ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 404/2011 Z.z.“) rozhodol o zaistení sťaţovateľa (v prvostupňovom konaní ţalobca) na účel výkonu administratívneho vyhostenia (rozhodnutie č. PPZ-HCP-PO8-ZVC-6-2012/2016-AV z 20.06.2016 – ďalej len „rozhodnutie o vyhostení“) tak, ţe zaistil sťaţovateľa so stanovením dĺţky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 15.12.2016 a umiestnil ho do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej na účely rozsudku len „ÚPZC Sečovce“). 2. Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, ţe sťaţovateľ bol rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO8-ZVC-6-013/2016 zo dňa 20.6.2016 zaistený
1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov na účel administratívneho vyhostenia. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. 9Sa/2016-26 zo dňa 19.07.2016 zrušil rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nariadil, aby účastník konania bol bezodkladne prepustený zo zaistenia. Na základe uvedeného rozsudku správny orgán vykonal šetrenie v mieste trvalého pobytu manţelky účastníka konania a zistil, ţe účastník konania má zabezpečené ubytovanie u svojej svokry K. B.. nar. X., ktorá je vlastníkom rodinného domu na adrese R.. V súčasnosti poberá vdovský dôchodok 216.- eur a sociálne dávky vo výške 67.- eur. Iný príjem nemá. Na uvedenej adrese majú trvalý pobyt jej syn T. B., nar. X. a dcéry S. B., nar. X. a E. B. B., nar. X. - manţelka účastníka konania. 3.
zistení správneho orgánu účastníkovi konania počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky poskytne ubytovanie bezplatne matka manţelky vo svojom dome. Po odpočítaní sumy za ubytovanie 30,- eur a vreckového 7,- eur je potrebná suma na deň pobytu pre účastníka konania 19,- eur, čo mesačne predstavuje sumu 570.- eur. Manţelka účastníka konania deklarovala príjem vo výške okolo 330,- eur mesačne a úspory v hotovosti vo výške 400.- eur. 3 10Szak/14/2016 Správny orgán po posúdení týchto skutočností dospel k záveru, ţe výška príjmu manţelky a výška jej úspor nie sú postačujúce na to, aby manţelka, ako blízka osoba účastníka konania, bola schopná finančne zabezpečiť účastníka konania v prípade uloţenia povinnosti
1 zákona o pobyte cudzincov vo výške uvedenej v § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov a zároveň zabezpečiť aj svoje ţivotné potreby. Vzhľadom na skutočnosť, ţe účastník konania je bez príjmu a nemá ţiadne finančné prostriedky a skutočnosť, ţe príjem manţelky účastníka konania nepokrýva zákonom stanovenú výšku sumy finančných prostriedkov na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky správny orgán konštatoval, ţe s poukázaním na § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov- nemôţe účastníkovi konania uloţiť povinnosť
1. Pri svojom závere vzal správne orgán do úvahy aj skutočnosť, ţe účastník konania
svojich tvrdení uvedených do zápisnice nemá na území Slovenskej zabezpečené zdravotné poistenie ani poistenú úhradu liečebných nákladov na území Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností správny orgán dospel k záveru, ţe nie je moţné uloţiť povinnosť
1 písm.
2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov správny orgán uviedol, ţe v prípadoch zistenia neoprávneného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny v prvom rade chráni verejný záujem tým, ţe začne konanie o administratívnom vyhostení, ak z dokazovania počas konania o administratívnom vyhostení vyplynie skutočnosť, ţe existujú dôvody na nevyhostenie, konanie zastaví. Následne potom môţe prijať ţiadosť o udelenie tolerovaného pobytu. V prípade účastníka 4 10Szak/14/2016 konania, keď je vydané vykonateľné rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení nie je moţné prijať ţiadosť o udelenie tolerovaného pobytu, pretoţe je moţné vyriešiť jeho neoprávnený pobyt výkonom rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Po zohľadnení všetkých skutočností správny orgán dospel k záveru, ţe zaistením účastníka konania na účel výkonu trestu vyhostenia nebude neprimeraným spôsobom zasiahnuté do jeho základných práv a slobôd garantovaných v
článku 8 Dohovoru, nakoľko je tento zásah v súlade so zákonom o pobyte cudzincov. II. Konanie na krajskom súde 5. Sťaţovateľ podal proti rozhodnutiu o zaistení na Krajský súd v Košiciach správnu ţalobu vo veci zaistenia
Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) s nasledujúcimi ţalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.): - napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a konanie pred jeho vydaním trpí vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia - zaistenie je nezákonné a v rozpore s čl. 8 Dohovoru, pretoţe nerešpektuje jeho právo na zachovanie rodinného ţivota, sťaţovateľ má na území SR manţelku, slovenskú štátnu občianku, poukázal na rozhodovaciu prax ESLP, v zmysle ktorej Dohovor síce nezaručuje právo cudzinca vstúpiť alebo usadiť sa na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, avšak vyhostenie osoby z krajiny, v ktorej ţijú blízki členovia jeho rodiny, môţe predstavovať porušenie práva na rešpektovanie rodinného ţivota v zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru (napr. Moustaquim v. Belgicko, rozsudok ESLP z
sťaţovateľa výsledok konania o udelenie tolerovaného pobytu mohol mať zásadný význam pre postavenie sťaţovateľa na území SR s ohľadom na oprávnenosť jeho pobytu, čo by neumoţňovalo ţalovanému rozhodnúť o jeho zaistení 6. Krajský súd v Košiciach v konaní
ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní ţaloby (§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, ţe jej nebolo moţné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov.
1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia však nie je podmienkou pre zaistenie cudzinca. Správny orgán však zistil, ţe sťaţovateľ na nemá dostatok finančných prostriedkov na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území SR (§ 1 ods. 1, 2 vyhlášky č. 499/2011 Z.z.), pretoţe nemá ţiaden príjem a celý jeho doterajší pobyt na Slovensku bol zabezpečený iba z príjmu jeho manţelky a prípadne svokry, ktorý však nie je postačujúci na pokrytie nákladov stanovených v označenej vyhláške a zároveň aj pokrytie vlastných nákladov na bývanie, stravovanie a iných nevyhnutných nákladov. Z tohto pohľadu preto súd vyhodnotil skutkový záver správneho orgánu o nedostatku finančných prostriedkov u sťaţovateľa za správny. Za týchto okolností je preto opodstatnený záver správneho orgánu, ţe neboli splnené zákonné podmienky pre uloţeniu iných, miernejších donucovacích opatrení, ako alternatíva k zaisteniu ţalobcu. 9. Vo vzťahu k námietke sťaţovateľa, ţe ţalovaný porušil jeho práva, pretoţe bol opakovane odmietnutý so ţiadosťami o udelenie tolerovaného pobytu a správny orgán nerešpektoval ani jeho ţiadosť zo dňa 04.08.2016 krajský súd uviedol, ţe táto námietka nie je opodstatnená a správny orgán pri posudzovaní jednotlivých ţiadostí sťaţovateľa o udelenie tolerovaného pobytu nepochybil. Sťaţovateľ sa v čase konania o udelení azylu informoval na moţnosť udelenia tolerovaného pobytu, s tým, ţe bol poučený o moţnostiach jeho udelenia ako aj o postupe a potrebných dokladoch. Neskôr sa dostavil, aby podal ţiadosť o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky (
2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov) z dôvodu rešpektovania jeho súkromného a rodinného ţivota, v tom čase však bol v konaní o administratívnom vyhostení a preto jeho ţiadosť nebola prijatá. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, ţe sťaţovateľ ţiadal o udelenie tolerovaného pobytu dňa 04.08.2016 a to v čase začatia konania o jeho zaistenie, a takáto ţiadosť nie je uvedená ani v zápisnici zo dňa PPZ-HCP-P08-ZVC-6-046/2016 zo dňa 04.08.2016. V zápisnici o vyjadrení zo dňa 04.08.2016 č. PPZ-HCP-P08-ZVC-6-047/2016, vo vyjadrení manţelky ţalobcu E. B. B. je zachytené, ţe
informácií od právničky jej manţel má nárok na 7 10Szak/14/2016 tolerovaný pobyt na dobu šesť mesiacov, za účelom vybavenia potrebných dokladov na ambasáde Alţírska vo Viedni, takúto informáciu však nemoţno povaţovať za ţiadosť sťaţovateľa o udelenie tolerovaného pobytu. III. Konanie na kasačnom súde A) 10. Proti rozsudku krajského súdu sťaţovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťaţnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm.
sťaţovateľa zaistenie je nezákonné a v rozpore s čl. 8 Dohovoru, pretoţe nerešpektuje jeho právo na zachovanie rodinného ţivota. Ţalovaný napadnuté rozhodnutie zakladá iba na dôvodoch poukazujúcich na súlad príslušného rozhodnutia so zákonom o pobyte cudzincov, pričom napadnuté rozhodnutie ţalovaného je v rozpore s čl. 8 ods. 2 Dohovoru, keďţe predmetný zásah do práva sťaţovateľa na zachovanie rodinného ţivota, nie je v súlade s podmienkami vyplývajúcimi z odseku 2 čl. 8 Dohovoru, ktorým je Slovenská republika viazaná a má prednosť pred ustanoveniami zákona o pobyte cudzincov, napadnuté rozhodnutie ţalovaného o zaistení nerešpektuje, - nesprávne právne posúdil zásadu primeranosti, keď krajský súd
sťaţovateľa nesprávne konštatoval, ţe napadnuté rozhodnutie rešpektuje zásadu primeranosti medzi naliehavosťou sledovaného legitímneho cieľa a intenzitou, povahou a dôsledkami zásahu do práva sťaţovateľa na rodinný ţivot, - nesprávne právne posúdil otázku možnosti uloženia miernejších donucovacích opatrení v zmysle § 89 zákona o pobyte cudzincov – sťaţovateľ poukázal na to, ţe v konaní jasne a dostatočne preukázal, ţe jeho manţelka, ktorá je zamestnaná so stabilným mesačným príjmom, má zabezpečené ubytovanie u svojej matky, je spolu s jej rodinou ochotná 8 10Szak/14/2016 a schopná zabezpečiť mu úhradu nákladov na bývanie a stravu v zmysle § 89 zákona o pobyte cudzincov, tak ako ich uhrádzala aj doposiaľ, - nesprávne vyhodnotil námietku sťažovateľa vo vzťahu k právnemu názoru žalovaného o nemoţnosti prijatia ţiadosti o udelenie tolerovaného pobytu pre vydanie vykonateľného rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. Sťaţovateľ dňa 10.10.2016 doplnil dôkazy v konaní o kasačnej sťaţnosti o uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Sa/6/2016-31 zo dňa 29.9.2016, ktorým bol priznaný odkladný účinok správnej ţalobe zo dňa 14.09.2016, ktorou sa sťaţovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície č. PPZ-HCP- PO2-166-002/2016 zo dňa 28.07.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie vydané Oddelením cudzineckej polície PZ Prešov č. PPZ- HCP-PO6-ZVC-6-012/2016 zo dňa 20.06.2016 o administratívnom vyhostení sťaţovateľa z územia Slovenskej republiky. Sťaţovateľ poukázal na to, ţe limitom zaistenia je naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie o vyhostení musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. S poukazom na predloţený dôkaz, vyjadril presvedčenie, ţe jeho zaistenie je neúčelné a neefektívne, pretoţe krajský súd priznal správnej ţalobe sťaţovateľa vo veci jeho vyhostenia odkladný účinok a jeho vyhostenie je neprípustné po dobu prebiehajúceho súdneho konania vo veci vyhostenia. Navrhol, aby kasačný súd rozhodol tak, ţe rozsudok krajského súdu mení tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušuje a vec vracia ţalovanému na ďalšie konanie. B) 12. Ţalovaný sa v podaní z 03.10.2016 vyjadril tak, ţe navrhol, aby Najvyšší súd kasačnú sťaţnosť
zamietol, - zopakoval argumenty, pre ktoré povaţuje napadnuté rozhodnutie za zákonné a rozhodnutie krajského súdu s za správne - v ostatných častiach ţalovaný odkázal na svoje predchádzajúce písomné a ústne vyjadrenia v konaní pred krajským súdom. IV. 9 10Szak/14/2016 Právny názor Najvyššieho súdu 13. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) postupom
1 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe kasačnú sťaţnosť proti právoplatnému rozsudku je potrebné zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 02.11.2016 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).
1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby moţno predpokladať, ţe štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemoţno jeho totoţnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt
tohto zákona alebo ak mu hrozí uloţenie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
4 veta prvá zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môţe byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.
1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môţe štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uloţiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zloţiť peňaţnú záruku.
1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 10 10Szak/14/2016
1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného ţivota, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôţe zasahovať do výkonu tohto práva okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných (ods. 2) 14. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, ţe predmetom kasačného konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým tento zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal ochrany jeho práv proti rozhodnutiu ţalovaného, ktorým došlo k zaisteniu sťaţovateľa
ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach kasačnej sťaţnosti Najvyšší súd ako súd kasačný preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
kasačného súdu potrebné identifikovať intenzitu zásahu do súkromného a rodinného ţivota ţalobcu v dôsledku napadnutého rozhodnutia o zaistení a intenzitu porušenia zákona, ktoré viedlo k jeho vydaniu. Zo samotnej podstaty princípu primeranosti totiţ vyplýva, ţe sa hodnotí "niečo k niečomu", v danom prípade to mal byť verejný záujem spočívajúci v ochrane verejného poriadku s právom na súkromný a rodinný ţivot cudzinca.
názoru kasačného súdu nebolo moţné povaţovať rozhodnutie o zaistení sťaţovateľa, pokiaľ námietkami sťaţovateľa nebolo moţné spochybniť zákonnosť rozhodnutia o zaistení, ale skutočnosť, ţe po vyhostení z územia SR sťaţovateľ uţ nebude môcť pokračovať na území Slovenskej republiky v spoluţití s manţelkou. S ohľadom na vyhostenie sťaţovateľa, ktoré bolo dôvodom jeho zaistenia je tieţ moţné očakávať aj narušenie ďalších sociálnych väzieb. Ako do úvahy prichádzajúce variant praktického odlúčenie sťaţovateľa od manţelky a jej rodiny, s ktorou ţijú v jednom dome, tak moţno variant presídlenia sťaţovateľovej rodiny do Alţírska, ktoré môţu predstavovať zásah do rodinného ţivota sťaţovateľa. Na druhej strane týmto nie sú sťaţovateľ a jeho manţelka úplne zbavení moţnosti realizovať spoločný rodinný ţivot. Nutné doplniť, ţe ani čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb., ďalej len "Dohovor") neukladá štátu všeobecný záväzok rešpektovať voľbu dotknutých osôb ohľadom krajiny ich spoločného pobytu, respektíve napomáhať rozvíjanie vzťahov medzi nimi. Pri stanovení rozsahu povinností štátu je v tomto smere vţdy nutné zváţiť okolnosti konkrétneho prípadu (pozri rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 19.02.1996 vo veci Gül proti Švajčiarsku, sťaţnosť č. 23218/94). V tejto súvislosti berie Európsky súd pre ľudské práva 12 10Szak/14/2016 do úvahy okrem iného aj prípadné exteritoriálne účinky čl. 8 Dohovoru, teda otázku, do akej miery je cudzincovi znemoţnený jeho rodinný, prípadne súkromný ţivot v jeho krajine pôvodu a do akej miery je prijímajúci štát práve z tohto dôvodu povinný umoţniť mu preniesť si svoj rodinný, respektíve súkromný ţivot na jeho území. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva však vyplýva, ţe podmienky pre aktiváciu extrateritoriálneho účinku článku 8 Dohovoru sú veľmi prísne (porov. rozsudok zo 06.02.2001 vo veci Bensaid proti Spojenému kráľovstvu, sťaţnosť č. 44599/98). 20. Z tvrdenia ţalobcu potom v teraz riešenej veci (preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o jeho zaistení) nemoţno nemoţnosť realizácie jeho rodinného ţivota v krajine pôvodu (a to vrátane jeho manţelky) akokoľvek vyvodiť. Naopak, presťahovanie sťaţovateľa a s ním prípadne jeho manţelky do Alţírska ich spoločnému ţivotu tam nič nebráni. 21. V danom prípade však nebolo moţné ţalovanému vyčítať, ţe sa následkami samotného rozhodnutia o vyhostení sťaţovateľa z pohľadu namietaného zásahu do jeho práva na rodinný a súkromný ţivot s poukazom na namietané porušenie tohto práva v súvislosti s jeho zaistením nezaoberal. Pretoţe v konaní o zaistení bolo potrebné posúdiť, či rozhodnutie o zaistení sťaţovateľa po splnení podmienok zaistenia na účel výkonu administratívneho vyhostenia môţe predstavovať zásah do jeho práva na rodinný a súkromný ţivot. V danom prípade, ţalovaný rozhodol o zaistená sťaţovateľa
1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Uvedené ustanovenie zákona o pobyte cudzincov umoţňuje zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie zo Slovenskej republiky na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo na základe súdneho rozhodnutia v trestnoprávnom konaní, v ktorom mu bol uloţený trest vyhostenia. Jedinou poţiadavkou pre uplatnenie tohto ustanovenia je vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení alebo trest vyhostenia. Pri tomto dôvode zaistenia nie sú nijaké špecifické zákonné poţiadavky vzťahujúce sa na riziko úteku alebo riziko vyhýbania sa alebo marenia výkonu vyhostenia. 13 10Szak/14/2016 Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe sťaţovateľ sa na území Slovenskej republiky a v celom schengenskom priestore zdrţiava neoprávnene, bez povolenia na pobyt a správny orgán vydal rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení, ktoré je vykonateľné. Ţalovaný v rozhodnutí o zaistení zohľadnil závaţnosť protiprávneho konania ţalobcu, dĺţku jeho trvania, mieru zavinenia ţalobcu ako aj okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu zákona. Zohľadnil aj skutočnosť, ţe ţalobca na Slovensku uzavrel manţelstvo dňa 14.05.2016 s občiankou SR, a preto mu neuloţil v rozhodnutí o vyhostení zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a ani neurčil krajinu, do ktorej vycestuje. 22. Námietku sťaţovateľa, ţe krajský súd nesprávne právne posúdil namietaný zásah do práva sťaţovateľa na rešpektovanie súkromného a rodinného ţivota v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nie je dôvodná, nakoľko napadnutým rozhodnutím o zaistení sťaţovateľa, nemohlo dôjsť ani
kasačného súdu k zásahu do jeho práva na rodinný a súkromný ţivot. 23. Zaistenie cudzinca ako vyplýva z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 10Sza/8/2016 zo dňa 30.03.2016 znamená obmedzenie alebo v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia dokonca zbavenie jeho slobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov alebo predovšetkým ústavným poriadkom SR.
čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je osobná sloboda zaručená.
čl. 8 ods. 2 Listiny nesmie byť nikto zbavený svojej slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon. 24.
názoru kasačného súdu úspešnosť námietky neprípustného zásahu do práva na rodinný a súkromný ţivot sťaţovateľa môţe obstáť jedine v prípade, ak sťaţovateľ svojimi námietkami spochybní zákonnosť rozhodnosť o jeho zaistení, inými slovami ak preukáţe, ţe neboli splnené podmienky jeho zaistenia v danom prípade
1 zákona o pobyte cudzincov, čo sa však v danom prípade sťaţovateľovi nepodarilo. Námietku sťaţovateľa, ţe krajský súd nesprávne právne posúdil zásadu primeranosti vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, ţe napadnuté 14 10Szak/14/2016 rozhodnutie rešpektuje zásadu primeranosti medzi naliehavosťou sledovaného legitímneho cieľa a intenzitou, povahou a dôsledkami zásahu do práva sťaţovateľa na rodinný ţivot, kasačný súd sa takýmto záverom stotoţňuje, pričom kasačný súd dodáva, ţe sťaţovateľ neponúkol v kasačnej sťaţnosti ţiaden relevantný dôvod, ktorým by bol schopný spochybniť takýto záver krajského súdu. 25. Námietku sťaţovateľa, ţe krajský súd ako aj ţalovaný nesprávne právne posúdili otázku moţnosti uloţenia miernejších donucovacích opatrení v zmysle § 89 zákona o pobyte cudzincov vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Plne sa stotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe pokiaľ ţalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe nie je moţné uloţiť povinnosť
1 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.