2 písm. a/, c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. 2 5Sţf/80/2009 Ţalovaný je p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi trovy konania v sume 209,10 Eur k rukám právneho zástupcu ţalobcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu zo dňa 12.01.2009, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/221/14920- 84242/2008/990390-r zo dňa
13 štvrtá veta zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) začal vyrubovacie konanie. Ţalobcovi bolo dňa 12.11.2007 doručené oznámenie č. 851/230/64882/07/Šim zo dňa 09.11.2007, ktorým mu správca dane oznámil, ţe začal konanie vo veci vyrubenia dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2002 a vyrubenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2002, pričom ţalobcovi oznámil, ţe podkladom pre uvedené konania bude protokol o výsledku daňovej kontroly č. I/341/3360-7745/2005 zo dňa 28.02.2005 ukončenej prerokovaním protokolu dňa 16.03.
názoru krajského súdu nestačí len všeobecné tvrdenie, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred orgánom verejnej správy), súd tieto skutočnosti nevyhľadáva, keďţe práve tieto skutočnosti
2 OSP majú tvoriť obsah ţaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je
Vo vyrubovacom konaní bol ţalobca vyzvaný na predloţenie dôkazov k tvrdeniam, avšak ţalobca na túto výzvu nereagoval.
názoru 4 5Sţf/80/2009 krajského súdu predmetné daňové konanie sa uskutočnilo vo všetkých troch etapách: prípravné konanie, vyrubovacie konanie, preskúmavacie konanie. Vo vzťahu k neuznaniu daňových výdavkov (nákladov) na podnikový časopis L. krajský súd vyslovil názor, ţe výdavky vynaloţené na tento časopis nespĺňajú poţiadavky daňových výdavkov v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v rozhodnom období roku 2002 ďalej len zákon o dani z príjmov). Vydávanie a distribúcia podnikového časopisu nezabezpečuje ţalobcovi dosiahnutie príjmu a ani nezabezpečuje udrţanie zdaniteľných príjmov. Podnikový časopis L. má len informačno-propagačný charakter. Krajský súd taktieţ v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vyjadril názor, ţe nie je moţné ţalobcovi dať za pravdu vo vzťahu k výkladu aplikácie § 10 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 368/1999 Z. z. o rezervách a opravných poloţkách na zistenie základu dane z príjmov (ďalej len zákon o rezervách) pri tvorbe opravných poloţiek k pohľadávkam voči dlţníkom v konkurznom a vyrovnacom konaní. Opravné poloţky k pohľadávkam voči dlţníkom v konkurznom a vyrovnacom konaní sa na výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmu uznávajú daňovníkom k dani z príjmov účtujúce v sústave podvojného účtovníctva, najviac do výšky v určenej lehote prihlásených pohľadávok. Výška opravných poloţiek je limitovaná rozsahom pohľadávok prihlásených veriteľom v lehote 60 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu (§ 13 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov).
názoru krajského súdu, pohľadávky prihlásené po lehote 60 dní za opravné poloţky nemoţno povaţovať, nakoľko neboli uplatnené včas. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/3/2009-72 zo dňa 08. apríla 2009 ţalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
názoru ţalobcu napadnutý rozsudok krajského súdu je čiastočne nepreskúmateľný pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov a čiastočne nesprávny, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia spočívajúceho v nesprávnom výklade konkrétnych právnych ustanovení zákonov a tieţ v dôsledku nesprávneho hodnotenia skutkového stavu v rozpore so skutočným obsahom dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise. Ţalobca tvrdí, ţe je nesprávny záver krajského súdu, ktorým neuznal ţalobcovu námietku, ţe neprebehlo prvostupňové konanie. V tejto časti vidí ţalobca odvolaním 5 5Sţf/80/2009 napadnutý rozsudok „nepreskúmateľný pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov“. Ţalobca nezákonnosť prvostupňového konania opäť nachádza v skutočnosti, ţe jediným úkonom v tomto konaní bolo vydanie rozhodnutia správcom dane, pričom jediným podkladom pre rozhodnutie bol protokol o daňovej kontrole, ktorý sa doslovne zhoduje s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia bez toho, aby sa správca dane v prvostupňovom konaní vysporiadal s námietkami ţalobcu.
názoru ţalobcu protokol o daňovej kontrole nemôţe byť jediným podkladom pre rozhodnutie a procesné úkony vykonané v daňovej kontrole, ako samostatnej časti daňového procesu, nemoţno nahradiť a prevziať ako procesné úkony daňového konania, keďţe daňová kontrola nie je daňovým konaním. Ţalobca naďalej trvá na tom, ţe prvostupňové konanie vôbec neprebehlo a tým, ţe sa ţalobca nezúčastnil ani odvolacieho konania, bolo mu znemoţnené realizovať práva účastníka konania. Na uvedenej skutočnosti
ţalobcu nemení nič ani tvrdenie ţalovaného, ţe ţalobca nereagoval na výzvu správcu dane zo dňa 09.11.2007 na predloţenie dôkazov k tvrdeniam v rozsahu rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sţ-o-KS/32/2006 zo dňa 26. apríla 2007, ktorou oznámil ţalovanému začatie vyrubovacieho konania.
názoru ţalobcu správca dane okrem zbytočnej výzvy a vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia nevykonal nič, len ţalobcu formálne vyzval na predloţenie dôkazov bez akýchkoľvek iných moţností, pričom všetky dôkazy, ktoré existovali a s ktorými ţalobca disponoval sa správca dane oboznámil a neexistujú ţiadne nové dôkazy, tak na túto výzvu by bolo
názoru ţalobcu zbytočné odpovedať. Ţalobca zotrváva na tvrdení, ţe okrem uvedenej výzvy mu správca dane neumoţnil prerokovať s ním ţalobcove námietky, prípadne uzavrieť dohodu
5 zákona o správe daní. Ţalobca nesúhlasí so závermi krajského súdu, keď sa tento stotoţnil s názorom ţalovaného vo vzťahu k neuznaniu výdavkov na podnikový časopis L. za daňové výdavky v zmysle § 24 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov vynaloţené na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov. V tejto časti ţalobca povaţuje odvolaním napadnutý rozsudok v rozpore s obsahom spisu, t. j. so skutočným obsahom dôkazov, nakoľko krajský súd sám konštatuje, ţe uvedený časopis má informačný charakter, čo znamená, ţe prostredníctvom neho sú pracovníci informovaní o rôznych záleţitostiach týkajúcich sa činnosti v ich spoločnosti.
názoru ţalobcu ide teda o vnútroorganizačný informačný zdroj ako ktorékoľvek iné vnútroorganizačné tlačivo a i týmto spôsobom v konečnom dôsledku získané informácie slúţia na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov nepriamo prostredníctvom zamestnancov ţalobcu, ktorí vo svojej činnosti priamo 6 5Sţf/80/2009 vyuţívajú informácie získané z časopisu, a len prostredníctvom činnosti zamestnancov je realizovaná podnikateľská činnosť ţalobcu, ktorá je zdrojom zdaniteľných príjmov.
názoru ţalobcu informácia je v súčasnosti jedným z najdôleţitejších zdrojov podnikania, a preto na základe uvedeného sú výdavky na podnikový časopis jednoznačne daňovými výdavkami
366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Ţalobca taktieţ nesúhlasí so závermi krajského súdu, keď sa tento stotoţnil s názorom ţalobcu vo vzťahu k neuznaniu daňových výdavkov spočívajúcich v pohľadávkach prihlásených ţalobcom ako konkurzným veriteľom po lehote určenej na ich prihlásenie v uznesení konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu.
názoru ţalobcu odôvodnenie krajského súdu je v tejto časti nezrozumiteľné, pretoţe zákon o konkurze a vyrovnaní je vo vzťahu k zákonu č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov zákonom nadriadeným (lex specialis), keď upravuje určitú právnu skutočnosť, ktorú predpokladá zákon o daniach z príjmov ako všeobecne záväzný právny predpis. Z tohto dôvodu,
názoru ţalobcu, v tomto prípade zákon o konkurze a vyrovnaní nemôţe obsahovať odkaz na podriadený zákon, ale pouţitie a výklad ustanovení zákona o daniach z príjmov musí vychádzať a rešpektovať zákon o konkurze a vyrovnaní.
názoru ţalobcu ust. § 22 zákona o konkurze a vyrovnaní stanovuje lehotu na podávanie prihlášok pohľadávok konkurzných veriteľov ( ţalobca má zrejme na mysli lehotu do skončenia prieskumného pojednávania ), a preto, ak v tejto lehote ţalobca podal konkurzné prihlášky pohľadávok, boli prihlásené v stanovenej lehote a musia byť v celom rozsahu zohľadnené do daňových výdavkov. Z vyššie uvedených dôvodov ţalobca v odvolaní ţiada, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zmenil tak, ţe zruší predmetné rozhodnutie ţalovaného ako i súvisiace prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica II a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie ţalobcu zo dňa 10.06.2009 uviedol, ţe sa stotoţňuje so závermi krajského súdu obsiahnutými v odvolaním napadnutom rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako príslušný odvolací súd
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal 7 5Sţf/80/2009 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2 OSP), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné a
3 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku z niţšie uvedených dôvodov. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
3 OSP, ak odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa ţalobu zamietol, môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom
V preskúmavanej veci bolo medzi účastníkmi sporné, či riadne prebehlo prvostupňové daňové konanie, v rámci ktorého neboli ţalobcovi ako účastníkovi konania odňaté práva predkladať návrhy na vykonanie dôkazov a vysporiadanie sa s jeho námietkami v rámci dokazovania vo vyrubovacom konaní. Taktieţ bolo v preskúmavanej veci medzi účastníkmi sporné, či je moţné, resp. nie je moţné zaradiť medzi daňové výdavky v zmysle ust. § 24 zákona o dani z príjmov výdavky na podnikový časopis ţalobcu L. a výdavky v spojení s § 10 ods. 1 zákona č. 368/1999 Z. z. o rezervách, ktoré tvorí plná výška pohľadávok prihlásených ţalobcom v konkurznom konaní do skončenia prieskumného pojednávania (§ 22 zákona o konkurze a vyrovnaní), alebo len do výšky prihlásených ţalobcom v lehote určenej konkurzným súdom
1 zákona o konkurze a vyrovnaní. Najvyšší súd SR v medziach ţaloby a odvolacích dôvodov s prihliadnutím na obsah námietok ţalobcu preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, rozhodnutie prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu ako i zákonnosť namietaného procesného postupu v daňovom konaní predchádzajúcom vydaniu preskúmavaných 8 5Sţf/80/2009 rozhodnutí a zistil, ţe krajský súd pri rozhodovaní o ţalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu vo všetkých troch námietkach nesprávne právne posúdil vec bez dostatočného zistenia skutkového stavu a nevysporiadal sa zrozumiteľne so všetkými námietkami ţalobcu.
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
1, ods. 2 a ods. 4 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
3 v spojení s § 30 ods. 7 zákona o správe daní rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a pouţitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.
1 zákona o daniach z príjmov, základom dane je rozdiel medzi príjmami s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmom oslobodených od dane, a daňovými výdavkami (§ 24 citovaného zákona), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období. Ak daňové výdavky presahujú príjmy, ich rozdiel je daňovou stratou.
zákona o daniach z príjmov daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaloţený na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov, 9 5Sţf/80/2009 zúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka
4 citovaného zákona. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) moţno zahrnúť to daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) moţno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Predpokladom odpočítania daňového výdavku, resp. nákladu od základu dane, je preukázateľnosť jeho vynaloţenia, ktorej základ tvoria predovšetkým účtovné doklady vedené účtovnou jednotkou
príslušných ustanovení zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ich predloţenie však nezbavuje správcu dane oprávnenia skúmať prvotnosť operácie, na základe ktorej bol účtovný doklad vyhotovený, pričom sa do úvahy berie skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej na určenie alebo vybratie dane.
1 zákona o rezervách opravné poloţky k pohľadávkam voči dlţníkom v konkurznom a vyrovnávacom konaní sa za výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmu uznávajú daňovníkom dane z príjmov účtujúcim v sústave podvojného účtovníctva najviac do výšky v určenej lehote prihlásených pohľadávok.
2 zákona o rezervách opravné poloţky k pohľadávkam voči dlţníkom v konkurznom a vyrovnávacom konaní sa uznávajú za výdavky (náklady), počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli pohľadávky v určenej lehote prihlásené.
1 prvá veta zákona o konkurze a vyrovnaní veritelia dlţníka prihlásia svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu, a to aj vtedy, keď sa o nich vedie súdne alebo iné konanie
osobitných predpisov; to sa vzťahuje aj na veriteľov, korí podali návrh na vyhlásenie konkurzu.
zákona o konkurze a vyrovnaní súd preskúma aj prihlášky, ktoré boli doručené po prihlasovacej lehote, najneskôr však do skončenia prieskumného pojednávania.
2 zákona o konkurze a vyrovnaní konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné, čo sa týka právneho dôvodu, výšky alebo poradia, môţu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Ţalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku 10 5Sţf/80/2009 môţu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Ak nejde o vec patriacu do právomoci súdu, rozhodne o správnosti popretia pohľadávky príslušný správny orgán. O poradí popretej pohľadávky rozhodne vţdy súd.
zákona o konkurze a vyrovnaní správca je oprávnený najneskôr do skončenia prieskumného pojednávania poprieť právny dôvod alebo výšku alebo poradie pohľadávky prihlásenej konkurzným veriteľom.
1 zákona o konkurze a vyrovnaní rozhodnutia súdu alebo príslušného správneho orgánu o právnom dôvode, výške alebo o poradí popretých pohľadávok sú účinné voči všetkým veriteľom. Súd nemôţe v rozvrhu priznať konkurznému veriteľovi viac, ako si uplatnil v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. V daňovom konaní platí nielen procesná zásada voľného hodnotenia dôkazov vykonaných v tomto konaní kompetentným orgánom, ale i zásada prejednávacia (rozhodnutie NS SR 4Sţ/136/99). Vo vzťahu k prejednávacej zásade daňového konania v spojení s povinnosťou správcu dane zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane čo najúplnejšie s uplatnením zásady voľného hodnotenia dôkazov správca dane nepostupoval v súlade so zákonom, keď medzi dôkazné prostriedky v rámci prvostupňového daňového konania po skončení daňovej kontroly a v nadväznosti na námietky ţalobcu ku kontrolným zisteniam ako i jeho argumentáciu, nezaradil skúmanie obsahu podnikového časopisu a sumy ţalobcom prihlásených pohľadávok v lehote do skončenia prieskumných pojednávaní pre jednotlivé relevantné konkurzné konania. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe správca dane, hoci mal vedomosť o obsahu námietok ţalobcu k priebehu prvostupňového konania, k daňovým výdavkom vynaloţeným na podnikový časopis L. a k účtovaniu opravných poloţiek k pohľadávkam voči dlţníkom v konkurznom a vyrovnacom konaní, po vrátení veci na ďalšie konanie nepokračoval v prvostupňovom konaní doplnením dokazovania formou predvolania ţalobcu, prípadne skúmaním ďalších relevantných skutočností z dokladov a listinných dôkazov ţalobcu, ale naopak sa len uspokojil s pasívnym prístupom ţalobcu, keď na nekonkrétnu výzvu správcu dane na predloţenie dôkazov na podporu jeho tvrdení, tento nepredloţil ţiadne dôkazy. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého dodatočného platobného výmeru vyplýva, ţe správca dane celkom prevzal do jeho odôvodnenia zistenia uvedené v protokole o výsledku daňovej kontroly a to bez toho, aby sa dodatočne v rámci prvostupňového konania 11 5Sţf/80/2009 vysporiadal s námietkami ţalobcu uvedenými v jeho vyjadrení k výsledkom daňovej kontroly. Vo veci výdavkov vynaloţených na podnikový časopis L. správca dane v odôvodnení dodatočného platobného výmeru zhodne s obsahom protokolu uvádza, ţe uvedený časopis je distribuovaný zamestnancom jednotlivých OZ za účelom oboznámenia sa a informovanosti o dianí v spoločenskom a odbornom ţivote na úrovni OZ ale aj podniku, pričom prevzal taktieţ konštatovanie, ţe náklady na podnikový časopis nie je moţné uznať za daňové náklady, pretoţe neboli vynaloţené na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie zdaniteľných príjmov. Tento postup správneho orgánu povaţoval administratívny odvolací orgán ako i krajský správny súd za zákonný, čo je však v rozpore s uplatňovaním zásady voľného hodnotenia dôkazov v daňovom konaní, nakoľko z obsahu správneho spisu vyplýva, ţe správca dane nepodrobil skúmaniu jednotlivé čísla podnikového časopisu vydané v relevantnom kontrolovanom zdaňovacom období z hľadiska ich obsahu so zameraním na účel, ktorý v rámci podniku časopis plní (vzdelávanie zamestnancov, vlastnú reklamu a podobne), či neslúţi na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie zdaniteľných príjmov a taktieţ sa nevysporiadal s argumentáciou ţalobcu. Súčasťou administratívneho spisu sú aj stanoviská Ministerstva financií SR a Daňového riaditeľstva SR, obe z roku 1999, k iným prípadom, v ktorých tieto inštitúcie vyjadrujú názor na nezaradenie výdavkov na podnikový časopis medzi daňové výdavky slúţiace na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie zdaniteľných príjmov. Pre úplnosť treba dodať, ţe takto vyslovený právny názor nadriadených inštitúcií správcu dane pre konkrétny iný prípad nemoţno zovšeobecniť a aplikovať pre kaţdý ďalší prípad bez skúmania skutkových okolností kontrolovaného daňového subjektu a zdaňovacieho obdobia. V tomto ohľade prvostupňové konanie pred dodatočným vyrubením daňovej povinnosti neprebehlo, len bol prevzatý právny názor obsiahnutý v protokole o daňovej kontrole bez ďalšieho skúmania stavu veci s prihliadnutím na tvrdenia ţalobcu.
zákona o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom v relevantnom čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, konkurzný súd preskúma aj prihlášky pohľadávok doručených po prihlasovacej lehote, najneskôr však do skončenia prieskumného pojednávania; taktieţ v rámci incidenčnej ţaloby konkurzní veritelia môţu uplatniť popretú pohľadávku, pričom sa môţu dovolávať len právneho dôvodu, poradia a výšky uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a súd nemôţe na základe tejto incidenčnej ţaloby priznať konkurznému veriteľovi viac ako si uplatnil v prihláške alebo 12 5Sţf/80/2009 na prieskumnom pojednávaní. V kontexte vyššie uvedeného nie je na mieste pouţiť reštriktívny výklad ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o rezervách vo vzťahu k charakteristike určenia výšky daňových nákladov tvoriacich prihlásené pohľadávky daňového subjektu v postavení konkurzného veriteľa, t. j. pojmu „lehoty určenej na prihlásenie pohľadávok“, nakoľko i pohľadávkam prihláseným po lehote určenej súdom v uznesení o vyhlásení konkurzu, avšak prihláseným do skončenia prieskumného pojednávaniam (môţe sa jednať i o pohľadávky proti podstate, ktoré vznikajú okrem iného i po vyhlásení konkurzu), prislúcha právo na ich preskúmanie konkurzným súdom, prípadne s vyuţitím incidenčnej ţaloby aj ďalšia právna ochrana popretej pohľadávky. Preto moţno povaţovať za dostatočnú starostlivosť o pohľadávky daňových subjektov, ak prihlásia svoje pohľadávky v konkurznom konaní do skončenia prieskumného pojednávania (samozrejme len v konkurznom konaní vedenom
zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov), pretoţe je tu predpoklad, ţe budú uznané v uplatnenej výške a uhradené, vzhľadom na zmysel a účel konkurzného konania, v pomernej výške
príslušného poradia schváleného konkurzným súdom. Ak boli pohľadávky ţalobcu ako daňového subjektu prihlásené v lehote do skončenia prieskumného pojednávania
zákona o konkurze a vyrovnaní, je moţné, za pouţitia rozumného výkladu a účelu § 22 zákona o konkurze a vyrovnaní v spojení s § 10 ods. 1 zákona o rezervách, tieto pohľadávky zaradiť do daňových výdavkov. S prihliadnutím na vyššie uvedené v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho orgánu v medziach ţaloby dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu vznesené v odvolaní sú dôvodné a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania v celkovej sume 209,10 Eur pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia a to odmeny advokáta
1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov za jeden úkon právnej sluţby v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia 18.02.2008 á 1.371,- Sk /45,51 €/ a za tri úkony právnej sluţby v roku 2009 (podanie ţaloby 12.01.2009, účasť na pojednávaní dňa 08.04.2009 13 5Sţf/80/2009 a podanie odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 01.06.2009), t. j. 3 x 53,49 € = 160,47 €. Hodnoty boli prepočítané konverzným kurzom 1 Eur = 30,126 Sk. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. mája 2010 JUDr. Ida Hanzelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.