← Slovensko

o neúčinnosť právneho úkonu a vrátenie sumy 863 041,89 Eur (26 000 000,-- Sk) do konkurznej podstaty

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Obo/96/2008 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. J. J., správca konkurznej podstaty úpadcu B. S., a. s., so sídlom B., zast. JUDr. J. C., CSc., advokátom, X., proti ţalovanému Z. S. N., a. s., K., zast. JUDr. S. V., advokátom, K.N., o neúčinnosť právneho úkonu a vrátenie sumy 863 041,89 Eur (26 000 000,– Sk) do konkurznej podstaty, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa

  1. novembra 2004, č. k. 6Cb 339/01-63, takto r o z h o d o l : Odvolacie konanie z a s t a v u j e . Ţiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa
  2. novembra 2004, č. k. 6Cb 339/01-63 rozhodol tak, ţe ţalobu zamietol a ţalobcu zaviazal nahradiť ţalovanému trovy konania v sume 5 810,– Sk na účet právneho zástupcu ţalovaného. Uviedol, ţe medzi B.S., a. s., B. v zast. C., s. r. o., N. ako mandantom a Z. S. N., a. s., N. ako mandatárom, bola uzatvorená mandátna zmluva zo dňa
  5. Ţalobca sa domáhal neúčinnosti tejto zmluvy s poukazom na ust. § 15 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Dokazovaním mal súd za preukázané, ţe návrh na vyhlásenie konkurzu bol doručený súdu dňa
  8. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa
  10. 1998 pod č. k. K 29/93-38 bol vyhlásený konkurz na majetok dlţníka B. S., a. s. so sídlom v B., P. a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. J. J., advokát, so sídlom v B.. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
  11. mája
  12. Súd poukázal na ust. § 15 ods. 1 a 2 zák. č. 328/1991 Zb., 1Obo/96/2008 2 z ktorého vyplýva, ţe je moţné odporovať takým právnym úkonom dlţníka, ktoré dlţník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu. V danom prípade konkurz začal
  14. 1993 doručením návrhu na vyhlásenie konkurzu. Ţalobca sa domáha neúčinnosti právneho úkonu, a to mandátnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa
  16. 1996, teda tri roky po začatí konkurzu. Samotný nárok o neúčinnosť právneho úkonu bol uplatnený ţalobcom päť rokov od uzavretia mandátnej zmluvy. Lehota podľa ust. § 15 ods. 2 aţ 4 zákona o konkurze a vyrovnaní je hmotno-právnou podmienkou pre úspešnosť takejto ţaloby a súd jej dodrţanie skúma z úradnej povinnosti. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, ţe v danom prípade nebola splnená zákonná hmotno-právna podmienka pre úspešnosť odporovateľnosti právneho úkonu s poukazom na ust. § 15 ods. 1 a ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní. Ďalej sú uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal tieţ vrátenia sumy 26 000 000,– Sk do konkurznej podstaty. Na pojednávaní dňa
  17. októbra 2004 uviedol, ţe suma 26 000 000,– Sk, bola poskytnutá ţalobcovi bez právneho dôvodu, keďţe zmluva zo strany ţalovaného nebola plnená. Ţalovaný uviedol, ţe časť činnosti, ktorá bola dohodnutá v mandátnej zmluve ţalovaný vykonal a poskytol ţalobcovi časť plnenia. V danom prípade ţalobca listom zo dňa
  19. 2004 vypovedal mandátnu zmluvu zo dňa
  21. 1996 z dôvodu, ţe je uzavretá na dobu určitú do
  23. 2006, pričom spoločnosť B., a. s. je v konkurze od
  25. 1998 a od tohto dátumu aţ doposiaľ, ako ani predtým Z. S. N., a. s., N., neposkytovali takú činnosť, na ktorú sa v predmetnej mandátnej zmluve zaviazali a nebolo to ani moţné, pretoţe spoločnosť B., a. s. nevyvíjala ţiadnu činnosť v oblastiach, pre ktoré by bolo moţné poskytovať takúto pomoc. Týmto listom súčasne ţalobca vypovedal uvedenú zmluvu s okamţitou účinnosťou a ţiadal poskytnúť sumu 26 000 000,– Sk do 14 dní od doručenia tejto výpovede. Z uvedeného vyplynulo, ţe ku dňu rozhodnutia neuplynula ešte lehota na vrátenie sumy 26 000 000,– Sk, preto táto ţaloba o zaplatenie tejto sumy je predčasná. Naviac, povinnosť spočívajúca vo vrátení prijatého plnenia tomu, kto ho poskytol, vzniká tak v prípade zmluvy neplatnej, ako aj v prípade zmluvy zrušenej. Súd tieţ uviedol, ţe na základe mandátnej zmluvy zo dňa
  27. 1996 strany poskytli určité plnenia, i keď zo strany ţalovaného nebol predmet splnený tak, ako bol dohodnutý v čl. 1 mandátnej zmluvy. Ţalobca však ţiadal vrátenie 26 000 000,– Sk. Ţalobca sa však nemôţe domáhať vrátenia poskytnutého plnenia bez toho, aby sám vrátil plnenie, ktoré prijal. Preto súd prvého stupňa povaţoval ţalobu o zaplatenie sumy 26 000 000,– Sk, titulom 1Obo/96/2008 3 bezdôvodného obohatenia s poukazom na ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, za nedôvodnú. Ţalobca na pojednávaní dňa
  29. 2004 uviedol, ţe v prípade, ak súd neuzná jeho nárok titulom bezdôvodného obohatenia, poţaduje náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, ţe poskytol ţalovanému zálohu v sume 26 000 000,– Sk, napriek tomu, ţe ţalovaný nesplnil predmet zmluvy dohodnutý v mandátnej zmluve. Súd poukázal na ust. § 373 Obchodného zákonníka a uviedol, ţe v danom prípade ţalobca nepreukázal predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, to znamená, ţe nepreukázal protiprávne konanie, resp. protiprávny úkon ţalovaného, vznik škody, ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním ţalovaného. Z uvedených dôvodov súd ţalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O. s. p. a ţiadal jeho zrušenie. Má za to, ţe termín „začatie konkurzu“ pouţitý zákonodarcom v ustanovení § 15 zák. č. 328/1991 Zb., je potrebné vykladať v uţšom význame ako vyhlásenie konkurzu (NS SR 2 Obo 321/01), a nie ako podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu tak, ako to nesprávne uviedol súd v napadnutom rozhodnutí. Svojim nesprávnym výkladom totiţ súd prvého stupňa odňal ţalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty a všetkým konkurzným veriteľom aktívne legitimovaným v zmysle ust. § 15 ods. 1 vety prvej zák. č. 328/1991 Zb., moţnosť v predmetnej právnej veci namietať odporovateľnosť akýchkoľvek úpadcových právnych úkonov. V prípade úpadcu totiţ došlo k vyhláseniu konkurzu aţ takmer päť rokov po podaní návrhu na jeho vyhlásenie. Pokiaľ ide o záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého ţalobca namietol neúčinnosť právneho úkonu päť rokov od uzatvorenia mandátnej zmluvy, ten je podľa názoru ţalobcu právne irelevantný, vzhľadom na osobitnú právnu úpravu zakotvenú v zák. č. 328/1991 Zb., v tomto smere sa líšiacej od právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Právo ţalovaného odporovať právne úkony úpadcu vzniklo dňom vyhlásenia konkurzu, t. j. dňa
  32. Keďţe ide o majetkové právo, treba na posúdenie včasnosti uplatnenia práva ţalobcu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní (ust. § 100 a nasl. OZ). Ţalovaný zdôraznil, ţe v predmetnej právnej veci sa mohlo právo uplatniť po prvý raz dňa
  35. Keďţe ţalobca podal ţalobu dňa 1Obo/96/2008 4
  37. 2001, t. j. pred
  39. 2001, uplatnil svoje právo včas – pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. V dôsledku včasného uplatnenia práva na súde a riadneho pokračovania v začatom súdnom konaní, premlčacia doba spočíva, t. j. právo, ktorého sa ţalobca domáha v tomto súdnom konaní nie je premlčané. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, ţe súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, keď dospel k záveru, ţe v danom prípade nebola splnená zákonná hmotno-právna podmienka odporovateľnosti právneho úkonu. (K rovnakému právnemu záveru dospel NS SR v právnej veci sp. zn. Obdo V 16/2003). Nesprávne právne posúdenie včasnosti uplatnenia nároku ţalobcu malo tieţ podľa právneho názoru ţalobcu za následok skutočnosť, ţe súd prvého stupňa právo na vrátenie toho, o čo bolo uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov odporovateľným právnym úkonom ukrátené, vyplývajúce z ust. § 16 ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní, vo svetle príslušných právnych noriem ani neskúmal. Ţalobca má za to, ţe v dôsledku neúčinnosti odporovaného právneho úkonu je ţalovaný povinný do konkurznej podstaty úpadcu vrátiť to, o čo sa odporovateľným právnym úkonom úpadcov majetok zmenšil. Keďţe na základe napadnutého právneho úkonu nebolo úpadcovi poskytnuté ţiadne plnenie, ţalobca poţaduje vrátenie celej odplaty. Právne úvahy súdu prvého stupňa týkajúce sa synalagnatického charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, povaţuje ţalobca za nesprávne. V prípade, ak by mal ţalovaný voči ţalobcovi pohľadávku, môţe si ju uplatniť v konkurznom konaní. Ţalobca tieţ opätovne poukázal na skutočnosť, ţe úpadca a ţalovaný boli minimálne v čase od
  41. 1993 do dňa podania odvolania, prostredníctvom člena predstavenstva Ing. F. Z., bytomO. (skôr L.) a od
  42. novembra 1994 prostredníctvom člena predstavenstva Ing. B. S., bytom V., personálne prepojené spoločnosti, v dôsledku čoho je naplnená podmienka stanovená v ust. § 15 ods. 4 písm. d/ zákona o konkurze a vyrovnaní. Ţalobca ďalej trvá aj na tom, ţe má nárok na vrátenie ţalovaného plnenia i z titulu náhrady škody, pretoţe ţalovaný v čase od uzatvorenia mandátnej zmluvy, t. j. od
  44. 1996 do jej zániku dňa
  46. 2004, ţalobcovi ţiadne plnenie za poskytnutú odplatu neposkytol, čím porušil jej ustanovenia. Z uvedených dôvodov ţalobca navrhuje preto napadnutý rozsudok zrušiť. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť. Uviedol, ţe mandátna zmluva medzi ţalobcom a ţalovaným bola uzavretá
  48. 1996, návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlţníka B. S., a. s. podal ţalobca
  50. 1993 (začatie konkurzu) a ţalobu o neúčinnosť právneho úkonu podal dňa
  51. 1Obo/96/2008 5
  52. 2001, z čoho moţno vyvodiť záver, ţe právo ţalobcu odporovať predmetnej mandátnej zmluve bolo uplatnené po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty podľa ust. § 15 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní v znení platnom do
  54. 1998, (retroaktivita novej právnej úpravy je neprípustná). Podľa názoru ţalovaného je treba mandátnu zmluvu zo dňa
  56. 1996 a prekluzívnu lehotu na uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu skúmať podľa právnej úpravy platnej v čase uzavretia mandátnej zmluvy. Na základe mandátnej zmluvy zo dňa
  58. 1996 ţalovaný poskytoval ţalobcovi odbornú pomoc zmluvne dohodnutú v čl.
  59. mandátnej zmluvy. Listom zo dňa
  61. 2004, doručeným ţalovanému dňa
  63. 2004 ţalobca vypovedal predmetnú mandátnu zmluvu. Za činnosti riadne uskutočnené do účinnosti výpovede, má mandatár nárok na náhradu nákladov, ktoré nevyhnutne a účelne vynaloţil pri plnení svojho záväzku a má nárok na primeranú časť odmeny podľa ust. § 574 ods. 4 Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, ţe ţalobca nepredloţil krajskému súdu ţiadny dôkaz o údajnom prevode akcií a prevode peňazí medzi ţalobcom, spoločnosťou C., s. r. o. a ţalovaným, aj keď v ţalobnom návrhu ţalobca taký dôkaz uviedol. V konaní pred súdom prvého stupňa ţalobca nepredloţil tieţ ţiadne dôkazy, ktorými by preukázal vznik škody, jej výšku a ďalšie zákonné predpoklady pre prisúdenie nároku aj napriek tomu, ţe mal na to dostatočný časový priestor. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a zistil, ţe nie sú splnené podmienky pre pokračovanie v konaní. V zmysle ust. § 103 O. s. p., kedykoľvek súd prihliada k splneniu podmienok konania, medzi ktoré patrí i spôsobilosť byť účastníkom konania. Podľa ust. § 90 O. s. p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (ţalobca) a odporca (ţalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Účastníkom konania s poukazom na ust. § 19 O. s. p., môţe byť iba ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, t. j. právnické alebo fyzické osoby. Podľa ust. § 107 ods. 4 O. s. p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. 1Obo/96/2008 6 Zánik navrhovateľa ako právnickej osoby sa v danom prípade spravuje ust. § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, t. j. dňom výmazu z obchodného registra. Z potvrdenia o vykonaní zápisu Okresného súdu Ţilina, Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe ţalobca bol dňa
  65. 2010 vymazaný z obchodného registra, po rozhodnutí konkurzného súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku podľa ust. § 68 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka. Keďţe ţalobca v odvolacom konaní zanikol bez právneho nástupcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto odvolacie konanie podľa ust. § 107 ods. 4 v spojení s ust. § 211 ods. 2 O. s. p. zastavil. Z dôvodu nedostatku uvedenej podmienky konania Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodol o návrhu ţalobcu na pripustenie ďalšieho účastníka na strane ţalobcu. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, ţe ţiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  66. februára 2010 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.