.05.2016 bol sťaţovateľ administratívne vyhostení na územie Konţskej demokratickej republiky a bol mu udelený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu dvoch rokov. 31. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva (viď bod. 21), ţe sťaţovateľ pred samotným vydaním napadnutého rozhodnutia ţalovaného prejavil vôľu o udelenie azylu 11 10Szak/13/2016 na území Slovenskej republiky. Z ustanovenia § 22 ods.1 zákona o azyle vyplýva, ţe ţiadateľ o azyl je počas konania o udelenie azylu oprávnený zdrţiavať sa na území Slovenskej republiky, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak s tým, ţe ďalej zákon rieši situácie, kedy ţiadateľa o azyl moţno povaţovať za osobu zdrţiavajúcu sa na území Slovenskej republiky neoprávnene. Ţalovaný však v tomto smere pochybil, nakoľko v preskúmavanom rozhodnutí sa nijako nevysporiadal so skutočnosťou, ţe sťaţovateľ bol v čase rozhodovania o zaistení ţiadateľom o azyl, nevyjadril sa k prebiehajúcemu azylovému konaniu, neuviedol prečo pri zaistení ţalobcu nepostupoval v zmysle ustanovení o zaistení ţiadateľa o azyl, a navyše ţalovaný opomenul posúdiť podstatnú otázku, a to či cudzinca, ktorý poţiadal o azyl, vôbec moţno zaistiť
1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. 32.
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je moţné uzavrieť, ţe správny orgán má povinnosť sa zaoberať v konaní o zaistení cudzinca nielen otázkou legálnosti vstupu a pobytu na území SR z pohľadu postavenia cudzinca, ktorý je ţiadateľom o azyl najmä v kontexte Dohovoru o postavení utečencov, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, návratovej smernice, ale aj zákona o azyle, ale aj moţnými prekáţkami výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení, v danom prípade prebiehajúcim konaním o azyle, najmä ak tieto vyšli najavo pred rozhodnutím o zaistení. V takejto situácii je správny orgán povinný moţné prekáţky zaistenia cudzinca ako aj moţnosť jeho administratívneho vyhostenia predbeţne posúdiť a učiniť o tom úsudok.
čl. 15 Návratovej smernice č. 2008/115/ES, ako 12 10Szak/13/2016 konštatoval Súdny dvor Európskej únie vo veci A., a policajný útvar bude povinný cudzinca bez zbytočného odkladu zo zaistenia prepustiť; dôvody pre pôvodné zaistenie cudzinca tak automaticky pominú. Ak však policajný útvar dospeje k záveru, že žiadosť cudzinca o medzinárodnú ochranu je účelová, podaná iba za účelom pozdržať, či dokonca zmariť výkon rozhodnutia o vyhostení cudzinca, môže znova rozhodnúť
1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, že dôvody predchádzajúceho zaistenia trvajú, napriek tomu, že cudzinec požiadal o medzinárodnú ochranu. V takomto rozhodnutí policajný útvar vyloží, aké konkrétne dôvody ospravedlňujú trvanie zaistenia cudzinca po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu.“ - Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2016, sp. zn. 10SZa/8/2016: „Pravdepodobnosť udelenia azylu, resp. doplnkovej ochrany, ktorá by bola zrejmá už v okamihu rozhodovania o zaistení cudzinca
PC môže predstavovat prekážku zaistenia cudzinca.“
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.