1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu ţalobcov, ktorou sa títo domáhali preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. OU-PO-OVBP2- 2014/29031/80168/ŠSS-Ka zo dňa 29.09.2014. Rozhodnutím ţalovaného bolo zamietnuté odvolanie ţalobcov a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým rozhodol o dodatočnom povolení stavby „Garáţ pre automobily – veterány“ v prospech stavebníkov Ing. J. K. a jeho manţelky PhDr. Ľ. K..
názoru krajského súdu z obsahu rozhodnutia ţalovaného, ako aj prvostupňového stavebného orgánu a z obsahu administratívneho spisu nepochybne vyplýva, ţe obidve rozhodnutia boli vydané v súlade so stavebným zákonom, ako aj správnym poriadkom, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom v rozhodnutiach boli uvedené konkrétne dôvody, na základe ktorých bolo rozhodnuté o dodatočnom povolení stavby „Garáţ pre automobily – veterány“ na ulici P., k. ú. P.
4 stavebného zákona. Mal za to, ţe prvostupňový správny orgán sa v plnom rozsahu riadil v konaní o dodatočnom povolení stavby okrem ustanovenia § 88a stavebného zákona aj ustanoveniami § 58 aţ 66 stavebného zákona,
ktorých postupoval a výsledkom konania bolo rozhodnutie o dodatočnom povolení predmetnej stavby. Krajský súd ďalej vyslovil názor, ţe z hľadiska riešenia predbeţnej otázky v stavebnom konaní, ktorá bola dôvodom prerušenia stavebného konania takisto postupoval stavebný orgán v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku.
názoru krajského súdu sa so všetkými námietkami podávanými ţalobcami v 1/ a 2/ rade v odvolaní a podaných počas konania ţalovaný vysporiadal. Ohľadom postupu ţalobcov v 1/ a 2/ rade krajský súd ustálil, ţe títo sa riešením spornej otázky vlastníckeho práva, ktoré im
ich subjektívneho názoru k parcele C KN 6474 a C KN 6475 k. ú. P. patrí, domáhali bezvýsledne v konaniach pred súdom, ako aj pred správnym orgánom na úseku katastra.
krajského súdu neobstoja ani námietky ţalobcov 3 10Sžo/303/2015 v 1/ a 2/ rade, ţe určenia vlastníckeho práva sa aj v tomto období domáhajú podaním určovacej ţaloby na príslušný okresný súd, pretoţe správne orgány konštatovali, ţe s poukazom na ustanovenie § 70 ods. 2 katastrálneho zákona jednoznačne vlastnícke právo preukázali stavebníci Ing. J. K. a jeho manţelka PhDr. Ľ. K. LV č. X. k. ú. P. a toto vlastnícke právo nebolo ţiadnym hodnoverným listinným dôkazom spochybnené. Poznamenal, ţe snaha ţalobcov v 1/ a 2/ rade domôcť sa priznania vlastníckeho práva k sporným pozemkom KN C 6474 a KN C 6475 k. ú. P. doposiaľ nebola preukázaná ako správna. Zdôraznil, ţe pokiaľ sa ţalobcovia v 1/ a 2/ rade domáhajú určenia vlastníckeho práva ţalobou na súde, aţ rozhodnutím príslušného súdu bude v konečnom dôsledku preukázané, či nárok na vlastníctvo k uvedeným sporným pozemkom C KN 6474 a C KN 6475 ţalobcovia v 1/ a 2/ rade reálne v skutočnosti majú, avšak dovtedy platí stav, ktorý bol v tomto stavebnom konaní právne preukázaný. Táto skutočnosť však momentálne na stavebné konanie o dodatočnom povolení stavby „Garáţ pre automobily – veterány“, k. ú. P., P.P. nemá ţiadny vplyv. Čo sa týka ţalobných námietok ţalobcov v 1/ a 2/ rade, dospel krajský súd k jednoznačnému záveru, a to, ţe s týmito námietkami sa stavebné orgány v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia vysporiadali. Krajský súd vyslovil názor, ţe správnym orgánom na úseku katastra nie je zákonom zverená právomoc rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahoch, do oblasti ktorej patrí aj určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam (pozemkom C KN 6474 a 6475), ktorého určenia vlastníckeho práva sa domáhajú ţalobcovia v 1/ a 2/ rade. Správny orgán v ţiadnom prípade nemohol vyhovieť predmetnému návrhu ţalobcov na opravu chyby pre nedostatok právomoci, pretoţe inak by zasiahol do nerušeného a dobromyseľného nadobudnutého vlastníckeho práva stavebníkov konania Ing. J. K. a jeho manţelky PhDr. Ľ. K.. V konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte môţe iba správny orgán zosúladiť stav evidovaný v katastri s listinnými dôkazmi predloţenými na zápis, ktoré definujú platný právny stav. Preto sa súd stotoţnil s názorom stavebného úradu a následne odvolacieho orgánu, ktorý jednoznačne konštatoval, ţe samotné rozhodnutie a samotné konanie o oprave chyby nemôţe byť dôvodom na prerušenie stavebného konania o dodatočnom povolení stavby, ktorá je predmetom dodatočného povolenia garáţe pre automobily - veterány. Krajský súd mal za to, ţe správne orgány v tomto prípade sú povinné rešpektovať listiny, ktoré uţ sú 4 10Sžo/303/2015 zapísané v KN, následne právne zmeny, dobromyseľnosť nadobúdateľov, ako aj princíp právnej istoty. Tak tomu bolo aj v predmetnom stavebnom konaní, kedy stavebný orgán tak prvého stupňa, ako aj ţalovaný museli jednoznačne akceptovať uţ zapísané vzťahy na základe listu vlastníctva č. X. k. ú. P. v prospech stavebníkov Ing. J. K. a jeho manţelky. Vo vzťahu k námietke ţalobcov ohľadom prerušenia stavebného konania v predmetnej veci krajský súd uviedol, ţe ani otázkou zápisu vlastníckeho práva, ani opravy chyby v katastrálnom operáte, avšak ani reštitučným nárokom, ktorý uvádzajú ţalobcovia v ţalobe, nie je stavebný úrad ani ţalovaný v predmetnej veci obmedzený, pretoţe stavebníci jednoznačne preukázali vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam KN C 6474 a 6475 k. ú. P.. Predbeţná otázka, ktorá bola riešená v rámci stavebného konania o dodatočnom povolení stavby garáţe
názoru súdu bola zo strany stavebných orgánov posúdená a v tomto smere dôvod na prerušenie samotného konania na základe namietaných skutočností ohľadom opravy chyby v katastrálnom operáte nebolo účelné zo strany stavebných orgánov, a preto bola táto predbeţná otázka vyriešená. Námietku podávanú ţalobcami v tomto rozsahu povaţoval súd prvého stupňa za bezdôvodnú a neopodstatnenú.
názoru krajského súdu v ţiadnom prípade nebol porušený ani článok 20 ods. 1 Ústavy SR, teda nebolo preukázané porušenie vlastníckeho práva vlastníkov. Pokiaľ ţalobcovia v ţalobe namietajú tú skutočnosť, ţe nebudú mať prístupovú cestu cez sporný pozemok, krajský súd uviedol, ţe
listinných dôkazov, ktoré boli v konaní predloţené, ako aj
vyjadrenia ţalobkyne v 2/ rade a jej právnej zástupkyne na pojednávaní jednoznačne vyplýva, ţe právo prechodu, resp. prístupovú cestu po parcele 6474, resp. 6475 k. ú. P. nikdy ţalobcovia v 1/ a 2/ rade nemali. Túto skutočnosť potvrdila ţalobkyňa v 2/ rade na pojednávaní pred krajským súdom. Prístupovú cestu práve opačne na základe zistení stavebného úradu na mieste samom a to prvostupňového, ako aj ţalovaného bolo preukázané, ţe majú ţalobcovia v 1/ a 2/ rade a vyuţívajú prístup k svojmu pozemku a rodinnému domu pare. C KN 6461 z príslušnej miestnej komunikácie, ako aj cez parcelu 6458 k. ú. P.. Krajský súd vychádzal pri svojom závere jednoznačne z obsahu administratívneho spisu predloţeného ţalovaným, ako aj z rozhodnutí správnych orgánov a vyjadrení ţalobcov v 1/ a 2/ rade, účastníkov konania, ako aj ich právnych zástupcov. Z uvedených skutočností 5 10Sžo/303/2015 mal súd jednoznačne preukázané, ţe postup správnych orgánov v danom konaní bol v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona. Na základe správne zisteného skutkového stavu veci a správneho postupu správnych orgánov po zistení potrebných skutočností súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie - dodatočné povolenie stavby - „Garáţe pre automobily – veterány“ na ulici P.
4 stavebného zákona bolo vydané správne a v súlade s ustanoveniami stavebného zákona. V stavebnom konaní sa dokonca stavebné orgány zaoberali aj skutočnosťami obsiahnutými v § 47 stavebného zákona, aj ustanovením § 6 ods. 1 a 4 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Na základe uvedeného krajský súd ţalobu ţalobcov zamietol ako nedôvodnú
1 O.s.p. Rozsudok krajského súdu napadli ţalobcovia včas podaným odvolaním, v ktorom navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe postupom
ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie alebo o odvolaní rozhodne spôsobom
ust. § 221 O.s.p. tak, ţe ţalobe vyhovie v celom rozsahu a zruší rozhodnutie ţalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa. Odvolanie podali z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm.
čl. 20 ods. 1 Ústavy 6 10Sžo/303/2015 Slovenskej republiky,
názoru ţalobcov moţné dospieť k záveru, ţe ţalovaný správny orgán nepredloţil krajskému súdu „kompletný spisový materiál k rozhodnutiu o odvolaní“. K tomuto spisovému materiálu nebol pripojený kompletný administratívny spis ţalovaného, ale ani rozhodujúce listiny, z ktorých by bolo moţné posúdiť opodstatnenosť ţalobcami podaného opravného prostriedku. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe vychádzal z podkladov pripojených v administratívnom spise, avšak 7 10Sžo/303/2015 v súdnom spise sa príslušný administratívny spis ţalovaného nenachádzal kompletný a ţurnalizovaný tak, ako to má na mysli právny predpis. Ţalobcovia sa domnievajú, ţe súd prvého stupňa, tým ţe len prevzal právny názor odporcu prezentovaný v napadnutom rozhodnutí a nepreskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu v súlade s ustanoveniami piatej časti O.s.p., spôsobil pochybnosť o zákonnosti a vecnej správnosti jeho rozhodnutia. Domnievali sa preto, ţe správne orgány, rozhodujúce v predmetnej veci na základe zisteného skutkového stavu, dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci pri vydávaní správnych rozhodnutí, ako aj pri vydávaní napadnutého rozhodnutia. Nesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi a v neposlednom rade aj konajúcim krajským súdom videli v tom, ţe ţalovaný správny orgán ako aj prvostupňový správny orgán a prvostupňový súd sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo neriadili príslušnými právnymi predpismi a to najmä ust. § 3 ods. 2, 3 a 4 ust. § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a príslušnými ustanoveniami zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov. Navrhli preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe postupom
ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie alebo o odvolaní rozhodne spôsobom
ust. § 221 O.s.p. tak, ţe ţalobe vyhovie v celom rozsahu a zruší rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcov vyjadril v podaní zo dňa 08.09.2015, v ktorom uviedol, ţe nemá ţiadne námietky proti odvolaním napadnutému rozsudku krajského súdu a plne sa stotoţňuje s jeho výrokovou časťou a jeho odôvodnením. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Pribratý účastníci konania v 1/ a 2/ rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu ako vecné správny, v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Odvolacie námietky ţalobcov povaţovali za nedôvodné v celom rozsahu, prvostupňový súd úplne a správne zistil skutkový stav, pouţil správnu aplikáciu príslušnej 8 10Sžo/303/2015 hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav a svoje rozhodnutie náleţité odôvodnil v súlade s ustanoveniami procesného práva. Zdôraznili, ţe ţalobcovia, ktorí veľmi dobre vedia o neopodstatnenosti svojich tvrdení, napriek tomu nekonečnými námietkami a neochotou prijať preukázaný právny stav, obťaţujú súdy, orgány štátnej správy a najmä účastníkov ako stavebníkov a vlastníkov pozemku, ktorí uţ od roku 2009 nemôţu pre správanie ţalobcov realizovať stavbu garáţe na svojom pozemku KN-C 6474, toho času s parc. č. KN-C 6474/1. Ostatné odvolacie dôvody povaţovali za neopodstatnené, nelogické, a preto sa k nim bliţšie nevyjadrovali, nakoľko sa stotoţnili s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcov nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích dôvodov postupom
1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.10.2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či ţalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu,
procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom prepísané náleţitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 9 10Sžo/303/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Je nutné zdôrazniť, ţe
ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sţo 84/2007, sp. zn. 6Sţo 98/2008, sp. zn. 1Sţo 33/2008, sp. zn. 2Sţo 5/2009 či sp. zn. 8Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 10 10Sžo/303/2015 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody). Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorým bolo vydané dodatočné povolenie stavby „Garáţ pre automobily – veterány“ v prospech účastníkov konania v 1/ a 2/ rade. Ţalobcovia, ktorí sa uvedeným rozhodnutím ţalovaného cítili ukrátení na svojich právach, sa ochrany svojich práv domáhali ţalobou zo dňa 25.11.2015 s tým, ţe táto bola napadnutým rozhodnutím krajského súdu zamietnutá, a tak voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa podali odvolanie. Vo vzťahu k odvolacej námietke ţalobcov o neúplnosti a nekompletnosti administratívneho spisu ţalovaného odvolací súd musí konštatovať, ţe tento obsahuje listiny, na ktoré vo svojom odôvodnení poukazuje tak ţalovaný správny orgán ako aj súd prvého stupňa s tým, ţe jednotlivé písomnosti sú riadne označené číslom listu a v spise sú zoradené
poradia. Súčasťou administratívneho spisu ţalovaného správneho orgánu sú aj originálne doklady o doručení jednotlivých rozhodnutí a iných písomností ţalovaného. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd námietku ţalobcov za námietku nemajúcu vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. K námietke ţalobcov týkajúcej sa skutočnosti, ţe krajský súd neprihliadal na dôkazy nimi uvádzané v konaní odvolací súd uvádza, ţe túto námietku nemoţno povaţovať za dôvodnú, pretoţe odvolací súd má za preukázané, ţe celá vec bola prešetrená riadne a skutkový stav bol podrobne zistený, o čom svedčí obsah administratívneho spisu. V súdnom konaní bolo obsahom administratívneho spisu preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia s tým, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcov. Odvolací súd konštatuje, ţe krajský súd v konaní postupoval v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30.09.2010, v zmysle ktorého: 11 10Sžo/303/2015 „Dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2 Občiansky súdny poriadok). Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti
Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní.“ V súvislosti s námietkou ţalobcov o konformnosti výkladu vlastníctva k spornému pozemku
čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky odvolací súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. „Orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pri tom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11.10.2007). 12 10Sžo/303/2015 „Výkon spravodlivosti v právnom štáte musí dbať o procesnú čistotu (ustanovený postup) a dodržiavanie zákonných a ústavných pravidiel, pričom za ústavne konformné možno považovať len také rozhodnutie, ktorého výrok a odôvodnenie sú zavŕšením ústavne súladného postupu.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/08 z 26.02.2009). Vzhľadom na uvedené, dospel odvolací súd k záveru, ţe námietka ţalobcov vo vzťahu ku konformnosti výkladu vlastníckeho práva k spornému pozemku v zmysle ustanovenia čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nie je dôvodná. Odvolací súd má za to, ţe text odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu obsahuje v uvedenej otázke jasné a výstiţné zdôvodnenie toho, prečo
názoru súdu prvého stupňa nedošlo k porušeniu článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na dôvaţok odvolací súd uvádza, ţe krajský súd jednoznačne označil, ţe nebolo preukázané porušenie vlastníckeho právo stavebníkov, ktorých vlastnícke právo bolo v konaní preukázané LV č. X. a toto nebolo ţiadnym spôsobom v konaní spochybnené, zatiaľ čo ţalobcovia svoje domnelé vlastnícke právo povyšovali nad vlastnícke právo stavebníkov. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd za nepravdivú argumentáciu ţalobcov o tom, ţe z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu nie je zrejmé, o právach ktorých vlastníkov súd rozhodol vo vzťahu k porušeniu čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V otázke právoplatnosti LV č. X., ktorú ţalobcovia v odvolaní namietali, odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 1Sţo/93/2009 z 05.11.2009, 1Sţo/80/2007 z 26.02.2008, 8Sţo/158/2009 z 10.06.2010, 10Sţr/57/2011 z 28.03.2012, 1Sţr/101/2011 z 17.01.2012, 1Sţr/43/2013 z 13.05.2014 a pod.), z ktorej jednoznačne vyplýva, ţe konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte má bezpochybne nesporový charakter s tým, ţe oprava chýb v katastrálnom operáte predstavuje špecifický právny inštitút, cieľom a účelom ktorého je zabezpečiť súlad medzi skutkovým a právnym stavom, a tým zabezpečiť aj právnu istotu a zákonnosť. Predmetom konania o oprave chyby preto nemôţe byť skúmanie vlastníctva, ak je otázka vlastníctva sporná a nemoţno rozhodnúť o tom, komu svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní totiţ nenahrádza a ani nemôţe nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Spor o týchto otázkach je len v právomoci súdu v riadnom sporovom konaní. Správnemu orgánu na úseku katastra totiţ nie je zákonom zverená právomoc rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahoch. 13 10Sžo/303/2015 Je teda zrejmé, ţe opravou údajov katastra
ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona nemoţno riešiť spor o vlastníctvo. Rozhodnutie vydané
tohto ustanovenia nemá hmotnoprávne, ale len evidenčné účinky, samo o sebe nerieši konečným spôsobom otázku, kto je vlastníkom nehnuteľnosti. Všetky údaje o právnych vzťahoch k nehnuteľnosti zapísané v katastri, nemoţno odstrániť postupom
Právnym prostriedkom k dosiahnutiu zmeny zápisov v katastri nehnuteľnosti tak, aby zápisy zodpovedali právnemu stavu, je určovacia ţaloba
c) O.s.p.. Z uvedeného vyplýva, ţe zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti je moţné dosiahnuť len určovacou ţalobou,
c) O.s.p. z dôvodu, ţe rozhodovanie o otázkach týkajúcich sa vlastníctva, vlastníckych sporov k nehnuteľnostiam, ako aj určovanie, či právo alebo právny vzťah je alebo nie je, resp. vyslovenie platnosti verejných a iných listín nepatri správnemu orgánu, ale patrí do právomoci súdu. Správa katastra by prekročila svoju právomoc, ak by rozhodla o spore, ktorý patrí do právomoci súdu
1 O.s.p. Na základe uvedeného nemal odvolací súd pochýb o nedôvodnosti vyššie uvedenej námietky ţalobcov. Námietku ţalobcov,
ktorých stavebné konanie uţ od začiatku vykazuje znaky špekulatívnosti vyhodnotil odvolací súd sa irelevantnú. Pochybnosti ţalobcov o správnosti priebehu stavebného konania vyvolané len ich subjektívnym presvedčením a pocitmi nezakladajú dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Námietku ţalobcov preto odvolací súd nepovaţoval za dôvodnú. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmajúc napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako i obsah súdneho a administratívneho spisu v rozsahu odvolania, ktorým ţalobcovia namietali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia konštatuje, ţe argumentácia ţalobcov nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých krajský súd zamietol ich ţalobu. Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku podrobným spôsobom vysporiadal so ţalobnými námietkami, a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. 14 10Sžo/303/2015 Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i
názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu správnym orgánom a správne právne posúdené. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a práv ţalobcov, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Záverom povaţoval odvolací súd za potrebné vyjadriť sa k argumentácii ţalobcov o tom, ţe rozhodnutím o umiestnení stavby im malo byť znemoţnené realizovať výstavbu jedinej moţnej prístupovej cesty k parcele č. 6460 v k. ú. P., a tým aj k rodinnému domu stajacemu na parcele KN C č. 6461 vo vlastníctve ţalobcov. Túto argumentáciu ţalobcov nemohol odvolací súd vyhodnotiť ako pravdivú, nakoľko má za preukázané, ţe ţalobcovia majú v súčasnosti zabezpečený prístup k rodinnému domu na parcele KN C č. 6461 v k. ú. P. z miestnej komunikácie parc. č. KN C 9487/4 v k. ú. P. po pozemkoch parc. č. KN C 6458 a KN C 6460 s tým, ţe po týchto pozemkoch majú moţnosť pripojiť sa aj na inţinierske siete. Skutočnosť, ţe ţalobcom takáto prístupová cesta nevyhovuje, resp. ţe vybudovanie prístupovej cesty a pripojenia na inţinierske cesty by im cez pozemok účastníkov konania v 1/a 2/ rade vyhovovalo viac, nemôţe viesť k zasahovaniu do výkonu vlastníckeho práva vlastníkov pozemku. Po preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, ţe s námietkami ţalobcov sa súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú ţiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde, a preto námietky uvedené v odvolaniach vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok krajského súdu ako vecne správny
1 a 2 O.s.p. potvrdil. 15 10Sžo/303/2015 O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcom vzhľadom na ich neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ţalovanému zákon priznanie trov konania neumoţňuje. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní
predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. októbra 2016 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.