špecifikovaného zoznamu za podmienky, ţe výnos z predaja pouţije kupujúci na úhradu svojich záväzkov voči F. (
predloţených znaleckých posudkov ohodnotený vo výške 4,8 mil. Sk). Kúpnou zmluvou zo dňa
príslušných procesných predpisov, nie
predpisov hmotného práva a účelom návrhu na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty je zrušenie obmedzenia vysloveného procesnými predpismi a potrebná procesná ochrana je vylučovateľovi poskytovaná tým, ţe vec môţe byť výrokom súdu z podstaty vylúčená. V tomto prípade ide o ţalobu o plnenie nie o určovaciu ţalobu. V konaní nebolo sporné, ţe navrhovatelia svoje vlastníctvo k špecifikovaným nehnuteľnostiam osvedčujú listom vlastníctva LV č. X. Taktieţ nebolo sporné, ţe úpadca nadobudol uvedené nehnuteľnosti od F. na základe privatizačnej zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od
ust. § 19a ods. 2 podmienkou platného prevodu sprivatizovaného majetku na tretie osoby je súhlas F., ktorý bol v danej veci udelený 30. augusta 2000 (ako aj iných nehnuteľností) za podmienky, ţe výnos bude pouţitý na úhradu záväzkov voči F. Súd vyslovil, ţe bolo v právomoci F., ako súhlas vydá, resp. či ho niečím obmedzí. Aj z dôvodovej správy k ust. § 19a vyplýva, ţe toto ustanovenie zabezpečuje určitú ingerenciu fondu vo vzťahu k privatizovanému majetku nachádzajúcemu sa u nadobúdateľa, ktorý nesplatil celú kúpnu cenu a účelom tieţ bolo aj zabezpečenie sledovania majetku. V týchto intenciách bol aj písomný materiál F. (karta ţiadateľa) predloţený na rokovanie výkonného výboru spolu so ţiadosťou úpadcu. Je zrejmé, ţe F. sa zaoberal celkovou situáciou u nadobúdateľa a vzhľadom na hroziace exekúcie privítal snahu P., a. s., ako majoritného záloţného veriteľa postupovať spoločne a výkonnému výboru bolo doporučené zobrať do úvahy pomer zaloţených nehnuteľností (/v prospech P. zaloţený majetok vo výške 40,7 mil. Sk a v prospech F. vo výške 4,8 mil. Sk) a ţiadosť schváliť. Vzhľadom na uvedené mal úpadca pouţiť výnos vo výške 4,8 mil. Sk na úhradu záväzkov voči F. Zo súhlasu nevyplýva, ţe má byť pouţitý celý výnos, resp. minimálne 4,8 mil. Sk na úhradu záväzkov voči F. úpadcom a svedok, ktorý bol vypočutý pripustil, ţe bolo moţné rozdelenie výnosu v pomere záloţných práv, nevedel však uviesť, či išlo o tento konkrétny prípad. Z karty ţiadateľa je zrejmé, ţe F. si bol vedomý, ţe celý výnos nemôţe úpadca pouţiť na úhradu záväzkov voči fondu, a to vzhľadom na majoritného záloţného veriteľa. Súd vyslovil, ţe bol naplnený účel zákona. K časovej následnosti súhlasu súd uviedol, ţe zákon vyţaduje súhlas F. k prevodu a nie k uzavretiu písomnej zmluvy, nakoľko vlastnícke právo vzniká vkladom do katastra. K druhej podmienke platnosti prevodu privatizovaných nehnuteľností, a to pouţitie finančných prostriedkov prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu, súd vyslovil, ţe bola splnená. Zároveň uviedol, ţe ani zo zákona, ani zo súhlasu nevyplýva, akým spôsobom a dokedy má úpadca takto získané prostriedky uhradiť v prospech F., zrejmé je len to, ţe nadobúdateľ je povinný takto získané prostriedky na základe predaja po predchádzajúcom súhlase fondu, prednostne pouţiť na úhradu svojich záväzkov. F. súhlasil s plnením 4,8 mil. 2 Obdo V 1/2014 6 Sk, pretoţe väčšina majetku bola zaloţená v prospech P. a obaja veritelia súhlasili so spoločným postupom. Uzatvorením Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi F., K. N., s. r. o. a úpadcom došlo k zániku pohľadávky, ktorú mal úpadca voči K. N., s. r. o., a pohľadávka F. sa zníţila o sumu 11 801 460,-- Sk, čo potvrdzuje aj správanie sa účastníkov tejto dohody, kedy úpadca prestal evidovať záväzok v tomto rozsahu voči F., čomu nasvedčuje aj popretie pohľadávky (F.) v tejto výške (F. po popretí nepodal incidenčnú ţalobu), ktorú skutočnosť potvrdil aj vypočutý svedok Ing. Č. Súd tieţ vyslovil, ţe námietka úpadcu, ţe uvedená dohoda o započítaní s predmetným predajom nesúvisí a ide o neplatný právny úkon, je nedôvodná. Dohoda o započítaní pohľadávok je
názoru súdu platným právnym úkonom, ktorým si úpadca riadne splnil záväzok vyplývajúci zo zákona i zo znenia súhlasu na prevod nehnuteľností. Ide o úkon určitý a zrozumiteľný, je z neho zrejmý úmysel a vôľa strán započítať vzájomné pohľadávky F. a úpadcu do výšky 11 801 460,-- Sk, čomu zodpovedá aj následné správanie účastníkov. Na tomto základe súd dospel k záveru, ţe nadobúdateľ nekonal v rozpore s ust. § 195a ods. 2, 3 zákona o veľkej privatizácii a predmetný právny úkon, ktorým boli nehnuteľnosti prevedené na ţalobcov, je platným právnym úkonom, a preto ţalobe vyhovel tak, ako vyplýva z výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol
1 O. s. p. tak, ţe úspešným ţalobcom priznal náhradu trov konania vo výške, ako vyplýva z výroku rozsudku a z dôvodov vyplývajúcich z odôvodnenia rozhodnutia v časti náhrady trov konania. Ţalovaný podal proti rozsudku odvolanie z dôvodu, ţe súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
odvolateľa súd nesprávne posúdil skutočnosti zakladajúce absolútnu neplatnosť právneho úkonu prevodu majetku na základe kúpnej zmluvy zo dňa
odvolateľa neboli splnené. 2 Obdo V 1/2014 7 Uviedol, ţe úpadca uzavrel s tretími osobami kúpne zmluvy a to: 1/ Kúpna zmluva z
Okrem tohto, bol v kúpnej zmluve dohodnutý taký spôsob zaplatenia kúpnej ceny, ktorý spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto zmluvy (uhradenie v splátkach za účelom splatenia pohľadávky P.), pretoţe je v rozpore s § 19a, ktoré je ustanovením kogentným. 2 Obdo V 1/2014 8 Ţalobcovia uviedli, ţe došlo k splneniu druhej podmienky platnosti kúpnej zmluvy, a to, ţe úpadca pouţil získané finančné prostriedky na úhradu svojich záväzkov voči F., s ktorým názorov ţalovaný nesúhlasil. Taktieţ odvolateľ spochybnil platnosť Dohody o zápočte zo dňa 21. 02. 2001, týkajúcej sa sumy 11 801 460,-- Sk, čo potvrdil aj F. tým, ţe si v prihláške do konkurzného konania prihlásil svoju pohľadávku, vrátane sumy 11 801 460,-- Sk.
ţalovaného sa pri výklade § 19a privatizačného zákona súd prvého stupňa neriadil zmyslom a ani účelom tohto zákona a poukázal aj na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobu zamietnuť a ţalovanému priznať trovy konania, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ţalobca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie je vecne správne. V konaní bolo preukázané, ţe po dohode s vedomím F. nič nebránilo tomu, aby výťaţok z predaja predmetných nehnuteľností bol pouţitý aj na uspokojenie nárokov ostatných veriteľov, najmä záloţného veriteľa P., a. s.,, ktorý uţ v tom čase viedol voči úpadcovi exekučné konanie. Za správny povaţuje aj názor súdu prvého stupňa, ţe kúpna zmluva spĺňala všetky zákonné náleţitosti a platnosť či neplatnosť právneho úkonu moţno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku a tieţ správne aplikoval zásadu poskytovania ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi. Uviedol tieţ, ţe bolo nesporne preukázané, ţe F. udelil súhlas s prevodom privatizovaného majetku dňa 31. 08. 2000 a prevod bol dovŕšený vkladom do katastra nehnuteľností, teda k prevodu došlo so súhlasom F. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po zistení, ţe odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, § 204 ods. 1 O. s. p.) a po prejednaní veci
1 a § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, ţe boli splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Z rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobcovia si uplatnili vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu, ţe k nim nadobudli vlastnícke práva kúpnou zmluvou zo dňa
privatizačného zákona.
uvedeného ustanovenia bol na takýto úkon potrebný predchádzajúci písomný súhlas fondu a ďalšou podmienkou bolo, ţe nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný pouţiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle zmluvy uzavretej
. Úkony vykonané v rozpore s uvedenými podmienkami a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné. Ustanovenie § 19a bolo do privatizačného zákona doplnené zákonom č. 190/1995 Z. z., ktorý nemá prechodné ustanovenia. Odvolací súd sa v tomto smere stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe ide o nepravú retroaktivitu, ktorá sa v zmysle právnej teórie a praxe povaţuje za prípustnú. Jej podstata spočíva v tom, ţe nová právna úprava uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých došlo
predchádzajúcej normy k vzniku určitých právnych vzťahov, ktorých následky zostávajú zachované, avšak s účinnosťou do budúcnosti zavádza nový mechanizmus uplatnenia týchto práv s tým, ţe akceptuje právny stav, ktorý nastal za existencie predchádzajúcej právnej úpravy. Súd prvého stupňa preto správne vychádzal z toho, ţe pre platný prevod vlastníctva privatizovaného majetku je potrebný postup
privatizačného zákona, avšak nesprávne posúdil splnenie podmienok
tohto ustanovenia. Medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe F. udelil súhlas na odpredaj nehnuteľného majetku dňa
ktorého zákon vyţaduje súhlas F. k prevodu, t. j. ku vkladu do katastra a nie k uzavretiu kúpnej zmluvy. Účinnosť kúpnej zmluvy, týkajúcej sa nehnuteľností, nastáva jej riadnym uzavretím
príslušných zákonných ustanovení a od uzavretia zmluvy aţ do rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sú účastníci zmluvy svojimi zmluvnými prejavmi viazaní, čo znamená, ţe predávajúci je povinný odovzdať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na kupujúceho vlastnícke právo k nehnuteľnosti a kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu. Uzavretím platnej kúpnej zmluvy nastávajú jej obligačno-právne účinky, obsah zmluvy sa pre jej účastníkov stáva záväzným a zmluva súčasne nadobúda účinnosť. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nemá ţiadny vplyv na vznik zmluvy, ani na jej účinnosť a má vecno-právny charakter, ktorého účelom je zabezpečiť, aby okamih vzniku práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom evidencie v katastri, bol presne stanovený a aby bolo moţné zistiť, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, čo vyplýva aj z § 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon). Z uvedeného vyplýva, ţe k prevodu privatizovaného majetku došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11. 07. 2000, t. j. pred udelením súhlasu F., preto je takýto úkon
4 privatizačného zákona v znení neskorších predpisov neplatný a nemôţe tak vyvolať v ňom uvedené následky, preto ţalobcov nie je moţné povaţovať za vlastníkov predmetných nehnuteľností. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok
p. zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
2 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ako vyplýva z výroku rozsudku odvolacieho súdu. Ţalobca 1/ podal proti rozsudku dovolanie podaním zo dňa 6. decembra 2013
1 O. s. p. V dovolaní uviedol, ţe v ţalobe si uplatnil právo na vylúčenie špecifikovaných nehnuteľností s príslušenstvom a súčasťami evidovanými na LV č. X. v k. ú. N. z konkurznej podstaty v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6K/105/
4 uvedeného zákona. S týmto právnym názorom sa dovolateľ nestotoţnil a poukázal na znenie § 19a ods. 2 privatizačného zákona a poukázal na to, ţe išlo o prevod privatizačného majetku a
3 Obč. zák. sa pri prevode nehnuteľností nadobúda vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností. Uviedol, ţe pokiaľ ust. § 19a privatizačného zákona vyţaduje predchádzajúci súhlas fondu na prevod, je zrejmé, ţe sa tým myslí prevod vlastníckeho práva a nie uzatvorenie kúpnej zmluvy. Ďalej v dovolaní poukázal na judikatúru ústavného súdu v súvislosti prílišným právnym formalizmom vo výklade platných právnych predpisov a zmlúv a odkázal i na to, ţe jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred výkladom, ktorý k neplatnosti zmluvy vedie, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou, nie zásadou (I. ÚS 242/07, I. ÚS 243/07, nález ÚS ČR I. ÚS 625/03). Uviedol tieţ, ţe ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva) ústavný súd hodnotí aj rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými boli zákony a podzákonné úpravy (vrátane noriem týkajúcich sa výkladu alebo platnosti právneho úkonu) interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu (IV. ÚS 198/08, IV. ÚS 1735/07, I. ÚS 26/10). Ústavný súd SR (nález ÚS SR 340/2012 zo dňa
ich dohody, teda účel zákona bol naplnený. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa a prizná ţalobcovi 1/ trovy dovolacieho konania. Ţalobcovia 2/ a 3/ podali proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie podaním zo dňa 6. decembra 2013
1 O. s. p. V odôvodnení dovolania uviedli, ţe predmetom sporu je vylúčenie špecifikovaných nehnuteľností evidovaných na LV č. X. k. ú. N., ktoré boli zaradené do konkurznej podstaty úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6K/105/
j. zmluva bola uzatvorená skôr, neţ bol vydaný súhlas F. K posúdeniu retroaktívnosti ustanovenia § 19a privatizačného zákona poukázal na zhodnú rozhodovaciu prax súdov pri posudzovaní tejto otázky. Navrhol dovolanie ţalobcov zamietnuť a priznať ţalovanému trovy dovolacieho konania vo výške 83,89 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal, či je dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je moţno dovolaním napadnúť.
1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 1/ Dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa.
1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu v tejto veci.
3 O. s. p. je dovolanie tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. 2 Obdo V 1/2014 14 Dovolaním ţalobcov je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, proti ktorému je dovolanie
1 O. s. p. prípustné. Predmetom dovolacieho konania je dovolanie ţalobcov smerujúce proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu, ţe odvolací súd dospel k názoru, ţe kúpna zmluva zo dňa
ZKV jedným z právnych dôvodov nároku na vylúčenie veci je vlastníctvo k predmetnej veci. Ţaloba smerujúca proti správcovi na vylúčenie veci neprávom zaradenej do konkurznej podstaty je ţalobou procesnou a nie hmotno-právnou, pretoţe zadrţanie veci správcom v konkurznej podstate je úkon
procesných predpisov a nie
práva hmotného. Súd sa v takýchto prípadoch k právu zaloţenému predpismi hmotného práva (právny dôvod ţaloby) vyjadruje, resp. ju skúma ako otázku predbeţnú. V konkurznej podstate je totiţ vec zadrţaná správcom, nie
práva hmotného, ale na základe procesných predpisov a potrebná procesná ochrana je poskytovaná tým, ţe v prípade úspešnej ţaloby by bola vec z podstaty vylúčená. Jedným z právnych dôvodov nároku na vylúčenie veci
V danom prípade sa ţalobcovia domáhali vylúčenia určených nehnuteľností z konkurznej podstaty titulom vlastníckych práv k určeným nehnuteľnostiam, ktoré mali nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy zo dňa
4 privatizačného zákona (zaplatenie kúpnej ceny). Dovolací súd vychádzajúc z ustálenej judikatúry ústavného súdu, kedy bola stanovená povinnosť pre všeobecné súdy zohľadňovať špecifické okolnosti a individuálne súvislosti kaţdého konkrétneho prípadu tak, aby bolo dosiahnuté spravodlivé riešenie veci, t. j. také, aby úzkostlivé lipnutie na litere zákona v prospech jednej procesnej strany nespôsobilo výraznú nespravodlivosť druhej procesnej strany. Primárnym cieľom a zmyslom civilného procesu je ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv účastníka konania. Ak sa všeobecné súdy pri posudzovaní problematiky nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam privatizáciou zo štátneho majetku sústredia iba na povrchne hodnotené technické nedôslednosti v postupe príslušných štátnych orgánov, a to v neprospech osoby vlastníka, ide o uprednostňovanie zdanlivej legality vtedajšieho postupu štátu pri správe svojho majetku pred hodnotami materiálne právneho štátu, ktoré sú všeobecné súdy povinné chrániť. I vzhľadom na judikatúru ústavného súdu, dovolací súd vychádzal pri posudzovaní tejto konkrétnej veci zo skúmania okolností nadobudnutia predmetných nehnuteľností ţalobcami a dospel k odlišnému názoru ako odvolací súd a upustil z prílišného formalizmu pri posudzovaní dodrţania predpokladov platnosti kúpnej zmluvy
2 privatizačného zákona ohľadne predchádzajúceho súhlasu k prevodu privatizovaného majetku v preskúmavanej veci. Nebolo sporné, kedy bola uzavretá kúpna zmluva medzi účastníkmi konania, rozpor ostal len v tom, či písomný súhlas na prevod nehnuteľného majetku, udelený po uzavretí kúpnej zmluvy, mohol mať, resp. mal v danej veci za následok neplatnosť tejto zmluvy. Dovolací súd vychádzal aj z ustanovenia § 266 Obch. zák., ktorý v ods. 1/ uvádza, ţe 2 Obdo V 1/2014 16 prejav vôle sa vykladá
úmyslu konajúcej osoby, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy a v ods. 2/ uvádza, ţe v prípadoch, keď prejav vôle nemoţno vyloţiť
ods. 1, vykladá sa prejav vôle
významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. V konaní nebolo spochybnené, ţe vôľa oboch zmluvných strán, ako i F. v nadväznosti na § 19a privatizačného zákona, bola predmetné nehnuteľnosti previesť na tretieho, v tomto prípade na ţalobcov, za určitých dohodnutých, ale aj zákonom stanovených podmienok (§ 19a), čo preukázateľne vyplýva z listinných dôkazov a vykonaného dokazovania v rámci súdneho konania. Kúpna zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania bola uzavretá slobodne a váţne, nebola ţiadnym z nich spochybnená a pokiaľ ide o zákonom predpokladaný súhlas na prevod skôr privatizovaného majetku na tretie osoby, dovolací súd má za to, ţe aj táto podmienka bola v konečnom dôsledku splnená a skutočnosť, ţe písomný súhlas je z neskoršieho dátumu, ako bola uzavretá kúpna zmluva, nie je moţné a najmä spravodlivé v tejto konkrétnej veci vykladať na ťarchu kupujúcich (ţalobcovia), nakoľko úmyslom všetkých strán na tomto úkone zúčastnených, t. j. predávajúci, kupujúci, ale aj F., ktorého súhlas bol potrebný k prevodu nehnuteľností, bol prevod nehnuteľností na ţalobcov v dohodnutej kúpnej cene, a išlo o jednoznačne jasný a zrozumiteľný úmysel, ktorý nebol spochybnený ţiadnym z týchto subjektov v relevantnom čase prevodu, aţ neskôr bol spochybnený správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorý zaradil predmetné nehnuteľnosti do konkurznej podstaty, a to aţ takmer desať rokov od uzavretia kúpnej zmluvy a deväť rokov od vyhlásenia konkurzu (i keď ZKV neobsahuje úpravu, do akej doby je takýto postup správcu moţný, resp. ZKV takýto postup nevylučuje). Pre úplnosť dovolací súd uvádza, ţe F. si síce v konkurznom konaní uplatnil pohľadávku z privatizačnej zmluvy vo výške kúpnej ceny 24 954 200,-- Sk, úroky a zmluvnú pokutu (spolu 75 798 092,40 Sk), pričom pohľadávku vo výške kúpnej ceny 11 801 460,-- Sk správca poprel z dôvodu uzavretej dohody o započítaní pohľadávok a F. si ju v incidenčnom konaní neuplatnil vzhľadom na započítanie tejto pohľadávky, čo vyplýva z jeho podania na l. č. 107 spisu (z ktorého tieţ vyplýva, ţe zvyšok prihlásenej pohľadávky vo výške 63 996 632,-- Sk dňa 17. 02. 2006 postúpil spoločnosti T., C., teda prestal byť veriteľom úpadcu). V judikatúre ústavného bola stanovená povinnosť pre všeobecné súdy zohľadňovať špecifické okolnosti a individuálne súvislosti kaţdého konkrétneho prípadu tak, aby bolo dosiahnuté spravodlivé vyriešenie veci, t. j. také, aby úzkostlivé lipnutie ne litere zákona v prospech jednej procesnej strany nespôsobilo zjavnú a výraznú nespravodlivosť druhej procesnej strany. Dovolací súd si 2 Obdo V 1/2014 17 osvojil tento názor a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa nestotoţnil s názorom odvolacieho súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy z 11. 07. 2000. 4/ Dovolací súd sa stotoţnil s názorom vyhodnotenia tzv. nepravej retroaktivity oboma súdmi. Taktieţ sa stotoţnil s názorom odvolacieho súdu o účinkoch vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v súvislosti s kúpnou zmluvou o predaji nehnuteľností. Dovolací súd skúmal i existenciu prípadných procesných vád uvedených v § 237 O. s. p., kedy je moţné dovolaním napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je
tohto ustanovenia rozhodnutie vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1). V prípade, ţe dovolací súd zistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Prípustnosť dovolania
p. je teda zaloţená na princípe univerziality, tento princíp je však obmedzený tým, ţe zákon pripúšťa dovolanie len vtedy, ak rozhodnutie alebo konanie trpí vadami taxatívne vymedzenými v § 237 O. s. p. Dovolateľ procesné vady uvedené v § 237 O. s. p. nenamietal a ani neboli v dovolacom konaní zistené. Dovolací súd na základe uvedených skutočností dospel k názoru, ţe po dostatočne zistenom skutkovom stave súdom prvého stupňa, odvolací súd vyslovil nesprávny právny záver, keď ţalobu o vylúčenie veci z konkurznej podstaty zamietol ako nedôvodnú pre neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 11. 07. 2000. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného
2 O. s. p. rozsudok odvolacieho súdu mení tak, ţe potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v celom rozsahu. Trovy odvolacieho konania si ţalobca 1/ neuplatnil a ţalovaným 2/ a 3/ ţiadne nevznikli. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd
p. tak, ţe ţalobcovi 1/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva, pretoţe si uplatnené trovy v lehote
1 O. s. p. nevyčíslil a ţalobcom 2/ a 3/ priznáva trovy dovolacieho konania vo výške 67,88 € za právne zastupovanie (jeden úkon - podanie dovolania a paušálna náhrada 7,81 €, nakoľko len tento úkon dovolací súd vyhodnotil ako účelne vynaloţený). 2 Obdo V 1/2014 18 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 4:1. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. apríla 2016 Ľubomíra Kúdelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.