2 písm.
názoru súdu bolo dostatočným spôsobom preukázané, ţe páni E. R., D. S. a P. S. (ďalej len „kontrolované osoby“) mali zaloţené pracovnoprávne vzťahy na základe dohôd o vykonaní práce, ale bez toho, aby pred začiatkom výkonu práce boli prihlásení do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v Sociálnej poisťovni, čím bola naplnená skutková a právna podstata porušenia § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. Krajský súd ďalej uviedol, ţe sám ţalobca predloţil kontrolnému orgánu Úradu Ruţomberok dňa 01.08.2012 dohody o vykonaní práce kontrolovanými osobami zo dňa 27.07.2012 so začiatkom výkonu práce odo dňa 30.07.2012. Pokiaľ ide o tvrdenia samotných kontrolovaných osôb, ktoré boli vypočúvané pred správnym orgánom, ţe títo mali vykonávať práce pre pána B. A. pre jeho súkromné účely, tak tieto ako účelové vyhodnotil ţalovaný správny orgán, a aj súd sa s jeho záverom stotoţňuje. Poukázal najmä na to, ţe ţalobca prostredníctvom svojich štatutárnych orgánov neuviedol najmä pri podpisovaní priebeţného protokolu o kontrole dňa 01.08.2012, ţe uvedené kontrolované osoby mali vykonávať výrobu dlaţby pre Ing. B. A.. Čestné vyhlásenia boli predloţené správnemu orgánu aţ neskôr. Nedôvodné sú aj námietky ţalobcu, ţe v danom prípade nejde o výrobné priestory ţalobcu, ale o skladové priestory, nakoľko vykonanými dôkazmi bolo preukázané, ţe uvedené kontrolované osoby vykonávali dňa 31.07.2012 o 10:20 hod. v kontrolovanej neregistrovanej prevádzke závislú prácu pre ţalobcu, a nie pre súkromné účely pána Ing. B. A., ktorý mal mať v prenájme priestory od ţalobcu. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku ţalobcu týkajúcu sa výšky pokuty, krajský súd poukázal na zákonné ustanovenia § 245 ods. 3 O.s.p, § 70 ods. 1 zákona o sluţbách zamestnanosti, § 47 ods. 3 Správneho poriadku a na ustálenú judikatúru správnych súdov (pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3Sţoks/64/2006, rozhodnutie ZSP 69/2008, ZSP 58/2009, či rozsudok NS SR sp. zn. 5Sţo/204/2010, 2Sţo/16/2011 zo dňa 30.05.2012). K tomu uviedol, ţe pri preskúmavaní výšky uloţenej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci,
názoru súdu ţalovaný správny orgán nezohľadnil všetky kritéria, ktoré sú ustanovené v § 68a ods. 2 zákona o sluţbách zamestnanosti. 10Sžo/242/2015 4 Konštatoval, ţe je nepochybné, ţe ţalobca uţ v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal výšku uloţenej pokuty, pričom prvostupňový správny orgán sa obmedzil v odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k pokute len na konštatovanie, ţe išlo o prvé zistenie porušenia právnej povinnosti a preto mu bola uloţená pokuta na spodnej hranici vo výške 4.000 Eur. Súd v tejto súvislosti poukázal na to, ţe takéto všeobecné, nekonkrétne odôvodnenie odvolávajúce sa na citované zákonné ustanovenie nepostačuje, pretoţe určenie výšky pokuty je výsledkom správneho uváţenia, ktoré je súdom preskúmateľné v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. Z oboch rozhodnutí správnych orgánov nie je moţné zistiť, ako bolo prihliadnuté na závaţnosť zistených nedostatkov a závaţnosť ich následkov. Takisto sa ţalovaný nezaoberal ani skutočnosťou, ţe ţalobca v odvolaní poukazoval na to, ţe výšku pokuty 4.000 Eur povaţuje za likvidačnú s tým, ţe spoločnosť ţalobcu zamestnáva pravidelne cca 8 zamestnancov. Správne orgány nevyhodnotili teda závaţnosť správneho deliktu, spôsob jeho spáchania, následky spáchania daného deliktu, pohnútky ţalobcu, okolnosti, za ktorých k jeho spáchaniu došlo. Samozrejme nič nebráni správnemu orgánu pri vyuţití diskrečnej právomoci pri ukladaní pokuty vyuţiť následne aj iné kritéria, ktoré nie sú uvedené v rámci ustanovenia § 68a ods. 2 predmetného zákona. Záverom uviedol, ţe vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k zrušeniu rozhodnutia ţalovaného pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k výške uloţenej pokuty. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal ţalovaný včas odvolanie s odôvodnením, ţe konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, ţe súd zrušil rozhodnutie ţalovaného, pričom bol preukázateľne porušený zákaz nelegálneho zamestnávania ţalobcom, čo aj sám súd konštatuje, keď vyhodnotil jednotlivé ţalobné dôvody v predmetnej veci vo vzťahu k zistenému porušeniu zo strany kontrolného orgánu – správneho orgánu 1. stupňa ako nedôvodné, nakoľko z vykonaného dokazovania mal aj súd jednoznačne za preukázané spáchanie uvedeného správneho deliktu a porušenie ustanovení § 2 ods. 2 písm.
ţalovaného nesprávny, v prípade dodrţania postupu určeného súdom by tak vlastne vydával prvostupňové rozhodnutie a ţalobcovi by tým odnímal moţnosť odvolania. Ţalovaný k odvolaniu priloţil stanovisko Odboru kontroly Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny k napadnutému rozsudku (UPS/US1/OK2/KON/20151102/l08632 zo dňa 01.07.2015) ako vecne príslušného odboru, ktorý by ako druhostupňový správny orgán bol povinný vo veci konať v zmysle napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol, ţe zdôvodnenie výšky pokuty v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ktoré nebolo zrušené súdom, povaţuje za dostatočne odôvodnené a mal za to, ţe postupoval správne, keď napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa, ktoré ani súd nezrušil. V tejto súvislosti poukázal na § 57 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý umoţňuje správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní aj rozhodnúť. Odvolaciemu orgánu sa predkladá v zmysle § 57 ods. 2 Správneho poriadku, len ak nerozhodne o odvolaní správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. 10Sžo/242/2015 6 Pri aplikácii § 250k ods. l O.s.p. ţalobcovi vzniká právo proti ţalovanému na náhradu trov konania. V danom prípade však súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu z dôvodu, ţe dospel k záveru, ţe v konaní správneho orgánu sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Nakoľko tento konkrétny dôvod, pre ktorý došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, ţalobca v ţalobe neuvádzal, tieto skutočnosti sú
názoru ţalovaného dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd ţalobcovi náhradu trov konania priznať nemal. Záverom uviedol, ţe v napadnutom rozsudku došlo k takému výkladu a aplikácii zákonných predpisov, ktorý sa odchýlil od znenia príslušných ustanovení spôsobom zásadne popierajúcim ich účel a význam. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamietne a ţalobcovi neprizná náhradu trov odvolacieho konania. Ţalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, ţe všeobecné a nekonkrétne odôvodnenie výšky pokuty správnymi orgánmi nepostačuje, pretoţe určenie výšky pokuty je výsledkom správneho uváţenia, ktoré je súdom preskúmateľné v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. Poukázal na to, ţe ţiadal zrušiť rozhodnutie v zmysle § 250 j ods. 2 písm. d) O.s.p., teda pre nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Tvrdenie, ţe súd vyhľadal dôvody nezákonnosti rozhodnutia namiesto ţalobcu preto neobstojí. V ţalobe namietal výšku uloţenej pokuty, ako aj odôvodnenie výšky na str. 9 a str. 5 ţaloby, pričom zároveň poukázal na rozhodnutie R 24/1997. Ďalej uviedol, ţe z oboch rozhodnutí správnych orgánov nie je moţné zistiť, aká vlastne bola miera ohrozenia verejného záujmu, nakoľko správne orgány sa nevysporiadali s otázkou závaţnosti správneho deliktu, nevyhodnotili jeho následky, pohnútky ţalobcu, okolnosti, za ktorých k jeho spáchaniu došlo a tieţ nie je moţné zistiť, či vôbec a do akej miery vzali správne orgány do úvahy skutočnosť, či ţalobca je spôsobilý uvedenú pokutu uniesť bez likvidačných dôsledkov. V plnom rozsahu sa stotoţnil s právnymi závermi krajského súdu v odôvodnení rozsudku, ktoré povaţuje za úplné a vecne správne. Krajský súd vo svojom rozhodnutí
ţalobcu dostatočne jasne odôvodnil argumentáciu, ktorou dospel k uvedenému právnemu 10Sžo/242/2015 7 záveru, a to aj s poukazom na rozsiahlu judikatúru. Na základe uvedených skutočností a s poukazom na zákonné ustanovenia ţalobca ţiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil a priznal ţalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 148,22 Eur z titulu trov právneho zastúpenia
pripojeného vyčíslenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.11.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z.z. o sluţbách zamestnanosti, ústredie a úrad uloţia pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za nelegálne zamestnávanie
osobitného predpisu (zákona č. 82/2005 Z.z.) od výšky 2.000 Eur do 200.000 Eur.
2 zákona č. 5/2004 Z.z., ústredie a úrad pri ukladaní pokuty
odseku 1 prihliadajú na závaţnosť zistených nedostatkov a závaţnosť ich následkov, opakované zistenie toho istého nedostatku a ak ide o uloţenie pokuty
odseku 1b, aj na počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb.
3 zákona č. 5/2004 Z.z., pokutu moţno uloţiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa ústredie a úrad dozvedeli o porušení týchto povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu.
2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z., nelegálne zamestnanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak vyuţíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou zaloţený pracovnoprávny vzťah
osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z.z.) a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť
osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.).
1 písm.
1 písm. b) zákona o sluţbách zamestnanosti uloţil pokutu vo výške 4.000 Eur pre porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania
2 zákona č. 82/2005 Z.z., ku ktorému došlo tak, ţe ţalobca vyuţíval závislú prácu kontrolovaných osôb, s ktorými mal zaloţený pracovnoprávny vzťah
zákona č. 311/2011 Z.z. Zákonníka práce a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni
1 písm. b) bod 2 zákona o sociálnom poistení, čím sa
2 písm. b) zákona č 82/2005 Z.z. dopustil nelegálneho zamestnávania a zároveň porušil zákaz nelegálneho zamestnávania
2 zákona č. 82/2005 Z.z. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené u ţalobcu kontrolou dodrţiavania ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní vykonanou dňa 31.07.2012 zamestnancami oddelenia kontroly úradu v priestoroch garáţe súp. č. 329, postavenej na pozemku KN parcela č. 607/2 v kat. úz. L.. 10Sžo/242/2015 9 Námietku ţalovaného, ţe výška pokuty bola riadne zdôvodnená, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Odvolací súd rovnako ako krajský súd má z vykonaného dokazovania za jednoznačne preukázané spáchanie správneho deliktu ţalobcom a porušenie ustanovení § 2 ods. 2 písm.
odseku 1 písm. b), aj na počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb. V rozhodnutí správneho orgánu 1. stupňa správny orgán zdôvodnil výšku uloţenej pokuty len tým, ţe: „Pokuta 4000 eur bola uložená v spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby na základe zohľadnenia rozsahu protiprávnej činnosti. Pri určení výšky pokuty úrad prihliadal aj na tú skutočnosť, že ide o prvé zistenie porušenia právnej povinnosti .“ Ţalovaný v napadnutom rozhodnutí k výške uloţenej pokuty iba uviedol, ţe „...uloženú pokutu považuje za dostatočnú pre naplnenie represívneho, ako aj preventívneho cieľa sledovaného zákonom.“ Najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe takéto všeobecné, nekonkrétne odôvodnenie nepostačuje. Určenie výšky pokuty v rámci stanoveného rozpätia je síce vecou voľného uváţenia, to však neznamená, ţe môţe byť uloţená ľubovoľne. V zmysle ustálenej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3SţoKS/64/2006, sp. zn. 5Sţo/204/2010) je nevyhnutné, aby správny orgán odôvodnil 10Sžo/242/2015 10 nielen dôvod, pre ktorý ukladá sankciu, ale aj výšku uloţenej pokuty. Pokuty nesmú byť ukladané ľubovoľne, ale v rámci správneho uváţenia, ktoré správny orgán náleţitým spôsobom odôvodní. Procesnému právu účastníka zodpovedá
2 O.s.p. a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tieţ vysvetliť, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie. Ak tak neurobia, zaťaţia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, ţe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom súdu odníme moţnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 250j ods. 2 písm. d/ a ods. 3 O.s.p.) a súčasne postupujú aj v rozpore čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie zákonných povinností odôvodnené len konštatovaním, že bolo prihliadnuté na charakter protiprávneho konania a na rozsah jeho následkov je v tejto časti nepreskúmateľné (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţ 71/01 – R 109/2002) Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku ţalovaného, ţe krajský súd vyhľadával dôvody nezákonnosti rozhodnutia namiesto ţalobcu. Ţalobca uţ v ţalobe ţiadal zrušiť rozhodnutie v zmysle § 250 j ods. 2 písm. d) O.s.p., čo je zrušenie pre nezrozumiteľnosť, resp. pre nedostatok dôvodov. Ţalobca výšku pokuty, ako aj jej odôvodnenie namietal v ţalobe, ako aj v odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa, keď poukazoval na okolnosti, na ktoré správny orgán pri svojom rozhodovaní mal prihliadať a vysporiadať sa s nimi v odôvodnení. V prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náleţite zdôvodnil uloţenie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Ţalovaný sa nevyjadril k ţiadnej z námietok ţalobcu týkajúcich sa pokuty, a to ani k námietke, ţe výška pokuty je pre ţalobcu likvidačná, k čomu odvolací súd poznamenáva, ţe pokuta likvidačného charakteru neplní preventívnu funkciu. Čo sa týka stanoviska, na ktoré ţalovaný v odvolaní poukazuje, najvyšší súd poznamenáva, ţe pre rozhodovanie súdov nie je záväzné stanovisko orgánu štátnej správy. Pri rozhodovaní je určujúce to, čo ustanovujú právne predpisy. Okrem uvedeného je potrebné upriamiť pozornosť aj na ustanovenie § 250i ods. 1 O. s. p.,
ktorého pri preskúmavaní 10Sžo/242/2015 11 zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V stanovisku, ktorého text ţalovaný prevzal aj do odvolania, nesprávne správny orgán poukazuje na zákonné znenie § 68a ods. 1 písm.
osobitného predpisu od výšky 2 000 eur do 200 000 eur.“ Taktieţ je nesprávne tvrdenie, ţe ţiadny právny predpis okrem zákona o sluţbách zamestnanosti neukladá správnym orgánom povinnosť odôvodniť výšku uloţenej pokuty. Ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku jednoznačne ukladá správnemu orgánu povinnosť v rozhodnutí uviesť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vysporiadal s námietkami a návrhmi účastníkov. Pri uloţení sankcie je správny orgán povinný určiť, ktorý z pouţiteľných druhov sankcií a v akej výške uloţil, pričom musí uviesť, akými úvahami sa pri ukladaní týchto sankcií spravoval. Odvolací súd naopak konštatuje, ţe v ţiadnom z právnych predpisov nie je ustanovené, ţe pokuty môţu byť ukladané v neodôvodnenej výške. Odvolacie námietky ţalovaného neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ krajský súd rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, odvolací súd sa s jeho názorom stotoţnil a rozsudok krajského súdu potvrdil
ako vecne správny. V novom rozhodnutí ţalovaný riadne odôvodní svoju úvahu vo vzťahu k uloţenej pokute a k jej výške, a to s poukazom na § 68a ods. 2 zákona o sluţbách zamestnanosti v spojení s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Ţiada sa ešte poznamenať, ţe krajský súd rozhodol v súlade so zákonom, keď zrušil iba rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretoţe to nevylučuje moţnosť, aby sám ţalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ to bude povaţovať za vhodnejšie. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal ich náhradu z titulu trov právneho zastúpenia
vyčíslenia 10Sžo/242/2015 12 jeho právneho zástupcu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, vo výške 148,22 €. Tie pozostávajú z odmeny za 1 úkon právnej sluţby 1x 139,83 € (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 10.08.2015) + 1x paušálna náhrada 8,39 €= 148,22 Eur. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní
predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. novembra 2016 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.