§ 249 ods. 3 OSP

Najvyšší súd 5Sžo/100/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Jany Baricovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej v právnej veci ţalobcu Okresného prokurátora v Poprade, proti ţalovaným 1/ Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Poprade, Okresný dopravný inšpektorát Levoča, Sídlisko Rozvoj 31 Levoča a 2/ V. N., Š. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného v

1. rade č. ORP-P-232/DI-2006 zo dňa
2. decembra 2006, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 2S/48/2008-26 z
3. apríla 2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 2S/48/2008-26 z
4. apríla 2009 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá ţaloba prokurátora o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, Okresného dopravného inšpektorátu v Levoči, č. p. ORP-P-323/DI-06 zo dňa 13.12.2006, ktoré ţiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pričom vychádzal z právnej fikcie, ţe jeho protestu 5Sţo/100/2010 2 zo dňa 23.10.2008 nadriadeným orgánom orgánu, ktorý rozhodnutie vydal nebolo vyhovené. Krajský súd dôvodil tým, ţe ak ţalobu podáva prokurátor, náleţitosťou ţaloby je aj tvrdenie, ţe práva nadobudnuté v dobrej viere, ak súvisia s napadnutým rozhodnutím správneho orgánu, sú čo najmenej dotknuté. Ţaloba prokurátora musí tieţ obsahovať tvrdenie o tom, z akých dôvodov verejný záujem vyţaduje preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu v prípade, ak sa nevyhovelo protestu prokurátora. Ţalobca v ţalobe neuviedol, z akých dôvodov v danom prípade verejný záujem vyţaduje preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Na pojednávaní síce zástupkyňa ţalobcu upresnila, ţe verejný záujem na preskúmaní napadnutého rozhodnutia je potrebné vidieť v tom, aby sa neopakovali podobné prípady v činnosti ţalovaného v
5. rade, avšak táto skutočnosť nevyplýva zo samotnej ţaloby, nie je špecifikovaný dôvod podobnosti, a nakoniec aj dôvody ţaloby podľa § 250h ods. 1 OSP nemoţno rozšíriť po uplynutí lehoty podľa § 250b OSP (v tomto prípade po uplynutí lehoty 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu). Krajský súd povaţoval za potrebné zdôrazniť, ţe nemoţno akceptovať a stotoţniť sa s názorom ţalobcu, ţe za verejný záujem na preskúmaní rozhodnutia moţno povaţovať ním uvedený dôvod. Preskúmanie rozhodnutia súdom nie je sankciou za prípadné nesprávne rozhodnutie alebo postup správneho orgánu. Aj keď uţ samotný nedostatok verejného záujmu je dôvodom pre zamietnutie ţaloby ţalobcu, krajský súd povaţoval za potrebné vyjadriť sa aj k námietkam nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia uvedeným v ţalobe. Krajský súd sa stotoţnil s názorom správneho orgánu, ţe ak si poškodený neuplatnil nárok na náhradu škody v konaní o priestupku, a škoda a jej výška v tomto konaní nebola spoľahlivo zistená, nestal sa účastníkom konania o priestupku. Nakoniec nemoţno nechať bez povšimnutia ani skutočnosť, ţe z citácie ustanovenia § 77 zákona o priestupkoch nevyplýva obligatórna povinnosť rozhodnúť o nároku na náhradu škody. Proti zamietajúcemu rozsudku krajského súdu podal prokurátor odvolanie z dôvodu nesúhlasu s právnym názorom krajského súdu a ţiadal prvostupňový rozsudok zmeniť a zrušiť ţalobou napadnuté rozhodnutie. Podľa ţalobcu preukázanie verejného záujmu bolo potrebné podľa právnej úpravy platnej do 31.12.
6. Zákonom číslo 501/2001 Z. z. došlo s účinnosťou od 01.01.2008 k novelizácii § 35 ods. 1 písm. b/ OSP tak, ţe z citovaného ustanovenia bola vypustená časť vety „ak to vyţaduje verejný záujem“. Poţiadavka vyslovená v odôvodnení napádaného rozhodnutia je teda v rozpore s platným znením § 35 ods. 1 5Sţo/100/2010 3 písm. b/ OSP a súčasne nad rámec zákonných náleţitosti ţaloby podľa § 249 OSP. Prokurátor pri podaní ţaloby v správnom súdnictve ex lege chráni verejný záujem. Podľa § 3 ods. 2 zákona o prokuratúre, prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušenia zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a na vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Verejný záujem na súdnom prieskume napadnutého rozhodnutia správneho orgánu je daný v poţiadavke na zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu. Keďţe prokurátor nie je rozhodnutím správneho orgánu a uloţenou sankciou dotknutý, nemá na veci súkromný záujem a contrario moţno vyvodiť, ţe koná samostatne, vo verejnom záujme ako stráţca práva. Ďalej uviedol, ţe účastníci priestupkového konania sú vymedzení v § 72 zákona o priestupkoch. Podľa písm. b/ citovaného zákonného ustanovenia, účastníkom konania je poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, ţe poškodený je vţdy účastníkom priestupkového konania (ak bola priestupkom spôsobená škoda). U poškodeného sa jedná o „parciálneho“ účastníka konania, ktorého účasť v konaní je obmedzená len v rozsahu náhrady škody. Účastníctvo poškodeného v konaní je jeho procesným právom a jeho výkon mu správny orgán musí umoţniť. Z uvedených dôvodov musí správny orgán oznámiť poškodenému začatie konania, predvolať ho na ústne prejednanie priestupku, ohliadku miesta činu a umoţniť mu, aby si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody. Účasť poškodeného v priestupkovom konaní je pre poškodeného významná aj z toho dôvodu, ţe pri uplatnení škody a spoľahlivom preukázaní výšky, nárok na náhradu škody mu môţe správny orgán priznať v priestupkovom rozhodnutí, ktoré má povahu exekučného titulu a teda sa poškodený môţe vyhnúť ďalšiemu občiansko-súdnemu konaniu. Vyjadrenia poškodeného uvedené v zápisnici o podaní vysvetlenia sú z právneho hľadiska irelevantné, keďţe boli vykonané ešte pred samotným začatím priestupkového konania a nie pred správnym orgánom objasňujúcim priestupky. Ani z tohto vyjadrenia poškodeného však nemoţno vyvodiť, ţe by sa svojich práv chcel výslovne vzdať. Ţalovaný 1/ ţiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, ţe v danom prípade nebola zo strany poškodeného škoda uplatnená a preto ani nemohol byť účastníkom priestupkového konania a orgán rozhodujúci o priestupku nemal dôvod o nej rozhodovať. Poškodený nebol teda ukrátený na svojich právach. Ţalovaný 2/ sa k vecnej stránke sporu nevyjadril. 5Sţo/100/2010 4 Najvyšší súd, ako súd odvolací preskúmal odvolaní napadnutý rozsudok v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, ţe odvolaciemu návrhu prokurátora nie je dôvodného vyhovieť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd dospel k nasledovným záverom:
7. Skutkový stav veci, tak ako vyplýva z obsahu rozsudku krajského súdu nie je medzi účastníkovi sporný. Ţalovaný 1/ rozhodol právoplatne o uznaní viny a uloţení sankcie ţalovanému 2/ za jeho priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V konaní ani v rozhodnutí o priestupku sa nezaoberal náhradou škody poškodenému. Podľa zápisnice o podaní vysvetlenia podľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch bol poškodený o tom, ţe ak si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorú spôsobil páchateľ priestupku, správny orgán uloţí povinnosť uhradiť škodu len vtedy, ak je škoda a jej výška spoľahlivo zistená. Poškodený po vyjadrení, ţe poučeniu porozumel o. i. uviedol, ţe škodu na vozidle si bude uplatňovať od príslušnej poisťovne a aby údaje k tomu potrebné boli sprístupnené príslušnej poisťovni (zápisnica z 10.10.2006).
8. Pokiaľ dôvodom zamietnutia ţaloby podanej prokurátorom proti rozhodnutiu ţalovaného 1/ bola skutočnosť, ţe ţaloba postráda tvrdenie o ukrátení na právach ţalobcu, resp. nie je tvrdený ani zistiteľný verejný záujem na jej podaní a zrušení rozhodnutia ţalovaného 1/ odvolací súd poukazuje na to, ţe aj v prípade ţaloby podanej prokurátorom podľa § 249 ods. 3 v spojitosti s § 35 ods. 1 písm. b/ musia byť splnené podmienky konania podľa § 247 ods. 1 OSP, t. zn. musí obsahovať tvrdenie o ukrátení na právach. Z obsahu ţaloby a ani z administratívneho spisu nevyplýva, ţe by sa bol poškodený ochrany svojho subjektívneho práva na náhradu škody domáhal pri úkone, ktorý mu pri objasňovaní prináleţal o priestupku, pričom je zrejmý práve jeho opačný postoj k veci, vyjadrený úmyslom uplatniť škodu u príslušnej poisťovne. Poškodený nebol teda odkázaný na to, aby sa ochrany jeho subjektívneho práva domáhal prokurátor. Krajský súd sa náleţite vyporiadal so skutočnosťou, resp. jeho motiváciou prokurátora na podanie ţaloby spočívajúcej v tom, ţe správny orgán nevyhovel jeho protestu proti procesným pochybeniam v konaní. Samotný protest proti rozhodnutiu o priestupku a následná ţaloba však neobsahujú také tvrdenie o porušení subjektívnych verejných práv poškodeného, ktoré by samé o sebe zakladali dôvod pre konanie o ţalobe podľa § 247 a nasl. OSP s osobitným zreteľom aj na ustanovenie § 249 ods. 3 OSP. Odvolací súd má pritom na myslí 5Sţo/100/2010 5 skutočnosť, ţe protest prokurátora zo 04.08.2008 smeroval proti rozhodnutiu o sankcii uloţenej v decembri 2006 bez toho, aby sa zaoberal moţnými dôsledkami zrušenia rozhodnutia na práva a oprávnené záujmy ţalovaného 2/.
9. Pokiaľ dôvodom zamietnutia ţaloby boli aj skutočnosti týkajúce sa samotného postupu správneho orgánu v konaniach o priestupku, odvolací súd dopĺňa dôvody prvostupňového rozsudku v nasledovnom: Je nepochybné, ţe správny orgán rozhodujúci o priestupku vychádzal z vyjadrenia poškodeného z 10.10.2006, kedy bol poškodený poučený podľa § 70 zákona o priestupkoch. Odvolací súd sa nestotoţnil s dôvodmi odvolania v tom, ţe len samotná skutočnosť, ţe správny orgán konajúci o priestupku uţ s poškodeným nekonal, je dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na to, ţe absencia záujmu poškodeného uplatniť svoje právo na náhradu škody nedávala materiálne dôvody na zrušenie rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o vine a treste, pričom v rozhodnutí formálne absentuje len výrok týkajúci sa náhrady škody. Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, ods. 2 OSP potvrdil. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
10. júna 2010 JUDr. Ida Hanzelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková