hne praktikám obchodníka, neţ ak ide z vlastnej iniciatívy do klasického obchodu, kde je uzrozumený s tým, ţe na tomto mieste mu bude ponúkaný tovar a sluţby za určitých podmienok, na ktoré je zvyknutý. Podstatou úpravy tak nie je fakt, kde je zmluva uzatváraná, ale za akých okolností je uzatváraná, pričom miesto uzavretia zmluvy tu nehrá jedinú úlohu. Konštatoval, ţe vykonanými kontrolami bolo bezpochybne zistené, ţe ţalobca sám inicioval kontakt so spotrebiteľom s cieľom zabezpečenia odbytu predávaných výrobkov, naviac s lákavou ponukou výhry, takţe spotrebiteľ nebol na rokovanie o uzavretí kúpnej zmluvy vopred pripravený. Moment prekvapenia tak spôsobil, ţe spotrebiteľ urobil rozhodnutie o uzavretí kúpnej zmluvy, ktoré v skutočnosti urobiť nechcel. Po dodatočnom prehodnotení svojho rozhodnutia spotrebiteľ pred dodaním výrobkov od kúpnej zmluvy odstúpil. Ţalobca však toto rozhodnutie v rozpore so zákonom o podomovom a zásielkovom predaji neakceptoval a od spotrebiteľa naďalej vyţadoval plnenie si povinností vyplývajúcich pre neho z uzavretej kúpnej zmluvy. Pri podomovom predaji predávajúci s cieľom zabezpečenia odbytu predávaných výrobkov a poskytovaných sluţieb sám iniciuje kontakt so spotrebiteľom, pričom vyuţíva moment prekvapenia. Samotnému uzavretiu zmluvy tak predchádza ofenzívne konanie predávajúceho, ktorý organizuje prezentáciu výrobkov a sluţieb, pričom práve moment prekvapenia spôsobí, ţe spotrebiteľ uzavrie zmluvu na kúpu výrobku, ktorý nepotrebuje, alebo ho kúpi v nevýhodnej cene či kvalite, pretoţe nie je na rokovanie o kúpnej zmluve pripravený a s uzatvorením zmluvy vôbec nepočítal. Správny orgán v súlade s názorom krajského súdu vzhľadom na okolnosti pri uzatváraní kúpnych zmlúv správne dospel k záveru, ţe takýto predaj výrobkov ţalobcom je nepochybne podomovým predajom, a ţe na právny vzťah vzniknutý medzi ţalobcom ako predávajúcim a spotrebiteľom v šetrenom prípade je potrebné aplikovať aj zákon o podomovom a zásielkovom predaji. Poznamenal, ţe ust. § 5 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji (ďalej len „zákon č. 108/2000 Z.z.“) neustanovuje taxatívne spôsoby podomového predaja, ale podomový predaj vymedzuje deklaratórnym spôsobom, a preto je námietka ţalobcu v tom smere, ţe v tomto prípade sa nejedná o podomový predaj z dôvodu, ţe k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo v priestoroch ţalobcu zapísaných v ţivnostenskom registri ako prevádzkareň, 3 10Sžo/169/2015 irelevantná a jeho obrana sa javí ako účelová.
názoru súdu je nepochybné, ţe obchodná praktika pouţívaná ţalobcom nielen vo vzťahu k spotrebiteľovi - podnet č. PO 380/2012, ale aj vo vzťahu k iným spotrebiteľom vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s poţiadavkami odbornej starostlivosti tým, ţe vybočuje z pravidiel čestnej obchodnej praxe a všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti a znaky nekalej obchodnej praktiky, ktorá môţe podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku tým, ţe značne obmedzuje schopnosť spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Vyššie uvedené konanie ţalobcu, keď predaj výrobkov formou predvádzacích akcií konaných z iniciatívy ţalobcu a
zmluvy v prevádzkarni ţalobcu, smeruje predovšetkým k tomu, aby bola porušená, resp. obmedzená zmluvná sloboda spotrebiteľa zrušiť zmluvný záväzok, respektíve od zmluvy odstúpiť, správny orgán vyhodnotil ako rozporné s poţiadavkami odbornej starostlivosti, ktorú moţno od ţalobcu ako profesionála a osoby znalej vo sfére svojho podnikania rozumne očakávať, a ktoré mohlo podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, teda ako nekalú obchodnú praktiku. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, ţe námietky ţalobcu uvedené v ţalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd v konaní nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup ţalovanej, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd ţalobu zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie. Dôvodil tým, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má súčasne inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ţalobca uviedol, ţe podomový predaj je (resp. do účinnosti nového zákona č. 102/2014 Z.z. bol) vo vnútroštátnom právnom poriadku Slovenskej republiky definovaný v § 5 zákona č. 108/2000 Z.z. Tento zákon aj keď príkladom, avšak ukáţkovo definuje, 4 10Sžo/169/2015 čo moţno povaţovať za podomový predaj. Dôleţitý je uţ samotný nadpis „Zmluvy uzavreté mimo miesta podnikania“ - teda uţ samotný jazykový výklad predpokladá, ţe ide o zmluvy uzatvárané mimo miesta pôsobnosti predávajúceho. Aj keď zákon pouţíva slovo „najmä“ a súd toto slovo zdôrazňuje, zo všetkých v tomto ustanovení uvedených príkladov je zrejmý ich kontext , t. j. a contrario z tohto znenia nemoţno vyvodiť opačnú situáciu, a teda ţe aj predaj v predajni predávajúceho je podomovým predajom, pretoţe sa to s týmto znením vylučuje. Ak si ţalovaný i súd prvého stupňa toto jasné znenie zákona vysvetľujú inak, tým, ţe podstatou nie je fakt, kde je zmluva uzatváraná, ale za akých okolností je uzatváraná, ide o výklad, ktorý je v rozpore s kontextom tohto zákona a v neposlednom rade porušením ústavného práva ţalobcu na slobodný výkon podnikania a nedôvodným a nezákonným zásahom do jeho činnosti spôsobom, ktorý nemá oporu v zákone. Uviedol, ţe netvrdí, ţe jediným kritériom na posudzovanie aplikácie zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji je len formálny zápis priestoru do ţivnostenského registra, ale poukazuje aj na to, ţe ide o priestor, kde fakticky podniká, kde svoju ţivnosť prevádzkuje a kde poskytuje svoje sluţby spotrebiteľom - ide teda o miesto jeho pôsobnosti, kde spotrebiteľ príde za účelom nákupu. Namietal, ţe súd si naviac osvojil abstraktnú terminológiu ţalovanej o spotrebiteľovi, ktorého neidentifikuje, t. j. nie je jasné, či pripravený voči ţalobcovi nemá byť akýkoľvek spotrebiteľ alebo spotrebiteľ, kvôli ktorého podnetu ţalovanej ţalobca dostal pokutu napádaným správnym rozhodnutím, pričom súd následne preberá celú argumentáciu ţalovanej o nejakej tradičnej schéme a „momente prekvapenia“. Z napadnutého rozsudku nie je moţné zistiť, kto za ţalobcu sa mal voči ktorému spotrebiteľovi takéhoto konania dopustiť a ak by sa aj dopustil, ktorý predpis to zakazuje a na druhej strane oprávňuje takéto konanie sankcionovať. Tu totiţ akoby súd subsumuje subjektívny názor spotrebiteľa, na tento sa odvoláva a týmto argumentuje bez toho, aby to konkrétny spotrebiteľ uviedol a aby sa preukázalo, ţe to vôbec zodpovedá skutočnosti. V tomto konštatoval nepreskúmateľnosť rozhodnutia tak súdu, ako i ţalovanej. Mal za to, ţe na posúdenie prípadu ako podomového predaja musia byť a aj v zákone č. 108/2000 Z.z boli stanovené jasné pravidlá nepripúšťajúce rozdielny výklad, čo bol zjavne aj smer slovenského zákonodarcu pri formulovaní tohto zákona. Krajský súd nijako ani len nespomenul konkrétneho spotrebiteľa ani konkrétnu kúpnu zmluvu uzavretú v riadnej v ţivnostenskom registri zapísanej prevádzkarni ţalobcu, a teda nevysvetlil, prečo konkrétne 5 10Sžo/169/2015 by malo ísť o podomový predaj. Konštatovanie súdu o tom, ţe konanie ţalobcu smeruje predovšetkým k tomu, aby bola porušená, resp. obmedzená zmluvná sloboda spotrebiteľa zrušiť zmluvný záväzok, uţ vôbec nie je hodné komentovania, nakoľko nebolo výrokom ani prejudiciálne určené, ţe by konkrétna kúpna zmluva mala byť v časti alebo v celku neplatná - ak súd nepreukázal, ţe by spotrebiteľ neuzavrel zmluvu slobodne, váţne, určite a zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, ani nie v omyle, takéto jeho konštatovanie je bez právnej relevancie. Poukázal na to, ţe rozsudok prvostupňového súdu neobsahuje ţiadne zhodnotenie ani zaoberanie sa otázkou odstúpenia od zmluvy a plynutia tomu zodpovedajúcej lehoty napriek tomu, ţe to bolo predmetom ţaloby i prejednania na pojednávaní dňa 26.03.2015. Ţalobca tak opäť konštatoval, ţe tak ako ţalovaná vo svojich všeobecných rozhodnutiach, ani súd vo svojom rozsudku mu dostatočne a s odkazom na zákon nevysvetlil, ani mu nie je zrejmé, prečo jeho argumenty neuznáva a prečo rozhodol tak, ako rozhodol. Naviac, ţalobcovi bola uloţená pokuta za údajné porušenie zákazu pouţívania nekalej obchodnej praktiky
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), avšak na tom skutkovom podklade, ţe údajne v rozpore so zákonom č. 108/2000 Z.z. neakceptoval odstúpenie spotrebiteľa od kúpnej zmluvy (je to zreteľné tak z výroku ako i z odôvodnenia rozhodnutia). Ak teda má ísť o porušenie zákona č. 108/2000 Z.z.,
tohto by mala byť ukladaná aj pokuta - tento zákon však v § 14 pripúšťa uloţiť pokutu len do 100.000 Sk (t. j. do 3.320 €), pričom ţalobcovi bola uloţená pokuta ţalovaným vo výške 5.000 €. Takto uloţená pokuta teda presahuje zákonom dovolený rámec (preto by ju mal súd zrušiť alebo minimálne zníţiť) z vlastnej úradnej moci bez toho, aby sa na to niektorá zo strán odvolávala. K rovnakému záveru uţ došiel aj iný senát tohto súdu v konaní o inej ţalobe ţalobcu sp. zn. 2S/4/2014. V závere poukázal na ustálenú judikatúru (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, II. ÚS 383/06, I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07 obdobne Kraska c. Švajčiarsko) v súvislosti s odňatím moţnosti konať pred súdom. Vzhľadom na uvedené ţiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 6 10Sžo/169/2015 26.03.2015
ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, ţe ţalobe vyhovie a súčasne prizná ţalobcovi plnú náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania, alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 221 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ţalovaná sa k podanému odvolaniu ţalobcu vyjadrila podaním zo dňa 04.06.
ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.09.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa povaţuje za nekalú, ak podstatne narušuje alebo môţe podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo sluţbe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
1 zákona o ochrane spotrebiteľa, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloţí orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloţí pokutu do 5 000 000 Sk.
1 písm. a) zákona č. 108/2000 Z.z., podomový predaj je predaj tovaru alebo poskytovanie sluţieb na základe zmluvy uzavretej medzi predávajúcim a spotrebiteľom, najmä pri akcii organizovanej predávajúcim mimo miesta prevádzkarne alebo mimo trhového miesta.
1 písm. d) zákona č. 108/2000 Z.z., predávajúci je povinný okrem všeobecných podmienok predaja a podmienok prevádzkovania ţivnosti splniť tieto povinnosti: písomne upozorniť spotrebiteľa najneskôr pri uzavretí zmluvy na jeho právo písomne odstúpiť od zmluvy do siedmich pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru alebo uzavretia zmluvy o poskytnutí sluţby a uviesť meno a adresu alebo názov a sídlo osoby, u ktorej môţe toto právo uplatniť.
1 zákona č. 108/2000 Z.z., spotrebiteľ je oprávnený bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy v lehote
1 písm. d). Odstúpením spotrebiteľa od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. 8 10Sžo/169/2015 Predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie krajského súdu, ktorým zamietol ako nedôvodnú ţalobu ţalobcu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia ţalovanej č. SK/0966/99/2012 zo dňa 29.04.2013, ktorým zamietla odvolanie ţalobcu a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu
1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm.
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho verdiktu, ktoré poskytuje záruku, ţe výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Účastníci konania majú právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré súvisia s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Ide o predpoklad účinného uplatňovania práva na opravné prostriedky stranami v konaní. Navyše, odôvodnenie súdneho rozhodnutia je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Uvedené vyplýva aj zo znenie ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.,
ktorého súd v odôvodnení rozhodnutia uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania, pretoţe nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Iba také rozhodnutie, ktoré je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. je odvolacím súdom preskúmateľné a účastníkom umoţňuje posúdiť postup súdu prvého stupňa. Povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi účastníkov súdneho konania je jednou z najdôleţitejších súčastí základného práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Napadnutý rozsudok postráda dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu
príslušných zákonných ustanovení s absenciou jasných, zrozumiteľných a dostatočne konkrétnych argumentov súdu. 10 10Sžo/169/2015 Odvolací súd povaţuje za potrebné poukázať na to, ţe k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy došlo v prevádzkarni ţalobcu na Levočskej ulici 20 v Prešove, ktorá je ako prevádzkareň zapísaná v ţivnostenskom registri. Prevádzkarňou v zmysle § 17 ods. 1 zákona o ţivnostenskom registri sa rozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje ţivnosť; nie je ním priestor súvisiaci s prevádzkovaním ţivnosti, ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie ţivnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním ţivnosti. Z ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji, vyplýva, ţe podomový predaj je predaj tovaru alebo poskytovanie sluţieb na základe zmluvy uzavretej medzi predávajúcim a spotrebiteľom, najmä pri akcii organizovanej predávajúcim mimo miesta prevádzkarne alebo mimo trhového miesta. Taktieţ z označenia § 5 vyplýva, ţe sa vzťahuje na zmluvy uzavierané mimo miesta podnikania. Z preambuly smernice č. 85/577/EHS, ktorá bola implementovaná do nášho právneho poriadku zákonom o podomovom a zásielkovom predaji, na ktorú poukazoval aj krajský súd, vyplýva, ţe: „..špeciálnou charakteristikou zmlúv uzatváraných mimo prevádzkových priestorov predajcu je, že spravidla je to predajca, ktorý začína zmluvné vyjednávanie, na ktoré je spotrebiteľ nepripravený, alebo ktoré neočakáva; keďže spotrebiteľ je často neschopný porovnať kvalitu a cenu ponuky s inými ponukami; keďže všeobecne existuje prvok prekvapenia nie iba pri zmluvách uzatvorených na prahu dverí, ale tiež aj pri iných formách zmlúv uzatváraných predajcom mimo jeho prevádzkových priestorov.“ Krajský súd poukázal na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji, ako aj na vyššie uvedenú smernicu, avšak dospel k ich nesprávnemu výkladu. Krajský súd argumentoval tým ţe: „ .. podstatou úpravy tak nie je fakt, kde je zmluva uzatváraná, ale za akých okolností je uzatváraná... „ Aj keď podomový predaj zákon o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji vymedzuje deklaratórne, nie je moţné pripustiť výklad krajského súdu, ţe za podomový predaj sa povaţuje aj predaj v prevádzkarni. Obsah zákonnej právnej normy 11 10Sžo/169/2015 nemôţe byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Zámer zákonodarcu vyplýva z dôvodovej správy k zákonu: „Tradičná schéma vzťahu predávajúci - spotrebiteľ vychádza z myšlienky, že predaj a poskytovanie služieb sa zásadne vykonáva v určitých priestoroch, stacionárnych zariadeniach (prevádzkáreň, trhové miesto a pod.) na základe osobného kontaktu predávajúceho a spotrebiteľa. Pri zásielkovom a podomovom predaji je táto axióma v opačnom postavení, keď predávajúci, s ohľadom na zabezpečenie odbytu predávaných tovarov a služieb, sám iniciuje kontakt so spotrebiteľom. Obzvlášť je to markantné pri podomovom predaji, kedy samotnému uzatvoreniu zmluvy predchádza ofenzívne konanie predávajúceho, ktorý organizuje prezentáciu tovarov alebo služieb mimo prevádzkarne. Miestom rokovania je obvykle byt alebo iné miesto, kde predávajúci ponúka tovary alebo služby spotrebiteľovi. V postavení spotrebiteľa sa v týchto prípadoch vyskytuje moment prekvapenia, prejavujúci sa obvykle tým, že spotrebiteľ: - nie je na rokovanie o kúpno-predajnej zmluve pripravený, s uzatvorením zmluvy vôbec nepočítal, - často nemá možnosť porovnať kvalitu a cenu ponuky s inými ponukami, - často je v neistote, kde a u koho si môže uplatniť práva, vyplývajúce zo zmluvy. Naproti tomu predávajúci vystupuje ako profesionál, ktorý mal možnosť pripraviť sa na takéto stretnutie.“ Ochrana je spotrebiteľom pri týchto zmluvách garantovaná z dôvodu, ţe spotrebitelia sa mimo prevádzkových priestorov môţu potenciálne cítiť pod psychologickým tlakom alebo voči nim môţe byť vyuţitý moment prekvapenia, bez ohľadu na to, či si spotrebiteľ návštevu predávajúceho vyţiadal alebo nie. S poukazom na uvedené je potrebné, aby sa krajský súd opätovne zaoberal otázkou aplikácie zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji na predmetnú kúpnu zmluvu uzavretú medzi ţalobcom a konkrétnym spotrebiteľom a následne aby sa 12 10Sžo/169/2015 vyjadril k zákonnosti uloţenej pokuty, k jej výške, k odstúpeniu od predmetnej zmluvy ako aj k ostatným námietkam ţalobcu, a aby svoje rozhodnutie riadne odôvodnil so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu a na obsah administratívneho spisu. Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. V ďalšom konaní krajský súd vec znova prejedná a rozhodne o nej, pričom sa musí náleţite vysporiadať s námietkami ţalobcu vznesenými v ţalobe i v odvolaní, a to vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Ostatnými námietkami ţalobcu sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko zistil závaţný dôvod odôvodňujúci zrušenie nepreskúmateľného rozhodnutia krajského súdu. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní
predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. septembra 2016 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.