Najvyšší súd Slovenskej republiky 5Obdo/3/2010 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: B., s. r. o. so sídlom P., zast. Mgr. F. N., advokátom so sídlom K., proti ţalovanému: T. V. S., a. s. so sídlom U., zast. A. advokátka kancelária, s. r. o., H., o zaplatenie majetkovej ujmy s prísl., vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.: 36Cb/357/2008, na dovolanie ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z
- septembra 2009, č. k. 16Cob/149/2009-133, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovaného sa o d m i e t a . Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy dovolacieho konania vo výške 1 836,92 Eur na účet právneho zástupcu ţalobcu. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Trenčíne uznesením z
- mája 2009 č. k. 36Cb/357/2008-87 zrušil uznesenie Okresného súdu Trenčín z
- marca 2009 č. k. 36Cb/357/2008-78, ktorým odmietol podanie ţalobcu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol súd prvého stupňa, ţe ţalobca doplnil svoje podanie z
- novembra 2008, a preto podľa ust. § 210a O. s. p. vyhovel podanému odvolaniu a zrušil uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom o odmietnutí podania. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozhodol v odvolaní ţalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín z
- mája 2009 č. k. 36Cb/357/2008-87 tak, ţe odvolanie ţalovaného odmietol. 5Obdo/3/2010 2 Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe ţalobca podaním z
- novembra 2008 ţiadal, aby mu ţalovaný nahradil majetkovú ujmu s príslušenstvom. Keďţe podanie ţalobcu nemalo náleţitosti vyţadované ust. § 79 ods. 1 O. s. p., prvostupňový súd uznesením z
- decembra 2008 č. k. 36 Cb/357/2008-63 vyzval ţalobcu, aby doplnil neúplné podanie z
- novembra
- Uznesením z
- marca 2009 č. k. 36Cb/357/2008-78 prvostupňový súd podanie ţalobcu z
- novembra 2008 odmietol. Ţalobca voči tomuto uzneseniu podal odvolanie a zároveň doplnil svoje podanie z
- novembra
- Prvostupňový súd uznesením z
- mája 2009, č. k. 36Cb/357/2008-87 zrušil uznesenie z
- marca 2009 č. k. 36Cb/357/2008-78 podľa ust. § 210a O. s. p. Odvolací súd konštatoval, ţe postup súdu prvého stupňa, ktorý o odvolaní rozhodol tak, ţe zrušil rozhodnutie, ktorým bolo podanie ţalobcu odmietnuté, je správny, v súlade s ust. § 42 ods. 3, § 43 ods. 1, § 79 ods. 1 a § 220a O. s. p. a súdom prvého stupňa nebol porušený zákon. Odvolací súd sa nestotoţnil s názorom ţalovaného, ţe ani po doplnení návrhu tento nespĺňa zákonom predpísané náleţitosti. Odvolací súd odmietol odvolanie ţalovaného podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. s poukazom na to, ţe ţalovaný nemôţe podať odvolanie proti rozhodnutiu z dôvodu dispozičnej zásady ţalobcu s návrhom a z dôvodu, ţe z tohto rozhodnutia nenadobudla práva iná osoba ako ţalobca. Ţalovaný podal proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/149-2009 z
- septembra 2009 zrušil a vec mu vrátil na nové odvolacie konanie z týchto dôvodov: Odvolací súd vyhodnotil procesné postavenie ţalovaného, ako by osoby svojimi právami nezainteresovanej na takom štádiu konania, v ktorom má ţalobca doplniť podanie tak, aby formálne spĺňalo zákonné náleţitosti. Odvolanie sa podľa § 201 O. s. p. priznáva kaţdému účastníkovi, okrem výnimiek uvedených v § 202 O. s. p. Len pre ţalovaného mohlo mať odvolanie význam. Odvolací súd však svojim postupom formálno-procesnú obranu ţalovanému znemoţnil. 5Obdo/3/2010 3 Odvolací súd svojvoľne rozšíril ust. § 218 ods. 1 O. s. p. o ďalšiu okolnosť odmietnutia odvolania. Dovolanie – jeho prípustnosť dovodzuje ţalovaný podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Ţalobca sa písomne vyjadril k dovolaniu ţalovaného a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného zamietol a priznal ţalobcovi trovy dovolacieho konania vo výške 1 836,92 Eur (za 2 úkony právnej pomoci + 2 x reţijný paušál) z týchto dôvodov: Okresný súd Trenčín, ako aj Krajský súd v Trenčíne postupovali pri vydávaní uznesenia okresného súdu a uznesenia krajského súdu v súlade s právnymi predpismi a v ţiadnom prípade nedošlo k odňatiu moţnosti ţalovaného konať pred súdom, keďţe rozhodnutie pojednáva o právach len jedného z účastníkov konania, odvolanie moţno priznať len tomuto účastníkovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.) skúmal, či v predmetnej veci je dovolanie prípustné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podľa ust. § 239 ods. 1 O. s. p. dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O. s. p.). Dovolací súd konštatoval, ţe prípustnosť dovolania v predmetnej veci nie je daná podľa ust. § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. 5Obdo/3/2010 4 Dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát (§ 237 O. s. p.). Dovolací súd zistil, ţe v predmetnej veci napadnuté uznesenie nie je postihnuté vadami uvedenými v ust. § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a g/ O. s. p. Dovolateľ tieto vady nenamieta, tvrdí však, ţe napadnuté uznesenie trpí vadou uvedenou v ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizovať procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. O odňatie moţnosti konať pred súdom nejde v prípade, ak súd nevyhovie návrhu účastníka, ale postupuje v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Súd prvého stupňa uznesením z
- decembra 2008, č. k. 36Cb/357/2008-63 vyzval ţalobcu, aby v lehote 15 dní doplnil podanie z
- novembra 2008 podľa § 43 ods. 2 O. s. p., keďţe jeho podanie nemalo náleţitosti vyţadované v ust. § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O. s. p. Ţalobca svoje podanie doplnil v odvolaní z
- apríla 2009, ktoré prvostupňový súd vyhodnotil tak, ţe týmto podaním boli odstránené vady, pre ktoré súd
- stupňa vydal uznesenie
- decembra
- Podanie návrhu – ţaloby na začatie Občianskeho súdneho konania je typický spôsob jeho začatia a vyjadruje dispozičnú zásadu ţalobcu vo veciach, v ktorých konanie môţe začať iba na základe návrhu. Právo posudzovať, či podaný návrh má náleţitosti vyţadované zákonom – Občianskym súdnym poriadkom podľa § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O. s. p. má konajúci súd a nie účastník konania – ţalovaný. Ţalovaný proti uzneseniu súdu prvého stupňa z
- septembra 2009 č. k. 16Cob/149/2009-133 podal odvolanie, ktoré odvolací súd odmietol podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. 5Obdo/3/2010 5 Dovolací súd sa stotoţnil s názorom odvolacieho súdu, ţe k podaniu odvolania je oprávnený iba ten účastník konania, ktorému bola rozhodnutím súdu prvého stupňa resp. odvolacieho súdu spôsobená ujma, ktorá priamo vyplýva z posúdenia práv a povinností účastníkov konania; podstatné je tu porovnanie výsledku sporu s nárokom uplatneným ţalobcom v ţalobe, nie však subjektívne presvedčenie účastníka konania o dôsledkoch, vyplývajúcich pre neho z rozhodnutia súdu prvého stupňa. Dovolací súd preto konštatoval, ţe postupom prvostupňového súdu a ani odvolacieho súdu nedošlo k vade konania podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. t. j., ţe ţalovanému týmito rozhodnutiami nebola spôsobená ujma na jeho právach. Tvrdenie ţalovaného o ujme, je jeho subjektívne presvedčenie. V merite veci sa nerozhodlo, pričom podanie návrhu – ţaloby má procesnoprávne dôsledky, pričom jedným z týchto procesnoprávnych dôsledkov je aj povinnosť súdu zaoberať sa podaním procesným spôsobom upraveným Občianskym súdnym poriadkom, čo súdy urobili. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovaného podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odmietol. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. tak, ţe ţalobcovi priznal ich náhradu za 2 úkony právnej pomoci v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. á 911,25 Eur (prevzatie veci a vyjadrenie sa k odvolaniu) a 2 x reţijný paušál á 7,21 Eur. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- februára 2010 JUDr. Darina Ličková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková