Najvyšší súd 10Sžso/55/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu J

§ 10ods.

2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania ( § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.

§ 212ods.

1 O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 09.06.2015. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.09.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Podľa § 293cj ods. 4 zákona, pomerná časť základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti na účely 5 10Sžso/55/2015 odseku 3 je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činností v kalendárnom roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Na určenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa odseku 3 platí § 138 ods. 6,7,12 a l7 rovnako. Podľa § 195 ods. 1 zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej a vrátenia jej veci na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu

rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. 30087-2/2014-BA zo dňa 15.08.2014, ktorým žalovaná v podstate potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Martin č. 700- 2010239814-GC04/14 zo dňa 20.02.

1. Prvostupňový správny orgán týmto rozhodnutím podľa § 144 ods. 1, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona predpísal žalobcovi za obdobie júl 2013 až december 2013 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 1355,34 €. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia uviedol iba to, že na základe kontroly odvodu poistného a povinných príspevkov bolo zistené, že žalobca za uvedené obdobie odviedol poistné a povinné príspevky v nesprávnej výške, teda ide o nepreskúmateľné rozhodnutie pre nedostatok dôvodov. Krajský súd považoval tento nedostatok za zhojený odôvodnením rozhodnutia žalovanej s tým, že oba stupne správneho konania tvoria jeden celok. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje. 6 10Sžso/55/2015 Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovanej vychádzal zo skutkových zistení obsiahnutých v administratívnom spise, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd mal preukázané, že zásadná námietka žalobcu, ktorou napáda zákonnosť rozhodnutia žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu, spočíva v jeho tvrdení, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaná v danej veci vychádzali z nesprávneho posúdenia veci, keďže daňové priznanie podal za celý rok 2012, vyplýva z neho jeho príjem za celý tento rok, a preto bol nesprávny postup sociálnej poisťovne v konaní vo veci predpisu a výpočtu odvodov, keď tento príjem nerozdelila na 12 častí, teda na 12 mesiacov výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale iba na 2 časti s odôvodnením, že žalobca bol SZČO v roku 2012 iba 2 mesiace. Odvolací súd s odkazom na ustanovenia § 209 ods. 1 až 6 zákona, ako aj § 218 ods. 1 až 4 zákona má za to, že povinnosťou správneho orgánu je rozhodnutie odôvodniť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom tak, aby bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní a zodpovedal najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, alebo povinnosti, ktoré boli predmetom správneho konania. Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd hodnotí rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov, ale rovnako za nepreskúmateľné považuje aj rozhodnutie žalovanej, pretože nedáva zrozumiteľnú odpoveď na zásadnú námietku žalobcu, prečo jeho príjem vyplývajúci z daňového priznania za celý rok 2012 nerozdelila na 12, ale iba na 2 časti podľa počtu mesiacov, v ktorých mal status SZČO. Z rozhodnutia teda nie je náležite zrejmý dôvod určenia výšky dlžného poistného a povinných príspevkov. Za dostatočnú odpoveď nemožno považovať konštatovanie žalovanej, že vychádzala z údajov oznámených finančným riaditeľstvom za celý rok 2012, ale nemôže akceptovať námietku žalobcu, že zárobkovú činnosť vykonával 12 mesiacov. Treba uviesť, že v konaní nebolo sporné, že žalobca sa považuje za SZČO v roku 2012 v rozsahu 2 mesiacov – november a december z dôvodov uvedených vyššie. 7 10Sžso/55/2015 Rovnako medzi účastníkmi nebola sporná výška základu dane vyplývajúca z výpisu z daňového priznania žalobcu, ktorú správnemu orgánu poskytlo Finančné riaditeľstvo SR, a to 4 083 €. Sporným zostalo iba to, či vyplýva z príjmu žalobcu za celý rok 2012, alebo iba za dva mesiace, kedy mal status SZČO. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej sa možno iba domnievať, že jej rozhodnutie vychádza zo záveru, že ide o príjem za november – december 2012, ktorý ale z obsahu spisu nevyplýva – vo výpise z daňového priznania je uvedené, že je za zdaňovacie obdobie
2. Po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj rozhodnutia žalovanej preto aj najvyšší súd dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, a to, že bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie, nakoľko aj jej rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, resp. bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo spôsobuje jeho nezákonnosť. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, i keď z iných dôvodov. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal ich náhradu, pretože mu v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. septembra 2016 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková