Najvyšší súd 10Sžso/78/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov sen

umoţňovalo zdravotnej poisťovni postúpiť pohľadávku na poistnom, pohľadávku na priráţke k poistnému, pohľadávku na poplatku z omeškania, pohľadávku na poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pohľadávku na pokute okrem pohľadávok zrušenej poisťovne po splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení. Z uvedeného vyplýva, ţe v prípade, ak bola zdravotná poisťovňa zrušená, nebola podľa zákona č. 273/1994 Z.z. oprávnená pohľadávky postúpiť vôbec. K námietke ţalobcu, ţe na právne posúdenie otázky, či pohľadávky boli postúpené v súlade so zákonom, je potrebné aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 585/2004 Z.z., súd uvádza, ţe tento právny názor nie je moţné akceptovať. V čase postúpenia predmetných pohľadávok dňa 07.07.2005 neexistoval v oblasti verejného práva právny predpis, ktorý by definoval všeobecné podmienky pre postúpenie pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania, a teda by umoţnil postúpenie takýchto pohľadávok. Vzhľadom k tomu, ţe pohľadávky na poistnom, sú pohľadávky z práva verejného a nakladanie s nimi sa spravuje právom verejným, nemoţno na postúpenie pohľadávok aplikovať právnu úpravu postúpenia pohľadávok podľa práva súkromného, ak to príslušný právny predpis výslovne neustanovuje. Zákon č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2005 v ust. § 2 ods. 5 ustanovil, ţe „zdravotná poisťovňa nesmie vykonávať inú činnosť, ako činnosť podľa ust. § 6“. Keďţe zákon č. 581/2004 Z.z. postúpenie pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania zdravotnej poisťovne, v čase postúpenia predmetných pohľadávok neupravoval, zdravotná poisťovňa nebola podľa tohto zákona oprávnená postúpiť takúto pohľadávku na tretiu osobu. Toto postúpenie bolo umoţnené aţ zákonom č. 530/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.

1. Keďţe ani právna úprava zákona č. 581/2004 Z.z. neumoţňuje postupníkovi pohľadávky vzniknutej podľa zákona č. 273/1994 Z.z. domáhať sa na úrade vydania platobného výmeru, je zrejmé, ţe pohľadávka, ktorú v rámci konkurzného konania správca konkurznej podstaty PERSPEKTÍVY DZP postúpil ţalobcovi, mala byť predpísaná platobným výmerom zdravotnej poisťovne pred jej postúpením, nakoľko len v takom prípade ju môţe postupník právne vymáhať. Súd mal ďalej za preukázané, ţe zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 vyplýva, ţe uplatňovaná pohľadávka na poplatku z omeškania v sume 1.397,- Eur za obdobie od 11/1997 do 04/1999 nebola na ţalobcu správcom konkurznej podstaty riadne 10Sžso/78/2015 5 postúpená. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 nebola pohľadávka na poplatku z omeškania za obdobie odo dňa omeškania, do dňa zaplatenia pohľadávky na poistnom a teda predmetom postúpenia nebola pohľadávka za obdobie od 11/1997 do 04/
2. K námietke ţalobcu, ţe tento je vo veci aktívne legitimovaný a v tejto súvislosti poukazuje na text uznesenia NS SR 6Rks 1/2010, súd uvádza, ţe s touto nie je moţné sa stotoţniť. Uznesenie NS SR 6Rks 1/2010 zo dňa 21.04.2010 je uznesením, v ktorom bol riešený spor o právomoc medzi súdmi a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Z textu predmetného uznesenia č.l. 8 vyplýva: „...NS SR nemohol prihliadnuť na námietku úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že úrad môže vydať platobný výmer len na návrh zdravotnej poisťovne, a teda nárok na poplatok z omeškania podľa § 85h ods. 3 č. 581/2004 Z.z. môže na úrade uplatniť len zdravotná poisťovňa, ako aj, že návrh na vydanie platobného výmeru nemôže podať iný subjekt. Uvedená námietka sa týka aktívnej legitimácie žiadateľa (žalobcu), ktorá môže byť posudzovaná až v konaní v merite veci, a preto nemôže byť predmetom v spore o právomoc medzi súdom a orgánom štátnej správy v zmysle ust. § 8a OSP. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe v predmetnom uznesení NS SR neriešil otázku aktívnej legitimácie ţalobcu vo veci podávania, resp. uplatňovania nárokov na poplatky z omeškania podľa § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. V tejto súvislosti súd upozorňuje aj na rozhodovaciu činnosť NSSR, konkrétne rozsudok NS SR 7Sţso 20/2012 zo dňa 24.03.2013, z ktorého vyplýva právny názor: Uplatniť na úrade pohľadávku na poistnom môže len zdravotná poisťovňa, pričom definíciu zdravotnej poisťovne obsahuje ust. § 2 ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach. Zdravotná poisťovňa podľa uvedeného ustanovenia je akciová spoločnosť so sídlom na území SR založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia, na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia...“ Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru krajský súd nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne

právneho predpisu a nedostatočne zistil 10Sžso/78/2015 6 skutkový stav (

§ 205ods.

2 písm. a) O.s.p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (

§ 205ods.

2 písm. c) O.s.p.), súd prvého stupňa dospel ma základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (

§ 205ods.

2 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (

§ 205ods.

2 písm. f ) O.s.p.). V odvolaní zopakoval dôvody ţaloby. Poukázal na skutočnosť, ţe v súvislosti s aktívnou legitimáciou ţalobcu vychádzal z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Rks 1/2010 zo dňa 21.04.2010, ktorým bolo rozhodnuté o právomoci ţalovaného na rozhodnutie o nároku ţalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania. V tejto súvislosti uviedol, ţe ţalobca sa ocitol v situácii, ţe neexistuje orgán, ktorý by jeho vec meritórne prejednal a poskytol tak ochranu ţalobcovmu právu, čo je v rozpore nie len s princípmi právneho a demokratického štátu ale aj Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a takisto i s Ústavou SR. Podľa názoru ţalobcu NS SR v citovanom rozhodnutí pripustil, ţe aktívne legitimovaným na uplatnenie nárokov zo zdravotného poistenia môţe byť inter alia aj ţalobca, ktorý nie je zdravotnou poisťovňou, ale subjektom súkromného práva. V uvedenom rozhodnutí NS SR nepriamo konštatuje, ţe nemôţe suplovať rozhodovanie orgánu verejnej moci, ktorému bola všeobecne záväzným právnym predpisom zverená právomoc rozhodovať o určitej otázke. Podľa názoru ţalobcu sa súd prvého stupňa nedostatočným spôsobom vyporiadal s argumentáciou ţalobcu plynúcou z uznesenia NS SR sp. zn. 6Rks 1/2010 zo dňa 24.04.2010 a z rozsudku NS SR sp. zn. 7Sţso/20/2012 zo dňa 24.04.2013. Opakovane taktieţ poukázal na znenie nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 341/07 a na to, ţe viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiţ neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.

čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. Ďalej uviedol, ţe ţalobca v predmetnom konaní vystupuje jednak ako dobromyseľný nadobúdateľ pohľadávky a vzhľadom na rozhodovaciu činnosť NS SR a Ústavného súdu SR aj ako nespochybniteľný vlastník pohľadávky. V právnom štáte nemôţe vzniknúť situácia, 10Sžso/78/2015 7 v ktorej je určitému subjektu právoplatne uznaný (judikovaný) určitý nárok, avšak právny poriadok nepozná mechanizmus ako sa tohto nároku môţe domôcť (pokiaľ sa nejedná o zákonodarcom predpokladanú situáciu, ako je to napr. v prípade premlčania). Je teda v tejto situácii dôleţité, či dobromyseľný nadobúdateľ pohľadávky nadobúda pohľadávku len „na papieri“ (t.j. iba formálne), alebo nadobúda aj jej obsah (jej vlastnosti), t.j. inter alia aktívnu legitimáciu v konaní a vymoţenie tejto pohľadávky. S poukazom na princípy právneho štátu ale najmä základnú logiku, by judikované nadobudnutie pohľadávky iba vo formálnom zmysle nemalo ţiaden význam ani opodstatnenie. Taktieţ poukázal na to, ţe ţalovaný ako i súd je toho názoru, ţe nemajú právomoc vec meritórne prejednať a iný orgán, ktorý by mal právomoc vec meritórne prejednať neexistuje. Ţalobca tak stráca akúkoľvek moţnosť domáhať sa vymoţiteľnosti platne nadobudnutých práv a dochádza k odopretiu spravodlivosti. Ţalobca má za to, ţe ţalovaný má o jeho nároku konať a vec meritórne prejednať, aj keď nie je zdravotnou poisťovňou. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe sa pridrţiava svojho vyjadrenia k ţalobe v plnom rozsahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu, rozhodnutie ţalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, pričom napadnuté rozhodnutie ţalovaného skúmal najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu uvedenými v ţalobe a či z takto vymedzeného rozsahu správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného a po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 v spojení s § 250s O.s.p.) vec prejednal, pričom senát odvolacieho súdu jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolaniu nemoţno priznať úspech. Preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.10.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). 10Sžso/78/2015 8 Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na

§ 219ods.

2 v spoj. s § 2501 ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Z predloţeného súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis ţalovaného vyplynulo, ţe rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bolo zastavené konanie vo veci nároku ţalobcu na zaplatenie poistného za zdravotné poistenie v sume 1.397,- Eur za obdobie 11/1997 – 04/1999 a poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. vo výške 0,2 % za kaţdý deň omeškania z uvedenej sumy poistného. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, ţe ţalobca nie je spôsobilý byť účastníkom konania, nakoľko je obchodnou spoločnosťou bez platného povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia a ţalobca nie je oprávnený domáhať sa na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vydania platobného výmeru na dlţné poistné alebo poplatok z omeškania, pretoţe nie je zdravotnou poisťovňou. Preto konanie podľa § 30 ods. 1 písm.

1. a)Správneho poriadku zastavil. 10Sžso/78/2015 9 Po podaní rozkladu ţalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolací druhostupňový správny orgán - Predsedníčka úradu poţiadavke navrhovateľa uplatnenej v rozklade, ţe je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného výmeru zaujala rovnaké stanovisko ako prvostupňový správny orgán a to, ţe navrhovateľ nie je oprávnený domáhať sa na úrade vydania platobného výmeru na dlţné poistné alebo poplatok z omeškania, pretoţe nie je zdravotnou poisťovňou. Vydať platobný výmer na dlţné poistené alebo poplatok z omeškania mohla do 31.12.2004 len zdravotná poisťovňa podľa zákona č. 273/1994Z.z. a od 01.01.2005 úrad podľa zákona č. 581/2004 Z.z. len na základe návrhu uplatnenom zdravotnou poisťovňou. Predsedníčka úradu na základe napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospela k záveru, ţe Úrad nemá zákonom zverenú právomoc rozhodovať o úrokoch z omeškania podľa Občianskeho zákonníka, a to ani v prípade, ak by takýto nárok uplatnil aktívne legitimovaný účastník konania, preto konanie v časti tohto nároku zastavila a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, je právna otázka, či spĺňa zákonné predpoklady na aktívnu legitimáciu účastníka vo veci uplatnenia nároku na konanie podľa § 18h zákona č. 581/2004 Z.z. Postup ţalobcu spočívajúci v podaní návrhu na vydanie platobného výmeru a ţiadosťou byť účastníkom takéhoto správneho konania je v rozpore s charakterom postúpených pohľadávok, ktoré ani súkromnoprávnym postúpením na obchodnú spoločnosť nestratili svoj verejnoprávny charakter. Zákonodarca výslovne prostredníctvom ustanovenia § 18 ods. 1 písm.
2. a)bod 3 zákona č. 581/2004 Z.z. aktívne legitimoval na podanie návrhu na vydanie platobného výmeru iba zdravotnú poisťovňu, t.j. subjekt jednoznačne opísaný v § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. Podľa § 10 ods. 1 písm.
3. a)zákona č. 581/2004 Z.z. v citovanom znení úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu, úroky z omeškania a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. 10Sžso/78/2015 10 Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. v citovanom znení zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Obdobný záver judikoval senát NS SR v rozsudku sp. zn. 7Sţso/20/2012 zo dňa 24.04.2012. Vzhľadom na hore uvedený záver o nesplnení podmienky aktívnej legitimácie ţalobcu, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho ďalšími námietkami nezaoberal. Odvolací súd pochybenie v konaní správneho orgánu ako i súdu prvého stupňa nezistil. Odvolacie dôvody neboli takého charakteru, ţe by mohli spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Odvolací súd sa stotoţnil s právnymi názormi krajského súdu, ktorý na danú prejednávanú vec správne aplikoval ustanovenia zákona č. 581/2004 Z.z. ako aj zákona č. 274/1994 Z.z. S poukazom na

§ 492ods.

2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď ţalobca nebol v konaní úspešný a ţalovaný zo zákona nemá nárok na ich náhradu. Účastníkovi konania trovy odvolacieho konania nevznikli. 10Sžso/78/2015 11 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave 26. októbra 2016 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková