← Slovensko

reštitúcia - ust. § 3 zákona č. 503/2003 Z.z.

Obsah (8)§ 5§ 10§ 1§ 3§ 453a§ 287a§ 7§ 219

Najvyšší súd 8Sžo/86/2009 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babia

výpisu z vl. č. X. pre kat. úz. V. B., parcely č. X., X., X., X. nadobudol právny predchodca navrhovateľov kúpnou zmluvou zo dňa

  1. decembra 1936 v podiele 1/7 (pod B4a/). Uvedené parcely rozhodnutím ONV v Partizánskom zo dňa
  2. novembra 1959 č. 233/7-5177/59

§ 5vl.

nar. 15/59 a § 11 vyhl. č. 88/59 Ú.v. prešli na štát v správe Krajského kovospracujúceho podniku M. T. a boli odpísané do vl. č. X. a parc. č. X. potom do vl. č. X.. K. Š.. T. uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľov a jeho súrodencami ako podielovými spoluvlastníkmi

zákona č. 403/90 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd dohodu o vydaní parc. č. X., X., X. a X. dňa

  1. mája
  2. Na základe tejto dohody bolo zapísané vlastníctvo na pôvodných pozemnoknižných vlastníkov na LV č. X. pre každého v podiele 1/
  3. Krajský súd ďalej uviedol, že odporca správne zisťoval splnenie základných podmienok pre konanie

zák. o navrátení vlastníctva k pozemkom a taktiež ako odporca dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre konanie, keďže vlastníctvo bolo vrátené

osobitného zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, čo je v zmysle § 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom prekážkou pre konanie

tohto zákona. Navrátiť vlastníctvo

tohto zákona je možné, ak je daný reštitučný titul v zmysle § 3 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, ale tento nebol preukázaný. 3 8Sžo/86/2009 V trestnom konaní Ľudový súd v Partizánskom rozsudkom sp. zn. T 304/53 zo dňa

  1. augusta 1953 odsúdil A. L. O. za trestný čin zneužitia vlastníckeho práva na trest odňatia slobody, peňažný trest a prepadnutie miestností, skladov a zabavených vecí – súčiastok a polotovarov. Tento rozsudok bol zrušený rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To 515/53 zo dňa
  2. decembra 1953 a A. L. O. bol sprísnený trest odňatia slobody a zabavené veci prepadli v prospech štátu. Následne uznesením Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn. 1Rt 159/90 zo dňa
  3. októbra 1990 v dôsledku rehabilitácie boli uvedené rozsudky zrušené a trestné stíhanie zastavené. Z týchto rozhodnutí v trestnom konaní jednoznačne vyplýva, že parc.č. X., X., X. a X. neprepadli v prospech štátu. Námietky navrhovateľov krajský súd považoval za právne irelevantné, pretože trestné rozsudky neriešia vlastnícke vzťahy a o vlastníckych vzťahoch vypovedajú len zápisy v evidencii nehnuteľností. Krajský súd, vychádzajúc zo zápisov v evidencii nehnuteľností mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľov bol iba podielový spoluvlastník parciel a tvrdenia o jeho výlučnom vlastníctve vyhodnotil ako nepravdivé a nepreukázané. Vo vzťahu k navrhovateľke IV krajský súd uviedol, že táto urobila svoj prvý úkon vo veci až
  4. marca 2006, teda svoj zákonný nárok si neuplatnila v lehote a jej právo prepadlo a aj preto rozhodnutie vo vzťahu k navrhovateľke IV potvrdil. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ I. ako splnomocnený zástupca navrhovateľov II, III, IV odvolanie a dôvodiac nesprávnym právnym posúdením, domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. Uviedol, že vyšetrovaním v súdnych procesoch v r. 1953 bolo zo zhabaných – zabavených dôkazných listín, zmlúv, písomností a výsluchov svedkov, usvedčenie o vlastníctve inkriminovaného podniku, v tom čase parcela č. X., X., X., X., kataster vo V. B., evidované a registrované v r. 1953 pozemnoknižne ako „záhrada vo vnútornosti“, čiže orná pôda. Je preukázané konaním správnych orgánov, že bolo odňaté scudzené právo vlastniť majetok podnik – nehnuteľnosti zákonnému reštituentovi, vlastníkovi a majiteľovi, jeho zákonným dedičom a to podnik v celosti, ktorý v r. 1953 prevzal štát do vlastníctva. Tento podnik A. L. O. bol totožný s výmerou, ktorú naposledy vlastnil K. Š.. T. v r. 1990 potvrdením zhodnosti s výmerou, ktorú stanovili súdy v r.
  5. Reštitúcia sa mala vzťahovať na rozsudky z r. 1953 a uznesenie Okresného súdu Topoľčany 1Rt 159/90 zo dňa
  6. októbra 1990, čo sa spochybnilo. Zo zabavenia podniku vyplývajú aj priestory, pozemok, prístrešok na montážne, opravárske a výrobné práce v jeho podniku. Nehnuteľnosti boli vydané 4 8Sžo/86/2009 neoprávneným osobám, prislúchajú otcovi navrhovateľov, vlastníkovi a majiteľovi podniku, jeho zákonným dedičom. V dôsledku porušovania zákonov správnymi orgánmi v reštitučnom konaní je správne a zákonné sa odvolať na porušenie zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom. Ďalej navrhovatelia v podanom odvolaní uviedli, že vydanie

osobitného predpisu bolo nesprávne a zmätočné. Citujúc odôvodnenie napadnutého správneho rozhodnutia poukázali, že správny orgán potvrdil vydanie podniku neoprávneným osobám a potvrdil nesprávne posúdenie veci a pochybenie rozhodnutí v minulosti (porušovanie zákona č. 403/1990 Zb.). Dohoda zo dňa

  1. mája 1991 bola zosnovaná s úmyslom neoprávneného obohatenia sa, získania cudzieho majetku s úmyslom podvodu. Navrhovatelia sa nestotožnili s názorom krajského súdu, keď uviedli, že trestné rozsudky vlastníctvo majetku uznávajú-preukazujú-vymáhajú, ale v Trenčíne nič neuznávajú, sú irelevantné. Navrhovateľka IV mala doložený doklad k spisom, v ktorom sa zriekla ďalšieho novoobjaveného majetku, ktorý bude predmetom dedičského konania po nebohom A. L. O., zomrelom dňa
  2. februára 1997 v prospech svojich dvoch bratov V. O. a I. O., napriek tomu priložila splnomocnenie súčasne so súrodencami na zastupovanie vo veci pozemkový úrad – reštitúcia. V ďalšej časti odvolania navrhovatelia citujúc jednotlivé ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní uviedli, že správny orgán preverením dokladov preukázal pochybenie v reštitučnom konaní vydania nehnuteľnosti podniku vlastníka a majiteľa A. L. O. v minulosti a tým aj preukázal porušenie zák. č. 403/1990 Zb., zákona č. 503/2003 Z. z., zákona č. 71/1967 Zb., avšak vo veci ďalej nekonal. Navrhovatelia žiadali zmeniť napadnutý rozsudok a navrhli, aby odporca v ďalšom konaní odstránil vady konania a rozhodol vo veci samej tak, že ich návrhu vyhovie. Odporca sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa
  3. februára 2009 tak, že nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odvolaní. Uviedol, že

výpisu z PK vložky č. X. pre kat. úz. V. B. nadobudol do vlastníctva právny predchodca navrhovateľov L. O. uvedené nehnuteľnosti v r. 1937 na základe kúpnej zmluvy v podiele 1/7 a jeho 6 súrodenci tak isto v podieloch po 1/7. Uvedené parcely rozhodnutím ONV v Partizánskom č. 233/7-5177/59 zo dňa 10. októbra 1959

§ 5vl.

nar. 15/59 a § 11 vyhl. č. 88/59 Ú. v. prešli na štát v správe Krajského kovospracujúceho podniku M. T. a boli odpísané do PK vložky č. X. a parc. č. X. neskôr do PK vložky č. X.. K. Š.. T. dňa

  1. mája 1991 uzavrel s L. O. a jeho súrodencami (teda so 5 8Sžo/86/2009 všetkými bývalými podielovými spoluvlastníkmi), dohodu a vydaní nehnuteľností na parc. č. X., X., X., X.. Dohoda bola všetkými vlastnoručne podpísaná. Na základe tejto dohody boli zapísaní Správou katastra v T. na LV č. X. ako podieloví spoluvlastníci – teda každý v 1/
  2. Z uvedeného nevyplýva pochybnosť o spoluvlastníctve siedmych súrodencov na uvedené parcely a to každý v podiele 1/7 a nie v celku pre L. O., ako sa domnievajú navrhovatelia. Odporca taktiež poukázal na osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi L. O. D 157/97- 46 zo dňa
  3. januára 2001, právoplatné dňa
  4. januára 2001, ktoré tiež spomína spoluvlastnícky podiel z PK vložky č. X. v 1/
  5. V súvislosti s rozsudkami sp. zn. T 304/53 zo dňa
  6. augusta 1953 a 4To 515/53-109 zo dňa
  7. decembra 1953, ktoré uznávali vinným a odsudzovali k trestu len L. O., pretože bol len sám vlastníkom strojnozámočníckej a elektrotechnickej dielne, odporca uviedol, že v týchto sa vôbec nespomína výlučne vlastníctvo L. O. spojené s parcelami č. X., X., X., a X., pretože v rozsudkoch nešlo o riešenie vlastníckych vzťahov k parcelám, ale o vlastníctvo k strojnozámočníckej a elektrotechnickej dielni a o hromadenie súčiastok a polotovarov, za čo bol aj L. O. odsúdený a neskôr rehabilitovaný. Záverom odporca uviedol, že pre reštitučné konanie v zmysle zák. o navrátení vlastníctva k pozemkom sú dôležité zápisy v PK vložkách č. X. a X. v kat. úz. V. B., kde je uvedené vlastníctvo L. O. v 1/7, E. O. v 1/7, E. O. v 1/7, B. O. v 1/7, J. O. v 1/7, A. O. v 1/7 a B. O. v 1/7 k parcelám č. X., X., X., X. a neskôr prechod vlastníctva na štát. Odporcovi nebolo preukázané vlastníctvo L. O. v podiele 1/1 na parcely X., X., X. a X. v kat. úz. V. B.. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

§ 10ods.

2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O. s. p.“) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 01. júla 2010 (§ 156 ods. 1 a 3 O. s. p.). Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo posúdenie reštitučného nároku navrhovateľov na navrátenie vlastníctva k žiadaným pozemkom v intenciách ustanovení zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom. 6 8Sžo/86/2009 Odvolací súd v danej veci posudzoval rozsudok krajského súdu, ktorým boli potvrdené rozhodnutia správneho orgánu na základe opravného prostriedku navrhovateľov na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktorými im správny orgán nepriznal navrátenie vlastníctva a ani náhradu k žiadanému pozemku v zmysle ustanovení zák. o navrátení vlastníctva k pozemkom, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

§ 1

zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané

osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria

  1. a)poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,
  2. b)lesný pôdny fond.

§ 3ods.

1 zákona o nevrátení vlastníctva k pozemkom oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom

skorších predpisov, ak bol výrok zrušený

osobitných predpisov, b) odňatia bez náhrady postupom

zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo

zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c) postupu

§ 453a

Občianskeho zákonníka alebo

§ 287azákona č.

87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., d) odňatia bez náhrady postupom

zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov,

  1. e)vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie),
  2. f)toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát

zákona č. 183/1950 Zb. o majetku 7 8Sžo/86/2009 zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie,

  1. g)zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,
  2. h)dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,
  3. i)súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ

uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť,

  1. j)kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
  2. k)odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,
  3. l)vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,
  4. m)vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,
  5. n)znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady,
  6. o)prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,
  7. p)politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody,
  8. r)odovzdania do vlastníctva družstva

osobitných predpisov,

  1. s)prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,
  2. t)prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy.

§ 3ods.

2 zák. o navrátení vlastníctva k pozemkom obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie

osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie

osobitných predpisov, treba považovať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo k pozemkom a neboli odsúdení

osobitných predpisov. Ak tieto pozemky boli už pred rozhodujúcim obdobím pridelené v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb

§ 7, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.

8 8Sžo/86/2009

§ 219ods.

1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

§ 219ods.

2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Z obsahu administratívneho spisu odporcu odvolací súd zistil, že rozsudkom Ľudového súdu v Partizánskom sp. zn. T 304/53 zo dňa

  1. augusta 1953, bol právny predchodca navrhovateľov uznaný za vinného z trestného činu zneužitia vlastníckeho práva, ktorého sa mal dopustiť ako bývalý majiteľ a živnostník strojnozámočníckej a elektrotechnickej dielne vo V. B., v ktorej dielni mala od
  2. novembra 1950 zriadenú pobočku Krajská opravovňa STS na základe zmluvnej dohody. Na základe odvolania okresného prokurátora a obžalovaného bol tento rozsudok zrušený rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To 515/53 zo dňa
  3. decembra 1953 a uložený mu trest vo vyššej výmere ako v provstupňovom rozsudku a veci (opísané v enunciáte prvostupňového rozsudku) boli prehlásené za prepadlé a ich vlastníkom sa stal štát. Súčasťou administratívneho spisu je taktiež prvostupňové rozhodnutie Finančného odboru rady ONV Partizánske č. Fin-233-7-5177/1959 zo dňa
  4. októbra 1959 ako aj druhostupňové rozhodnutie Finančného odboru rady KNV v Nitre č. Fin. 3073/1959 zo dňa
  5. apríla 1960, ktorými bolo rozhodnuté o prevode do vlastníctva štátu pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe kat. úz. V. B. vo vložke č. X., parc. č. X., X., X., X., X., X. a X., vlastnícky patriace L. O., E. O., E. O., B. B. rod. O., J. O. A. O. a B. O., každému v 1/
  6. Z uvedeného vyplýva, že nemožno sa stotožniť s argumentom navrhovateľov, pokiaľ ide o výklad obsahu vyššie opísaných trestných rozsudkov. Trestné rozsudky sa týkali trestného činu spáchaného v súvislosti s vlastníctvom strojnozámočníckej a elektrotechnickej dielne, nezasiahli do vlastníckeho práva k pozemkom, o ktorých vydanie v tomto prípade ide. 9 8Sžo/86/2009 Je zrejmé, že vlastnícke právo prešlo na štát na základe rozhodnutia Finančného odboru rady ONV Partizánske č. Fin-233-7-5177/1959 zo dňa
  7. októbra 1959 a následne potvrdeného rozhodnutím Finančného odboru rady KNV v Nitre č. Fin. 3073/1959 zo dňa
  8. apríla
  9. Z obsahu označených listín je taktiež zrejmé, že právny predchodca navrhovateľov bol podielovým vlastníkom tam špecifikovaných štátom prevzatých nehnuteľností, pričom vlastnícke právo k nim bolo na základe Dohody o vydaní nehnuteľností uzavretej medzi pôvodnými vlastníkmi a K. Š.. T. zo dňa 20.05.1991 prevedené na pôvodných vlastníkov v zodpovedajúcich podieloch. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľov, že ich právny predchodca bol výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktorá skutočnosť vyplýva z trestných rozsudkov, odvolací súd nepovažoval túto za dôvodnú. V trestných rozsudkoch nebol riešený vlastnícky vzťah právneho predchodcu navrhovateľov k označeným pozemkom, ale jeho vzťah k strojnozámočníckej a elektrotechnickej dielni. Nemožno stotožňovať vlastnícke právo k dielni s vlastníckym právom k pozemku. Slovenský právny systém neuplatňuje rímsku právnu zásadu superficies solo cedit (vrch ustupuje spodku), ktorej podstatou je princíp, že všetky stavby či iné objekty, ktoré sa nachádzajú na pozemku a sú pevne spojené so zemou, patria neoddeliteľne k tomuto pozemku, vlastník pozemku je teda vždy zároveň vlastníkom všetkých stavieb na pozemku. Slovenské právo však tento inštitút nepozná, pozemok a nehnuteľnosti na ňom sa nachádzajúce môžu mať rozdielnych vlastníkov, čo je vyjadrené aj v ust. § 120 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (taktiež § 25 prv účinného zákona č.141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka). Obsahom iných listín výlučné vlastnícke právo L. O. k pozemkom, ktoré sú predmetom reštitúcie, preukázané nebolo. Z uvedeného je možné vyvodiť, že rozhodnutia odporcu vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci, správny orgán pri ich vydávaní postupoval v súlade so zákonom o navrátení vlastníctva k pozemkom, skúmajúc splnenie podmienok pre navrátenie vlastníckeho práva a preto krajský súd nepochybil, keď tieto rozhodnutia rozsudkom č. k. 11 Sp 4/2007 – 64 zo dňa
  10. augusta 2008, po prejednaní na ústnom pojednávaní, potvrdil. 10 8Sžo/86/2009 Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvého stupňa stotožnil, postupujúc v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250ja ods. 3 O. s. p. doplnil dôvody pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, pričom v podrobnostiach odkazuje na napadnutý rozsudok. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 veta druhá O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. tak, že neúspešným navrhovateľom právo na náhradu trov konania nepriznal a odporca nemá

zákona nárok na ich náhradu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 01. júla 2010 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.