Obsah (12)

§ 250j§ 13§ 12§ 219§ 244§ 16§ 11§ 3§ 32§ 46§ 47§ 224

Najvyšší súd 10Sžso/79/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu J

§ 250jods.

2 písm. d) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. PV 301/00013/2012/R zo dňa 20.09.2012 spolu s platobným 2 10Sžso/79/2015 výmerom č. PV 301/00013/2012 zo dňa 09.02.2012. Nárok na náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe pri preskúmaní oboch rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru, ţe sú nepreskúmateľné, nakoľko odkazujú len na príslušné ustanovenie zákona č. 580/2004 Z. z. bez uvedenia konkrétnych dôvodov a myšlienkových postupov správneho orgánu pri výpočte jednak vymeriavacieho základu

§ 13ods.

6 a ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z., jednak sadzby poistného

§ 12ods.

1 písm.

1. c)zákona č. 580/2004 Z. z. V platobnom výmere sa nachádza tabuľka s rozpisom dlţných súm neodvedených preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie za príslušné obdobie s odvolaním sa na výkaz nedoplatkov č. 1108408813. Krajský súd mal ďalej za to, ţe rovnako ani v odôvodnení rozhodnutia ţalovaného ako druhostupňového správneho orgánu nie je dostatočne zdôvodnený skutkový stav, na základe ktorého dospeli správne orgány k výpočtu nedoplatku preddavkov na poistné u ţalobcu. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia zistil, ţe ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nedostatočne zdôvodnili svoje rozhodnutia. Tieto rozhodnutia sú strohé, bez vyhodnotenia dôkazov, ktoré predloţil ţalobca. Zdôraznil, ţe odôvodnenie rozhodnutia je dôleţitou obsahovou náleţitosťou správneho rozhodnutia a plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania. Ďalšou funkciou je funkcia kontrolná, predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie preskúmavať. Správny poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza okolnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba povaţovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané a ako ich správny orgán vyhodnotil. Správny orgán sa musí zaoberať v rozhodnutí aj návrhmi a námietkami účastníkov. Právne posúdenie znamená, ţe správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Nestačí, aby bola v rozhodnutí uvedená len citácia príslušného ustanovenia, ale je ţiaduce, aby sa 3 10Sžso/79/2015 vyloţil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. V zmysle ustanovenia § 250j ods. 2 písm.
2. d)O.s.p. sa rozhodnutie správneho orgánu povaţuje na nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie aj ten prípad, keď zo samotného rozhodnutia nie je zrejmé či a aké dôkazy boli vykonané. Nepreskúmateľnosť z nedostatku dôvodov znamená absolútny nedostatok odôvodnenia.

názoru krajského súdu ţalovaný vo svojom rozhodnutí nesplnil kritéria, ktoré vyţaduje ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku pre vydanie správneho rozhodnutia, keď v odôvodnení rozhodnutia nevyhodnotil všetky skutkové okolnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a rovnako nevyloţil ani obsah právnej normy, ktorú pouţil v rozhodnutí. Krajský súd poukázal na to, ţe jeho predchádzajúce rozhodnutie bolo síce zrušené uznesením NS SR 1Sţso/4/2014 zo dňa 29.4.2015, avšak ako vyplýva z bodu 25 tohto rozhodnutia, odvolací súd sa vzhľadom na procesné pochybenie prvostupňového súdu vecou samou nezaoberal. Bolo by preto nelogické, keby sa prvostupňový súd odklonil od svojho právneho názoru, ktorý vyslovil vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, keďţe NS SR vo svojom rozhodnutí nekonštatoval nesprávne posúdenie veci a zaoberal sa len procesnou stránkou veci. Ţalovaný napadol rozhodnutie krajského súdu včas podaným odvolaním, v ktorom uviedol, ţe sa nestotoţnil s názorom krajského súdu a trval na zákonnosti svojho rozhodnutia č. PV 301/00013/2012/R zo dňa 20.09.2012 a rozhodnutia - platobného výmeru č. PV 301/00013/2012 zo dňa 09.02.2012, vydaného pobočkou ţalovaného v Trenčíne. Ţalovaný poukázal na skutočnosť, ţe v napadnutom rozhodnutí je dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlené, z akého dôvodu bol ţalobca povinný platiť poistné za obdobie od 01.03.2011 do 30.09.2011, dostatočne zdôvodnený skutkový stav, na základe ktorého ţalovaný dospel k určeniu nedoplatku na preddavkoch. Názor krajského súdu, ţe rozhodnutie odkazuje len na príslušné ustanovenia zákona č. 580/2004 Z. z. je v rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. 4 10Sžso/79/2015 Ţalovaný zároveň poukázal na nesprávny názor krajského súdu,

ktorého rozhodnutie - platobný výmer č. PV 301/00013/2012 zo dňa 09.02.2012 je nepreskúmateľný, strohý, bez vyhodnotenia dôkazov, a nedostatočne odôvodnený. Mal za to, ţe krajský súd pravdepodobne opomenul ustanovenie § 77a ods. 5 druhá veta zákona č. 581/2004 Z. z., z ktorého vyplýva, ţe platobný výmer ako prvostupňové rozhodnutie obsahuje iba skutočnosti, ktoré sú uvedené v návrhu zdravotnej poisťovne. Ţalovaný taktieţ poukázal na skutočnosť, ţe ţalobca v ţalobe napadol vecnú stránku rozhodnutia ţalovaného, ktorou je určenie, či mal alebo nemal platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 01.03.2011 do 30.09.2011. Keďţe

názoru ţalovaného je napadnuté rozhodnutie a konanie ţalovaného po formálnej a procesnej stránke v poriadku, mal sa krajský súd zaoberať vecnou stránkou napadnutého rozhodnutia, čím by vyloţil ustanovenie § 16 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. a zdravotná poisťovňa, resp. ţalovaný by postupovali v intenciách tohto výkladu. Ďalej sa domnieval, ţe po zrušení predchádzajúceho rozsudku najvyšším súdom mal krajský súd na novo rozhodovať o vecnej stránke sporu berúc do úvahy nielen stanoviská ţalobcu a ţalovaného, ale aj stanovisko pribratého účastníka správneho konania do súdneho konania, zdravotnej poisťovne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe

jeho názoru krajský súd správne poukázal na nesplnenie kritérií zo strany ţalovaného pre vydanie správneho rozhodnutia, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia ţalovaný nevyhodnotil všetky skutkové okolnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, na základe čoho súd rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, ţe ţalovaný sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal jeho námietkami, jednoducho len potvrdil vydanie platobného výmeru, nie však po dôkladnom preskúmaní a v súlade s platným znením ustanovenia § 16 ods. 9 zákona č.580/2004 Z. z., ale len na základe návrhu zo strany VŠZP, ktorej postup a rozhodnutie mal ako dozorujúci orgán preskúmať. Nielenţe ignoroval námietku ţalobcu a jednoznačné znenie § 16 ods. 9 zákona, 5 10Sžso/79/2015 ale stotoţnil sa s vyjadrením VŠZP, ktoré nemá ţiadny právny základ, nakoľko podmieňuje pouţitie uvedeného zákonného ustanovenia (§ 16 ods. 9) aj poistením z iného dôvodu (zamestnancom alebo poistencom štátu), čo však toto ustanovenie neobsahuje.

§ l6 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z., sa toto ustanovenie vzťahuje iba na samostatne zárobkovo činnú osobu bez podmienky akéhokoľvek iného poistenia. O tom, s akou váţnosťou a zodpovednosťou pristupuje ţalovaný k námietkam ţalobcu, keď ignoruje platné znenie právnych predpisov svedčí aj fakt, ţe v odvolaní ţalovaného voči rozsudku sp. zn. 14S/86/2012-77 zo dňa 22.10.2015 navrhol Najvyššiemu súdu SR zrušiť uţ zrušený rozsudok (14S/86/2012-32 so dňa 07.11.2013). Mal za to, ţe ak by ţalovaný skutočne námietky ţalobcu preskúmal a preveril si jednoznačné platné znenie zákona č. 580/2004 Z. z. (§ 16 ods. 9), čo vlastne bola jeho povinnosť, a rozhodoval by v súlade s uvedeným zákonným ustanovením, nemusel sa touto vecou zaoberať súd.

názoru ţalobcu si ţalovaný nesplnil svoju povinnosť dozorujúceho a kontrolného orgánu, a preto povaţoval ţalobca rozhodnutie krajského súdu za správne. Pribratý účastník konania vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného uviedol, ţe trvá na svojich doterajších vyjadreniach a povaţuje napadnuté rozhodnutie ţalovaného za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích dôvodov postupom

§ 219ods.

1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.11.2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

§ 244ods.

1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či ţalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi. 6 10Sžso/79/2015 V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu,

procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom prepísané náleţitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Je nutné zdôrazniť, ţe

ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sţo 84/2007, sp. zn. 6Sţo 98/2008, sp. zn. 1Sţo 33/2008, sp. zn. 2Sţo 5/2009 či sp. zn. 8Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe podstatou odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych 7 10Sžso/79/2015 záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení a záverov (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).

§ 16ods.

8 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), výška preddavku na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby je najmenej vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. c)] z minimálneho základu

§ 13ods.

10 a 11 a najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. c)] z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy,

§ 16ods.

9 zákona o zdravotnom poistení, platiteľ

§ 11ods.

1 písm. b) nie je povinný odvádzať preddavok na poistné, ak výška preddavku nedosahuje aspoň 3 eurá.

§ 11ods.

1 písm. b) zákona o zdravotnom poistení, na účely tohto zákona je povinný platiť poistné samostatne zárobkovo činná osoba.

§ 3ods.

4 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

§ 32ods.

1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

§ 46

správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti. 8 10Sžso/79/2015

§ 47ods.

3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu

§ 250jods.

2 písm.

1. d)O.s.p. z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. V konaní nebolo sporné, ţe pribratý účastník konania dňa 02.12.2011 vydal výkaz nedoplatkov č. 1108408813, na základe ktorého bol ţalobca povinný zaplatiť za obdobie 03/2011 – 09/2011 neodvedený preddavok na poistné vo výške 294,65 Eur a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10 Eur s tým, ţe predmetný výkaz nedoplatkov obsahoval aj presný rozpis dlţných súm. Keďţe ţalobca voči uvedenému výkazu nedoplatkov podal námietky, pribratý účastník sa obrátil na ţalovaného s návrhom na vydanie platobného výmeru z titulu pohľadávky na poistnom na verejné zdravotné poistenie. Ţalovaný, pobočka Trenčín, na podklade návrhu zdravotnej poisťovne, vydal dňa 09.02.2012 platobný výmer č. k. PV 301/00013/2012, ktorým uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť pribratému účastníkovi preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie v poţadovanej sume 294,65 Eur a trovy konania vo výške 5 Eur. Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil len citáciou zákonných ustanovení a opisom priebehu konania so stručným uvedením vyjadrení účastníkov konania k veci. O odvolaní ţalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol ţalovaný rozhodnutím č. PV 301/00013/2012/R zo dňa 20.09.2012 tak, ţe prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení uviedol príslušnú zákonnú úpravu, poukázal na vysvetlivky k tlačivu ročného zúčtovania typu B za rok 2009, stručne opísal priebeh správneho konania a záverom konštatoval, ţe bolo v konaní preukázané, ţe ţalobca mal v zmysle ustanovenia § 16 ods. 8 písm.
2. b)zákona o zdravotnom poistení povinnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba upraviť si výšku preddavku na poistné na minimálnu výšku preddavku na poistné s tým, ţe námietku ţalobcu týkajúcu sa aplikácie ustanovenia § 16 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení vyhodnotil ako irelevantnú s tým, ţe toto 9 10Sžso/79/2015 ustanovenie sa vzťahuje len na samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je poistená aj z iného dôvodu, teda je súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu

§ 11ods.

7 zákona o zdravotnom poistení. Krajský súd na podklade ţaloby vyhodnotil rozhodnutie ţalovaného spolu s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa za nepreskúmateľné, nakoľko ich odôvodnenie nezodpovedá poţiadavkám ustanovenia § 47 správneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu ustálil, ţe kľúčovou otázkou sporu a zároveň podstatnou námietkou ţalobcu v danej veci, ktorú namietal uţ v rámci správneho konania rovnako ako v ţalobe proti rozhodnutiu ţalovaného, bola aplikácia ustanovenia § 16 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení,

ktorého platiteľ nie je povinný odvádzať preddavok na poistné, ak výška preddavku nedosahuje aspoň 3 eurá, ak súčasne ide o osobu

§ 11ods.

1 písm. b) zákona o zdravotnom poistení, teda o samostatne zárobkovo činnú osobu. V konaní mal odvolací súd za nesporné, ţe výška preddavku na poistné ţalobcu v jeho ročnom zúčtovaní za rok 2009 bola 2,21 Eur. Nesporé v konaní bolo aj to, ţe ţalobca je samostatne zárobkovo činnou osobou bez toho, aby bol súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu

§ 11ods.

7 zákona o zdravotnom poistení. V konaní však naďalej ostalo sporné, prečo ţalovaný na situáciu ţalobcu neaplikoval ustanovenie § 16 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení, nakoľko toto vo svojom texte odkazuje len na ustanovenie § 11 ods. 1 písm.

1. b)zákona o zdravotnom poistení, ktoré hovorí výslovne len o samostatne zárobkovo činnej osobe bez ďalších podmienok. Odvolaciemu súdu nie je známe ţiadna spojitosť medzi vyššie uvedenými ustanoveniami zákona o zdravotnom poistení a záverom ţalovaného o nemoţnosti aplikácie ustanovenie § 16 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení a súčasnej nutnosti postupu v súlade s ustanovením § 16 ods. 8 písm.
2. b)zákona o zdravotnom poistení, pretoţe mal za to, ţe pouţitie ustanovenia § 16 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení sa vzťahuje len na samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je súčasne zamestnancom alebo poistencom, za ktorého platí poistné štát. Najvyšší súd sa nestotoţnil s námietkou ţalovaného, ţe by sa mal krajský súd zaoberať vecnou stránkou napadnutého rozhodnutia, čím by vyloţil ustanovenie § 16 ods. 9 10 10Sžso/79/2015 zákona o zdravotnom poistení, resp. ţalovaný by postupoval v intenciách tohto výkladu. Bolo úlohou práve ţalovaného, aby sa v odôvodnení rozhodnutia spôsobom zrozumiteľným pre účastníka konania vysporiadal s jeho námietkami predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, ţe tento od samotného počiatku správneho konania namietal aplikáciu ustanovenia § 16 ods. 8 písm.
3. b)zákona o zdravotnom poistení a doţadoval sa pouţitia ustanovenia § 16 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení. Najvyšší súd má za to, ţe ţalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani len v minimálnych náznakoch neuviedol dôvody svojho právne záveru. Ţalovaný len stroho súhlasil s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ktorého vlastný právny názor v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia v prezentovanom smere úplne absentuje. Toto doplnil o jednotlivé zákonné ustanovenia a opis priebehu správneho konania so záverečným konštatovaním nemajúcim základ v dostatočne zdôvodnenom skutkovom stave o tom, ţe ustanovenie § 16 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení sa na ţalobcu nevzťahuje. Okrem toho sa námietkam ţalobcu nevenoval ani len okrajovo. Odvolací súd dáva do pozornosti, ţe na konanie sa okrem iného vzťahujú aj všeobecné predpisy o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“). S poukazom na ustanovenia správneho poriadku odvolací súd konštatuje, ţe v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Je potrebné zdôrazniť, ţe zmyslom a účelom odôvodnenia rozhodnutia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre jeho výrok, a preto je potrebné uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré správny orgán vykonal, ale aj reagovať na vyjadrenia a návrhy účastníkov, ktoré pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ktoré námietky účastníka povaţuje za nesprávne a z akého dôvodu a ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané, a aké úvahy ho viedli k danému záveru. Aj odvolací správny orgán by mal náleţite odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec a nemôţe len odkazovať na to, 11 10Sžso/79/2015 ţe napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané a dôvody prvostupňového rozhodnutia uznané za správne. „Súd rozhodnutie správneho orgánu

ustanovenia § 250j ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ako nepreskúmateľné zruší, ak rozhodnutie nie je náležite odôvodnené (§ 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.)“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

1. decembra 1995, 5 Sţ 85/95). „Rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2. októbra 2005, sp. zn. 4 So 226/04) Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti odvolací súd dospel k záveru, ţe obidva správne orgány postupovali v rozpore s ustanoveniami § 3, § 46 a § 47 správneho poriadku a pochybili, ak v odôvodnení svojich rozhodnutí nereagovali na námietky ţalobcu a nevysporiadali sa s tým, či je alebo nie je moţné v prejednávanej veci vo vzťahu k ţalobcovi aplikovať ustanovenie § 16 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení. Ide o zásadnú otázku, ktorá má vplyv na samostatné rozhodnutie, ako aj na skutočnosť, či ţalobcovi vznikla povinnosť platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie 03/2001 – 09/
3. Z uvedených dôvodov je potrebné stotoţniť sa s názorom krajského súdu, ţe nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov, pričom vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je moţné len za predpokladu náleţitého odôvodnenia administratívneho rozhodnutia, v ktorom správny orgán vyhodnotí a bude reagovať na všetky námietky ţalobcu, ktoré prezentoval počas celého konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako 12 10Sžso/79/2015 vecne správny

§ 250ja ods.

3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. potvrdil. Najvyšší súd povaţuje za potrebné reagovať aj na námietku ţalovaného, ţe krajský súd pravdepodobne opomenul ustanovenie § 77a ods. 5 druhá veta zákona č. 581/2004 Z. z., z ktorého vyplýva, ţe platobný výmer ako prvostupňové rozhodnutie obsahuje iba skutočnosti, ktoré sú uvedené v návrhu zdravotnej poisťovne. V citovanom zákonnom ustanovení je jednak uvedené, ţe „Platobný výmer sa vydáva na základe skutočností uvedených v návrhu“, ale hlavne toto ustanovenie ho nezbavuje zodpovednosti za obsah vydaného rozhodnutia najmä z hľadiska jeho preskúmateľnosti. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd

§ 224ods.

1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe úspešný ţalobca si ich náhradu neuplatnil a ţalovanému zákon priznanie trov konania neumoţňuje. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní

predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. novembra 2016 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková