1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. S/2013/03765-2.1,0-268/2013 zo dňa 24.1.2014, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie účastníka konania - ţalobcu voči rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov, č. k. P: 159/2013-R, S/7098/20097/13 zo dňa 7.10.2013 o uloţení pokuty vo výške 10.000,- €, a toto potvrdil. Krajský súd vo svojom odôvodnení uviedol, ţe v danom prípade z obsahu administratívneho spisu a dokladov predloţených účastníkmi konania vyplynulo, ţe ţalobca si nesplnil prihlasovaciu povinnosť v súlade s ust. § 231 zákona o sociálnom poistení v prípade zamestnancov, a to M. V., (s nástupom na výkon práce od 31.01.2013) Z. H., (s nástupom na výkon práce od 01.12.2012) D. B., (s nástupom na výkon práce od 01.12.2012) M. M., (s nástupom na výkon práce od 31.01.2013) K. Č., (s nástupom na výkon práce od 01.12.2012) M. D. (s nástupom na výkon práce od 01.12.2012). S týmito osobami mal zaloţený pracovnoprávne vzťahy
Zákonníka práce na základe dohôd o brigádnickej práci študentov. Ďalej v prípade Mgr. M. S., (s nástupom na výkon práce od 01.12.2012), Ing. M. M., (s nástupom na výkon práce od 01.01.2013) Z. B. (s nástupom na výkon práce od 01.12.2012), s ktorými mal zaloţené pracovnoprávne vzťahy
Zákonníka práce na základe dohôd o pracovnej činnosti. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 19.02.2013 o 10:25 hod. fyzickou kontrolou uvedených osôb na pracovisku kontrolovaného subjektu nachádzajúcom sa na Masarykovej ulici č. 22 v Prešove ako i z dokladov (napr. denné pracovné výkazy). Správny orgán preto nepochybne zistil, ţe ţalobca vyuţíval závislú prácu fyzických osôb bez toho, aby si splnil zákonom stanovenú povinnosť, najneskôr pred začatím výkonu dohodnutej práce prihlásiť týchto do registra poistencov a sporiteľov v sociálnej poisťovni zákonom určeným spôsobom. Zo zaloţených dokladov vyplynulo, ţe ani v jednom z uvedených prípadov ţalobca neprihlásil uvedených zamestnancov do registra poistencov Sociálnej poisťovne pred vznikom poistení a v zmysle zákona. K ich prihláseniu formou zaslania príslušného tlačiva došlo aţ po výkone kontroly, čo vyplýva aj z nesporného tvrdenia účastníkov konania. Správny orgán preto
názoru súdu dostatočným spôsobom zistil skutkový stav na posúdenie okolnosti, či ţalobca nelegálne zamestnával určených zamestnancov v čase 10Sžo/241/2015 3 od vzniku ich poistenia do termínu ich preukázateľného prihlásenia do registra zamestnancov pre účely dôchodkového, nemocenského poistenia Sociálnej poisťovne. Ţalobca nepreukázal predloţením e-mailovej komunikácie so Sociálnou poisťovňou, resp. nepredloţil za účelom dokladovania splnenia svojej povinnosti ţiaden relevantný doklad. Z uvedeného dôvodu súd povaţoval námietky ţalobcu v danom smere za nedôvodné. Ţalovaný ţalobcovi uloţil pokutu na dolnej hranici v rámci zákonom stanovenej sadzby (od 2 000 do 200 000 €) vo výške 10 000 €. V prípade porušenia povinností zamestnávateľa prihlásiť zamestnancov do registra poistencov sociálnej poisťovne sa jedná o závaţné porušenie odborných povinností. Závaţnosť takéhoto konania je premietnutá aj v právnej úprave iných predpisov, napr. v zákone č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, v rámci ktorého takéto konanie zamestnávateľa má za následok vylúčenie účasti subjektu na verejnom obstarávaní. Neskoršia právna úprava zákona o nelegálnej práci stanovuje minimálnu výšku pokuty za porušenie povinností prihlásenia zamestnancov do registra poistencov sociálnej poisťovne na sumu 5000 € v prípade, ak je táto povinnosť porušená pri najmenej dvoch fyzických osobách súčasne. Správny orgán odôvodnil výšku uloţenej pokuty okolnosťou, ţe v prípade ţalobcu sa jednalo o 10 osôb vykonávajúcich pre ţalobcu nelegálnu prácu. Ţalobca v konaní nepredloţil ţiaden dôkaz o tom, ţe uloţená pokuta je pre neho likvidačná a ţe ohrozuje jeho podnikateľskú činnosť. Správny orgán pokutu uloţil na základe okolnosti, ţe v prípade ţalobcu sa jedná o závaţný nedostatok a výška je odôvodnená aj počtom nelegálne zamestnávaných osôb. S prihliadnutím na rozpätie zákonom stanovenej sadzby súd dospel k záveru, ţe výška pokuty bola uloţená v súlade so zákonom určenou sadzbou, bola dostatočným spôsobom odôvodnená. Ţalobca ţiadnym spôsobom nepreukázal, ţe by ohľadom prihlasovania dotknutých zamestnancov komunikoval so sociálnou poisťovňou vo veci nedostupnosti prípadne prekáţok podávania prihlášok do registra poistencov v zákonom určených lehotách a ţe by sa snaţil splniť svoju povinnosť pred začatím kontroly. Jeho námietky ohľadom technickej nemoţnosti podať prihlášky súd preto povaţuje za účelové. Súd z vlastnej praxe aj v iných obdobných konaniach zistil, ţe o zmenách právnej úpravy boli zamestnávatelia vopred dostatočným spôsobom upozornení a nemoţno vziať preto do úvahy námietku ţalobcu, ţe o úprave účinnej od 01.01.2013 ohľadom zmeny podávania prihlášok do registra poistencov sociálnej poisťovne vopred nevedel. V právnom štáte platí domnienka, ţe zverejnením novej právnej úpravy v zbierke zákonov sú s daným zákonom všetci oboznámení a sú ním viazaní. Povinnosť prihlásiť zamestnanca do registra poistencov 10Sžo/241/2015 4 najneskôr pred začatím výkonu prác platila aj v predchádzajúcej právnej úprave, a preto sa ţalobca nemôţe úspešne brániť námietkou, ţe o takejto povinnosti nevedel, prípadne bol ohľadom prihlasovania nečinný.
názoru krajského súdu sa ţalovaný dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami ţalobcu v napadnutom rozhodnutí, súd nezistil takú vadu v konaní ţalovaného, prípadne prvostupňového správneho orgánu ktorá by mala vplyv na zákonnosť vydaných rozhodnutí. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac, ţe krajský súd sa nezaoberal zásadnými námietkami ţalobcu uvedenými v ţalobe, teda krajský súd tak odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom, čím je naplnený odvolací dôvod
2 písm.
2 písm.
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pričom odvolaciemu súdu dáva do pozornosti, ţe „oznamovacia" povinnosť (ktorá je reálne uvedená v § 231 ods. 1 písm. c),d),h),m),
zákona o sociálnom poistení dve rôzne, existujúce, na sebe nezávislé povinnosti subjektov zúčastnených sociálnom poistení; v ţiadnom prípade nepredstavujú totoţnú povinnosť ani ich nie je moţné vzájomne (ani len formálne) zamieňať či inak ekvivalentne posudzovať. Ţalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v celom rozsahu zrušil a vrátil vec rajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne aby rozsudok krajského súdu v Bratislave zmenil tak, ţe zrušuje rozhodnutie Národného Inšpektorátu Práce č. S/2013/03765 - 2.1, O -268/2013 zo dňa 24.01.2014 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Prešov, č. k.: P: 159/2013-R, S/7098/20097/13 zo dňa 07.102013, a vracia vec ţalovanému na ďalšie konanie, a zároveň aby priznal ţalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k ţalobe uviedol, ţe krajský súd sa dostatočne vysporiadal so ţalobnými námietkami predostretými v podanom návrhu, pričom jeho úvahy smerujúce k vydaniu rozhodnutia boli náleţitým spôsobom odôvodnené tak, ako to prikazuje Občiansky súdny poriadok. Faktom ostáva, ţe skutkový stav veci v prípade sankcionovaného správneho deliktu nebol medzi ţalobcom a ţalovaným sporný a inšpektorát práce (ako prvostupňový orgán) uloţením pokuty ţalobcovi plnil len svoju povinnosť vyplývajúcu mu z dikcie § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. V zmysle cit. ustanovenia bolo úlohou inšpektorátu práce postihnúť porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sankciou v rozmedzí od 2 000 € do 200 000 € a pri určovaní jej konkrétnej výšky prihliadať najmä na zákonné kritériá ako stanovené v ods. 6 tohto ustanovenia. Tak postupoval aj inšpektorát práce, ktorého úvahy vedúce k ustáleniu pokuty na sume 10 000 € boli v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí riadne odôvodnené. Ak si konajúci súd tieto úvahy osvojil a nimi vo svojom rozsudku argumentoval, nemôţe mu byť táto skutočnosť na ujmu, nakoľko je zjavné, ţe sa preskúmavaním odôvodnenia výšky sankcie riadne zaoberal. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Sţ-o-Ns 19/2003 pritom platí, ţe súd by mohol rozhodnutie ţalovaného, pokiaľ ide o výšku uloţenej sankcie, zrušiť 10Sžo/241/2015 6 len v prípade, keby voľná úvaha, ktorou sa ţalovaný riadil pri rozhodnutí o výške sankcie, nezodpovedala obsahu spisu alebo sa priečila zásadám logického myslenia. Vzhľadom na skutočnosť, ţe konajúci súd v rámci preskúmavania rozhodnutí k takémuto záveru nedospel, nebol dôvod z jeho strany zasahovať do voľnej úvahy vedúcej správny orgán k uloţeniu pokuty ţalobcovi. Čo sa týka predostretého neakceptovania poţiadavky ţalobcu na spojenie konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného do jedného konania, tu ţalovaný uvádza, ţe nevidí dôvod na to, aby zo strany konajúceho súdu k takémuto úkonu došlo, keďţe z hľadiska uplatnenia zásady „ne bis in idem“ je rozhodujúcou totoţnosť skutku a nie totoţnosť právnej kvalifikácie (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Tdo 18/2011). Berúc teda do úvahy odlišný čas spáchania skutku, iné fyzické osoby, ktoré boli protiprávnym konaním ţalobcu dotknuté, ale aj rôzny dátum zistenia nelegálneho zamestnávania, dospel ţalovaný k názoru, ţe nemoţno správny delikt, ktorý bol predmetom sankcionovania ţalobcu v druhom napadnutom rozhodnutí pokladať za totoţný s predtým zisteným porušením zákazu nelegálneho zamestnávania, za ktoré bola ţalobcovi uloţená pokuta vo výške 10 000 €. Na podporu tohto tvrdenia slúţi aj mnohokrát predostretý právny názor súdov,
ktorého je na účely odlíšenia jednotlivých správnych deliktov potrebné prihliadnuť na popis skutku vo výroku rozhodnutia, konkrétne na uvedené miesto, čas a spôsob jeho spáchania, poprípade na iné skutočnosti, či na základe nich moţno usúdiť, ţe nejde o protiprávne konanie, ktoré by mohlo byť zameniteľné s iným. Vo vzťahu k námietke ţalobcu týkajúcej sa zameniteľnosti pojmov „prihlasovacia povinnosť“ a „oznamovacia povinnosť“, ţalovaný poukázal na vyjadrenie k ţalobe, v ktorom sa s predmetnou argumentáciou ţalobcu uţ raz vysporiadal. Z uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení od 01.07.2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.
2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, 10Sžo/241/2015 7 ţe krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 18.03.2015. Odvolací súd nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 29.11.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
1 O.s.p.,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu. Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd SR obdobne ako krajský súd zistil, ţe dňa 19.02.2013, 20.02.2013, 13.03.2013 a 02.04.2013 sa uskutočnila u ţalobcu inšpekcia práce so zameraním na kontrolu dodrţiavania pracovnoprávnych vzťahoch ako aj na dodrţiavanie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Inšpekcia práce kontrolovala obdobie rokov 2012-
Zákonníka práce na základe dohôd o brigádnickej práci študentov. Ďalej tým, ţe dňa 19.02.2013 o 10:25 hod. vyuţíval závislú prácu fyzických osôb Mgr. M. S., Ing. M. M., Z. B. a s týmito mal zaloţené pracovnoprávne vzťahy
Zákonníka práce na základe dohôd o pracovnej činnosti. Do začiatku výkonu kontroly si však ţalobca nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 19.02.2013 o 10:25 hod fyzickou kontrolovanou uvedených osôb na pracovisku kontrolovaného subjektu nachádzajúcom sa na Masarykovej ulici č. 22 v Prešove. Účastník konania podal odvolanie dňa 24.10.2013, pričom v odvolaní uviedol, ţe rozhodnutie je neurčité, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a prijaté v rozpore so zásadou obsiahnutou v Ústave SR a to s či. 152 ods. 4 v spojitosti s či. 1 ods. 1. V odvolaní ďalej uviedol, ţe nie je zrejmé, aké logické úvahy viedli správny orgán k uloţeniu sankcie vo výške 10.000,- € a prečo práve táto je primeraná. Text odôvodnenia rozhodnutia je obyčajnou rekapituláciu skutkových zistení a strohým konštatovaním kritérií pre uloţenie pokuty, ktoré stanovuje zákon o inšpekcii práce.
ţalobcu nebolo zrejmé z rozhodnutia, či a akým spôsobom boli vlastne tieto kritéria hodnotené. Správny orgán nerozviedol, aká je závaţnosť zistených nedostatkov a aké dôsledky budú mať tieto zistenia. Zároveň správny orgán neposúdil individuálnu situáciu kontrolovaného subjektu, ktorý je uţ posledné dva roky 10Sžo/241/2015 9 v stratovom hospodárení, ani sa nevysporiadal s tým, či uloţenie takejto vysokej sankcie nebude mať na kontrolovaný subjekt negatívny alebo likvidačný následok. Ţalobca v tomto odvolaní namietal, ţe nesplnenie registračnej povinnosti bolo spôsobené výlučne technickými prekáţkami nezávislými od ţalobcu O podanom odvolaní rozhodol ţalovaný tak, ţe odvolanie ţalobcu ako účastníka správneho konania zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak vyuţíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou zaloţený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer
osobitného predpisu a nesplnila povinnosť
osobitného predpisu (zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení).
2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať
2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať
3.
ustanovenia § 231 ods. 1 aţ 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase rozhodovania, zamestnávateľ je povinný
1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca
2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov
, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti
3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah
2 písm. a) aţ c), 2. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov
, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného
2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem
1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu
5, odhlásiť tohto zamestnanca v lehote splatnosti poistného
2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem
1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahol sumu
5 alebo odhlásiť tohto zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku tohto poistenia z iného dôvodu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah
2 písm. a) aţ c), 3. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov
, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného
1 tretej vety, ak priemerný mesačný príjem
1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu
5, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah
2 písm. a) aţ c), 4. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov
na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu 100b) pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b), c) oznámiť pobočke prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca do ôsmich dní od tohto prerušenia; splnenie povinnosti
písmena
osobitného predpisu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania do ôsmich dní od ich doručenia,
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy.
2 písm. a) prvý bod zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, inšpektorát práce uloţí pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2000 € do 200 000 €, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 €.
3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na konanie
e), § 6 ods. 1 písm. b),
tohto zákona.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
odsek 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 10Sžo/241/2015 13
odsek 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, neţ ustanovuje osobitný zákon. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôleţitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Najvyšší súd pri posudzovaní veci vychádzal z nasledovných východísk. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov
závaţnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môţu dopustiť (výstiţne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbliţšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, ţe formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či uţ ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretoţe
trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného 10Sžo/241/2015 14 zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený i iným. U priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tieţ popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.),
ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tieţ rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je moţné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekáţky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekáţky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Aţ vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopostil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totoţnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie moţnosť zámeny skutku a moţnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, ţe postačí, ak tieto náleţitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, ţe iba táto časť rozhodnutia môţe zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je moţné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uloţené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môţe byť vynútiteľné exekúciou. 10Sžo/241/2015 15 Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje i medzinárodným záväzkom SR. Je potrebné pripomenúť, ţe i na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú poţiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.). Keď Dohovor v článku 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, je potrené poskytnúť záruku tomu kto je obvinený v trestnom konaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá Dohovor stabilne i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Z vyššie uvedeného potom je potrebné vyvodiť, ţe výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náleţitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku). Pojem správny delikt nie je v slovenskom práve zadefinovaný. Ide o početnú skupinu činov, ktoré majú spoločné, ţe ide o protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone, za ktoré orgán verejnej správy, resp. správny orgán ukladá sankcie ustanovené administratívno-právnou formou. Všeobecnými pojmovými znakmi správneho deliktu sú: konanie, protiprávnosť, sankcionovateľnosť, zodpovedná osoba, zavinenie (okrem prípadov konštrukcie zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie) a ustanovenie znakov deliktu priamo zákonom. Protiprávne konanie je konanie deliktuálne spôsobilou osobou, ktoré je v rozpore s právom alebo s právnym úkonom vykonaným na jeho základe. V preskúmavanom prípade prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 10.000,- €, a to najmä z dôvodu, ţe do začiatku výkonu kontroly si vo vzťahu k niektorým zamestnancom ţalobca nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. 10Sžo/241/2015 16 Oznamovacie, prihlasovacie ako aj ďalšie povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni sú upravené najmä v ustanovení § 231 ods. 1 aţ 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase rozhodovania. Vzhľadom k tomu, ţe skutková podstata správneho deliktu nelegálneho zamestnávania
2 písm.
2 písm.
3 druhá veta v spojení s § 220 O.s.p. tak, ţe rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/24/2014-131 zo dňa 12.06.2015 zmenil tak, ţe rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť náhradu trov prvostupňového i odvolacieho súdneho konania ţalobcovi na účet právneho zástupcu v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“) v celkovej výške 932,828 €, ktorá pozostáva z: 1. trov prvostupňového konania vo výške 754,964 €, a to: z náhrady trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej sluţby: - prevzatie a príprava právneho zastúpenia - zo dňa 27.01.2014 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) – 134 € (§ 11 ods. 4 druhá veta vyhlášky), - podanie ţaloby - (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) – 134 €, - účasť na pojednávaní dňa – 12.06.2015 (§ 13a ods. 4 vyhlášky) – 69,92 €, - ţiadosť o odloţenie vykonateľnosti rozhodnutia zo dňa 06.02.2014- 134 €, - z reţijného paušálu
3 vyhlášky – 4x 8,04 € -32,16 €, - z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % z náhrady za úkony právnej sluţby zo sumy 512,47 €, -102,494 € 10Sžo/241/2015 18 Súdny poplatok za podanie ţaloby 70 €, Súdny poplatok za odvolanie 70 €, spolu 140 €, - Trovy právneho zastúpenia 614,964 €, - Iné trovy 140 €, 2. trov odvolacieho konania vo výške 177,864 € z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej sluţby: - odvolanie proti rozhodnutiu (§ 13a ods. 1 písm. g) vyhlášky) – 139,83 €, z reţijného paušálu
3 vyhlášky – 8,39 € a z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % z náhrady za úkony právnej sluţby zo sumy 148,22 € - 29,644 3. spolu 177,864 € Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi vyššie uvedenú náhradu trov konania na účet právneho zástupcu číslo účtu: S. v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
uznesenia Najvyššieho súdu SR z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.