Najvyšší súd 10Sžo/165/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci ţalobcu: AKNEL Pharm s.r.o., IČO: 44 907 117, Martinčekova 116, Varín, právne zastúpeného: Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokát, Jána Reka 13, Žilina, proti ţalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Štefanovičová 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2013/300/000867/00392 zo dňa 06.03.2013, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/137/2013-32 zo dňa 10.04.2015, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/137/2013-32 zo dňa 10. apríla 2015 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.―) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa tento domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. 2013/300/000867/00392 zo dňa 06.03.2013. 2 10Sžo/165/2015 Rozhodnutím ţalovaného bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola ţalobcovi uloţená pokuta 900 Eur za porušenie ustanovenia § 19 ods. 1 a ods. 2 písm.
- c)zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii (ďalej len „zákon o metrológii―). Účastníkom krajský súd náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd zhodnotil, ţe predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej ţaloby a to nepreskúmateľnosti rozhodnutia a existencie vady majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia s tým, ţe podľa názoru súdu napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú (z hľadiska namietanej nepreskúmateľnosti) súladné so zákonom. Mal za to, ţe neobstojí ani námietka arbitrárnosti konania, resp. rozhodnutia ţalovaného, nakoľko toto obsahuje všetky zákonom poţadované náleţitosti a to aj z hľadiska odôvodnenia výšky pokuty, ktorá bola uloţená v zákonom vymedzenom rozsahu predstavujúcou cca 15% maximálne moţnej výšky pokuty. Oba správne orgány pri určení výšky pokuty dostatočne odôvodnili všetky zákonné predpoklady (uvedené v ust. § 36 ods. 3 zákona č. 142/2000 Z. z.) rozhodné na posúdenie uloţenia pokuty, jasne a presvedčivo formulovali záver o primeranosti výšky uloţenej pokuty vzhľadom na charakter a závaţnosť zisteného protiprávneho konania ţalobcu (spočívajúcom v porušení zákonom chránených práv spotrebiteľa), čase protiprávneho konania (vymedzený ako čas metrologického dozoru dňa 15.11.2012), spôsobe, akým došlo k porušeniu zákona (nezabezpečenie platného overenia meradla) a následkov ţalobcovho protiprávneho konania (pouţívaním daného meradla pri príprave a predaji liečiv neboli zaručené správne výsledky meraní pri naväzovaní liekov pri príprave liečiv a nebolo zaručené ich kvantitatívne zloţenie, čím mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia spotrebiteľa mohla byť spôsobená majetková ujma spotrebiteľovi a mohlo dôjsť k neoprávnenému majetkovému prospechu ţalobcu). Ďalej súd konštatoval, ţe ţalovaný sa v napadnutom rozhodnutí (aj prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí) dôsledne zaoberal všetkými zákonnými hľadiskami a rozvinul svoju správnu úvahu o výške uloţenej pokuty ţalobcovi. Zároveň ţalovaný v napadnutom rozhodnutí plne rešpektoval tak preventívnu, ako aj represívnu funkciu pokuty, z hľadiska jej primeranosti vo vzťahu k porušenej povinnosti ako aj vyvarovaniu sa porušovania zákonných povinností ţalobcom do budúcna. 3 10Sžo/165/2015 Za spôsobené porušenie povinností správne orgány museli uloţiť kontrolovanému subjektu (ţalobcovi) finančnú pokutu podľa § 36 ods. 1 písm.
- c)zákona č. 142/2000 Z. z. a len upozornenie na protiprávny stav v danom prípade nebolo moţné, pretoţe takýto postup zákon správnemu orgánu neumoţňuje. Prípadné uloţenie pokuty vo výške 1 % z maximálnej prípustnej výške (66 €), tak ako to navrhoval ţalobca (v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu) by aj podľa súdu dostatočným spôsobom nesplnilo preventívnu ani represívnu funkciu pokuty. V danom prípade išlo o správny delikt vymedzený v § 36 ods. 1 písm.
