d/ OSP zrušil a vrátil na ďalšie konanie ţalovanému rozhodnutie zo dňa 17. mája 2007 číslo: I/225/1838- 41585/2007/990705-r, ktorým ţalovaný
5 zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Poprad č. 717/230/68866/06/Neuv zo dňa 02.11.2006, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2003 v sume 2 586 300,-- Sk okrem iného i s odôvodnením, ţe reklamná činnosť nie je činnosťou za účelom ktorej hokejový klub 3 Sţf 43/2009 2 vznikol. Príjmy z reklamnej činnosti patria medzi príjmy z ostatných zdaňovaných činností. Správca dane správne pri kontrole posudzoval príjmy z hľadiska predmetu dane, to znamená, či príjem je predmetom dane
4 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov alebo nie je a nie z hľadiska dosahovania zisku, ako sa nesprávne domnieva odvolávajúci sa. Náklady správca dane posudzoval z pohľadu toho, či boli vynaloţené na činnosť za účelom ktorej daňovník vznikol, alebo na dosiahnutie zdaniteľných príjmov. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu a stanov ţalobcu je nesporné, ţe ţalobca vznikol ako občianske zdruţenie
zákona č. 83/1990 Zb., registrované Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky dňa 03.09.2001 pod č. VVS/1-900/90-18960. Z čl. 2 písm. h/, i/ stanov teda vyplýva, ţe základným poslaním ţalobcu je aj získavať prostriedky na zabezpečenie činnosti klubu, športovú prípravu druţstiev a na ekonomickú podporu, na základnú športovú činnosť ďalších členov klubu a podieľa sa na činnosti umoţňujúcej získavanie ekonomických zdrojov v prospech rozvoja klubu, kde moţno zaradiť aj finančné prostriedky získané prostredníctvom reklamy, ktorými ţalobca zabezpečoval prostriedky na svoju činnosť a ciele, pre ktoré bol zriadený. Ak ţalovaný v preskúmavanom rozhodnutí bez náleţitého odôvodnenia uvádza, ţe príjmy z reklamnej činnosti patria medzi príjmy z ostatných zdaňovaných činností a nesúvisia s činnosťou za účelom ktorej ţalobca vznikol, je takéto rozhodnutie pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť (protirečivosť argumentov ţalovaného) nepreskúmateľné, v rozpore s § 30 ods. 3, 7 zákona č. 511/1992 Zb.. Z uvedených dôvodov krajský súd
2 písm. d/ O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie. O náhrade trov konania súd rozhodol
1 O.s.p. a priznal úspešnému ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 300,69 €. Tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 66 € a z trov právneho zastúpenia v sume 234,69 €, ktoré boli vypočítané
1 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhlášky).
1 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je moţné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju moţno zistiť len s nepomernými ťaţkosťami. Keďţe predmetom konania bolo preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia, čiţe konanie, ktorého hodnotu nie je moţné vyjadriť v peniazoch, súd pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z tohto zákonného ustanovenia. To, ţe sa nevychádza z hodnoty sporu analogicky vyplýva aj zo zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, keď
poloţky 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov je výška súdneho poplatku určená pevnou sumou, nevypočítava sa z hodnoty veci a vyplýva to aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave 5Sţf 3/2008. Odmena bola priznaná za tieto úkony právnej sluţby: 3 Sţf 43/2009 3 1/ prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 09.07.2007 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky ) v sume 45,51 €, 2/ návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 2.8.2007 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) v sume 45,51 €, 3/ účasť na pojednávaní dňa 16.01.2009 (§ 14 ods. 1 písm. d/ vyhlášky) v sume 53,49 € + daň z pridanej hodnoty v sume 27,46 €, čo predstavuje 19 % z tarifnej odmeny 144,51 €, náhrada cestovných výdavkov za cestu Košice – Prešov – Košice (68 km) na pojednávanie dňa 16.01.2009 v sume 20,64 € osobným motorovým vozidlom Audi A6 pri spotrebe 12,3 l/100 km
kópie pripojeného technického preukazu a pri cene benzínu 0,980 €/l (12,3 l/100 x 68 x 0,980 = 8,20 € ) a pri náhrade za pouţitie motorového vozidla v sume 0,183 €/km
zákona č. 283/2002 Z.z. a naň nadväzujúceho opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z.z. (68 km x 0,183 €/km 12,44 € ) a náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) v sume 42,08 € za cestu na pojednávanie a späť dňa 16.01.2009 za 4 polhodiny po 10,52 € / polhodinu
písomného vyčíslenia právneho zástupcu ţalobcu. Proti výroku vo veci samej podal ţalovaný včas odvolanie. Nestotoţnil sa s dôvodmi, pre ktoré krajský súd zrušil rozhodnutie ţalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie. Ak by nepodal tento opravný prostriedok, a mal by byť v zmysle § 250j ods. 6 O.s.p. viazaný právnym názorom súdu, tak by v najvšeobecnejšej rovine musel prijať zver, ţe príjmy z reklamnej činnosti moţno zaradiť medzi činnosti občianskeho zdruţenia na účel, na ktorý ţalobca vznikol (v tomto rozsahu sa súd stotoţnil s názorom ţalobcu uvedeným v ţalobe, keď vôbec túto moţnosť pripustil), a ţe touto reklamnou činnosťou realizuje ţalobca svoje základné poslanie. Hlavným dôvodom námietok je poukázanie na obsah vlastného rozhodnutia ţalovaného v tom, ţe nikde sa v ňom nekonštatuje, ţe reklamná činnosť je základným poslaním zdruţenia. Túto filozofiu do prípadu vniesol práve ţalobca a súd i ju zrejme osvojil. Pokiaľ ide o súdom konštatovaný nedostatok dôvodov rozhodnutia, poukazuje na to, ţe ţalovaný v odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k obsahu jednotlivých námietok odvolávajúceho sa (strana 6, 7 a 8) uvádza dôvody, prečo reklamná činnosť nemôţe byť základným poslaním, a to je hľadisko predmetu dane. Totiţ ţiadna činnosť, ktorá je predmetom dane z príjmov, nemôţe byť základným poslaním občianskeho zdruţenia a tento rozhodujúci dôvod záverov daňových orgánov je v odôvodnení rozhodnutia uvedený práve z tohto hľadiska sa ţalovaný vysporiadaval aj s námietkami odvolávajúceho sa. Ţalobca sa však svojimi námietkami v doteraz vedených konaniach snaţí práve o to, aby činnosť zodpovedajúca predmetu dane (reklamná činnosť) u týchto daňovníkov sa stala činnosťou zabezpečujúcou účel vzniku, a táto činnosť bola ich základným poslaním (a tak príjmy z tejto činnosti by boli oslobodené), a to spôsobom – vniesť do základného poslania zdruţenia vymedzeného v čl. 2 písm. h/ a i/ Stanov predmet dane z príjmov, t.j. reklamnú činnosť. Nie je to však správne, lebo reklamná činnosť je jednoznačne predmetom dane u týchto subjektov a súčasne je aj činnosťou, ktorou sa dá zisk dosiahnuť alebo sa dosiahne. Navrhoval, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 3S/46/2007-41 zo dňa 16.01.2009 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 3 Sţf 43/2009 4 Ţalobca vo vyjadrení zo dňa 13.03.2009 k odvolaniu ţalovaného navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Ţalobcovi nie je známe, na základe čoho ţalovaný dospel k záveru, ţe ţiadna činnosť, ktorá je predmetom dane z príjmov, nemôţe byť základným poslaním občianskeho zdruţenia. Takýto záver je v rozpore so zámerom uvedeným v ustanovení § 18 ods. 4 a § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 366/1999 Z.z.
4 zákona č. 366/1999 Z.z. príjmy z reklám sú predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú zaloţení alebo zriadení na podnikanie. Ak však v príjmoch z reklám ide o príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel daňovník vznikol, ak táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu voči iným osobám, a ktorá je ich základným poslaním vymedzeným osobitným predpisom, potom tieto príjmy sú
ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 366/1999 Z.z. od dane oslobodené. Súčasne poukazoval na stanovisko Ministerstva financií SR k metodickému pokynu Daňového riaditeľstva SR č. 4/3/2005, z ktorého vyplýva, ţe ak je získanie finančných prostriedkov prostredníctvom reklamy jednou z hlavných činností športových klubov na zabezpečenie činnosti, za účelom ktorej tento športový klub vznikol a táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu, je príjem z reklamy oslobodený od dane. Pri posudzovaní cenovej konkurencie je potrebné brať na zreteľ, ţe športové kluby spravidla nie sú v situácii, v ktorej môţu určovať cenovú úroveň reklamy. Proti výroku o trovách konania podal ţalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie.
čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Imanentnou súčasťou právneho štátu je aj princíp právnej istoty. Princíp právnej istoty spočíva okrem iného v tom, ţe všetky subjekty práva môţu odôvodnene očakávať, ţe súdy budú konať a rozhodovať
platných právnych predpisov, ţe ich budú správne vykladať aplikovať (napr. II.ÚS 48/97). V právnom štáte musí ísť o vytvorenie istoty, ţe na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (PL. ÚS 16/95). Ešte začiatkom roka 2008 Najvyšší súd SR pri ţalobách
druhej hlavy piatej časti O.s.p. priznával ţalobcovi trovy konania
ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Sţf 33/2007 zo 14. februára 2008). K zmene právneho názoru na uplatňovanie trov konania pri ţalobách
druhej hlavy piatej časti O.s.p. došlo svojvoľne bez akejkoľvek zmeny vyhlášky č. 655/2004 Z.z. rozhodovanie o náhrade trov je súčasťou súdneho konania. Ak postup súdu pri rozhodovaní trovách konania nie je v súlade so zákonom, potom porušuje základné právo účastníka konania na súdnu ochranu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods. 1 O.s.p.) , bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta O.s.p.) a
3, druhá veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu z iných právnych dôvodov ako vecne správny potvrdil. Skutkový stav nebol medzi účastníkmi konania sporný. Spornými boli právne východiská účastníkov konania k aplikácii § 18 ods. 4, 5 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach 3 Sţf 43/2009 5 z príjmov vo vzťahu k ust. § 19 ods. 1, písm. a/ zák.č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Ţalobca vychádzal z názoru, ţe príjem z reklamy by mal byť predmetom zdanenia len vtedy, ak je splnená aj tretia definícia podnikania (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. „účel“, ktorým je dosiahnutie zisku. V prípade subjektov nezriadených na podnikanie nejde o naplnenie znakovej podstaty definície podnikania, pretoţe účelom šírenia reklamy v tomto prípade nie je dosahovanie zisku, ale získavanie finančných prostriedkov na financovanie celospoločenských záujmov a priorít, ktorými je rozvoj telesnej kultúry a športu. Predmetom dane v tomto prípade by mal byť len dosiahnutý kladný rozdiel medzi zdrojom príjmov a účelovo preukázateľne vynaloţenými výdavkami na zabezpečenie činnosti, pre ktorú bol predmetný subjekt zriadený. Ţalovaný vychádzal z právneho názoru, ţe daňovník vznikol ako subjekt nezaloţený na podnikanie so základným poslaním vymedzeným v stanovách zdruţenia. Všetka ostatná činnosť, okrem základného poslania je činnosť, ktorá podlieha zdaneniu daňou z príjmov z právnických osôb. Teda príjmy a výdavky je potrebné rozlišovať na tie, ktoré súvisia s činnosťou, za účelom ktorej daňovník vznikol (stanovy zdruţenia), a na príjmy a výdavky, ktoré súvisia s ostatnou činnosťou zdruţenia, teda s činnosťou zdaňovanou. Reklamná činnosť nie je činnosťou, za účelom ktorej hokejový klub vznikol. Príjmy z reklamnej činnosti patria medzi príjmy z ostatných zdaňovaných činností. Správca dane správne pri kontrole posudzoval príjmy z hľadiska predmetu dane, to znamená, či príjem je predmetom dane
4 zák. č. 366/1999Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov alebo nie je, a nie z hľadiska dosahovania zisku, ako sa nesprávne domnieval daňovník. Ţalovaný súčasne uviedol
neho zásadný argument, ţe ţiadna činnosť, ktorá je predmetom dane z príjmov, nemôţe byť základným poslaním občianskeho zdruţenia. Najvyšší súd konštatuje, ţe v daňovom konaní išlo o zásadnú právnu otázku týkajúcu sa zdaňovania príjmov reklamy u športových klubov, ktoré sú občianskymi zdruţeniami. Príjem z reklamy je spravidla jediným rozhodujúcim príjmom na udrţanie rozvoja športu. Ide o zásadnú právnu otázku týkajúcu sa výkladu a aplikácie ust. § 18 ods. 4, 5 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov vo vzťahu k ust. § 19 ods. 1, písm. a/ zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd sa stotožnil so žalobcom, že príjem občianskeho združenia je predmetom dane práve z hľadiska dosahovania zisku. To explicitne vyplýva z ust. § 18 ods. 4 zák.č. 366/1999 Z.z. o daniach príjmov v znení neskorších predpisov,
ktorého predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú zaloţení alebo zriadení na podnikanie, sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).
názoru súdu interpretačne nesprávne východisko ţalovaného spočíva v tom, ţe z tohto ustanovenia zákona vyvodzuje, ţe pomenované zdroje príjmov (príjmy z predaja 3 Sţf 43/2009 6 majetku, príjmy z nájomného, príjmy z reklám, príjmy z členských príspevkov a príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou) sa uţ a priori povaţujú za príjmy, ktorými sa dosahuje zisk. Táto skutočnosť sa však dá zistiť aţ a posteriori, po skončení zdaňovacieho obdobia, kedy bude známa výška vynaloţených nákladov (definícia zisku). Teda správcom dane apriórne rozlišovanie príjmov a s tým súvisiace vecné rozlišovanie činnosti športového klubu na samostatnú podnikateľskú časť a samostatnú neziskovú časť nemá oporu v ust. § 18 ods. 4 zák.č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov a ani v zákone o zdruţovaní občanov.
3, písm. b/ zák.č. 83/1990 Zb. o zdruţovaní občanov v znení neskorších predpisov tento zákon sa nevzťahuje na zdruţovanie občanov na zárobkovú činnosť. Občianske zdruţenia nemôţu vykonávať zárobkovú činnosť, t.j. činnosť za účelom dosiahnutia zisku v zmysle § 2 ods. 1 zák.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Rozčleňovanie činnosti občianskych zdruţení na zárobkovú, z pohľadu správcu dane na podnikateľskú zdaňovanú činnosť a hlavnú nezdaňovanú činnosť, je preto v rozpore s § 1 ods. 3, písm. b/ zák.č. 83/1990 Zb. O zdruţovaní občanov v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd poukazuje na odôvodnenie dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Poprad č. 717/230/68866/06/Neuv zo dňa 02.11.2006 strana 2, kde správca dane konštatuje, ţe „... pri kontrole bolo zistené, že kontrolovaný daňový subjekt v roku 2003 dodržal zásadu členenia nákladov a výnosov na zdaňovanú a nezdaňovanú činnosť. Vo výkaze ziskov a strát k 31.12.2003 členil náklady a výnosy na hlavnú nezdaňovanú činnosť a podnikateľskú zdaňovanú činnosť“. Najvyšší súd konštatuje, ţe činnosť občianskeho zdruţenia je jednotná a nemôţe byť v ţiadnom prípade zárobková. Práve toto ustanovenie zákona o občianskych zdruţeniach predpokladá, ţe získavať peňaţné prostriedky zdruţenie môţe iba do rozsahu, aby pokrylo vlastnú činnosť
stanov a na účel na ktorý vzniklo. Inak môţe byť zdruţenie rozpustené. Časť právnej normy ustanovenia § 18 ods. 4 zák.č. 366/1999 Z.z. o daniach príjmov v znení neskorších predpisov
ktorej „príjmy z činností, ktorými sa dá zisk dosiahnuť rovnako nemoţno povaţovať za ustanovenie, ktoré by a priori vecne identifikovalo zdaniteľné príjmy. To či sa dá dosiahnuť zisk moţno vyhodnotiť aţ po zistení výdavkov. Toto ustanovenie rovnako moţno aplikovať iba a posteriori po skončení zdaňovacieho obdobia, kedy bude známa výška vynaloţených nákladov na činnosť, za účelom ktorej ţalobca vznikol. Uvedené ustanovenie umoţňuje správcovi dane posúdiť vecnú súvislosť vynaloţených výdavkov so získaním príjmu. Teoreticky, z kaţdej príjmovej činnosti (§ 18 ods. 1 zák.č. 366/1999 Z.z.) sa dá dosiahnuť zisk, pokiaľ sú výdavky niţšie ako príjem. Predmetom dane je len dosiahnutý kladný rozdiel medzi zdrojom príjmov a účelovo preukázateľne vynaloţenými výdavkami na zabezpečenie činnosti, pre ktorú bol predmetný subjekt zriadený. 3 Sţf 43/2009 7
4 zák.č. 366/1999 Z.z. o daniach príjmov v znení neskorších predpisov predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú zaloţení alebo zriadení na podnikanie, sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36). Príjmy športového klubu z reklamy patria do daňového reţimu ustanovenia § 18 ods. 4 zák.č. 366/1999 Z.z. To však neznamená, ţe reklama je ipso facto činnosť, ktorou sa dosahuje zisk, alebo dá dosiahnuť zisk. Predmetom dane môţe byť len dosiahnutý kladný rozdiel medzi príjmom z reklamy a účelovo preukázateľne vynaloţenými výdavkami na zabezpečenie športovej činnosti, pre ktorú bol ţalobca zriadený.
1, písm. a/ prvá veta zák.č. 366/1999 Z.z. o daniach príjmov v znení neskorších predpisov od dane sú oslobodené príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5 plynúce z činnosti, na ktorej účel daňovník vznikol, ak táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu voči iným osobám, a ktorá je ich základným poslaním vymedzeným osobitným predpisom s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36). Ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a/ zák.č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov upravuje oslobodenie od dane príjmov plynúcich z činnosti za účelom ktorej športový klub vznikol. Príjmy z reklamy pod toto ustanovenie nepatria, neplynú zo športovej činnosti (základného poslania, ktoré vyplýva uţ aj priamo z názvu – hokejový klub). Oslobodenými príjmami takto môţu byť príjmy zo vstupného na hokejové zápasy, príjmy z „predaja“ hráčov, príjmy z televíznych a rozhlasových prenosov zápasov hokejového klubu a pod. Keďţe ide o oslobodený príjem
zákona o daniach z príjmov, nie je moţné k týmto príjmom priraďovať daňové výdavky. Preto postup správcu dane, keď posudzoval výdavky z pohľadu toho, či boli vynaloţené na činnosť za účelom ktorej daňovník vznikol, alebo na dosiahnutie zdaniteľných príjmov nie je v súlade s ust. § 19 ods. 1, písm. a/ zákona č. 366/1999 Z.z. Najvyšší súd poukazuje na to, ţe zákon o daniach z príjmov termín pouţívaný správcom dane „nezdaňované náklady“ nepozná a takéto náklady nie je moţné priraďovať k príjmom, ktoré sú od dane v zmysle § 19 ods. 1 písm. a/ zák.č. 366/1999 Z.z. oslobodené. Predmet dane z príjmov sú iba príjmy od dane neoslobodené a k týmto príjmov sa viaţu náklady. Predmetom dane je len dosiahnutý kladný rozdiel medzi zdrojom príjmov a účelovo preukázateľne vynaloţenými výdavkami na zabezpečenie činnosti, pre ktorú bol predmetný subjekt zriadený.
1 zák.č. 366/1999 Z.z. základom dane je rozdiel medzi príjmami s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov oslobodených od dane a daňovými výdavkami (§ 24), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období. Ak daňové výdavky presahujú príjmy, rozdiel je daňovou stratou. 3 Sţf 43/2009 8 Odôvodnenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania je vecne správne a najvyšší súd naň v celom rozsahu odkazuje v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol
224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. Ţalobca mal v odvolacom konaní úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávali z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej sluţby poskytnutej advokátom ţalobcovi
1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vykonania úkonu 63,65 € (vyjadrenie zo dňa 13.03.2009 k odvolaniu ţalovaného 53,49 € +10,16 € DPH). Najvyšší súd sa celom rozsahu stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa vysloveného ohľadne základu tarifnej odmeny a v celom rozsahu naň odkazuje i pre účely trov odvolacieho konania. Preto nepriznal ţalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s písomným vyčíslením trov odvolacieho konania zo dňa 19.03.2010, v ktorom vyčíslil trovy odvolacieho konania základu
3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave, dňa 11. marca 2010 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.