Najvyšší súd 10Sžo/181/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci ţalobkyne: J. B., narodená dňa X., K., právne zastúpenej: JUDr. Jozef Švarc, advokát, Horná 41, Banská Bystrica, proti ţalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Námestie Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. OU-BB-OOP1-2014/023107-002/6GM zo dňa 10.06.2014, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/158/2014-35 zo dňa 25.03.2015, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/158/2014-35 zo dňa 25. marca 2015 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobcu ţalobkyne, ktorou sa táto domáhala preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. OU-BB-OOP1-2014/023107-002/6GM 2 10Sžo/181/2015 zo dňa 10.06.2014. Daným rozhodnutím krajský súd zároveň zamietol návrh na prerušenie konania a ţalobkyni nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd poznamenal, ţe v danom prípade ţalobkyni bolo kladené za vinu spáchanie priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu hrubým správaním podľa § 49 ods. 1 písm.
- d)Zákona o priestupkoch (zákon č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov). V prejednávanom prípade mal súd za preukázané hrubé správanie ţalobkyne voči V. B., ktorého sa dopustila tým, ţe otvorenou dlaňou pravej ruky udrela V. B. do oblasti tváre, nespôsobila jej zranenie, ktoré by si vyţadovalo lekárske ošetrenie alebo liečenie PN. K naplneniu skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.
- d)zákona postačuje, ak priestupca inej osoby spôsobí drobné ublíţenie na zdraví. V priebehu konania pred správnym orgánom sa samotná ţalobkyňa priznala, ţe sa dopustila skutku, ktorý jej bol kladený za vinu, a to ţe dňa 08.07.2013 v čase okolo 14.45 hod v Obci Kľak cez pootvorené dvere rodinného domu č. X. udrela V. B. otvorenou dlaňou pravej ruky do oblasti tváre. Ku skutku, ktorý jej je kladený za vinu, sa ţalobkyňa priznala vo svojej výpovedi pred správnym orgánom dňa 17.09.2013, ako aj dňa 02.10.2013, keď uviedla, ţe potom, ako ju V. B. udrela otvorenou dlaňou do oblasti tváre, jej to vrátila. Vo výpovedi zo dňa 02.10.2013 ţalobkyňa priznala, ţe V. B. udrela otvorenou dlaňou ruky do oblasti tváre, čo potvrdila aj dcéra V. B. - N. B.. Svedkami konfliktu v byte svokrovcov ţalobkyne bola V. B., jej dcéra N. B. a ţalobkyňa. I. B. nebol svedkom konfliktu, ktorý sa odohrával v byte svokrovcov -rodinný dom č. X. v Obci Kľak. Zo správneho spisu sa javí, ţe iniciátorkou útoku voči manţelovi ţalobkyne I. B. bola V. B., na druhej strane ale agresorkou v dome svokrovcov č. X. v Obci Kľak bola ţalobkyňa, ktorá sa snaţila dostať do bytu svokrovcov, v ktorom sa schovala V. B., prekonala odpor V. B. a jej dcéry N. B. a v konečnom dôsledku sa do tohto bytu aj dostala. To, ţe ţalobkyňa sa snaţila dostať do bytu svokrovcov prekonávaním odporu (vytláčaním dverí), vyplýva aj z výpovede ţalobkyne, ďalej z výpovede V. B., ako aj z výpovede N. B.. Pokiaľ ţalobkyňa v ţalobe tvrdila, ţe neboli v dostatočnom rozsahu skúmané a vyhodnotené závaţné skutočnosti a dôkazy, súdu neboli známe, aké dostatočné dôkazy a skutočnosti mali byť vyhodnotené, keď ţiadne dôkazy ani nové skutočnosti ţalobkyňa v ţalobe neuviedla. V ďalšom súd odkázal na to, ţe nebol dostatočne zistený skutkový stav s tým, ţe ţalobkyňa musí konkrétne aj uviesť, v čom bol nedostatočne zistený skutkový stav a aké dôkazy mali byť a neboli vykonané. 3 10Sžo/181/2015 Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania súd prvého stupňa uviedol, ţe i napriek tomu, ţe proti obţalovanému I. B. sa vedie na Okresnom súde v Ţiari nad Hronom trestné konanie pod sp. zn. 1T 102/2014 (v čase rozhodovania správneho súdu toto konanie ešte nebolo ukončené, rozsudok nebol vynesený), súd pri rozhodovaní o tomto návrhu dospel k záveru, ţe nie sú dôvody na prerušenie konania, pretoţe spáchanie priestupku zo strany ţalobkyne bolo v správnom konaní preukázané, ţalobkyňa sa sama priznala k spáchaniu priestupku, spáchanie priestupku bolo dostatočne preukázané, nebol tu dôvod na prerušenie konania z dôvodu trestného konania voči obţalovanému I. B.. Správne konanie môţe prebiehať bez toho, aby bolo potrebné čakať na výsledky trestného konania. Okrem toho súd poukázal aj na to, ţe obţalovaný I. B. nebol účastníkom priestupkového konania. V čase spáchania priestupku sa mal nachádzať vo svojom dome. Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel po preskúmaní veci a postupu správneho orgánu k záveru, ţe neboli preukázané skutočnosti, ktoré by mali mať za následok také porušenie práva, ţe by bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia a na prerušenie konania tak, ako to navrhovala ţalobkyňa. Preto súd ţalobu ţalobkyne zamietol a návrh na prerušenie konania taktieţ zamietol. Rozsudok krajského súdu napadla ţalobkyňa včas podaným odvolaním, v ktorom uviedla stručný opis priebehu správneho konania a konania na súde prvého stupňa. Odvolanie podala z dôvodov podľa § 201 a § 204 O.s.p., nakoľko bola presvedčená o tom, ţe prvostupňový súd sa dostatočným spôsobom nevyporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami a dôkazmi vo veci samej, tieto nevyhodnotil v potrebnom rozsahu pre riadne a zákonné rozhodnutie a preto je napadnutý rozsudok nesprávny. Mala za to, ţe krajský súd svoj názor o neodôvodnenosti podanej ţaloby oprel o to, ţe nezistil ţalobkyňou uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, spočívajúci v nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov rozhodnutia, vychádzajúc z priznania sa ţalobkyne zo spáchania priestupku, zároveň ale jej jasné a jednoznačné správanie sa v správnom konaní vyhodnotili rozhodujúce orgány v jej neprospech, a ţalobkyňa bola označená za agresorku, na základe nepodloţených tvrdení ostatných obvinených. Preto povaţovala rozsudok krajského súdu za nepreskúmateľný. 4 10Sžo/181/2015 Za hlavný odvolací dôvod uviedla to, ţe neboli správne úvahy súdu o tom, ţe v tomto prípade nemoţno povaţovať rozhodnutie správneho orgánu za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pričom nepreskúmateľnosť odôvodnenia nespôsobujú chyby v tomto odôvodnení. Podľa názoru ţalobkyne išlo o také vady konania, ţe rozhodnutie je zaloţené na neoverených a nepreskúmaných tvrdeniach alebo skutočnostiach, ktoré uviedli ostatní účastníci incidentu, ale tieto neboli v správnom konaní vykonané, a napriek tomu boli v odôvodnení rozhodnutia jasne označené a akceptované ako nesporné. S týmto vyslovila nesúhlas, pretoţe ide o postup v rozpore so základnými princípmi práva, teda predloţené skutočnosti a dôkazy v jej prospech neboli akceptované, ale naopak dôkazy predloţené ostatnými účastníkmi boli vyhodnotené ako pravdivé. V posudzovanom prípade nie je potom dôkazná situácia ( skutkové zistenia ) zaloţená na jednoznačnom a presvedčivom vyhodnotení dôkazov jednotlivo a v súhrne, keď neboli vykonané všetky dostupné dôkazy na rozhodnutie vo veci, čím mala na mysli vykonanie konfrontácií medzi obvinenými prípadne rekonštrukciu priebehu rozhodujúcich častí kritickej udalosti. Ďalej vyjadrila nesúhlas s úvahami súdu, pretoţe krajský súd sa úplne nevysporiadal s tým, čo je podstatou jej ţaloby, a teda, ţe napadla zákonnosť postupu správnych orgánov I. a II. stupňa, resp. ţe nebolo rovnako postupované v súvislosti s jej osobou a osobou obvinenej V. B.. Zároveň poukázala na tú dôleţitú okolnosť, ţe t. č. prebieha trestné konanie Okresného súdu v Ţiari nad Hronom sp. zn. 1T/102/2014, ktoré nie je skončené a kde po vykonaní hlavného pojednávania dňa 11.05.2015 je potrebné ďalším dokazovaním ustáliť skutkové zistenia aj vo vzťahu k parciálnej časti priebehu konfliktu, ktorý sa odohral medzi ţalobkyňou a V. B.. Vyslovila názor, ţe obsah a predmet daného konania súvisí s posudzovaným prípadom, resp. aţ po právoplatnom skončení tejto veci bude moţné spravodlivo a jednoznačne posúdiť konanie ţalobkyne, ktoré bolo predmetom správneho konania. Povaţovala za nevyhnutné opätovne zváţiť prerušenie konania do právoplatného skončenia uvedenej trestnej veci. Na základe uvedeného povaţovala napadnuté rozhodnutie zaloţené na nesprávnych skutkových zisteniach, keď v konečnom dôsledku vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhla, aby na podklade odvolania s poukazom na § 205 ods.2 písm. c/ a d/ O.s.p. odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. 5 10Sžo/181/2015 zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie. V konečnom dôsledku sa domáhala rozhodnutia podľa jej ţalobného petitu. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcov vyjadril v podaní zo dňa 16.06.2015, v ktorom uviedol, ţe sa v celom rozsahu pridrţiava právneho názoru konštatovaného v napadnutom rozhodnutí ţalovaného č.: OU-BB-OOP1-2014/023107-002/6GM zo dňa 10. 06. 2014, ako aj stanoviska uvedeného vo vyjadrení zo dňa 24.09.2014, ktorým ţalovaný reagoval na obsah podanej ţaloby. Vo vzťahu k obsahu podaného odvolania vyjadril názor, ţe ţalobkyňa v zásade iba replikuje svoje stanovisko k veci, s ktorým sa uţ ţalovaný v celom rozsahu náleţite vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, vo vyjadrení k podanej ţalobe, tieţ vo vyjadrení k návrhu na prerušenie konania zo dňa 02.02.2015, ako aj na pojednávaní konanom dňa 25.03.2015 na krajskom súde. Vzhľadom na uvedené sa ţalovaný stotoţnil so záverom, ku ktorému dospel krajský súd v napadnutom rozsudku a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobkyne nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.10.2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.
- sk)najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či ţalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi. 6 10Sžo/181/2015 V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom prepísané náleţitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobkyne a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Je nutné zdôrazniť, ţe podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sţo 84/2007, sp. zn. 6Sţo 98/2008, sp. zn. 1Sţo 33/2008, sp. zn. 2Sţo 5/2009 či sp. zn. 8Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou 7 10Sžo/181/2015 dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody). Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis ţalovaného, má odvolací súd za preukázané, ţe ţalobkyňa sa dopustila priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu hrubým správaním podľa § 49 ods. 1 písm.
- d)zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustila tým, ţe dňa 08.07.2013 v čase okolo 14.45 hod. v obci Kľak, cez pootvorené dvere rodinného domu č. X. udrela V. B., nar. X., bytom K. č. X., okres Ţ. otvorenou dlaňou pravej ruky do oblasti tváre, avšak jej nespôsobila zranenie, ktoré by si vyţiadalo lekárske ošetrenie, liečenie alebo PN. Rozhodnutím č. OU-ZH-OVVS-AA/2014/00372,00373,00374 2013/760,761,762/STL zo dňa 07.01.2014 prvostupňový správny orgán uznal ţalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm.
- d)zákona o priestupkoch a v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch a s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm.
- a)zákona o priestupkoch jej zaň uloţil sankciu vo forme pokarhania. Ţalovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorým potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie v bode II. výrokovej časti (týkajúcej sa ţalobkyne) konštatoval, ţe po preskúmaní spisového materiálu sa odvolací orgán vzhľadom na to, ţe ţalobkyňa v odvolaní neuviedla ţiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia v bode II. výrokovej časti a nepredloţila prvostupňovému správnemu orgánu, ako ani odvolaciemu orgánu ţiadne nové dôkazy, stotoţnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu. 8 10Sžo/181/2015 Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu ţalobkyne voči preskúmavanému rozhodnutiu ţalovaného s konštatovaním, ţe po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov dospel k záveru, ţe zo strany správnych orgánov nedošlo k takému porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Pre odvolací súd bolo v konaní nesporné, ţe ţalobkyňa sa priestupku dopustila tak, ako to bolo ustálené správnymi orgánmi s poukazom na skutočnosť, ţe sama ţalobkyňa svoju vinu, za konanie, za ktoré jej bola vina kladená priznala, a to hneď dvakrát – vo výpovedi pred správnym orgánom dňa 17.09.2013 a dňa 02.10.2013. Uvedené vyplýva aj zo svedeckých výpovedí V. B. a N. B.. Niet pochybností o tom, ţe okrem neskoršieho poukazovania na prebiehajúce trestné konanie Okresného súdu v Ţiari nad Hronom sp. zn. 1T/102/2014, v ktorom sa mala riešiť otázka, ktorá by mala mať z hľadiska dôkazných skutočností zásadný význam pre rozhodnutie súdu prvého stupňa, ţalobkyňa nepredloţila dôkaz, ktorý by spochybňoval jej vinu. Odvolací súd povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe v prerokúvanom prípade ani len výpoveď ţalobkyne pred správnym orgánom, v ktorej by výslovne popierala svoju vinu, nestála proti dôkazným prostriedkom obsiahnutým v spisovom materiáli, ktoré v zásade neboli spochybnené. Odvolací súd nepovaţoval námietky ţalobkyne uvedené v odvolaní za dôvodné, naopak povaţoval ich predovšetkým za účelové v snahe zbaviť sa zodpovednosti za jej protiprávne konanie, ktoré mal vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu za spoľahlivo zistené. Správne orgány, a teda aj ţalovaný, správne vyhodnotili dôkazy a zistili, ţe ţalobkyňa sa svojím konaním dopustila priestupku podľa § 49 ods. 1 písm.
- d)zákona o priestupkoch. 9 10Sžo/181/2015 Odvolací súd má zato, ţe krajský súd dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti rozhodnutia ţalovaného i jemu predchádzajúceho rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V súdnom konaní bolo obsahom administratívneho spisu preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia s tým, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobkyne. Nemoţno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými relevantnými ţalobnými námietkami, ktoré sú vo svojej podstate zhodné s námietkami odvolacími a dospel k správnemu názoru, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného nedošlo k porušeniu zákona, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotoţnil, aj náleţitým spôsobom odôvodnil. Ţalobkyňa neuviedla v odvolaní ţiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov vyvrátili, jej odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobkyne nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobkyni vzhľadom na jej neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ţalovanému zákon priznanie trov konania neumoţňuje. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). 10 10Sžo/181/2015 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. októbra 2016 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková