2 písm. a/ O.s.p. a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Ţalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 417,98 Eur k rukám právneho zástupcu V. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým správnym 2 7Sžso/4/2015 rozhodnutím a postup im predchádzajúci nebolo v súlade so zákonom a ţalobné dôvody ţalobkyne odôvodňovali ich zrušenie a vrátenie veci ţalovanému na ďalšie konanie. Zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu krajský súd preskúmal v intenciách ustanovení § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v spojení s § 46 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov v spojení s § 44 ods. 1, s § 87 ods. 3, s § 88 ods. 5 uvedeného zákona, ktorú právnu úpravu citoval, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Krajský súd v preskúmavanej veci z administratívneho spisu zistil, ţe ţalobou napadnutým rozhodnutím ţalovaná zamietla odvolanie ţalobkyne a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne- pobočky Galanta číslo: X. zo dňa 24.06.
1 zákona č. 7/2005 Z. z. sa všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi (ţalobkyni), prerušujú, a preto ţalovaná nemohla penále v období po vyhlásení konkurzu do jeho zrušenia predpísať. Ďalej ţalovaná v súvislosti s postúpením pohľadávky na poistnom a príspevkoch uviedla, ţe pohľadávka, ktorá pozostávala aj z časti poistného a príspevkov za mesiac júl 2010, august 2010, január 2011 bola dňa
2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 492 ods. S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania ţalovaného (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), a dospel k záveru, ţe neboli splnené zákonné podmienky pre potvrdenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí ţalovanej. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie ţalovanej - 7 7Sžso/4/2015 Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č.: 42000-2/2013-BA zo dňa 21.10.2013, ktorým rozhodnutím ţalovaná zamietla odvolanie ţalobkyne a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne- pobočky Galanta číslo: X. zo dňa 24.06.2013. Prvostupňovým správnym rozhodnutím Sociálna poisťovňa - pobočka Galanta ţalobkyni predpísala za obdobie január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010, január 2011, február 2011 penále v sume 11.026,92 Eur vypočítané z dlţnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlţnej sumy za kaţdý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa keď bola dlţná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici alebo do dňa začatia kontroly.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V zmysle § 247 ods. 1 O.s.p.
ustanovení druhej hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami 8 7Sžso/4/2015 sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Povinnosťou správneho súdu v odôvodnení svojho rozhodnutia vo veci samej je v súlade s § 246c ods.1 O.s.p. v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. dať odpoveď na zásadné otázky týkajúce sa predmetu súdneho prieskumu nastolené ţalobcom v ţalobe. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a postupu mu predchádzajúceho v rozsahu odvolacích dôvodov ţalovaného dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu začatého na základe ţaloby ţalobkyne náleţite 9 7Sžso/4/2015 nepostupoval v zmysle zákonných procesných pravidiel nastolených zákonodarcom v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku uvedených vyššie. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, ţe argumentáciu ţalovanej v rozhodnutí, ţe pohľadávka Sociálnej poisťovne na penále vznikla aţ 24.06.2013 a to predpísaním penále napadnutým rozhodnutím, povaţuje za nesprávnu, keďţe pohľadávka vyplývajúca z oneskoreného zaplatenia poistného a príspevkov je viazaná na okamih omeškania s úhradou poistného a príspevkov a nie na vydanie správneho rozhodnutia, ktorú konštatáciu prevzal v celosti z argumentácie ţalobkyne uvedenej v jej ţalobe na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného, bez bliţšieho zdôvodnenia. Rovnako sa krajský súd bez ďalšieho zdôvodnenia stotoţnil s argumentáciou ţalobkyne, ţe pohľadávka ţalovanej z oneskoreného zaplatenia poistného a príspevkov, resp. z nezaplatenia poistného a príspevkov, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu mala byť uplatnená prihláškou ako pohľadávka v konkurznom konaní samostatne a pohľadávka vzniknutá z oneskoreného alebo nezaplateného poistného a príspevkov, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni po vyhlásení konkurzu na ţalobkyňu mala byť uplatnená voči podstate a teda takéto poistné a príspevky po vyhlásení konkurzu bol oprávnený vyplácať za zamestnancov ţalobkyne len správca konkurznej podstaty, majúc za to, ţe ţalovaná ignorovala v danom prípade zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a nezákonným spôsobom predpísala ţalobkyni penále za oneskorené, resp. neodvedené poistné a príspevky. Taktieţ sa krajský súd rovnako stotoţnil bez ďalšieho odôvodnenia s argumentáciou právneho zástupcu ţalobkyne uvedenou v písomnom vyjadrení zo dňa 23.05.2014, v ktorom právny zástupca uviedol, ţe ţalovaná si mala prihlásiť pohľadávku na penále v prihlasovacom konaní pred vyhlásením konkurzu, pričom jediný dôvod prečo tak nespravila je ten, ţe si ju sama nepredpísala, avšak k takejto skutočnosti jej nič nebránilo, pretoţe išlo o prekáţku výlučne subjektívnej povahy, vytýkajúc ţalovanej, ţe zneuţila svoje postavenie štátneho orgánu, keď predpísala ţalobkyni penále v čase, kedy to bolo pre ňu výhodnejšie a to na úkor práv ostatných veriteľov, ako aj na úkor práv samotnej ţalobkyne, pričom ţalovanej ţiadny objektívny dôvod nebránil prihláseniu penále vzniknutých do konkurzu. Vychádzajúc z právnej úpravy citovanej vyššie povinnosťou súdu prvého stupňa bolo rozsudok odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, v akom rozsahu vykonal súdny prieskum napadnutého rozhodnutia ţalovanej a postup mu predchádzajúci, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti 10 7Sžso/4/2015 povaţoval za preukázané, stručne, jasne a výstiţne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v ţalobe a zodpovedal na najdôleţitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom súdneho prieskumu. Problematike týkajúcej sa povinnosti náleţite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky – napr. v náleze č. sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, ţe nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia totiţ musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosťou súdu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náleţite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia rozhodnutia teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môţe byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale náleţitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd vo svojej judikatúre tieţ zdôraznil, ţe orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a formulovať odôvodnenie je povinný spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Uvedenou problematikou sa uţ viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva 11 7Sžso/4/2015 (ďalej aj „ESĽP“) – napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, ţe z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína, ţe rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR pritom nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Vzhľadom k uvedenému sa odvolaciemu súdu javí odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v danej veci, ako jednostranné a formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s právami
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci odvolací súd mal preukázané, ţe z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, v akom rozsahu preskúmal napadnuté rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu oboch stupňov a postup im predchádzajúci a taktieţ nevyplýva právna úvaha súdu, na základe ktorej prvostupňový súd prijal svoj záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného, keď v odôvodnení rozsudku citujúc právnu úpravu ustanovenú § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 46, s § 44 ods. 1, s § 87 ods. 3, s § 88 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. len konštatuje, ţe sa stotoţňuje s argumentáciou ţalobkyne uvedenou v jej ţalobe. Súd prvého stupňa teda náleţite nepostupoval v intenciách zákonnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku a ani v intenciách ustálenej judikatúry ústavného súdu a ESĽP. Skutočnosť, ţe z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa ţiadnym spôsobom nevyplýva jeho právna úvaha, na základe ktorej dospel k záveru o nezákonnosti rozhodnutia ţalovanej v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, má za následok nepreskúmateľnosť prvostupňového rozsudku pre nedostatok dôvodov podmieňujúce jeho nezrozumiteľnosť. 12 7Sžso/4/2015 Vzhľadom k uvedenému odvolací súd v preskúmavanej veci nemohol posúdiť dôvodnosť odvolacích námietok ţalovanej uvedených v odvolaní proti rozsudku krajského súdu v merite veci. Najvyšší súd v danej súvislosti súčasne poukazuje na to, ţe napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republike v zmysle príslušnej právnej úpravy v zásade uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého stupňa vrátane odôvodňovania rozhodnutia. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1, písm. f/, ods. 2 O.s.p. a s § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. a v spojení s § 492 ods. 2 S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vec prejednať v medziach podanej ţaloby, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu ţalovaného v spojení s rozhodnutím a postupu prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť, a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť, vysporiadajúc sa so ţalobnými námietkami ţalobkyne a súčasne aj s argumentáciou ţalovaného, najmä s prihliadnutím na judikatúru najvyššieho súdu, na ktorú ţalovaná v preskúmavacom konaní poukazuje. V novom rozhodnutí krajský súd opätovne rozhodne o náhrade trov konania, vrátane o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p.). Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude prihliadnuť aj na zmeny procesných noriem od 1. júla 2016 v súvislosti s nadobudnutím účinnosti Správneho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). 13 7Sžso/4/2015 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave, 20. októbra 2016 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.