o invalidný dôchodok

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1So/39/2010 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD., v právnej veci navrhovateľa: M., bytom K., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul.

1. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sd/85/2009-22 zo dňa 5.2.2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sd/85/2009-22 zo dňa 5.2.2010 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. X. zo dňa 15.4.2009, ktorým odporkyňa podľa § 263a ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z.z. (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) vyslovila, že navrhovateľovi naďalej trvá nárok na čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov Zb. (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb.) a nárok na jeho výplatu v sume určenej podľa predpisov účinných do 31.12.2003 vrátane zvýšenia podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal. 2 1So/39/2010 Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že odporkyňa pri vydaní rozhodnutia vychádzala zo záverov lekárskych posudkov posudkových lekárov, podľa záverov ktorých u navrhovateľa nedošlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by podmieňovalo priznanie plnej invalidity. Krajský súd tiež poukázal na to, že lekárske posudky boli vypracované v priebehu roku 2009 viackrát a posudkoví lekári mali v prípade zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa možnosť porovnať tieto závery lekárskych odborných vyšetrení práve s akcentom na dlhodobosť konania v predmetnej veci Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie dôvodiac, že krajský súd vydal rozsudok predčasne, keď i napriek oznámeniu súdu, že 19.1.2010 sa podrobil hematologickému vyšetreniu, závery z ktorého mu mali byť zaslané poštou koncom marca 2010, rozhodol bez toho, aby vyčkal na predloženie týchto nových lekárskych záverov a správ. Zdôraznil, že išlo o vyšetrenie týkajúce sa jednej z jeho závažných diagnóz, ktorá má podstatný význam na posúdenie jeho zdravotného stavu a na ktorú už takmer zomrel. Krajskému súdu vytýkal aj to, že ignoroval jeho námietky o správnosti postupu posudkového lekára a žiadal jeho rozsudok zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie s tým, aby krajský súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie nezávislým súdnym znalcom. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdzujúci jej rozhodnutie, ktoré vychádza z posudkov vecne príslušných orgánov vyhotovených za osobnej účasti navrhovateľa, potvrdiť ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Podľa § 263a ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. poistencovi, ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do
2. júla 2006, Sociálna poisťovňa preskúma trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa zákona účinného do
3. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak, a rozhodne o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa predpisov účinných do
4. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od
5. januára 2004, ak sa 3 1So/39/2010 v takto určenej sume vypláca po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do
6. júla 2006 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do
7. decembra
8. Podmienky nároku na čiastočný invalidný dôchodok, jeho výšku a podmienky nároku na jeho výplatu upravuje ustanovenie § 37 zákona č. 100/1988 Zb. V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona č. 461/2003 Z.z.) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Odvolací súd z administratívneho spisu odporkyne zistil, že navrhovateľ bol uznaný za invalidného na základe posudku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia v Spišskej Novej Vsi zo dňa 9.11.1990 v zmysle § 29 ods. 2, písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. a poberal invalidný dôchodok do roku 1996, kedy mu bola na základe posudku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia pobočky Poprad zo dňa 6.2.1996 invalidita zmenená na čiastočnú invaliditu podľa § 37 ods. 2 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. V ďalšom období bol zdravotný stav navrhovateľa opakovane posudzovaný. Podľa zákona č. 461/2003 Z.z. bol posudkom zo dňa 18.1.2005 uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenou na 45%. V súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky bol posudzovaný dňa 12.12.2006 podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. a bol znovu uznaný za čiastočne invalidného podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. Rozhodnutie odporkyne zo dňa 15.4.2009, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu, bolo vydané na základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Poprade, zo dňa 10.3.2009, podľa výroku ktorého je navrhovateľ naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý 4 1So/39/2010 zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Posudkový lekár vychádzal z predložených odborných lekárskych správ a nálezov a hodnotil astmu, Crohnovu chorobu, poúrazovú artrózu pravého členkového zhybu, bolesti chrbta a sakroileitídu obojstranne, pričom konštatoval, že nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa naďalej pretrváva a navrhovateľ je čiastočne invalidný. Po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu zo dňa 15.4.2009 bol zdravotný stav navrhovateľa posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Poprade, dňa 2.7.2009 a následne ústredia so sídlom v Poprade, dňa 16.10.2009, s totožným záverom o trvaní čiastočnej invalidity podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. V rozsiahlom posudku zo dňa 16.10.2009 sa posudkový lekár zaoberal všetkými navrhovateľom udávanými zdravotnými ťažkosťami a vyhodnotil všetky lekárske správy a nálezy, ktoré mal k dispozícii (posudzované boli aj seronegatívna spondylartritída - v remisii a recidivujúce uveitídy - t. č. bez prejavov). Z postupu krajského súdu je zrejmé, že dôsledne skúmal, či závery podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré navrhovateľ udával, najmä tých, ktoré sú z objektívneho hľadiska spôsobilé znižovať jeho pracovný potenciál. Za týmto účelom uložil odporkyni (uznesením zo dňa 14.12.2009) vypracovať doplňujúci posudok na základe navrhovateľom predložených nových lekárskych správ z oftalmológie. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia v Poprade, v dopĺňacom posudku zo dňa 13.1.2010 dospel k zhodnému záveru o trvaní čiastočnej invalidity navrhovateľa, keď skonštatoval, že po konzultácii zdravotného stavu navrhovateľa s primárkou očného oddelenia NsP v Poprade je videnie navrhovateľa v norme, prítomné sú síce známky recidivujúcich zápalov skléry na pravom oku, ktoré sa však po liečbe upravujú, na očnom pozadí nie sú žiadne patologické zmeny a očný nález navrhovateľa je z odborného oftalmologického pohľadu nezávažný. Krajský súd preto nepochybil, ak na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel. Navrhovateľ spolu s odvolaním predložil odvolaciemu súdu lekárske správu z hematologickej ambulancie zo dňa 19.1.2010, ktorá však podľa názoru odvolacieho súdu nič nemení na zistených skutkových záveroch, pretože z nej nevyplývajú žiadne závery či odporúčania odôvodňujúce zmenu posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa a výsledky vyšetrenia skríningu 5 1So/39/2010 na trombofilný stav (ktoré mali byť navrhovateľovi zaslané poštou), navrhovateľ nepredložil. Odvolací súd preto nepovažoval za potrebné nariadiť vyhotovenie dopĺňacieho posudku na základe tohto predloženého dokladu. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, odvolací súd považoval za nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, ktoré však nezakladá dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Navrhovateľ nepredložil žiaden iný relevantný dôkaz, ktorý by spochybňoval, alebo nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený. Ak by sa však v budúcnosti zdravotný stav navrhovateľa zhoršil, nič mu nebráni opätovne podať žiadosť o prehodnotenie jeho zdravotného stavu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu predložené posudkové závery sú dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú, preto na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania, krajský súd dôvodne považoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebol úspešný. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
9. januára 2011 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová