Najvyšší súd 10Sžso/65/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci ţalobkyne: Mgr. Ľ. K., nar. X., bytom B., zastúpenej JUDr. Jurajom Šrankom, advokátom so sídlom Mostná 29, Nitra, proti ţalovanej: Sociálna poisťovňa – ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovanej, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/204/2013-55 zo dňa 17. decembra 2014, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/204/2013-55 zo dňa 17. decembra 2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 13S/204/2013-82 zo dňa 5. augusta 2015 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovanej č. 30181-3/2013-BA z 23.09.2013 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie. Ţalovaná j e p o v i n n á nahradiť ţalobkyni na účet jej advokáta trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia v sume 342,75 € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2 10Sžso/65/2015 O d ô v o d n e n i e I. Rozhodnutím ţalovanej č. 30181-3/2013-BA zo dňa 23. septembra 2013 ţalovaná ako odvolací orgán podľa ustanovenia § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) odvolanie ţalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín č. 200-006998-CA07/2013 zo dňa 14. marca 2013 vo veci nepriznania nároku na výplatu nemocenského v období od 15. decembra 2009 do 31. januára 2010 zamietla a rozhodnutie potvrdila. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané s poukazom na ustanovenie § 38 a § 227 ods. 2 písm.
- e)zákona č. 461/2003 Z.z., na základe ktorých dospel prvostupňový orgán k záveru, ţe ţalobkyňa nemá nárok na výplatu nemocenského v období od 15.12.2009 do 31.01.2010 z dôvodu porušenia liečebného reţimu určeného lekárom v dňoch 15.12.2009, 17.12.2009, 05.01.2010, 07.01.2010, 08.01.2010, 18.01.2010 23.01.2010 absolvovaním skúšok a zápočtov v študijnom programe geografia, rozvoj regiónov a európska integrácia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej len „fakulta“) počas dočasnej pracovnej neschopnosti, čo neúmerne predlţovalo jej trvanie. II. Proti tomuto rozhodnutiu podala ţalobkyňa na Krajský súd v Trenčíne dňa 11.12.2013 ţalobu, v ktorej ţiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie ţalovanej a vec jej vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu jeho nezákonnosti, pretoţe ţalovaná nezistila skutkový stav dostatočne a súčasne dospela k nesprávnym skutkovým záverom, a tak sú tieto závery správnych orgánov oboch stupňov predčasné. Poukázala na to, ţe svojim konaním neporušila liečebný reţim a vznikol jej nárok na výplatu nemocenského. Ţalovaná ani prvostupňový orgán nezisťovali, aký konkrétny liečebný reţim jej bol určený ošetrujúcou lekárkou, a preto nie je moţné ustáliť, ako ho mala porušiť. Ţalobkyňa v ţalobe čestne prehlásila, ţe dátumy uvedené vo výpise výsledkov štúdia nie sú totoţné s dátumami, kedy skúšky skutočne absolvovala. Zdôraznila tieţ, ţe v čase dočasnej pracovnej neschopnosti mala ošetrujúcou lekárkou povolené vychádzky v čase od 10.00 – 12.00 h a od 14.00 – 16.00 h, pričom sa zdrţiavala 3 10Sžso/65/2015 striedavo v mieste trvalého pobytu (N.) a v mieste prechodného pobytu (S.), čo telefonicky oznámila Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe a dospel k záveru, ţe ţaloba nebola podaná dôvodne, preto ju podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe pokiaľ si ţalobkyňa v čase dočasnej pracovnej neschopnosti plnila študijné povinnosti, hoci aj v čase povolených vychádzok, porušila tým liečebný reţim. Vyplýva to jednak zo stanoviska posudkového lekára ţalovanej MUDr. M. H. a jednak zo záveru ošetrujúcej lekárky ţalobkyne MUDr. L. H., ktorá jej vystavila potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu akútnej infekcie horných dýchacích ciest. Pre záver o porušení liečebného reţimu je irelevantné, či si študijné povinnosti plnila v čase povolených vychádzok alebo v mieste prechodného pobytu v Bratislave. Vychádzajúc z obsahu administratívnych spisov rovnako krajský súd povaţuje záver správnych orgánov, ţe ţalobkyňa sa v dňoch 15. a 17.12.2009, 5., 7., 8., 14., 18. a 23.01.2010 zúčastnila skúšok a zápočtov na fakulte sa dôvodný. Vyplýva to z „Výpisu výsledkov štúdia“ ţalobkyne zo dňa 21.08.2012, pričom tento záver nespochybnilo ani vyjadrenie vedúceho Katedry regionálnej geografie OaPK Prif UK, prof. RNDr. V. L., CSc., ktorý sa vyjadril, cit.: „neviem, ani si nedovolím podať ţiadne jednoznačné písomné potvrdenie dní fyzickej prítomnosti ţalobkyne na Prif UK“ a ani samotná ţalobkyňa, ktorá musí mať vedomosť, akým spôsobom a kedy prebehli konkrétne zápočty a skúšky, ţiaden relevantný dôkaz, ktorý by tento záver spochybnil, nepredloţila. Povinnosť ţalobkyne navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení pritom explicitne vyplýva z ust. § 196 ods. 6 zákona. Z uvedeného teda vyplynulo, ţe ţalobné dôvody neboli spôsobilé ţalobkyni privodiť úspech v konaní. Treba pritom zdôrazniť, ţe uţ samotné porušenie liečebného reţimu je postačujúcou prekáţkou pre priznanie výplaty nemocenského. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, ţe ţalovaná ako aj prvostupňový správny orgán dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné doklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny právny záver, a preto ţalobu ako nedôvodnú podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. 4 10Sžso/65/2015 III. Vo včas podanom odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu ţalobkyňa namietala, ţe krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, následkom čoho rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalobkyňa trvá na skutočnosti, ţe dátumy uvedené vo výpise výsledkov štúdia vo vzťahu k jej osobe nepreukazujú, ţe uvedené dni sa mala zúčastniť skúšky alebo zápočtu. Tieto dátumy môţu preukazovať nanajvýš len deň, kedy bola známka zapísaná do vysokoškolského indexu alebo do samotného výpisu výsledkov štúdia. Je beţnou praxou na vysokých školách a univerzitách, ţe pri zápisoch výsledkov štúdia do indexu alebo do výkazu nemusí byť študent osobne prítomný - môţe si dať napríklad známku zapísať prostredníctvom iného študenta. V tejto súvislosti poukázala na dva dokumenty nachádzajúce sa v administratívnom spise, ktoré potvrdzujú jej obranu a s ktorými sa súd prvého stupňa vôbec nevysporiadal, resp. sa s nimi vysporiadal absolútne nedostatočne; ide o e-mailovú komunikáciu medzi Ing. M. G., referentom oddelenia odboru nemocenského poistenia ţalovanej a Mgr. E. G., vedúcou študijného oddelenia PriF UK zo dňa 19.06.2013 a vyjadrenie vedúceho katedry regionálnej geografie OaPK PriF UK, prof. RNDr. V. L., CSc. zo dňa 02.09.2013. Tieto dôkazy viac ako dostatočne spochybňujú, ţe ţalobkyňa sa v termínoch 15.12.2009,17.12.2009, 05.01.2010, 07.01.2010, 08.01.2010, 14.01.2010, 18.01.2010 a 23.01.2010 zúčastnila skúšok a zápočtov a plnila si tak študijné povinnosti. Nemoţno bez relevantného vysvetlenia pokladať jeden dôkaz - Výpis výsledkov štúdia - za „viac dôveryhodný“ ako iné dôkazy, ktoré dátumy uvedené vo Výpise výsledkov štúdia priamo spochybňujú; preto nebolo a ani nemohlo byť relevantne zistené, v akých termínoch (a či vôbec) si ţalobkyňa plnila študijné povinností, či teda následkom toho došlo k porušeniu liečebného reţimu a najmä kedy sa tak malo stať. Študijné oddelenie nevedie fyzickú evidenciu účasti študentov na skúškach a táto skutočnosť nemôţe byť na ťarchu ţalobkyne, práve naopak - práve ţalovaná by mala jednoznačne preukázať, ţe k porušeniu liečebného reţimu došlo, kedy a akým spôsobom. Je úlohou správneho orgánu, aby zistil skutkový stav bez dôvodných pochybností a aţ na základe takto zisteného skutkového stavu vydal rozhodnutie. V uvedenom prípade sa tak nestalo, nakoľko dôkazy zabezpečené počas správneho konania si vzájomne rozporovali a nebolo ich moţné relevantne verifikovať. Napriek tomu však došlo k vydaniu rozhodnutia, toto rozhodnutie ako i konanie pred ním však ţalobkyňa povaţuje za nezákonné, pričom s jej 5 10Sžso/65/2015 námietkami a argumentmi sa dostatočne nevysporiadal ani krajský súd, preto ţalobkyňa povaţuje napadnuté rozhodnutia za arbitrárne. Záverom ţalobkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel a rozsudok krajského súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ţe zruší napadnuté rozhodnutie ţalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie a ţalobkyni prizná náhradu trov konania. Ţalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, ţe sa v plnom rozsahu pridrţiava svojho vyjadrenia k ţalobe. K odvolacím námietkam ţalobkyne uviedla, ţe ţalobkyni ako dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzhľadom na splnenie všetkých podmienok nároku na nemocenské za predmetné obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti od 16.11.2009 do 31.01.2010 nemocenské priznala. Následne bolo zistené porušenie liečebného reţimu určeného ošetrujúcim lekárom a jeho preukázanie má za následok vylúčenie nároku poistenca na výplatu nemocenského. Stotoţňuje sa s názorom krajského súdu, ţe ţalobkyňa spochybňujúce dôkazy nepredloţila, hoci tak mohla urobiť bez akýchkoľvek ťaţkostí. Pokiaľ k predmetným zápočtom a skúškam nedošlo v dňoch, ako je uvedené vo Výpise výsledkov štúdia, ţalobkyňa mala uviesť správne dátumy vykonania zápočtov a skúšok, pričom pravdivosť uvedeného by ţalovaná následne mala moţnosť overiť. Ţalobkyňa svoju argumentáciu však postavila len na spochybňujúcich tvrdeniach, nie dôkazoch, preto sa jej konanie javí ako účelové. Počas predmetnej dočasnej pracovnej neschopnosti bola ţalobkyňa študentkou fakulty. Vzhľadom na obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti je moţné dôvodne predpokladať, ţe si v tomto období plnila študijné povinnosti vyplývajúce z harmonogramu zápočtov a skúšok. Ich absolvovanie neznamená len ich vykonanie, ale predovšetkým prípravu vyţadujúcu psychickú záťaţ, ktorá spôsobuje oddialenie obnovy pracovnej schopnosti. Konanie ţalobkyne sa javí ako účelové aj z toho dôvodu, ţe ţalobkyňa v rozpore so všeobecne zauţívanými pravidlami, namiesto toho, aby ospravedlnila svoju účasť na skúškach a zápočtoch predloţením Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a dodrţiavala liečebný reţim určený ošetrujúcim lekárom, vyuţila inštitút povolených vychádzok počas dočasnej pracovnej neschopnosti a v rámci nich sa zúčastnila na skúškach a zápočtoch na vysokej škole. Účel povolenia vychádzok v ţiadnom prípade nespočíva v plnení si študijných povinností. 6 10Sžso/65/2015 Na základe uvedeného preto ţalovaná navrhla, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1, § 246c ods. 1 O.s.p.). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Preto postupom podľa § 220 a § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zmenil tak, ţe podľa § 250j ods. 2 písm.
- c)napadnuté rozhodnutie ţalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov. Podľa § 227 ods. 2 písm.
- e)zákona č. 461/2003 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec, poistenec a poberateľ dávky sú povinní dodrţiavať liečebný reţim určený lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa § 38 zákona, poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného reţimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného reţimu určeného lekárom. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ţalovanej a vrátenia jej veci na ďalšie konáme. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, 7 10Sžso/65/2015 ako aj konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovanej. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie ţalovanej č. 30181-3/2013-BA zo dňa 23.09.2013, ktorým zamietla odvolanie ţalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. 200-006998-CA07/2013, zo dňa 14.03.2013, podľa ktorého ţalobkyňa nemá nárok na výplatu nemocenského v období od 15.12.2009 do 31.01.2010 z dôvodu porušenia liečebného reţimu určeného lekárom v dňoch 15.12.2009, 17.12.2009, 05.01.2010, 07.01.2010, 08.01.2010, 14.01.2010, 18.01.2010 a 23.01.2010. Tu je potrebné uviesť, ţe najvyšší súd rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká uţ bola predmetom konania pred odvolacím súdom a v ktorej rozsudkom sp. zn. 1Sţso/46/2015 zo dňa 27. septembra 2016 iný senát odvolacieho súdu rozhodol tak, ţe rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 8. apríla 2015 č. k. 13S/2015/2013-43 zmenil a rozhodnutia ţalovanej č. 30111-2/2013-BA zo dňa 23. septembra 2013 a č. 30182-3/2013- BA zo dňa 23. septembra 2013 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. S odkazom na ustanovenie § 250ja ods. 7 O.s.p. preto odvolací súd na toto rozhodnutie poukazuje a uvádza text jeho odôvodnenia: „Najvyšší súd sa nestotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovanou. Podstatou odvolania ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia je skutková otázka, či ţalobkyňa porušovala liečebný reţim tým, ţe si mala plniť svoje študijné povinnosti. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, ţe ţalovaná napadnutými rozhodnutiami zamietla odvolanie ţalobkyne proti prvostupňovým rozhodnutiam, ktorými bolo určené, ţe ţalobkyňa nemá nárok na výplatu nemocenského v období od 29.05.2009 do 05.07.2009 a v období od 14.05.2010 do 30.06.2010 z dôvodu porušenia liečebného reţimu určeného lekárom v dňoch 29.05.2009, 01.06.2009, 03.06.2009, 05.06.2009, 12.06.2009, 14.05.2010, 17.05.2010, 27.05.2010, 01.06. 2010, 08.06.2010 a 21.06.2010, a to absolvovaním skúšok a zápočtov na fakulte. 8 10Sžso/65/2015 Potvrdenie dočasnej pracovnej schopnosti bolo ţalobkyni vystavené MUDr. L. H. (ďalej len „ošetrujúci lekár“) z dôvodu akútneho infektu horných dýchacích ciest. Ošetrujúci lekár vo svojom stanovisku k porušovaniu liečebného reţimu zo dňa 11.06.2013 uviedol: „pokiaľ si žalobkyňa počas uvedených PN plnila svoje študijné povinnosti, jednalo sa o porušenie liečebného režimu“. K porušeniu liečebného reţimu sa vyjadril aj posudkový lekár prvostupňového orgánu a rovnako ţalovanej, ktorý skonštatoval, ţe absolvovaním skúšky na fakulte ţalobkyňa nedodrţiavala liečebný reţim a predlţovala neodôvodnene trvanie dočasnej práceneschopnosti. Najvyšší súd v tejto súvislosti povaţuje za potrebné uviesť, ţe liečebný reţim určuje ošetrujúci lekár, ktorý má na základe stanovenej diagnózy určiť, aké povinnosti a obmedzenia pre ţalobkyňu vyplývajú. Z obsahu súdneho ako aj administratívneho spisu však odvolací súd nemá jednoznačne preukázané skutočnosti, ktoré by ţalobkyni upravovali liečebný reţim. Najvyšší súd zastáva názor, ţe porušenie liečebného reţimu môţe ustáliť len ošetrujúci lekár, ktorý ho stanovuje, a nie posudkový lekár. Podobný právny záver bol vyslovený aj v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sţso/3/2015. Ošetrujúci lekár ţalobkyne konštatoval, ţe pokiaľ by ţalobkyňa plnila študijné povinnosti, išlo by o porušenie liečebného reţimu. Toto vyjadrenie však nemoţno povaţovať za dostačujúce. Z uvedeného nevyplýva, či k porušeniu liečebného reţimu ţalobkyňou skutočne došlo alebo nie, nakoľko najvyšší súd nepovaţuje účasť či neúčasť ţalobkyne na skúškach a zápočtoch v konaní za dostatočne preukázanú. Ţalobkyňa namietala, ţe v konaní ţalovaný a krajský súd vychádzali len z výpisu výsledkov štúdia, na základe ktorého konštatovali účasť ţalobkyne na študijných povinnostiach a porušenie liečebného reţimu, pričom nezohľadnili dôkazy predloţené ţalobkyňou, a to e-mailovú komunikácia medzi Ing. M. G., referentom oddelenia odboru nemocenského poistenia ţalovanej a Mgr. E. G., vedúcou študijného oddelenia PriF UK zo dňa 19.06.2013 a vyjadrenie vedúceho katedry regionálnej geografie OaPK PriF UK, prof. RNDr. V. L., CSc. zo dňa 02.09.2013, z ktorých vyplýva, ţe študijné oddelenie fyzickú účasť študentov na skúškach neeviduje, a toto je v kompetencii jednotlivých vyučujúcich. Termíny skúšok by bolo moţné identifikovať podľa dátumu zápisu výsledkov, ale tie nie vţdy vyţadujú fyzickú prítomnosť študentov. Niektorí skúšajúci zapisujú výsledky písomných 9 10Sžso/65/2015 skúšok po ich opravení, teda nie v deň ich konania, niektorí zapisujú výsledky po ich nahromadení k jednému dátumu. Z uvedeného najvyššiemu súdu vyplýva, ţe v prejednávanej veci nebol jednoznačne ustálený skutkový stav. Krajský súd sa týmito dôkazmi nezaoberal, avšak v svojom rozsudku konštatoval, ţe ţalobkyňa na podporu tvrdenia, ţe dátumy zapísané vo výpise výsledkov štúdia sa nezhodujú s dátumami, kedy boli predmety skutočne absolvované, nepredloţila ţiadny dôkaz. Ţalobkyňa má za to, ţe skutočnosť, ţe nie je moţné preukázať, kedy sa študent zúčastnil akej skúšky, jej nemôţe byť na ťarchu, s čím sa najvyšší súd stotoţňuje. Ţalovaná má povinnosť vydať rozhodnutie na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti (viď najmä zásada materiálnej pravdy v zmysle § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. vyjadrená spojením „povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci“). V uvedenom prípade má byť bez pochybností preukázané, či došlo k porušeniu liečebného reţimu a kedy presne, teda kedy ţalobkyňa konkrétne vykonala skúšky a akou formou a či ide v danom prípade o porušenie liečebného reţimu alebo nie. Záver ţalovanej ako aj krajského súdu o porušení liečebného reţimu len na základe výpisu výsledkov štúdia vo svetle vyššie uvedených záverov neobstojí. V zmysle § 250j ods. 2 písm.
- c)O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach ţaloby dospel k záveru, ţe zistenie skutkového stavu veci je nedostačujúce na posúdenie veci. Pre tieto účely súd posudzuje predovšetkým, či správny orgán vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, či boli jednotlivé dôkazy vykonané spôsobom, ktorý je v súlade s platným právom, a či závery, ku ktorým správny orgán dospel, majú vo vykonaných dôkazoch oporu.“ Najvyšší súd tak vyhodnotil odvolací dôvod týkajúci sa neúplne zisteného skutkového stavu za relevantný. Ustálil, ţe ţalovaná rozhodla na základe skutkového stavu, ktorého zistenie je nedostačujúce na posúdenie veci a tak zaloţila zrušovací dôvod zakotvený v ustanovení § 250j ods. 2 písm.
- c)O.s.p. s tým, ţe krajský súd pochybil, ak rozhodnutie ţalovanej zaťaţené vadou v zmysle uvedeného nezrušil. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1a 2 O.s.p. v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe úspešnej ţalobkyni priznal ich náhradu. Ţalobkyni vznikli trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej sluţby v roku 2014 10 10Sžso/65/2015 po 61,84 € (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní 17.12.2014) + 2x paušálna náhrada po 8,04 €, l úkon právnej sluţby v roku 2015 – podanie odvolania 64,53 € + paušálna náhrada 8,39 €, a v súvislosti s účasťou na pojednávaní pred krajským súdom náhrada za stratu času za 6 polhodín po13,40 €, t. j. 80,40 € a náhrada cestovných nákladov za cestu osobným autom z Nitry do Trenčína a späť celkovo v sume 49,67 € podľa predloţeného vyúčtovania. Účelne vynaloţené trovy ţalobkyne tak predstavujú spolu 342,75 €; túto sumu je ţalovaná povinná zaplatiť na účet jej advokáta (§ 149 ods. 1 O.s.p.). S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. októbra 2016 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková