1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra hospodárstva SR č. 60/2013, 2 10Sžo/223/2015 č. k. 1101/2013-1000-3020 zo dňa 08.07.2013, ktorým bol zamietnutý rozklad ţalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie ţalovaného č. Zk-43/2013, č. 2251/2012-1250 zo dňa 20.03.2013 o zastavení konania o ţiadosti ţalobcu zo dňa 28.11.2012 o predĺţenie doby platnosti licencie č. V1206/0087 zo dňa 20.07.2012 na vývoz z demontovaných častí protiraketových striel Maljutka, Fagot a Konkurs z územia Slovenskej republiky do Českej republiky. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe zo spisovej dokumentácie vyplynulo, ţe kúpnou zmluvou zo dňa 11.04.2012 uzavretou zo Štátnou spoločnosťou pre export a import produkcie a sluţieb vojenského a špeciálneho určenia, ktorej predmetom bola kúpa protitankových raketových striel (ďalej len „PTRS“) Fagot a Konkurs - 75 ks, sa ţalobca ako odberateľ okrem iného zaviazal formálne a fakticky nepredávať a neodovzdávať bez písomného súhlasu ukrajinskej zmluvnej strany a Štátnych orgánov exportnej kontroly Ukrajiny tovar tvoriaci predmet zmluvy vrátane dokumentácie druhým uţívateľom alebo povoľovať uţívanie týchto výrobkov a dokumentácie inými uţívateľmi (čl. 13 bod 13.7 zmluvy). Po uzavretí zmluvy ţalobca poţiadal ţalovaného o vydanie dovoznej licencie z územia Ukrajiny na územie Slovenskej republiky a vydanie Medzinárodného dovozného certifikátu, ktoré mu boli vydané s tým, ţe v dokumentoch bol ţalobca označený za konečného uţívateľa predmetných výrobkov. Ţalobca však mal v úmysle po delaborácii a rozobratí PTRS tieto predať spoločnosti Imex Group, s.r.o. Česká republika, ktorá ich mala reexportovať do Vietnamu. Krajský súd uvádza, ţe ţalobca tento úmysel nijako netajil, naopak, tieto skutočnosti uviedol vo všetkých dokumentoch predloţených ţalovanému, ktorý mu na základe jeho ţiadosti vydal vývoznú licenciu s platnosťou do 31.12.2012. Aţ na základe postoja ukrajinskej strany, ktorá pre účely povolenia vývozu predmetnej vojenskej techniky ţiadala ţalovaného o poskytnutie garancie, ţe tieto výrobky nebudú reexportované bez jej predchádzajúceho písomného súhlasu, si zamestnanci ţalovaného zrejme prečítali ţiadosti ţalobcu o dovoznú i vývoznú licenciu a zistili, ţe ţalobca má záujem z Ukrajiny dovezený tovar po jeho delaborácii reexportovať do zahraničia. Na podklade administratívneho spisu moţno
názoru krajského súdu konštatovať, ţe pokiaľ ţalovaný povaţoval v konaní za potrebné doloţiť od ţalobcu súhlas ukrajinskej strany s ďalším predajom techniky, potom nemal ţalobcovi bez tohto súhlasu 3 10Sžo/223/2015 vydať vývoznú licenciu. Súhlas vyţadoval aţ v konaní o predĺţenie jej platnosti, ktoré sa spravuje rovnakými zákonnými ustanoveniami ako konanie o jej vydanie. Krajský súd je toho názoru, ţe poţiadavka ţalobcu v konaní o predĺţenie platnosti vývoznej licencie na predloţenie súhlasu ukrajinskej strany s ďalším predajom PTRS bola legitímna a opodstatnená, nakoľko takáto podmienka vyplýva z kúpnej zmluvy, ktorú ţalobca uzavrel so Štátnou spoločnosťou pre export a import produkcie a sluţieb vojenského a špeciálneho určenia. Krajský súd nemá dôvod spochybňovať uváţenie ţalovaného, ktorý (zrejme na základe postoja ukrajinskej strany) povaţoval predmetný súhlas za potrebný aj napriek tomu, ţe dovezené PTRS mali byť
zámerov ţalobcu rozobraté a spoločnosti Imex Group s.r.o. predávané len jej nebojové časti. V tejto súvislosti moţno
krajského súdu len súhlasiť so ţalovaným, ţe pokiaľ sa v konaní o dovoznej licencii ţalobca označil za konečného uţívateľa dováţanej techniky, avšak rozobraté letu schopné strely kontrahoval na reexport do ČR a následne do Vietnamu, uviedol v tejto časti ţalovanému nesprávne údaje. Prerušenie konania o predĺţenie platnosti vývoznej licencie rozhodnutím ţalovaného zo dňa 28.12.2012 s výzvou na predloţenie písomného súhlasu ukrajinskej strany povaţoval krajský súd za daných okolností za zákonom predpokladaný procesný postup, hoci stanovená lehota 20 dní na doplnenie ţiadosti bola neprimerane krátka, o čom svedčí aj ţiadosť ţalobcu o jej predĺţenie. Krajský súd neporozumel ďalšiemu postupu ţalovaného, ktorý si ţiadosť o predĺţenie lehoty na doloţenie súhlasu ukrajinskej strany vysvetlil ako ţiadosť o prerušenie konania a uznesením zo dňa 15.01.2013 uţ prerušené konanie znovu prerušil
2 Správneho poriadku. Tento postup povaţuje krajský súd za nesprávny, avšak vo svojej podstate ho moţno vyhodnotiť ako faktické predĺţenie lehoty na predloţenie vyţiadanej písomnosti. Toto druhé prerušenie konania ţalobcu neukrátilo na jeho právach a nemohlo mať za následok nezákonnosť rozhodnutia o zastavení konania, ktoré je
zákona procesným následkom nepredloţenia listiny, ktorú si ţalovaný vyţiadal pri prvom prerušení konania na doplnenie nedostatku ţiadosti ţalobcu o predĺţenie vývoznej licencie. Napadnuté rozhodnutie o zastavení konania o predĺţenie platnosti vývoznej licencie pre neodstránenie nedostatkov podania ţalobcu bolo
názoru krajského súdu vydané v medziach zákona. Tento záver platí aj napriek faktu, ţe bez deklarovania záväzku ţalovaného nepovoliť reexport vojenskej techniky bez predchádzajúceho písomného súhlasu ukrajinskej strany ţalobca objektívne nemohol splniť poţiadavku ţalovaného stanovenú 4 10Sžo/223/2015 v uznesení o prerušení konania zo dňa 28.12.2012. Bez uvedenej garancie vystavenej ţalovaným totiţ ukrajinská strana odmietla vydať ţalobcovi súhlas s ďalším predajom tovaru, ktorý mal byť z Ukrajiny vyvezený. Napriek istej absurdnosti vzniknutej situácie, keď slovenská i ukrajinská strana navzájom podmieňovali svoj ďalší postup predchádzajúcim úkonom druhej strany, je potrebné
názoru krajského súdu zdôrazniť, ţe ţalobca nemal voči ţalovanému právny nárok na deklarovanie záväzku, ţe vývoz tovaru z územia Slovenskej republiky nebude povolený bez predchádzajúceho súhlasu ukrajinskej strany, najmä za situácie, keď ţalobca uţ disponoval platnou vývoznou licenciou na ten istý tovar, ktorý sa mal doviesť z Ukrajiny a ktorého sa poţiadavka ukrajinskej strany týkala. Postoj ţalovaného k ďalšiemu predĺţeniu platnosti vývoznej licencie nemoţno za danej situácie vyhodnotiť ako nezákonný, aj keď
ţalobcu viedol k nemoţnosti realizovania predmetnej obchodnej transakcie. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného o zastavení konania o predĺţenie platnosti vývoznej licencie, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v medziach zákona. O trovách konania rozhodol krajský súd
1 O.s.p. tak, ţe účastníkom nepriznal právo na ich náhradu, nakoľko ţalobca vo veci úspech nemal a ţalovanému v systéme správneho súdnictva právo na náhradu trov v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia zásadne neprináleţí. Vo včas podanom odvolaní ţalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. 60/2013, č. k. 1101/2013- 1000-3020 zo dňa 08.07.2013 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 2251/2012-1250 zo dňa 20.03.2013 zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, ţe krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď uviedol, ţe „možno len súhlasiť so žalovaným, že pokiaľ sa v konaní o dovoznej licencii žalobca označil za konečného užívateľa dovážanej techniky, avšak rozobraté letu schopné strely kontrahoval na reexport do ČR a následne do Vietnamu, uviedol v tejto časti žalovanému nesprávne údaje“, a to z dôvodu, ţe tovar dováţaný z Ukrajiny nebol totoţný 5 10Sžo/223/2015 s tovarom, ktorý mal byť vyvezený do Českej republiky a následne do Vietnamu. Ţalobca mal v úmysle z Ukrajiny doviezť na územie Slovenskej republiky PTRS Konkurs a Fagot. Na území Slovenskej republiky mali byť dovezené strely delaborované a bojová hlavica mala byť demontovaná. Do Českej republiky mali byť vyvezené rozobraté sady náhradných dielov PTRS Konkurs a Fagot bez bojovej hlavice. Právne ani technicky tak
názoru ţalobcu nejde o totoţné veci a totoţný tovar. Ţalobca mal v úmysle vyviezť do Českej republiky iný tovar ako mal doviezť z Ukrajiny, a preto ţalovaný pre predĺţenie platnosti vývoznej licencie nebol oprávnený poţadovať od ţalobcu predloţenie súhlasu ukrajinskej národnej autority s ďalším vývozom tovaru ani konanie pre nepredloţenie takého súhlasu zastaviť. Ţalobca má za to, ţe zastavenie konania ţalovaným z dôvodu nepredloţenia súhlasu ukrajinskej národnej autority s exportom tovaru bolo nezákonné. Ţalobca ţalovaného v priebehu konania informoval, ţe ním poţadovaný súhlas nemôţe predloţiť, pretoţe ukrajinská strana sa vecou ani nebude zaoberať, kým tovar nebude vyvezený z Ukrajiny. Túto skutočnosť povaţoval za nespornú krajský súd. Napriek objektívnej nemoţnosti ţalobcu predloţiť ţalovaným poţadovaný súhlas, ţalovaný konanie zastavil. Takýto postup nemoţno
názoru ţalobcu povaţovať za zákonný a v súlade s § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Odhliadnuc od nezákonného prerušenia uţ prerušeného konania, ţalovaný
názoru ţalobcu nemal konanie zastaviť, ale správne mal počkať, kým objektívna nemoţnosť ţalobcu predloţiť ţalovaným poţadovaný súhlas pominie. K tomuto by došlo po vydaní medzinárodného dovozného certifikátu, v ktorom ţalovaný poskytol ukrajinskou stranou poţadované garancie a po dovoze tovaru na územie Slovenskej republiky. Ţalovaný ţalobcovi medzinárodný dovozný certifikát nakoniec aj vydal a dovoz tovaru z Ukrajiny povolil. Ţalobcovi však nie je zrejmé prečo ţalovaný zastavil konanie o predĺţenie vývoznej licencie. Konanie mohlo byť naďalej prerušené apo dovoze tovaru z Ukrajiny do Slovenskej republiky by uţ ţalobcovi nič nebránilo, aby poţiadavke ţalovaného vyhovel. Ak by tak ţalobca neurobil, ţalovaný mohol konanie zastaviť. Takýto postup by nebol nezákonný a nedošlo by ním k ukráteniu práv ţalobcu. Ţalobca ďalej poukázal na porušenie princípu právnej istoty ţalovaným. Ţalovaný v skutkovo totoţnom prípade vydania novej dovoznej licencie na dovoz tovaru z Ukrajiny poţadoval od ţalobcu predloţenie súhlasu ukrajinskej národnej autority s reexportom tovaru. 6 10Sžo/223/2015 Ţalobca ţalovanému oznámil, ţe splnenie tejto poţiadavky je objektívne nemoţné bez poskytnutia súčinnosti zo strany ţalovaného a bez samotného dovozu tovaru na územie Slovenskej republiky. Ţalovaný nakoniec od svojej poţiadavky upustil, vydal medzinárodný dovozný certifikát, v ktorom poskytol záruky poţadované ukrajinskou stranou a ţalobcovi udelil dovoznú licenciu. V prípade predĺţenia platnosti vývoznej licencie však na svojej poţiadavke zotrval a konanie z tohto dôvodu zastavil. Krajský súd sa k namietanému rozdielnemu postupu ţalovaného v skutkovo totoţných veciach a porušeniu princípu právnej istoty nijakým spôsobom v napadnutom rozsudku nevyjadril. Vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Ţalovaný uviedol, ţe rozsudok krajského súdu bol vydaný po riadnom zistení skutkového stavu veci, obsahuje všetky zákonom predpísané náleţitosti a je v dostatočnom a zrozumiteľnom rozsahu odôvodnený. Konajúci súd sa dôkladne oboznámil a vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu, na ktoré poukazoval v podanej ţalobe a rozhodol v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, keď ţalobu zamietol. S názorom ţalobcu,
ktorého tovar vyváţaný do Českej republiky nie je rovnaký ako tovar dováţaný z Ukrajiny ţalovaný nesúhlasí, nakoľko ďalšie nakladanie s výrobkami obranného priemyslu po ich dovoze na územie Slovenskej republiky vývozom sa podmieňuje dohľadom ţalovaného ako národnej autority v súlade s podmienkami uvedenými v zákone č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 392/2011 Z. z.“), ako aj v udelenej licencii a v tomto prípade i v Kúpnej zmluve č. USE-20.1-63-K/KE-12 zo dňa 11.04.2012 ako nadobúdacej zmluve k tovaru, uzavretej medzi ţalobcom ako odberateľom (kupujúcim) a Štátnou spoločnosťou pre export a import produkcie a sluţieb vojenského a špeciálneho určenia „Ukrspecexport“ ako vykonávateľom (predávajúcim). V článku 13 bod 13.7 Kúpnej zmluvy si vykonávateľ ako predávajúci vymedzil konkrétne podmienky súvisiace s konečným pouţitím výrobku obranného priemyslu, ktorý je predmetom obchodovania z titulu ochrany jeho technológie. V tejto súvislosti ţalovaný dal do pozornosti bod 13.8 článku 13 Kúpnej zmluvy, na základe ktorého sa ţalobca zaviazal predloţiť predávajúcemu certifikát s tzv. rozšírenou antireexportnou doloţkou, kde sa mal ţalobca i národná autorita SR zaviazať k tomu, ţe výrobky obranného priemyslu nadobudnuté 7 10Sžo/223/2015 na základe Kúpnej zmluvy nebudú ďalej exportované bez súhlasu predávajúceho a štátnych orgánov exportnej kontroly Ukrajiny. Ţalovaný poukazuje na skutočnosť, ţe identickosť výrobku obranného priemyslu, ktorý mal byť predmetom ďalšieho exportu do Vietnamu, bola preukázaná aj predloţením tej istej Kúpnej zmluvy k ţiadosti o dovoznú i k ţiadosti o vývoznú licenciu (ako dokladu o nadobudnutí výrobku obranného priemyslu, ktorý má byť predmetom vývozu) a vyznačením zhodnej kombinovanej nomenklatúry konkrétne KN 9306 90 10 v oboch ţiadostiach o udelenie licencie (vývoznej i dovoznej), a teda zhodne so ţiadosťou ţalobcu bola táto KN uvedená aj v oboch licenciách i v prílohe vývoznej licencie č. V1206/0087 zo dňa 20.07.2012. Ţalovaný konštatuje, ţe je nesporné, ţe dovezené strely ako aj ich demontované časti sú tým istým výrobkom obranného priemyslu zaradeným pod tú istú poloţku i podpoloţku kombinovanej nomenklatúry a ţe ţalobca mal zámer s týmto výrobkom obchodovať so zahraničným partnerom a pritom nemal súhlas príslušnej národnej autority s jeho vývozom tak, ako to vyplýva z jeho záväzku v zmysle bodu 13.7 čl. 13 Kúpnej zmluvy. Ţalovaný nesúhlasí ani s tvrdením ţalobcu o nezákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného týkajúceho sa zastavenia konania a v plnom rozsahu sa stotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe rozhodnutie o zastavení konania o predĺţenie platnosti vývoznej licencie pre neodstránenie nedostatkov podania ţalobcu bolo vydané v medziach zákona. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.
2 O. s. p., odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil 8 10Sžo/223/2015 rozhodnutie dňa 11.02.2015. Odvolací súd nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.10.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v ţalobe je súd viazaný.
1 O. s. p.,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbeţnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správny orgán môţe tieţ konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôleţitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania.
1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o moţnosti zastavenia konania poučený.
1 zákona č. 392/2011 Z.z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 392/2011 Z.z.), 9 10Sžo/223/2015 ministerstvo hospodárstva rozhodne o ţiadosti na udelenie licencie do 60 dní od doručenia ţiadosti o udelenie licencie; o vyjadrenie k ţiadosti ministerstvo hospodárstva poţiada ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo vnútra, ministerstvo obrany, Slovenskú informačnú sluţbu a Národný bezpečnostný úrad.
4 zákona č. 392/2011 Z.z., na základe písomnej ţiadosti drţiteľa dovoznej licencie alebo vývoznej licencie môţe ministerstvo hospodárstva vydať rozhodnutie o predĺţení doby platnosti dovoznej licencie alebo vývoznej licencie najviac o dva roky alebo vydať rozhodnutie o zmene hodnoty výrobku obranného priemyslu. Ministerstvo hospodárstva pri rozhodovaní o predĺţení platnosti dovoznej licencie alebo vývoznej licencie postupuje
odsekov 1 aţ 3. Z obsahu predloţeného súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis ţalovaného, najvyšší súd zistil, ţe kúpnou zmluvou č. USE-20.1-63-K/KE-12 zo dňa 11.04.2012 uzavretou medzi Štátnou spoločnosťou pre export a import produkcie a sluţieb vojenského a špeciálneho určenia „Ukrspecexport“ ako vykonávateľom a ţalobcom ako odberateľom, ktorej predmetom bola kúpa PTRS Fagot a Konkurs sa ţalobca v čl. 13 bod 7 kúpnej zmluvy zaviazal formálne a fakticky nepredávať a neodovzdávať bez písomného súhlasu vykonávateľa a štátnych orgánov exportnej kontroly Ukrajiny majetok dodávaný
tejto zmluvy a taktieţ dokumentáciu a/alebo informáciu prijatú
tejto zmluvy druhým stranám/druhým uţívateľom alebo povoľovať uţívať tento majetok a/alebo dokumentáciu druhým stranám/druhým uţívateľom. Po uzavretí zmluvy ţalobca poţiadal ţalovaného o vydanie dovoznej a vývoznej licencie a ţalovaný mu dňa 30.05.2012 udelil dovoznú licenciu č. D1205/0112, kde bol ako konečný uţívateľ označený ţalobca a dňa 20.07.2012 mu ţalovaný udelil vývoznú licenciu č. V1206/0087, kde ako koneční uţívatelia boli označení Imex Group, s.r.o. so sídlom v Českej republike a Ministerstvo obrany Vietnamskej republiky. Obe licencie boli vydané s platnosťou do 31.12.
čl. 13 bod 13.7 kúpnej zmluvy, takýto postup bol správny. Uvedená poţiadavka ţalovaného bola opodstatnená, nakoľko k tejto podmienke sa zaviazal sám ţalobca v kúpnej zmluve č. USE- 20.1-63-K/KE-12 zo dňa 11.04.2012 (v čl. 13 bod 13.7 zmluvy). Odvolací súd dodáva, ţe ţalovaný mal súhlas
čl. 13 bod 13.7 kúpnej zmluvy vyţadovať od ţalobcu uţ v čase prvého vydania vývoznej licencie zo dňa 20.07.2012 a nie aţ po upozornení ukrajinskej strany, ktorá na účely povolenia vývozu predmetnej vojenskej techniky ţiadala ţalovaného o poskytnutie garancie, ţe tieto nebudú reexportované bez jej predchádzajúceho súhlasu. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, ţe ţalobca si mal predmetný súhlas zaobstarať po podpise kúpnej zmluvy, nakoľko uţ vtedy mal v úmysle po delaborácii a rozobratí PTRS tieto predať spoločnosti Imex Group, s.r.o., Česká republika, a následne ich reexportovať do Vietnamu, ako to aj vyplýva z udelenej licencie na vývoz č. V1206/0087 zo dňa 20.07.2012,
ktorej je konečný uţívateľom 1/ Imex Group, s.r.o. a konečným uţívateľom 2/ Ministerstvo obrany Vietnamskej socialistickej republiky. Na námietku ţalobcu, ţe v konaní o dovoznej licencii neuviedol nesprávne údaje, nakoľko tovar dováţaný z Ukrajiny nebol totoţný s tovarom, ktorý mal byť vyvezený do Českej republiky a následne do Vietnamu odvolací súd uvádza, ţe nie je dôvodná. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom ţalovaného,
ktorého identickosť výrobku obranného priemyslu, ktorý mal byť predmetom ďalšieho exportu do Českej republiky a následne do Vietnamu, bola preukázaná aj predloţením tej istej Kúpnej zmluvy k ţiadosti o dovoznú i k ţiadosti o vývoznú licenciu a vyznačením zhodnej kombinovanej nemonklatúry, konkrétne KN 9306 90 10, na oboch ţiadostiach o udelenie licencie, a teda zhodne so ţiadosťou ţalobcu bola táto nomenklatúra uvedená aj v oboch licenciách i v prílohe vývoznej licencie č. V1206/0087 zo dňa 20.07.2012. Z uvedeného je preto nesporné, 12 10Sžo/223/2015 ţe dovozené PTRS ako aj ich demotované časti sú tým istým výrobkom obranného priemyslu zaradeným pod tú istú poloţku i podpoloţku kombinovanej nomenklatúry. V súvislosti s prerušením konania o predĺţenie platnosti vývoznej licencie rozhodnutím ţalovaného zo dňa 28.12.2012 a výzvou ţalobcovi na predloţenie písomného súhlasu ukrajinskej strany v lehote 20 dní odvolací súd udáva, ţe tento postup bol v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku, avšak lehota 20 dní nebola
názoru odvolacieho súdu dostatočná, resp. bola príliš krátka. Vzhľadom na to ţalobca aj poţiadal ţalovaného o predĺţenie tejto lehoty (pričom nenamietal, ţe ide o nesplniteľnú podmienku). Následný postup ţalovaného, ktorý rozhodnutím zo dňa 15.01.2013 opätovne prerušil konanie a vyzval ţalobcu na predloţenie písomného súhlasu ukrajinskej strany v lehote 30 dní povaţuje aj odvolací súd za nesprávny, ale uvedeným postupom nedošlo k ţiadnemu porušeniu alebo ukráteniu práv ţalobcu. V podstate moţno chápať postup ţalovaného ako vyhovenie ţiadosti ţalobcu o predĺţenie lehoty na predloţenie písomného súhlasu ukrajinskej strany. Uvedený postup ţalovaného nemá ţiaden vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia o zastavení konania z dôvodu nepredloţenia vyţiadaného súhlasu ukrajinskej strany. Ţalobca predmetný súhlas nepredloţil ţalovanému ani do 20.03.2013, teda do vydania rozhodnutia o zastavení konania. Z vyššie uvedených dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie ţalovaného o zastavení konania o predĺţenie platnosti vývoznej licencie pre neodstránenie nedostatkov podania, t.j. nepredloţenie súhlasu ukrajinskej strany v súlade so zákonom. Uvedené konštatovanie platí aj napriek skutočnosti, ţe bez deklarovania záväzku ţalovaného nepovoliť reexport vojenskej techniky bez predchádzajúceho písomného súhlasu ukrajinskej strany, nemohol ţalobca objektívne splniť poţiadavku ţalovaného stanovenú v rozhodnutí o prerušení konania zo dňa 28.12.2012. Bez uvedenej garancie totiţ ukrajinská strana odmietla ţalobcovi vydať súhlas s ďalším predajom tovaru, ktorý mal byť vyvezený z Ukrajiny. Poţiadavka ţalovaného však vyplývala z uzavretej kúpnej zmluvy a mala byť splnená uţ pri ţiadosti o vydanie licencie. Na námietku ţalobcu, ktorý povaţuje napadnuté rozhodnutie krajského súdu za nepreskúmateľné, nakoľko sa krajský súd nezaoberal všetkými námietkami ţalobcu uvedenými v ţalobe odvolací súd uvádza, ţe je rovnako nedôvodná. Stotoţňuje sa s názorom ţalovaného, ţe rozsudok krajského súdu bol vydaný po riadnom zistení skutkového stavu, 13 10Sžo/223/2015 obsahuje všetky zákonom predpísané náleţitosti a je v dostatočnom a zrozumiteľnom rozsahu odôvodnený. Po preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, ţe s právnymi námietkami odvolateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú ţiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde, a preto ďalšie námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. S poukazom na uvedené najvyšší súd
3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania
1 v spojení s § 246c ods.1 a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, keďţe ţalobca v konaní nemal úspech a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní
predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. októbra 2016 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.