2 Cdo 99/2009 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Jozefa Kolcun

§ 142ods.

1 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z

1. októbra 2006 na odvolanie navrhovateľky rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol prvostupňovému súdu, že napriek skutočnosti, že odporkyňa 2/ uzavrela predmetné zmluvy o pôžičke, nebola v konaní vypočutá. Je potrebné ju vypočuť ako účastníčku konania k uvedeným okolnostiam. Okrem nej treba vypočuť aj notárov, ktorí vyhotovovali notárske zápisnice (formou ktorých boli spísané predmetné zmluvy o pôžičke) a vykonať ďalšie špecifikované dokazovanie. Okresný súd Banská Bystrica (v poradí druhým) rozsudkom zo
2. novembra 2007 č.k. 17 C 178/2004–247 návrh zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 1/ trovy konania vo výške 12 751 Sk na účet právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, že účastníci uzatvorili platné zmluvy o pôžičke, pretože neboli preukázané žiadne dôvody spôsobujúce neplatnosť týchto právnych úkonov. Odporca 3/ podpísal notárske zápisnice slobodne, vážne a svoj prejav doteraz žiadnym spôsobom nespochybnil, nedomáhal sa neplatnosti jednotlivých právnych úkonov a v rámci prebiehajúceho exekučného konania nepodal žiadny opravný prostriedok. Úkony odporcu 3/ - dohoda o zmluvnej pokute, vyhlásenie o uznaní dlhu a súhlas s vykonateľnosťou notárskych zápisníc majú povahu vedľajších právnych vzťahov, ktoré môžu existovať iba popri hlavnom záväzkovom vzťahu, pričom v danom prípade hlavným záväzkovým vzťahom sú zmluvy o pôžičke ako platné právne úkony, z ktorého dôvodu ani tieto nemožno považovať za neplatné právne úkony. Navrhovateľka nepreukázala ani uvedenie do omylu odporcu 3/ tým, že bol odporcom 1/ informovaný, že odporkyňa 2/ žiadne dlhy voči nemu nemala a jeho nároky v tomto smere boli uspokojené. Odporcovi 3/ bolo postavenie spoludlžníka v čase podpisovania notárskych zápisníc, obsahujúcich náležitosti v súlade s § 47 Notárskeho poriadku, známe. Poukázal na to, že aj keď odporca 3/ v predmetnom záväzkovom vzťahu ako spoludlžník vystupuje, nie je potrebný k takýmto úkonom súhlas druhého manžela (navrhovateľky), nakoľko pod pojmom právny úkon týkajúci sa spoločných vecí treba rozumieť každý úkon, ktorý sa týka obsahu vlastníckeho práva ku konkrétnej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Len z takéhoto úkonu sú obaja manželia zaviazaní spoločne a nerozdielne. Mimo sféry bezpodielového spoluvlastníctva konajú manželia samostatne a na platnosť ich úkonu nie je potrebný súhlas druhého manžela. Preto 2 Cdo 99/2009 4 ak chce za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva urobiť právny úkon (napr. zmluvu o pôžičke alebo kúpnu zmluvu) len jeden z manželov, je z neho zaviazaný alebo oprávnený len on sám. Rovnaká situácia nastáva aj v prípade právneho úkonu, ktorým sa má vec získať. Vzhľadom k tomu, v danom prípade nejde o relatívnu neplatnosť predmetných právnych úkonov. Návrhu nevyhovel ani z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.), ktorý navrhovateľka odôvodňovala zmenou jej právneho postavenia (zásadným spôsobom) tým, že bude musieť spolu s manžel (odporcom 3/) vrátiť finančné prostriedky prevyšujúce už sumu 1 000 000 Sk a reálnou hrozbou, že prídu o byt, ktorého predaj nebude stačiť na pokrytie pohľadávky odporcu 1/. Podľa ustanovenia § 147 Občianskeho zákonníka (na ktorý navrhovateľka poukazovala) totiž pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z čoho jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka je povinná strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Mal preukázané, že aj dohoda o zmluvnej pokute je platným právnym úkonom uzavretým v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka, z ktorého nevyplýva skutočnosť, že výška zmluvnej pokuty by mala byť primeraná záväzku, ktorým sa zabezpečuje a odporcovia 2/, 3/ jednoznačne porušili zmluvné povinnosti (nesplnili riadne a včas záväzok vyplývajúci im z uzavretých zmlúv o pôžičke). Za neúčelné považoval vykonať ďalšie dokazovanie navrhnuté odporcom 3/ (znalecké dokazovanie znalcom z odboru účtovníctva).

§ 142ods.

1 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici (v poradí druhým rozhodnutím) rozsudkom z 18. septembra 2008 sp. zn. 14 Co 44/2008 na odvolanie navrhovateľky rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že zmluva o pôžičke zo 16.2.2004 spísaná vo forme notárskej zápisnice N X., Nz X. vyhotovenej JUDr. P. J., notárom so sídlom B., dohoda o zmluvnej pokute zo 16.2.2004 spísaná vo forme notárskej zápisnice N X., Nz X. vyhotovenej JUDr. P. J., notárom so sídlom B., vyhlásenie odporcu 3/ o uznaní dlhu a jeho súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu spísané vo forme notárskej zápisnice N X., Nz X. vyhotovenej JUDr. P. J., notárom so sídlom B., zmluva o pôžičke z 24.2.2004 spísaná vo forme notárskej zápisnice N X., Nz X. vyhotovenej JUDr. V. K., notárkou so sídlom B., dohoda o zmluvnej pokute z 24.2.2004 spísaná vo forme notárskej zápisnice N X., Nz X. vyhotovenej JUDr. V. K., notárkou so sídlom B., vyhlásenie odporcu 3/ o uznaní dlhu a jeho súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu 2 Cdo 99/2009 5 spísané vo forme notárskej zápisnice N X., Nz X. vyhotovenej JUDr. V. K., notárkou so sídlom B., sú neplatnými právnymi úkonmi. Odporcom 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke trovy konania 175 404 Sk na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila naliehavosť na požadovanom určení neplatnosti uvedených právnych úkonov, lebo bez takéhoto určenia výkon jej vlastníckych práv k nehnuteľnosti (bytu) je ohrozený a týmto určením bude zabezpečená istota jej právneho postavenia. Dňa 26.10.2004 totiž súdny exekútor vydal exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na 4– izbový byt č. 6, nachádzajúci sa v B. a patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu 3/. Pre vymoženie pôžičky vo výške 220 000 Sk bola začatá na návrh odporcu 1/ exekúcia (pod sp. zn. EX 101/04). Je nepochybné, že pohľadávka odporcu 1/ v rámci exekúcie sa týka nehnuteľnosti, ktorá je v režime bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu 3/. Ten ako manžel zabezpečovací úkon, ktorým bol postihnutý majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, urobil bez súhlasu navrhovateľky, ktorú nútený výkon práv v prospech odporcu 1/ postihuje, i keď nebola účastníčkou právneho vzťahu týkajúceho sa jej spoluvlastníckych práv k bytu. Z vykonaného dokazovania je možné vyvodiť, že konanie odporcov 1/, 2/ ohľadom pôžičiek bolo založené na tom, že odporkyňa 2/ pre zabezpečenie pohľadávky odporcu 1/ z tohto vzťahu vzniknutej mala získať ešte ďalšiu tretiu osobu vlastniacu nehnuteľný majetok, ktorú podmienku stanovil odporca 1/. Vzhľadom na predchádzajúce nesplatené pôžičky odporkyne 2/ voči odporcovi 1/, ktorých výška dosahovala okolo 400 000 Sk a ktoré boli uzavreté za obdobných podmienok, považoval jednomesačnú lehotu na vrátenie pôžičiek so zreteľom na ich výšku za neprimerane krátku. Obsah notárskych zápisníc bol formulovaný tak, aby ich prostredníctvom sa na strane odporcu 1/ dosiahol rýchly a neprimeraný majetkový prospech. Všetky okolnosti daného prípadu v čase, keď sa zmluvy o pôžičke uzatvárali, svedčia o úmyselnom vedomom konaní nielen odporkyne 2/, ale aj odporcu 1/. Z jeho strany ako nebankového subjektu ide o zneužitie práva, ktoré sa prieči dobrým mravom. Dojednanie o pôžičkách je z tohto dôvodu nedovolené a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka sú zmluvy absolútne neplatné. Neplatnosť zmlúv vyplýva aj z neurčitosti právneho postavenia odporcu 3/, keď na jednej strane vystupoval ako spoludlžník a na druhej strane za účasť v týchto právnych vzťahoch dostal finančnú odmenu. Okolnosť, že bola uzavretá písomná zmluva o pôžičke ešte neznamená, že táto samotná preukazuje vyplatenie finančných prostriedkov pre odporcu 3/, najmä za okolností, za ktorých predmetné zmluvy boli uzatvárané. Vo vzťahu k odporcovi 3/ nešlo o pôžičku, pretože odporca 1/ vôbec nemal úmysel mu peniaze požičať, keď tieto boli použité na krytie 2 Cdo 99/2009 6 predchádzajúcich dlhov odporkyne 2/. V takomto prípade chýbala podstatná náležitosť prejavu vôle a to vážnosť, lebo vôľa odporcu 1/ v skutočnosti vôbec nesmerovala k požičaniu peňazí pre odporcu 3/. Uvedené vady majú za následok neplatnosť právnych úkonov aj podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Zabezpečovacie prostriedky slúžia na dosiahnutie väčšej istoty, že právo veriteľa vyplývajúce z hlavného záväzkového vzťahu bude uspokojené, nimi sa sankcionuje porušenie základnej povinnosti z uzavretej zmluvy. Z tohto dôvodu zabezpečovacie prostriedky majú akcesorickú povahu, vznikajú za predpokladu, že existuje platný hlavný záväzok. V ustanovení §§ 544 – 558 Občianskeho zákonníka sú upravené jednotlivé zabezpečovacie záväzky, ktoré sa odlišujú čo do spôsobu zabezpečenia veriteľovej pohľadávky resp. práva. V danej veci zmluvy o pôžičke ako hlavné záväzky sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi od samého začiatku, prečo nevyvolali žiadne právne účinky. Z toho dôvodu nemohli platne vzniknúť ani ďalšie právne úkony, ktoré svojím obsahom a účelom bezprostredne s nimi súviseli. Preto za neplatné treba považovať aj dohody o zmluvnej pokute, vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ako exekučného titulu. Ak odporkyňa 2/ uviedla, že odporca 3/ konal v omyle, zakladalo by to aj dôvod relatívnej neplatnosti právnych úkonov podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Týmto dôvodom neplatnosti sa však bližšie nezaoberal vzhľadom na vyslovený záver, že všetky úkony sú absolútne neplatné, na ktorú skutočnosť bol povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

§ 224ods.

1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie odporca 1/. Navrhol ho zmeniť a návrh zamietnuť. Tvrdenia a záver odvolacieho súdu považoval za nesprávne. Nemožno ich podľa jeho názoru vyvodiť ani z obsahu uvedeného trestného spisu, z ktorého nesporne vyplýva, že odporkyňa 2/ sa ku spáchaným skutkom priznala, svoje konanie oľutovala, prisľúbila nahradiť spôsobenú škodu a uviedla, že sama sprostredkovala poskytnutie pôžičiek pre poškodených od neho ako odporcu 1/, pričom finančné prostriedky im naozaj odovzdal. Následne odporkyňa 2/ uzatvorila s poškodenými samostatné zmluvy, o ktorých nemal žiadnu vedomosť. Vždy mal za to, že finančné prostriedky si v skutočnosti požičiavajú poškodení, tak mu to bolo aj povedané a o žiadnych vzájomných dohodách medzi poškodenými a odporkyňou 2/ nevedel. Odporkyni 2/ požičal finančné prostriedky, ktoré mu vrátila a v uvedenom čase žiadne dlhy voči nemu nemala, z ktorého dôvodu nie je správny záver, že mala voči nemu záväzky. V danej veci poskytol finančné prostriedky spoločne odporkyni 2/ a odporcovi 3/ a keďže nedošlo k ich splateniu riadne a včas, bol nútený domáhať sa ich zaplatenia prostredníctvom exekučného konania. Odporca 3/ nepodal žiadny návrh a ani sa 2 Cdo 99/2009 7 v rámci občianskoprávneho konania nedomáhal určenia, že nároky voči nemu uplatnené sú neoprávnené. Námietky podala len navrhovateľka – manželka odporcu 3/. Odporca 3/ vo svojich prvotných výpovediach pred prvostupňovým súdom sa ani len slovom nezmienil, že by ho mal spolu s odporkyňou 2/ ubezpečovať, že jeho ručenie je len formálne a tiež, že odporkyňa 2/ voči nemu nemá žiadne záväzky. Poukázal na príslušné časti zápisníc z občianskoprávneho konania a na obsah pripojených listín, z ktorých vyplýva, že vzťah medzi odporkyňou 2/ a odporcom 3/ bol bližší ako len kolegiálny, kamarátsky vzťah zo zamestnania a tiež, že si pôžičku od neho vzali spoločne, aj keď medzi nimi bola uzavretá samostatná dohoda (poskytnutie odmeny, peniaze odovzdané odporkyni 2/ a pod.), o ktorej nemal žiadnu vedomosť. Súčasne poukázal na vzájomné rozpory vo výpovediach odporkyne 2/ a odporcu 3/ ohľadom skutočností týkajúcich sa podpísania predmetných notárskych zápisníc a na rozpory ich výpovedí s výpoveďami svedkov – notárov, ktorí notárske zápisnice vyhotovovali. Mal za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že bol odporca 3/ uvedený do omylu, pretože tento zmluvy o pôžičke spísané vo forme notárskych zápisníc, uzatvoril dobrovoľne, slobodne a vážne, pričom sa pred podpisom týchto zmlúv oboznámil s ich obsahom. Napadnuté zmluvy o pôžičke neboli uzavreté v jeden deň, ale v rozmedzí 7 dní a keby nebol súhlasil s obsahom už prv vykonaného právneho úkonu, určite by druhý právny úkon nebol uzatvoril. Proti týmto právnym úkonom nič nenamietal, rešpektoval ich, uznával a ani v rámci exekučného konania nemal proti nim žiadne výhrady. Neboli preto naplnené zákonné predpoklady neplatnosti napadnutých právnych úkonov, boli vykonané na základe vzájomnej dohody všetkých ich účastníkov. Namietal aj výšku trov konania. Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že prioritne sa domáhala určenia neplatnosti predmetných právnych úkonov z dôvodu ich rozporu s ustanovením § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca 3/ ich uzavrel bez jej vedomia ako jeho manželky. Následne v priebehu konania na základe vykonaných dôkazov rozšírila svoju právnu argumentáciu o dôvody neplatnosti právnych úkonov v zmysle ustanovenia § 39 a § 49a Občianskeho zákonníka. Zotrvala na svojom tvrdení, že podpísanie zmlúv o pôžičkách, o ktorých nemala vedomosť, len jedným z manželov počas manželstva nie je bežnou vecou. Rovnako tak podpísanie ostatných právnych úkonov. Poukázala na výpoveď a písomné stanovisko odporkyne 2/ a na to, že bola odsúdená za trestný čin podvodu. Podľa nej bola jednoznačne preukázaná existencia omylu na strane odporcu 3/. Bol preukázaný aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože rozhodnutím krajského súdu došlo k obnoveniu stavu jej právnej istoty v otázke existencie a prípadnej výšky záväzkov 2 Cdo 99/2009 8 vzniknutých bez jej vedomia, ktoré mali byť uspokojované z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Toto rozhodnutie obsahuje správne právne posúdenie veci, pričom ctí ducha zákona a v celom rozsahu korešponduje s požiadavkami hľadania a nachádzania nielen právneho, ale navyše aj slušného a spravodlivého usporiadania vzájomných vzťahov účastníkov konania. Navrhla preto dovolanie odporcu 1/ zamietnuť. Odporca 3/ mal za to, že výsledky konania jednoznačne svedčia o skutočnosti, že konanie odporcu 1/ a odporkyne 2/ ohľadom pôžičiek peňazí bolo založené na tom, že odporkyňa 2/ pre zabezpečenie pohľadávky odporcu 1/ mala získať ešte tretiu osobu, ktorá vlastní nehnuteľný majetok, ktorú podmienku stanovil odporca 1/. Následne obsah notárskych zápisníc bol formulovaný tak, aby ich prostredníctvom sa na strane odporcu 1/ dosiahol rýchly a neprimeraný majetkový prospech. Všetky okolnosti predmetného prípadu v čase, keď sa zmluvy o pôžičke uzatvárali, svedčia o úmyselnom vedomom konaní odporcu 1/ ako aj odporkyne 2/. Zo strany odporcu 1/ ako nebankového subjektu ide o zneužitie práva, ktoré sa prieči dobrým mravom (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dojednanie o pôžičkách je z tohto dôvodu nedovolané a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka sú zmluvy absolútne neplatné (obchádzajú zákon). Poukázal na trestné konanie vedené voči odporcovi 1/. Žiadal dovolanie zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uvedenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne 2 Cdo 99/2009 9 rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 pís. a/ až g/ O.s.p. Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal a je existenciu nezistil ani dovolací súd. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a ani dovolací súd jej existenciu z obsahu spisu nezistil. Dovolateľ namietal, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V preskúmavanej veci bolo z hľadiska skutkového stavu zistené, že navrhovateľka a odporca 3/ sú manželia, že dňa

1. februára 2004 podpísali odporca 1/ ako veriteľ, osoba oprávnená s odporkyňou 2/ ako dlžníčkou a odporcom 3/ ako spoludlžníkom, osobami povinnými, zmluvu o pôžičke, podľa ktorej odporca 1/ mal požičať v hotovosti odporkyni 2/ dlžníčke a odporcovi 3/ spoludlžníkovi, povinným osobám sumu 163 000 Sk s odmenou za poskytnutie pôžičky vo výške 2 000 Sk a s konečným termínom splatnosti
2. marca 2004, spísanú vo forme notárskej zápisnice N X., NZ X. vyhotovenej notárom JUDr. P. J., obsahujúcu aj dohodu o zmluvnej pokute (500 Sk za každý deň omeškania) pre 2 Cdo 99/2009 10 prípad riadneho a včasného nesplatenia dlhu a vyhlásenie o súhlase s jej vykonateľnosťou t.j. s tým, aby v prípade nesplnenia uvedeného záväzku sa stala exekučným titulom na celý majetok, najviac však do výšky nesplateného zostatku pôžičky s príslušenstvom. A dňa 24.2.2004 podpísali odporca 1/ ako veriteľ, osoba oprávnená s odporkyňou 2/ ako dlžníčkou a odporcom 3/ ako spoludlžníkom, osobami povinnými, zmluvu o pôžičke, podľa ktorej odporca 1/ mal požičať odporkyni 2/ a odporcovi 3/ ako dlžníkovi a spoludlžníkovi, povinným osobám peňažnú hotovosť v celkovej sume 220 000 Sk s odmenou za poskytnutie pôžičky 2 000 Sk a s konečným termínom splatnosti
3. marca 2004, spísanú vo forme notárskej zápisnice N X., NZ X. vyhotovenej notárkou JUDr. V. K., obsahujúcu aj dohodu o zmluvnej pokute pre prípad riadneho a včasného nesplatenia dlhu (500 Sk za každý deň omeškania) a vyhlásenie o súhlase s jej vykonateľnosťou t.j. s tým, aby v prípade nesplnenia uvedeného záväzku sa stala exekučným titulom na celý majetok, najviac však do výšky nesplateného zostatku pôžičky s príslušenstvom. Návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti uvedených právnych úkonov spísaných vo forme notárskych zápisníc, má svoj základ v ustanovení § 80 písm. c/ O.s.p. , podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Teda základným procesným predpokladom úspešnosti návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý musí súd skúmať v prvom rade, je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovací návrh je tak prostriedkom, ktorý umožňuje poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, než toto jeho postavenie bolo narušené. Tak súd prvého stupňa ako aj odvolací súd skúmali existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Súd prvého stupňa dospel k záveru o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na určení jednotlivých právnych úkonov za neplatné. Na rozdiel od neho odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila naliehavosť na požadovanom určení neplatnosti uvedených právnych úkonov, pretože bez takéhoto určenia by bol ohrozený výkon jej vlastníckych práv k nehnuteľnosti – bytu v rámci exekučného konania (vydaný exekučný príkaz na nariadenie exekučného záložného práva na 4–izbový byt patriaci do bezpodielového 2 Cdo 99/2009 11 spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu 3/) a žiadaným určením bude zabezpečená istota jej právneho postavenia. Dovolací súd takýto záver odvolacieho súdu považuje za správny a stotožňuje sa s jeho odôvodnením, na ktoré v podrobnostiach poukazuje. Navrhovateľka sa určenia neplatnosti predmetných právnych úkonov domáhala jednak z dôvodu ich rozporu s ustanovením § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odporca 3/ (jej manžel) ich totiž uzavrel bez jej vedomia a uzavretie zmlúv o pôžičkách len jedným z manželov, na základe ktorých vznikla pohľadávka odporcu 1/ exekučne uspokojiteľná z majetku tvoriaceho bezpodielového spoluvlastníctvo manželov, nie je možno považovať za bežnú vec, čím právne úkony spĺňali znaky relatívnej neplatnosti. Ale jednak aj z dôvodu ich absolútnej neplatnosti v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Právnym úkonom sa vo všeobecnosti rozumie právne relevantný prejav vôle, t.j. taký prejav vôle, ktorý smeruje k vzniku alebo zániku práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú (§ 34 Občianskeho zákonníka). Neplatné sú právne úkony, ktorým chýba niektorá náležitosť, ktorú zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti. Z úpravy neplatnosti právnych úkonov v Občianskom zákonníku vyplýva zásada, že neplatné právne úkony sú neplatné absolútne, pokiaľ ich nevyhlasuje za relatívne neplatné. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. 2 Cdo 99/2009 12 Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní manželia spoločne a nerozdielne. Citované ustanovenie § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb s ohľadom na úkony v bezpodielovom spoluvlastníctve, t.j. na právne úkony, ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. V zmysle tohto ustanovenia sa na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov vyžaduje súhlas druhého z manželov, ak ide o inú než bežnú vec. Nedostatok tohto súhlasu má za následok neplatnosť právneho úkonu, pričom v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka ide o relatívnu neplatnosť. To znamená, že právny úkon, ktorý nemožno považovať za vybavovanie bežnej veci, uskutočnený iba jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela, sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Základnou podmienku aplikácie ustanovenia §145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na konkrétny prípad je však existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnom prípade išlo o bežnú vec alebo nie a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, bezpredmetné. Za právny úkon týkajúci sa spoločných vecí sa nepovažuje zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (viď R 71/1974). Teda ak uzavrie za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva manželov zmluvu o pôžičke ako dlžník iba jeden z manželov, nepotrebuje k tomu súhlas druhého z manželov, a to i keď nejde o bežnú vec. Potom súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že uzavretím zmluvy o pôžičke nevznikol spoločný záväzok manželov (navrhovateľky a odporcu 3/), pretože nešlo o vybavovanie záležitosti týkajúcej sa spoločných vecí, a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol potrebný súhlas navrhovateľky. Takýto právny záver vylučujúci aplikáciu § 145 Občianskeho zákonníka v predmetnej veci zodpovedá hore uvedenému výkladu tohto ustanovenia. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k záveru o absolútnej neplatnosti predmetných právnych úkonoch (§ 37, § 39 Občianskeho zákonníka), pre ktorú je charakteristické, že pôsobí ex tunc (t.j. od začiatku), môže sa jej dovolávať každý, kto má 2 Cdo 99/2009 13 na tom právny záujem, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), nemožno ju konvalidovať a nie je časovo obmedzená, z ktorého dôvodu sa bližšie dôvodmi relatívnej neplatnosti právnych úkonov (vrátane ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka) nezaoberal. Znakmi charakterizujúcimi právny úkon sú existencia vôle, prejav tejto vôle a existencia právnymi predpismi ustanovených následkov prejavu vôle. Platný právny úkon podľa citovaného § 37 Občianskeho zákonníka predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným predmetom plnenia. Zo zisteného skutkového stavu odvolací súd vyvodil správny právny záver, podľa ktorého predmetným právnym úkonom chýbala podstatná náležitosť prejavu vôle, a to vážnosť. Treba uviesť, že vôľa je vážna, ak konajúci, ktorý vôľu prejavil, mal úmysel (chcel) svojím úkonom dosiahnuť taký právny následok, ktorý sa s vykonaním daného úkonu spája. V danej veci boli síce uzavreté písomné zmluvy o pôžičke (formou notárskej zápisnice), na základe ktorých mal odporca 1/ ako veriteľ požičať odporkyni 2/ ako dlžníčke a odporcovi 3/ ako spoludlžníkovi peňažnú hotovosť (163 000 Sk a 220 000 Sk), ale odporca 1/ a odporkyňa 2/ týmto právnym úkonom neprejavili to, čo v skutočnosti ním sledovali, t.j. nie požičanie peňazí, ale splnenie pohľadávky odporkyne 2/ voči odporcovi 1/ z iných právnych úkonov medzi nimi uzavretých (z iných pôžičiek). Teda u odporcu 1/ a odporkyne 2/ chýbala vážnosť prejavu vôle uzavrieť zmluvy o pôžičke. Len zdanlivo prejavili vôľu uzavrieť zmluvy o pôžičke, ktoré v skutočnosti uzavrieť nechceli. Z výpovede odporkyne 2/ totiž vyplýva, že finančné prostriedky (predmet pôžičiek) potrebovala na vrátenie úrokov odporcovi 1/, pretože už predtým si od neho požičala finančné prostriedky (5 alebo 6 krát), z ktorého dôvodu požiadala odporcu 3/, ako osobu vlastniacu nehnuteľný majetok (podmienka odporcu 1/) o pomoc, ale so skutočným účelom, ktorý mal byť uzavretím týchto úkonov dosiahnutý, ho neoboznámila. Preto odporca 3/ na základe jemu poskytnutých informácií (odporcami 1/, 2/) sa domnieval, že vykonaním daných právnych úkonov (zmluvami o pôžičke) sa dosiahnu aj nimi sledované právne účinky (požičanie peňazí odporkyni 2/), avšak realizácia predmetu zmlúv o pôžičkách, t.j. faktické odovzdanie finančných prostriedkov, ktoré mali byť požičané (na základe predmetných zmlúv o pôžičke) preukázané (odporcom 1/) nebolo (jeho tvrdenia boli všeobecné a týkali sa rôznych právnych vzťahov). Tým odporca 3/ svojím konaním v omyle (absencia vážnosti vôle) vyvolal iné 2 Cdo 99/2009 14 právne následky, sledované odporcami 1/, 2/ (uspokojenie pohľadávky odporcu 1/ voči odporkyni 2/ z medzi nimi uzavretých iných, ako predmetných právnych úkonov, aj z vecí tvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu 3/). Z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neplatný je nielen právny úkon, ktorý odporuje zákonu alebo ktorý zákon obchádza, ale aj taký právny úkon, ktorý je síce v súlade so zákonom a ani zákon neobchádza, avšak sa prieči dobrým mravom. Dobré mravy (boni mores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, ktoré zodpovedá základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi (contra bonas mores) nemusí vyplývať iba z jeho obsahu, ale tiež z cieľu, resp. účelu, ktorý ním niektorá zo strán sleduje, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Predmetné zmluvy o pôžičke neuzatvárali odporca 1/ a odporkyňa 2/ za účelom skutočného požičania finančných prostriedkov za v zmluvách dohodnutých podmienok, ale ich cieľom bolo uspokojenie pohľadávok odporcu 1/ voči odporkyni 2/ odporcom 3/ v rámci následného exekučného konania vedeného len proti odporcovi 3/ postihujúceho aj majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu 3/ nad rámec finančných prostriedkov zdanlivo poskytnutých ako pôžičky. Preto za takýchto okolností uzavreté zmluvy o pôžičkách sa priečia dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka), ako správne uzavrel odvolací súd. Odporca 1/ svoje tvrdenie o neexistencii záväzkov odporkyne 2/ voči nemu v čase uzavretia predmetných zmlúv nepreukázal. Na tom nič nemení skutočnosť, že proti nej neviedol exekučné konania a nemožno to vyvodiť ani z výpovede odporkyne 2/ na pojednávaní 13.2.2007 (ja som finančné prostriedky žalovanému 1/ povracala, jemu nedlhujem nič, dlhujem iným.... Ja sa domnievam, že všetky finančné prostriedky som žalovanému 1/ vrátila, nakoľko na mňa nenaliehal, aby som mu vrátila), keď zmluvy o pôžičkách boli vo forme notárskych zápisníc spísané vo februári
4. Vzhľadom na uvedené je správny právny záver odvolacieho súdu o absolútnej neplatnosti tak zmlúv o pôžičkách ako hlavných vzťahoch, z ktorého dôvodu nemohli platne 2 Cdo 99/2009 15 vzniknúť ani ďalšie právne úkony bezprostredne s nimi súvisiace (dohody o zmluvnej pokute a vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlas s vykonateľnosťou notárskych zápisníc). Dovolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu v súvislosti s uvedeným právnym záverom a v podrobnostiach naň odkazuje. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie odporcu 1/ smerujúce proti správnemu rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal v dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania, pretože nevyčíslila ich výšku (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
5. mája 2010 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská