o zrušenie rozhodc. rozsudku

Najvyšší súd 5 Cdo 487/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Mgr. N. B., bývajúcej v Č., proti ţalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, IČO: 31 690 904, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp.zn. 2 C 37/2013, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z

1. júna 2014 sp.zn. 4 Co 86/2014, 4 Co 87/2014, takto r o z h o d o l : Návrh ţalovanej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a . Dovolanie o d m i e t a . Ţalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom z
2. januára 2014 č.k. 2 C 37/2013-118 zrušil rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bliţšie špecifikoval vo svojom rozhodnutí (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“). Konštatoval, ţe v danom prípade bola uzatvorená poistná zmluva, ktorú treba povaţovať za spotrebiteľskú zmluvu. Návrh zmluvy bol vyhotovený dodávateľkou (ţalovanou) na vopred pripravenom tlačive tak, ţe spotrebiteľ (ţalobkyňa) nemala moţnosť zmeniť jej obsah. Súčasťou zmluvného dojednania bola tieţ rozhodcovská doloţka, podľa ktorej všetky vzájomné spory z poistenia budú prejednávané v rozhodcovskom konaní. Ţalobkyňa nebola oboznámená s právnymi účinkami takéhoto dojednania, ničím si ho nevymienila a nijako nemohla meniť jeho obsah. Rozhodcovská doloţka nebola individuálne dojednaná a mala za následok značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto doloţka je preto neprijateľná (neplatná) zmluvná podmienka. Ţalobe, ktorá bola podaná v zákonom určenej lehote (§ 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), z týchto dôvodov vyhovel a označený rozhodcovský rozsudok zrušil. 2 5 Cdo 487/2014 Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Prešove rozsudkom z
3. júna 2014 sp.zn. 4 Co 86/2014, 4 Co 87/2014, napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny (§ 219 O.s.p.). Potvrdil tieţ uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa z
4. apríla 2014 č.k. 2 C 37/2013-149, ktorým bola ţalovanej uloţená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku dojednanie v spotrebiteľskej zmluve obsiahnuté v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a vyţaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doloţku si ţalobkyňa osobitne nevyjednala a zmluvu mohla len ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť. Dokazovaním bolo preukázané, ţe ţalobkyni neboli poskytnuté ţiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doloţky. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa povaţoval za súladné so znením § 157 ods. 2 O.s.p. a právne posúdenie veci za správne. V súvislosti s námietkou zaujatosti podanou ţalovanou voči JUDr. Petrovi Strakovi, sudcovi Krajského súdu v Prešove, odvolací súd uviedol, ţe predmetná vec bola pridelená elektronicky v zmysle platného rozvrhu práce do senátu 4 Co v zloţení JUDr. Gabriela Klenková, PhD, predsedníčka senátu a sudcovia JUDr. Eva Šofranková, JUDr. Anna Ilčinová, a preto bola táto námietka irelevantná. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 a 4 O.s.p. Za nedôvodné tieţ povaţoval odvolací súd odvolanie proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku v zmysle poloţky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Uviedol, ţe pokiaľ zo Sadzobníka súdnych poplatkov výslovne vyplýva, ţe výška súdneho poplatku za zrušenie rozhodcovského rozsudku v danom prípade je vo výške 331,50 €, nie je moţné pre účely vyrubenia súdneho poplatku aplikovať inú poloţku Sadzobníka súdnych poplatkov, ako navrhoval právny zástupca ţalovanej, t.j. poloţky 1 písm. b/ z dôvodu, ţe sa jedná o neoceniteľný predmet. Aj z ustanovenia § 1 zákona o súdnych poplatkoch vyplýva, ţe súdne poplatky sa vyberajú za úkony a za konania súdov tak, ako sú uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov, pokiaľ je to v sadzobníku výslovne uvedené. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu vo všetkých jeho výrokoch podala ţalovaná (ďalej aj ,,dovolateľka,,) dovolanie. Uviedla, ţe jej v konaní bola odňatá moţnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odvolací súd neodôvodnil dostatočne presvedčivo dôsledky toho, ţe súd prvého stupňa nevykonal dôkaz ňou navrhnutý. 3 5 Cdo 487/2014 Nevykonanie ňou navrhovaného dôkazu viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Súdy nesprávne interpretovali všeobecné poistné podmienky, osobitné zmluvné dojednania, rozhodcovskú doloţku a záznam sprostredkovateľa poistenia o poţiadavkách a potrebách klientov. Podľa jej názoru bola rozhodcovská doloţka formulovaná tak, ţe poistencovi priznávala aj moţnosť neprijať navrhované zmluvné dojednanie. Navyše, v danom prípade nejde o spotrebiteľský spor. Podaná bola ţaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, preto mal byť preskúmaný postup rozhodcovského súdu, ktorý bol zavŕšený vydaním označeného rozhodcovského rozsudku. Súdy aplikovali vnútroštátne normy chrániace spotrebiteľa, mali však aj náleţite aplikovať a interpretovať smernicu 93/13/EHS (ktorej slovenský preklad je nesprávny). Podľa jej presvedčenia nemôţe súd v dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doloţky skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho aj prvostupňového súdu a zároveň ţiadala, aby dovolací súd ešte pred rozhodnutím prerušil dovolacie konanie do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. II. ÚS 382/2013, pretoţe v tomto konaní sa po prijatí ústavnej sťaţnosti ţalovanej rozhoduje o porušení jej ústavných práv v konaniach, v ktorých sa rieši dôleţitá právna otázka, ktorá bude mať význam aj pre prejednávanú vec. Ţiadala tieţ odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Ţalobkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 O.s.p., dospel bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) k záveru, ţe tento opravný prostriedok treba odmietnuť. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká uţ bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 5 Cdo 460/2014, 3 Cdo 102/2014, 3 Cdo 260/2014, 3 Cdo 332/2014, 3 Cdo 368/2014, 3 Cdo 474/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotoţňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. uţ ďalšie dôvody neuvádza. 4 5 Cdo 487/2014 Vzhľadom na to, ţe dovolanie ţalovanej podľa § 237 a § 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Pokiaľ ide o návrh dovolateľky na prerušenie dovolacieho konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. II. ÚS 382/2013, dovolací súd návrh ako nedôvodný zamietol po zistení, ţe Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom z
5. septembra 2014 sp.zn. II. ÚS 382/2013 rozhodol, ţe základné práva ţalovanej podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn 1 CoE 171/2011 z
6. júna 2011 a sp.zn. 1 CoE 418/2011 z
7. augusta 2011 a postupom a rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 1/2012 z
8. marca 2012 a sp.zn. 5 Cdo 112/2012 z
9. novembra 2012 porušené neboli, sťaţnostiam ţalovanej vo zvyšnej časti nevyhovel. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
10. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
11. novembra 2015 JUDr. Helena Haukvitzová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová