1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného M. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline zo 16. februára 2016, sp. zn. 1 To 5/2016, takto r o z h o d o l:
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného M. H. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu M., sp. zn. 23T 42/2015, z 10. novembra 2015 bol obvinený M. H. uznaný vinným z prečinu usmrtenia
1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona a prečinu ublíţenia na zdraví
1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ţe
2 Tr. zák. s pouţitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky.
1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloţil na skúšobnú dobu vo výmere 4 roky. 3 6 Tdo 79/2016
1, ods. 2 Tr. zák. súd obvinenému uloţil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na 6 rokov.
1 Tr. por. súd uloţil obvinenému povinnosť nahradiť poškodeným Ing. J. M. škodu vo výmere 1 350 € a S. vo výške 2 525,90 €. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal riadne a včas odvolanie obvinený prostredníctvom svojho obhajcu. Krajský súd v Ţiline
por. odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol. Obvinený proti druhostupňovému rozhodnutiu podal 14. júla 2016 dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. prostredníctvom obhajcu. V písomných dôvodoch dovolania uviedol, ţe súdy pri rozhodovaní nerešpektovali základné zásady trestného konania, predovšetkým zásadu riadneho zistenia skutkového stavu. K porušeniu práva na obhajobu došlo tým, ţe vyšetrovateľ zamietol návrh na vypracovanie kontrolného znaleckého dokazovania a výsluch svedka policajta, ktorý zabezpečoval prvotné úkony na mieste nehody. Znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. M. F. nezodpovedá objektívnym zisteniam konajúcej polície. Výpoveď svedka policajta Mgr. P. M. mala byť kľúčová pre posúdenie pod akú skutkovú podstatu trestného činu moţno skutok subsumovať. Súd aj prokurátor uverili výpovediam svedkov K., ktorí vypovedali tendenčne a zaujato aţ potom, čo ich navštívil otec poškodeného. Otec nebohého konal zištne a výlučne z dôvodov získať pre seba finančný prospech. Súdy nemali záujem na riadnom zistení skutkového stavu, nerešpektovali návrhy na vykonanie dôkazov a takéto pochybenie zakladá dovolací dôvod
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., pretoţe došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu skutku. Obhajcovi pred odvolacím súdom nebolo umoţnené bliţšie ozrejmiť písomné dôvody odvolania. Súdy v konaní nerešpektovali zásadu in dubio pro reo. Súdy sa dopustili v konaní viacerých procesných pochybení. Krajský súd sa nevysporiadal s dôvodmi uvedenými v odvolaní. Nekonštatoval v odôvodnení záverečnú reč obhajcu v súvislosti s vypočutím svedka Mgr. M.. Ani orgány prípravného konania, ani súdy nemali záujem zistiť objektívnu pravdu, a preto bol obvinený nespravodlivo odsúdený. Vytkol orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ţe nezabezpečili preskúmanie 4 6 Tdo 79/2016 motorového vozidla, ktoré
jeho názoru bolo príčinou dopravnej nehody. V konaní bol porušený princíp spravodlivosti, spravodlivého konania. Navrhol, aby dovolací úde rozsudkom rozhodol o porušení zákona, zrušil napadnuté rozhodnutia vo výroku o vine a treste a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Okresný prokurátor vo vyjadrení uviedol, ţe argumentácia dovolania smeruje výlučne k skutkovým zisteniam. Rozsah a vykonávanie dôkazov závisí od rozhodnutia súdu a strany v konaní nemajú právny nárok, aby navrhnutý dôkaz vykonaný aj skutočne bol. Nevykonanie navrhnutého dôkazu nezakladá dovolací dôvod. Nie je daný ani dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por., pretoţe v konaní neboli vykonané dôkazy v rozpore so zákonom. Navrhol dovolanie ako nedôvodné odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), ţe dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, ţe bola splnená podmienka dovolania
por., veta prvá, keďţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň zistil, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.). V zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť i to, ţe obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, ktorými sa v dovolaní odôvodňuje existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu
por. Dôvody dovolania je treba chápať materiálne, 5 6 Tdo 79/2016 a preto nestačí na ne len formálne poukázať v podanom dovolaní, aby sa tým vyhovelo ustanoveniu § 374 Tr. por. Dovolanie je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností
noriem hmotného práva. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, zabezpečuje rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane. Právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu. Zákon pre uplatnenie dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie práva na obhajobu, teda nie kaţdé porušenie práva na obhajobu. Ku konkrétnym dovolacím dôvodom obvineného
1 písm. c/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe nevyhovenie návrhu obvineného na kontrolný znalecký posudok a nevypočutie svedka Mgr. M. v prípravnom konaní nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Svedok Mgr. M. bol vypočutý na hlavnom pojednávaní. K námietkam obvineného voči znaleckému posudku Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe znalecký posudok je len jedným z kritérií, ktoré súdy vyhodnocujú pri posudzovaní právnej kvalifikácie. O právnej kvalifikácii konania obvineného rozhoduje súd, nie znalec. Nerešpektovanie zásady „in dubio pro reo“, na ktorú poukazuje obvinený v dovolaní, nezakladá ani jeden z dovolacích dôvodov.
1 písm. g/ Tr. por. dovolanie je moţné podať, ak je rozhodnutie zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil v konaní ţiadne dôkazy, ktoré by mali byť vykonané nezákonným spôsobom a ako správne uvádza aj prokurátor vo vyjadrení k dovolaniu obvineného, obvinený síce uplatnil tento dovolací dôvod, ale bliţšie neidentifikuje vykonané dôkazy, ktoré by mali trpieť takýmito vadami. 6 6 Tdo 79/2016
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť.
5 Tr. por. dôvody
ods. 1 písm. i/ a
ods. 3 nemoţno pouţiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného. Pokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., z jeho dikcie je zrejmé, ţe vo vzťahu k zistenému skutku je moţné dovolaním namietať výlučne vady právne, a teda to, ţe skutok tak, ako bol súdom zistený, bol nesprávne právne kvalifikovaný. Popri vadách, ktoré sa týkajú právneho posúdenia skutku, moţno tieţ vytýkať iné nesprávne hmotnoprávne posúdenie. Rozumie sa ním zhodnotenie otázky, ktorá nespočíva priamo v právnej kvalifikácii skutku, ale v právnom posúdení inej skutkovej okolnosti majúcej význam z hľadiska hmotného práva. Daná úprava tak výslovne vylučuje moţnosť uplatňovania námietok voči skutkovým zisteniam, čo znamená, ţe v predmetnom dovolacom konaní nie je moţné preskúmavať a hodnotiť správnosť či úplnosť zisteného skutku, preverovať dostatočnosť vykonaného dokazovania ako ani správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, t.j. či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Revízia skutkových zistení a záverov urobených súdmi niţšieho stupňa uţ v dovolacom konaní (konanom na podklade dovolania obvineného) neprichádza do úvahy. Skutok tak, ako je uvedený v prvostupňovom rozsudku je správne právne kvalifikovaný. K procesným námietkam obvineného, smerujúcim k tomu, ţe súdy zabudli konštatovať záverečnú reč obhajcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe nie je povinnosťou súdu citovať v rozsudku záverečnú reč obhajcu. Krajský súd sa vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia s dovolacími námietkami obvineného aj keď asi nie tak, aby to 7 6 Tdo 79/2016 zodpovedalo predstavám obvineného o vyhodnotení dôkazov. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na ustan. § 371 ods. 7 Tr. por. Z konštatovaných skutočností vyplýva, ţe dovolanie obvineného nebolo dôvodné, a preto ho Najvyšší súd Slovenskej republiky
c/ Tr. por. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 24. novembra 2016 JUDr. Daniel H u d á k, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.