- c)zákona č. 142/2000 Z. z., ktorý je zaloţený na princípe objektívnej zodpovednosti bez moţnosti liberácie. Preto na vznik zodpovednosti ţalobcu nebolo potrebné zisťovať a preukazovať jeho zavinenie (ani stupeň zavinenia - nedbanlivosť alebo úmysel) a ţalobca sa svojej zodpovednosti nemohol zbaviť, nakoľko zákon o metrológií neuvádza ţiadne dôvody, preukázaním ktorých by sa ţalobca svojej zodpovednosti zbavil. Na povinnosť uloţiť pokutu za zistené porušenie povinnosti nemá vplyv následné odstránenie protiprávneho stavu. Na vznik ţalobcovej zodpovednosti stačilo preukázať, ţe došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej zákonom o metrológii, čo sa v danom prípade bezpochyby uskutočnilo. Taktieţ samotné odstránenie zisteného nedostatku nezbavilo ţalobcu zodpovednosti za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil v čase metrologického dozoru dňa 15.11.2012. Bolo povinnosťou ţalobcu zjednať nápravu odstránením zisteného nedostatku v stanovenej lehote (do 30.11.2012) a preto poukazovanie na túto skutočnosť z hľadiska výšky uloţenej pokuty neobstojí. Súd dal ďalej za pravdu ţalobcovi v tom, ţe zákonná podmienka na uloţenie mu sankcie podľa § 36 ods. 1 písm. b), g),
- h)zákona č. 142/2000 Z. z. nevznikla, avšak zároveň je potrebné poukázať na to, ţe ţalobcovi podľa tohto ustanovenia sankcia uloţená nebola (bola mu uloţená podľa § 36 ods. 1 písm.
- c)zákona č. 142/2000 Z. z.). Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, ţe ţalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie ţalovaného bolo vydané v medziach zákona, obsahovalo všetky náleţitosti naň kladené (§ 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku) a námietky ţalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. Taktieţ správne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo bolo v súlade so zákonom. 4 10Sžo/165/2015 Rozsudok krajského súdu napadol ţalobca včas podaným odvolaním v súlade s ustanovením § 250ja O.s.p. Poukázal na stanovisko krajského súdu uvedeného v odôvodnení rozsudku, v ktorom tento uviedol, ţe preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v intenciách rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo ţaloby po oboznámení sa s administratívnym spisom ţalovaného, na základe čoho dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. Z uvedeného stanoviska súdu mal ţalobca za zrejmé, ţe sa súd prvého stupňa oboznámil aj s celým postupom správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia ţalovaného vrátane protokolu o kontrole zo dňa 15.11.2012, vedeného pod č. k.: P č. 3215/2012, z ktorého vyplýva, ţe určené meradlo bolo inšpektormi fyzicky prekontrolované, na základe čoho je dôvodné predpokladať, ţe z uvedenej fyzickej kontroly meradla mali byť zistené také informácie, ktoré vytvárali podklad pre rozhodnutie vrátane rozhodnutia o uloţení sankcie so zreteľom na ustanovenie § 36 ods. 3. Avšak ani z uvedeného protokolu, ďalšieho postupu správneho orgánu a ani z vydaných rozhodnutí nebolo moţné zistiť, aké konkrétne informácie mali inšpektori pri fyzickej kontrole meradla zistiť. Pritom uvedené informácie v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu mali byť podkladom pre uloţenie sankcie najmä pri určení intenzity porušenia. Z uvedeného ţalobca vyvodil dôvodnosť jeho tvrdenia, ţe ţalovaný v konaní o uloţení pokuty nezistil presne a úplne skutočný stav, pretoţe samotné tvrdenie, ţe pouţitie meradla bez platného overenia môţe ohroziť zdravie spotrebiteľa, resp. vytvára moţnosť vzniku bezdôvodného obohatenia u zodpovedného subjektu je nepodloţeným tvrdením, nakoľko z protokolu o kontrole rozdiely pri posudzovanom meradle inšpektori neuvádzajú, aj keď je tam uvedená poznámka, ţe meradlo bolo fyzicky prekontrolované. Absentuje uvedenie čo bolo fyzicky kontrolované a s akým výsledkom, čo je samo o sebe iba všeobecným tvrdením, a teda dáva iba všeobecný podklad na určenia výšky sankcie, čo je nepostačujúce pre vydanie preskúmateľného rozhodnutia, pretoţe vybočuje zo zákonného rámca pre ukladanie sankcií podľa ustanovenia § 36 ods. 1 zák. o metrológii. Poznamenal, ţe správny orgán a ani súd vôbec neskúmal čas trvania ani následky protiprávneho konania, pritom vyhodnotenie týchto zákonných podmienok pre uloţenia 5 10Sžo/165/2015 sankcie je pritom zásadné a majú byť preskúmateľné. Keďţe absentujú tak v rozhodnutí ţalovaného ako aj vo vydanom rozsudku súdu, bol ţalobca toho názoru, ţe súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, čo spôsobilo nezákonnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. V ďalšom zdôraznil, ţe správny orgán je povinný pri uloţení sankcie prihliadať najmä na závaţnosť, spôsob, čas a následky protiprávneho konania. Aplikácia tejto zásady však v rozhodnutí správneho orgánu absentuje, pretoţe za závaţné nemôţe správny orgán povaţovať také konanie, ktorého moţné následky vôbec nepreskúmal iba ich konštatoval ako „potenciálne― ohrozenie bez reálnej moţnosti vzniku. V súvislosti s tým, ţe rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných veciach nevznikali neodôvodnené rozdiely, poukázal ţalobca na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave (č. k. 4S/75/2009-24) v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Sţo/246/2010. Podľa ţalobcu v prejednávanej veci síce súd správne uviedol, ţe podľa ustanovenia § 36 ods. 3, správny orgán musí zohľadniť zákonné kritéria, avšak na druhej strane pri hodnotení dôkazov mu ušlo z pozornosti, ţe v rozhodnutí ţalovaného takéto zohľadnenie absentuje. Aj keď správne súd nezasahuje do správnej úvahy ţalovaného pri výmere sankcie, bol povinný vyhodnotiť vybočenie ţalovaného zo zákonného rámca kritérií. Z uvedených dôvodov poznamenal, ţe aj naďalej povaţuje rozhodnutie ţalovaného za nedostatočne odôvodnené, teda za nepreskúmateľné a rozhodnutie súdu za nesprávne právne posúdenie veci, a to preto, ţe súd síce na posúdenie pouţil správny právny predpis, ale na existujúci dôkazný stav aplikoval pouţitý právny predpis nesprávne. Pokiaľ zákon o metrológii v ustanovení § 36 umoţňuje správnemu orgánu uloţiť za porušenie povinnosti sankciu - pokutu ustanovenú zákonom, ktorej horná hranica je v ňom stanovená, zákon udáva iba rozpätie, v ktorom sa správny orgán môţe pri ukladaní pokuty pohybovať, avšak je nutné zohľadňovať pri jej ukladaní zákonné kritéria, ktoré sa musia zároveň aj odôvodniť, ako na kaţdé z týchto kritérií správny orgán prihliadol a komparovať ich vplyv na výšku uloţenej sankcie. Nepostačuje uloţenie sankcie v samotnom rozsahu, ktorý zákon pripúšťa bez zohľadnenia zákonných kritérií s uvedením logických dôvodov 6 10Sžo/165/2015 korelujúcich s výškou pokuty. Takéto odôvodnenie podľa ţalobcu v rozhodnutí absentuje a preto rozhodnutie nie je spôsobilé preskúmania. Na základe uvedených právnych skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie ţalovaného, zmenil rozsudok prvostupňového súdu a vrátil ţalovanému vec na nové konanie a rozhodnutie, nakoľko v konaní ţalovaného správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril v podaní zo dňa 11.06.2015, v ktorom uviedol stručný opis priebehu správneho konania a konania na súde prvého stupňa. Ţalovaný k odvolaniu ţalobcu uviedol: - ţalovaný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní preskúmal postup inšpektorátu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia o uloţení pokuty, ako aj samotné rozhodnutie o uloţení pokuty a má za to, ţe inšpektorát pri zabezpečovaní podkladov pre rozhodnutie a pri rozhodovaní vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci a zistil všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci, pričom postupoval v súlade so zákonom o metrológii a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ţalovaný mal za to, ţe inšpektorát protiprávne konanie ţalobcu riadne posúdil a je nespochybniteľné, ţe sa ţalobca dopustil porušenia ustanovenia § 19 ods. 1 a ods. 2 písm.
- c)zákona o metrológii, za čo mu bola odôvodnene uloţená pokuta podľa § 36 ods. 1 písm.
- c)zákona o metrológii. Podľa vyhlášky MZ SR č. 129/2012 Z. z., príloha č. 1, bod B ods. 2 písm.
- b)základným materiálnym vybavením laboratória na individuálnu prípravu liekov verejnej lekárne sú presné váhy, avšak v prípade pouţívania určeného meradla bez platného overenia na prevádzke ţalobcu v trvaní od 17. 10. 2011 do 15. 11. 2012 neboli zaručené správne výsledky meraní, a tým mohla byť spôsobená majetková ujma spotrebiteľovi, mohlo dôjsť k neoprávnenému ekonomickému prospechu zo strany ţalobcu, nakoľko spotrebiteľ mohol byť ukrátený na predanom mnoţstve tovaru vo vzťahu k účtovnej cene. Taktieţ mohlo dôjsť najmä k ohrozeniu zdravia spotrebiteľa, keďţe pri príprave a predaji liečiv v lekárni neboli zaručené správne výsledky meraní pri naväzovaní liečiv pri individuálnej a hromadnej príprave liečiv a tieţ nebolo zaručené kvantitatívne zloţenie pripravovaných liečiv. Následok ako obligatórny znak skutkovej podstaty kaţdého správneho deliktu, je nielen porušenie, ale aj ohrozenie objektu (zákonom chráneného záujmu) správneho deliktu, čo znamená, ţe následok môţe spočívať nielen v porušení, ale aj v ohrození právom chránených záujmov, 7 10Sžo/165/2015 v tomto prípade ohrozenie zdravia pacienta, čo bolo v prípade ţalobcu naplnené pouţívaním určeného meradla bez platného overenia. Inšpektorát, ani ţalovaný nie sú povinní preukazovať, či pouţívanie určených meradiel bez platného overenia malo v prípade ţalobcu negatívne následky, nakoľko na uloţenie pokuty stačí preukázať, ţe k porušeniu zákona o metrológii došlo, čo bolo v prípade ţalobcu jednoznačne preukázané. Povinnosťou ţalobcu bolo prijať také opatrenia, aby nedochádzalo k porušovaniu povinností vyplývajúcich mu zo všeobecne záväzných právnych predpisov; - v protokole o vykonanom metrologickom dozore sa neuvádzajú rozdiely pri posudzovanom meradle, ale nedostatky zistené pri metrologickom dozore, nakoľko účelom metrologického dozoru je zistenie, či došlo k porušeniu zákona o metrológii. Inšpektorát, ako ani ţalovaný nie sú povinní preukazovať, či pouţívanie určeného meradla bez platného overenia malo v prípade ţalobcu negatívne následky, resp. či boli zistené rozdiely pri váţení určeným meradlom, nakoľko na uloţenie pokuty stačí preukázať, ţe k porušeniu zákona o metrológii došlo, čo bolo v prípade ţalobcu jednoznačne preukázané, nakoľko ţalobca pouţíval určené meradlo bez platného overenia; - ako vyplýva z protokolu P č. 3215/2012 zo dňa 15.11.2012 jediným určeným meradlom, ktoré sa nachádzalo na prevádzke ţalobcu v čase metrologického dozoru bola váha s neautomatickou činnosťou triedy presnosti II pouţívaná v zdravotníctve, typ: GF-2000, výr. číslo: TO300472, dátum overenia: 16.10.2009, bez platného overenia. Na základe uvedeného je zrejmé, ţe fyzicky bola prekontrolovaná váha, ktorá sa nachádzala u ţalobcu, ktorá sa v zmysle § 8 zákona o metrológii povaţuje za určené meradlo. Podľa § 8 ods. 2 písm.
- b)zákona o metrológii o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho pouţitia a pouţívanie pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a ţivotného prostredia. Výsledkom fyzického prekontrolovania určeného meradla bolo zistenie, ţe sa pouţíva bez platného overenia od 17. 10. 2011. Ţalovaný sa stotoţnil s vyjadrením krajského súdu, ktorý uviedol, ţe „Oba správne orgány pri určení výšky pokuty dostatočne odôvodnili všetky zákonné predpoklady (uvedené v ust. § 36 ods. zákona č. 142/2000 Z. z.) rozhodné na posúdenie uloženia pokuty, jasne a presvedčivo formulovali závery o primeranosti výšky uloženej pokuty vzhľadom na charakter a závažnosť zisteného protiprávneho konania žalobcu (spočívajúcom v porušení zákonom chránených práv spotrebiteľa), čase protiprávneho konania (vymedzený ako čas metrologického dozoru dňa 15.11.2012) spôsobe, akým došlo k porušeniu zákona (nezabezpečenie platného overenia meradla) a následkov žalobcovho 8 10Sžo/165/2015 protiprávneho konania (používaním daného meradla pri príprave a predaji liečiv neboli zaručené správne výsledky meraní pri naväzovaní liekov pri príprave liečiv nebolo zaručené ich kvantitatívne zloženie, čím mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia spotrebiteľa mohla byť spôsobená majetková ujma spotrebiteľovi a mohlo dôjsť k neoprávnenému majetkovému prospechu žalobcu).“ Tak ako uviedol krajský súd, aj ţalovaný zhodnotil, ţe inšpektorát pri rozhodovaní o uloţení pokuty pouţil správnu úvahu, nakoľko v rámci rozhodovacieho procesu v súlade so zásadami logického uváţenia v zákonom stanovených limitoch uplatnil svoju právomoc (diskrečná právomoc) a určil výšku sankcie v súlade s § 36 ods. 3 zákona o metrológii, primeranú spáchanému správnemu deliktu, pričom v rozhodnutí inšpektorátu sú uvedené všetky skutočnosti potrebné na meritórne rozhodnutie vo veci samej a okrem iného v odôvodnení inšpektorát uviedol, z akých podkladov pri rozhodovaní o výške pokuty vychádzal a ktoré ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na správne konanie aplikoval, pričom kaţdý dôkaz jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti zhodnotil, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného pri metrologickom dozore; - tak inšpektorát, ako aj ţalovaný pri rozhodovaní prihliadli v zmysle § 36 ods. 3 zákona o metrológii na charakter a závaţnosť protiprávneho konania spočívajúce v porušení verejného záujmu a v ohrození zákonom chránených práv spotrebiteľa a čas protiprávneho konania, ktorý bol vymedzený ako deň metrologického dozoru 15. 11. 2012. Inšpektorát, ako aj ţalovaný vzal do úvahy spôsob, akým došlo k porušeniu zákona o metrológii, a to tým, ţe ţalobca na prevádzke Lekáreň LENKA, Martinčekova 116, 013 03 Varín v čase metrologického dozoru dňa 15. 11. 2012 pouţíval pri meraniach súvisiacich s platbami a podľa osobitného predpisu - vyhlášky MZ SR č. 129/2012 Z. z. a pri ochrane zdravia – pri príprave a predaji liekov určené meradlo - váhu s neautomatickou činnosťou triedy presnosti II pouţívanú v zdravotníctve, typ: GF-2000 výr. č.: TO300472 bez platného overenia a súčasne inšpektorát a ţalovaný prihliadli na následky zisteného protiprávneho konania - pouţívaním určeného meradla bez platného overenia nie sú zaručené správne výsledky meraní, a tým môţe dôjsť k ohrozeniu zdravia spotrebiteľa, ďalej môţe byť spôsobená majetková ujma spotrebiteľovi a tieţ môţe dôjsť k neoprávnenému ekonomickému prospechu zo strany ţalobcu. Ţalovaný dodal, ţe správne delikty uvedené v § 36 ods. 1 zákona o metrológii sú zaloţené na princípe objektívnej zodpovednosti bez moţnosti liberácie. To znamená, ţe na vznik zodpovednosti ţalobcu nie je potrebné zisťovať ani preukazovať jej zavinenie, ani stupeň zavinenia (či išlo o úmyselné konanie alebo nedbanlivosť) a ţalobca sa tejto zodpovednosti nemôţe zbaviť. Zákon o metrológii neuvádza 9 10Sžo/165/2015 ţiadne dôvody, preukázaním ktorých by sa ţalobca uvedenej zodpovednosti zbavil. Na vznik zodpovednosti ţalobcu za správne delikty podľa § 36 ods. 1 zákona o metrológii stačí preukázať, ţe došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej zákonom o metrológii. Na základe uvedeného mal ţalovaný za to, ţe tak rozhodnutie inšpektorátu, ţalovaného ako aj rozsudok krajského súdu netrpia vadou konania, ani rozhodnutia, ktorá by spôsobovala ich nezákonnosť; - ţalovaný dostatočne preskúmal všetky zákonné kritériá podľa § 36 ods. 3 zákona o metrológii a potvrdil výšku pokuty uloţenej inšpektorátom, nakoľko z výroku a odôvodnenia rozhodnutia inšpektorátu vyplýva, ţe inšpektorát prihliadol v súlade s § 36 ods. 3 zákona o metrológii na charakter a závaţnosť zisteného protiprávneho konania, čas protiprávneho konania, spôsob, akým došlo k porušeniu zákona a na následky zisteného protiprávneho konania. Navyše následok, ako obligatórny znak skutkovej podstaty kaţdého správneho deliktu, je nielen porušenie, ale aj ohrozenie objektu (zákonom chráneného záujmu) správneho deliktu, čo znamená, ţe následok môţe spočívať nielen v porušení, ale aj v ohrození právom chránených záujmov, v tomto prípade ohrozenie zdravia pacienta, čo bolo v prípade ţalobcu naplnené pouţívaním určeného meradla bez platného overenia; - pri ukladaní pokút a pri stanovovaní výšky pokút postupuje tak inšpektorát ako aj ţalovaný analogicky, avšak tak inšpektorát ako aj úrad disponujú inštitútom správnej úvahy, ktorá predstavuje ponechanie moţnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Inšpektorát je oprávnený, resp. povinný hodnotiť porušenie zákona o metrológii a súvisiacich predpisov v kaţdom prípade samostatne, pričom tak, ako uţ úrad uviedol vyššie, pri stanovovaní výšky pokuty sa prihliada na zákonom o metrológii ustanovené kritériá, a to na charakter, závaţnosť, čas, spôsob a následky protiprávneho konania. Pokuta bola uloţená v zákonných medziach ustanovených § 36 ods. 1 zákona o metrológii, ktorú bolo moţné v preskúmavanom konaní uloţiť (horná hranica pokuty predstavuje sumu 6 638,78,- eur) a predstavuje pribliţne 15 % maximálnej moţnej výšky pokuty; - ţalovaný má za to, ţe postupoval správne a v súlade s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok―) a zákona o metrológii a má za to, ţe sa v rozhodnutí dostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami zistenými v priebehu správneho konania, a to v časti odôvodnenia 10 10Sžo/165/2015 svojho rozhodnutia, nakoľko v rozhodnutí úradu sú uvedené všetky skutočnosti potrebné na meritórne rozhodnutie vo veci samej a okrem iného v odôvodnení ţalovaný uviedol, z akých podkladov pri rozhodovaní o výške pokuty vychádzal a ktoré ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na správne konanie aplikoval, pričom kaţdý dôkaz jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti zhodnotil, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného pri metrologickom dozore a zároveň úrad pri určovaní výšky pokuty preskúmal kritériá podľa § 36 ods. 3 zákona o metrológii a potvrdil výšku inšpektorátom uloţenej pokuty, nakoľko z výroku a odôvodnenia rozhodnutia inšpektorátu vyplýva, ţe inšpektorát správne posúdil skutkový stav a prihliadol v súlade s § 36 ods. 3 zákona na charakter a závaţnosť protiprávneho konania, čas protiprávneho konania, spôsob a na následky protiprávneho konania ţalobcu. Ţalovaný mal za to, ţe inšpektorát pri stanovovaní výšky pokuty nevybočil zo zákonného rámca pre jej stanovenie, nakoľko inšpektorát pri rozhodovaní o uloţení pokuty pouţil správnu úvahu, kedy v rámci rozhodovacieho procesu v súlade so zásadami logického uváţenia v zákonom stanovených limitoch uplatnil svoju právomoc (diskrečná právomoc) a určil výšku sankcie v súlade s § 36 ods. 3 zákona o metrológii, primeranú spáchanému správnemu deliktu; - ţalovaný sa stotoţnil s tvrdením krajského súdu, ktorý vo svojom rozsudku skonštatoval, ţe tak rozhodnutie úradu, ako aj rozhodnutie inšpektorátu sú z hľadiska namietanej nepreskúmateľnosti zo strany ţalobcu súladné so zákonom. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia úradu, ako aj prvostupňového rozhodnutia inšpektorátu je v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku, nakoľko je z nich zrejmé, ako inšpektorát postupoval pri aplikácii správnej úvahy pri pouţití právnych predpisov a sú v nich uvedené skutočnosti, ktoré vplývali na výšku pokuty. Ţalovaný preskúmal rozhodnutie inšpektorátu a zistil, ţe rozhodnutie inšpektorátu je objektívne a v súlade so správnym poriadkom a obsahuje všetky predpísané náleţitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku, teda výrok, odôvodnenie i poučenie, pričom výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením právneho predpisu, podľa ktorého inšpektorát vo veci rozhodol a v odôvodnení rozhodnutia inšpektorát uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie o výške pokuty, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami ţalobcu a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Inšpektorát a ţalovaný protiprávne konanie ţalobcu riadne posúdili a je nespochybniteľné, ţe sa ţalobca dopustil porušenia ustanovenia § 19 ods. 1 a ods. 2 písm.
- c)zákona o metrológii, za čo bola ţalobcovi rozhodnutím inšpektorátu odôvodnene 11 10Sžo/165/2015 uloţená pokuta podľa § 36 ods. 1 písm.
- c)zákona o metrológii. S prihliadnutím na uvedené mal ţalovaný za to, ţe krajský súd správne právne posúdil vec a na existujúci dôkazný stav správne aplikoval právny predpis; - pokuta bola ţalobcovi uloţená v zákonných medziach ustanovených § 36 ods. 1 zákona o metrológii (horná hranica pokuty za jeden správny delikt 6 638,78 eur), pričom ţalobca vo svojom odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu výšky pokuty uloţenej rozhodnutím inšpektorátu, a preto ţalovaný výšku uloţenej pokuty povaţoval za primeranú a mal za to, ţe uloţením niţšej pokuty by neboli naplnené ani základné funkcie tohto administratívnoprávneho postihu, teda funkcia preventívna a represívna a zároveň ţalovaný uviedol, ţe sa stotoţnil s konštatovaním krajského súdu, ktorý potvrdil, ţe sa ţalovaný v rozhodnutí napadnutom odvolaním, rovnako ako aj inšpektorát vo svojom rozhodnutí dôsledne zaoberal všetkými zákonnými hľadiskami a dostatočne rozvinul svoju správnu úvahu ohľadom výšky pokuty uloţenej ţalobcovi, plne rešpektoval preventívnu a aj represívnu funkciu pokuty z hľadiska jej primeranosti vo vzťahu k porušenej povinnosti, ako aj vyvarovaniu sa porušovaniu zákonným povinností zo strany ţalobcu do budúcnosti. Ţalovaný vyjadril súhlas s vyjadrením krajského súdu, ţe „... Prípadné uloženie pokuty vo výške 1 % z maximálnej prípustnej výške (66 €), tak ako to navrhoval žalobca (v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu) by aj podľa súdu dostatočným spôsobom nesplnilo preventívnu ani represívnu funkciu pokuty. V danom prípade išlo o správny delikt vymedzený v § 36 ods. 1 písm.
- c)zákona č. 142/2000 Z. z., ktorý je založený na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. Preto na vznik zodpovednosti žalobcu nebolo potrebné zisťovať a preukazovať jeho zavinenie (ani stupeň zavinenia - nedbanlivosť alebo úmysel) a žalobca sa svojej zodpovednosti nemohol zbaviť, nakoľko zákon o metrológii neuvádza žiadne dôvody, preukázaním ktorých by sa žalobca svojej zodpovednosti zbavil. Na povinnosť uložiť pokutu za zistené porušenie povinnosti nemá vplyv následné odstránenie protiprávneho stavu. Na vznik žalobcovej zodpovednosti stačilo preukázať, že došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej zákonom o metrológii, čo sa v danom prípade bezpochyby uskutočnilo.“ Ţalovaný dodal, ţe uvedenú výšku pokuty nemohol zníţiť ani z dôvodu, ţe za iné správne delikty spáchané v takomto rozsahu postupuje pri výške ukladania pokút analogicky a zároveň uvádza, ţe podľa § 36 ods. 1 zákona o metrológii inšpektorátu vyplýva povinnosť uloţiť pokutu tomu, kto naplní niektorú zo skutkových podstát správnych deliktov uvedených v tomto ustanovení. V prípade začatia správneho konania, zákon o metrológii neumoţňuje 12 10Sžo/165/2015 inšpektorátu ani upustenie od uloţenia pokuty, pretoţe na takýto postup inšpektorát nie je zo zákona o metrológii oprávnený. Záverom zdôraznil, ţe sa nestotoţnil s dôvodmi ţaloby ţalobcu, svoje napadnuté rozhodnutie povaţoval za zákonné, rovnako ako aj postup správneho orgánu vo veci, preto navrhol, aby odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.10.2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.
- sk)najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či ţalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom prepísané náleţitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými 13 10Sžo/165/2015 námietkami ţalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Je nutné zdôrazniť, ţe podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sţo 84/2007, sp. zn. 6Sţo 98/2008, sp. zn. 1Sţo 33/2008, sp. zn. 2Sţo 5/2009 či sp. zn. 8Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody). Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. 14 10Sžo/165/2015 Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis ţalovaného, má odvolací súd za preukázané, ţe ţalobca sa dopustil správneho deliktu tým, ţe porušil povinnosť uloţenú ustanovením § 19 ods. 1 a ods. 2 písm.
- c)zákona o metrológii tým, ţe dňa 15.11.2012 na prevádzke Lekáreň Lenka, Martinčekova 116, Varín pouţíval pri meraniach súvisiacich s platbami a podľa osobitného predpisu (Vyhlášky MZ SR č. 129/2012 Z. z. o poţiadavkách na správnu lekárenskú prax) a pri ochrane zdravia — pri príprave a predaji liečiv určené meradlo - váhu s neautomatickou činnosťou triedy presnosti II, pouţívanú v zdravotníctve, typ: GF-2000, výr. č.: TO300472 bez platného overenia. Rozhodnutím č. 3215/600/2012/R zo dňa 28.01.2013 prvostupňový správny orgán uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 900 Eur za porušenie ustanovenia § 19 ods. 1 a ods. 2 písm.
- c)zákona o metrológii. Ţalovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorým potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie konštatoval, ţe námietky ţalobcu uvedené v odvolaní sú právne irelevantné a napadnuté rozhodnutie a ani správne konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, netrpí takou vadou, pre ktorú by ho bolo potrebné zmeniť alebo zrušiť. Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu ţalobcu voči preskúmavanému rozhodnutiu ţalovaného s konštatovaním, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného bolo vydané v medziach zákona, obsahovalo všetky náleţitosti naň kladené (§ 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku) a námietky ţalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie s tým, ţe aj správne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, bolo v súlade so zákonom. Pre odvolací súd bolo v konaní nesporné, ţe ţalobca sa porušenia zákonnej povinnosti dopustil tak, ako to bolo ustálené správnymi orgánmi s poukazom na skutočnosť, ţe sám ţalobca porušenie zákonnej povinnosti nepoprel. Niet pochybností o tom, ţe okrem namietania uloţenej pokuty a jej výšky, ţalobca nepredloţil dôkaz, ktorý by spochybňoval zistený skutkový stav. Odvolací súd poukazuje na to, ţe z právneho hľadiska je v súčasnej slovenskej právnej úprave zakotvená absolútna objektívna zodpovednosť právnických osôb za správne delikty 15 10Sžo/165/2015 bez moţnosti liberácie. Je preto ţiaduce, aby správne orgány, vychádzajúc z absolútnej objektívnej zodpovednosti právnických osôb, za účelom naplnenia poţiadavky efektivity sankcií, ukladali sankcie v zmysle zásady proporcionality, teda v snahe zabezpečiť, aby uloţená sankcia nemala pre zodpovedný subjekt likvidačný charakter, inak sa stráca moţnosť reálnej vymoţiteľnosti sankcie, ako aj samotný účel potrestania. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa uţ vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp. zn. 6Sţ/7/2011 zo dňa 26.10.2011) zaoberal, pri zodpovednosti právnických osôb za správny delikt, ktorá sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti, povinnosťou správneho orgánu prihliadať na mieru zavinenia, avšak len v súvislosti s určovaním druhu sankcie a jej výšky. To znamená, ţe pre samotný vznik zodpovednosti je zavinenie právnickej osoby ako páchateľa deliktu právne irelevantné. Odvolací súd tak dospel k záveru, ţe krajský súd dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti rozhodnutia ţalovaného i jemu predchádzajúceho rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Správne orgány, a teda aj ţalovaný, správne vyhodnotili dôkazy a zistili, ţe ţalobca sa svojím konaním dopustil porušenia ustanovenia § 19 ods. 1 a ods. 2 písm.
- c)zákona o metrológii. V súvislosti s odvolacími námietkami ţalobcu, ktoré sa vzťahujú predovšetkým na uloţenú pokutu a jej výšku, odvolací súd konštatuje, ţe tieto vo svetle vyššie uvedeného, nepovaţoval za dôvodné, nakoľko ţalobca neuviedol v odvolaní ţiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov vyvrátili, a teda neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmajúc napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako i obsah súdneho a administratívneho spisu v rozsahu odvolania, ktorým ţalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia konštatuje, ţe argumentácia ţalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých krajský súd zamietol jeho ţalobu. Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku podrobným spôsobom vysporiadal so ţalobnými námietkami, a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. 16 10Sžo/165/2015 Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného (aj prvostupňového správneho orgánu) je i podľa názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu správnym orgánom a správne právne posúdené. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a práv ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ţalovanému zákon priznanie trov konania neumoţňuje. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. októbra 2016 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková