4 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol
1 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z
O.s.p., teda že pomery navrhovateľky priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov odôvodňujú, ale nie je naplnený druhý zo zákonných predpokladov, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné bránenie práva. V danom prípade mal za preukázané, že odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 26. júna 2007, č.k. 17 C 93/2005-239, nebolo podané v zákonom ustanovenej lehote. V zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. sa rozsudok považuje za doručený žalobkyni 23. júla 2007. Lehota na podanie odvolania teda uplynula 7. augusta 2007, pričom odvolanie bolo podané 8. augusta 2007. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29. novembra 2007, sp.zn. 16 Co 307/2007, uznesenie okresného súdu potvrdil. Dospel k záveru, že okresný súd venoval náležitú pozornosť zisteniu skutkového stavu, vykonal dokazovanie a mal spoľahlivé a dostatočné podklady k tomu, aby vo veci spravodlivo rozhodol. Poukázal tiež, okrem ďalších zistení o majetku žalobkyne, na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. januára 2004, 2 Cdo 57/2010 2 Cdo 58/2010 2 Cdo 59/2010 3 sp.zn. I. ÚS 100/2003, na základe ktorého bola žalobkyni vyplatená suma 250.000,-- Sk titulom primeraného zadosťučinenia za prieťahy v konaní, na základe čoho dospel k záveru, že navrhovateľka nie je nemajetná a že je schopná znášať zaplatenie súdneho poplatku vo výške 500,-- Sk. Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 25. októbra 2007, č.k. 17 C 93/2005-301 zamietol návrh žalobkyne na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania (voči rozsudku z 26. júna 2007, č.k. 17 C 93/2005-239). Uviedol, že hoci žalobkyňa ako dôvod zmeškania lehoty tvrdila, že sa v období riadneho doručovania a opakovaného doručovania nezdržiavala na adrese trvalého bydliska, ako aj skutočnosť, že za rozhodujúci deň pre začatie plynutia zákonnej lehoty na podanie odvolania považovala deň prevzatia poštovej zásielky, o čom mala byť uistená aj zamestnancom okresného súdu. O tom že sa v období doručovania písomnosti nezdržiavala v mieste doručenia, nepredložila žiadny hodnoverný dôkaz, ani neuviedla, kde sa mala zdržiavať. Poukaz na mylnú informáciu zo strany zamestnanca súdu nepovažoval súd za ospravedlniteľný dôvod. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29. novembra 2007, sp.zn. 16 Co 308/2007, uznesenie okresného súdu potvrdil. Oneskorenie podania odvolania žalobkyňou mal odvolací súd za preukázané z obsahu doručenky dodacej pošty (č.l. 245), ktorá obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti vzťahujúce sa k spôsobu dodania zásielky, a z ktorej vyplýva, že doručovaná zásielka obsahovala rozsudok súdu prvého stupňa, bola žalobkyni doručovaná prvýkrát 18. júla 2007, opakovane 19. júla 2007, vždy na adresu S., B., pričom žalovaná nebola v mieste doručenia ani raz zastihnutá. 19. júla 2007 bola zásielka uložená na pošte a nasledujúci deň začala plynúť trojdňová úložná lehota, ktorej posledný deň pripadol na 23. júla 2007, kedy sa zásielka považuje za doručenú. Žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že neboli splnené zákonom vyžadované podmienky pre vyvodenie fikcie doručenia písomnosti doručovanej do vlastných rúk náhradným spôsobom. Hoci predložila vyhlásenie z 9. novembra 2007, potvrdené B. v Ž., z ktorého vyplýva, že obzvlášť v mesiacoch júl až august 2007 sa nachádzala na adrese svojej matky, nebolo ničím preukázané, že sa tam zdržiavala neprestajne počas celého uvedeného obdobia. Už len samotné osobné prevzatie zásielky na pošte v B. 27. júla 2007 a následné osobné podanie odvolania v podateľni okresného súdu 8. augusta 2007 nasvedčujú, že sa žalobkyňa nenachádzala dlhodobo a trvalo mimo miesta svojho bydliska. 2 Cdo 57/2010 2 Cdo 58/2010 2 Cdo 59/2010 4 Proti uzneseniam krajského súdu z 29. novembra 2008 sp. zn. 16 Co 306/2007 a 16 Co 308/2007, podala žalobkyňa dovolanie. Žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenia zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Poukázala na to, že obe napadnuté uznesenia odvolacieho súdu spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm.
O.s.p kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia, pritom môže spravidla pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.
1 veta druhá O.s.p. dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Účelom povinného zastúpenia v dovolacom konaní (§ 241 ods. 1 O.s.p.) je zaistenie ochrany práv a právom chránených záujmov účastníka konania. Preskúmavanie zákonnosti a správnosti rozhodnutia v dovolacom konaní spočíva najmä v zisťovaní, či v predchádzajúcom konaní na odvolacom súde, ale i na súde prvého stupňa, nedošlo v konaní k procesným vadám, ktoré mali, alebo mohli mať vplyv na správnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia. Keďže konanie o dovolaní sa riadi prísnymi procesnými pravidlami a dovolací súd je s výnimkou vád
viazaný rozsahom a dôvodmi dovolania, je dôležité, aby toto podanie vypracovala osoba znalá práva, a to vrátane právnych predpisov upravujúcich súdne konanie z procesného hľadiska. Táto zákonná požiadavka je kogentnej povahy a nepripúšťa žiadne výnimky. Skutočnosť, že dovolateľ - fyzická osoba, ktorá sama nemá právnické vzdelanie, nie je zastúpená advokátom, je odstrániteľným nedostatkom podmienky dovolacieho konania. K jeho zhojeniu dochádza tým, že si dovolateľ dodatočne zvolí kvalifikovaného zástupcu pre dovolacie konanie a doloží súdu jeho písomné plnomocenstvo. Rovnako tak môže dovolateľ 2 Cdo 57/2010 2 Cdo 58/2010 2 Cdo 59/2010 7
požiadať súd o jeho ustanovenie. Ak tak neurobí, respektíve ak účastníkovi súd na jeho žiadosť neustanoví zástupcu z radov advokátov a účastník ani po dodatočnej výzve nepreukáže zastúpenie advokátom predložením písomného plnomocenstva, súd konanie o jeho dovolaní zastaví z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania (§ 104 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.). Žalobkyňa - dovolateľka v prejednávanej veci nepreukázala, že má právnické vzdelanie. Napriek vedomosti o právoplatnom uznesení, ktorým súd zamietol jej žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov (§ 30 ods. 1 O.s.p) pre dovolacie konanie, ako aj opakovanému poučeniu, že v dovolacom konaní musí byť zastúpená advokátom, a opätovnej výzve na zvolenie si advokáta a predloženie jeho plnomocenstva, dovolateľka nezaložila a ani nepožiadala o ustanovenie advokáta súdom. Keďže dovolateľka neodstránila nedostatok podmienky obligatórneho zastúpenia a pre túto vadu nemohol súd ďalej vo veci konať, Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní žalobkyne
2 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. a § 241 ods. 1 O.s.p. zastavil. V zmysle právnej úpravy dovolacieho konania sa nemohol zaoberať vecnou správnosťou napadnutých rozhodnutí. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd
1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. a § 243c O.s.p. Pouč en i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. apríla 2010 JUDr. Martin V l a d i k , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.