← Slovensko

sťažnosť odsúdeného

N a j v y š š í s ú d 1 Tost 21/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kanderu a členov senátu JUDr. Milana Karabína a JUDr. Pavla Farkaša, v trestnej veci odsúdeného M. H., vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, pod sp. zn. BB-4 Tš 28/2006, na neverejnom zasadnutí konanom dňa

  1. novem- bra 2009 v Bratislave, prerokoval sťažnosť odsúdeného, proti uzneseniu zo dňa
  2. septem- bra 2009 a rozhodol t a k t o : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného M. H. sa z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Uznesením z
  3. septembra 2009, sp. zn. BB-4 Tš 28/2006 samosudca Špecializova- ného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona vyslovil, že odsúdený M. H., nar. X. bytom R., ul. J. č. X. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestného rozkazu Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 4 Tš 28/2006 zo dňa
  4. októbra 2006, neosvedčil a uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky vykoná. Podľa § 50 ods. 8 Trestného zákona, § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaradil odsúdeného M. H. na výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený M. H.. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že si je vedomý, čo spáchal, avšak odôvodňoval to zlou sociálnou situáciou aj zdravotným stavom členov rodiny, s ktorou žil. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal napadnuté uznesenie ako jemu predchádzajúce konanie a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná. 1 Tost 21/2009 2 Podľa § 49 ods. 4 Tr. por. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmie- nečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1, alebo c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život. Odsúdený M. H. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia dopustil úmyselnej trestnej činnosti majetkového charakteru (odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava z
  5. júla 2009, sp. zn. 1 T 107/2009 pre pokračovací prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere jeden rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu jeden a pol roka. Žiadne okolnosti, ktoré by umožňovali ponechanie skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v platnosti v zmysle § 49 ods. 4 Tr. zák. odvolací súd nezistil, naopak diskutabil- ným sa javí byť podmienečné odsúdenie za trestnú činnosť spáchanú v skúšobnej dobe pri podmienečnom odsúdení za predchádzajúcu trestnú činnosť. Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného M. H. ako nedôvodnú zamietol, pričom v podrobnostiach poukazuje v celom rozsahu na dôvody prvostupňového rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave,
  6. novembra 2009 JUDr. Jozef K a n d e r a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.