← Slovensko

služobný pomer podľa § 192 ods. 1 písm.e/ zákona č. 73/1998 Z.z.

Najvyšší súd 8Sžo/163/2009 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a z členiek JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci ţalobcu: I.. M. Š., bytom P., zast. JUDr. S. R., advokátom, Ţ., proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č.p. KM-118/PK-05 zo dňa

  1. novembra 2005, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 105/2006-50 zo dňa
  2. februára 2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Bratislave č. k. 1 S 105/2006-50 zo dňa
  3. februára 2009, p o t v r d z u j e . Ţalovaný je p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. S. R. vo výške 71,92 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zrušil rozhodnutie č.p. KM-118/PK-05 zo dňa
  4. novembra 2005, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie - personálny 2 8Sžo/163/2009 rozkaz č. 604/2003 zo dňa
  5. decembra 2003 (o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č.73/1998 Z.z). V dôvodoch rozsudku poukázal na to, ţe sa stotoţnil s právnym názorom ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého z ustanovení § 48 ods. 3 písm. a/, b/, f/, g/, h/ a i/ zákona č. 73/1998 Z.z. v tom čase v platnom znení jednoznačne vyplývajú základné povinnosti ţalobcu ako policajta. Podľa krajského súdu nedôsledným vykonávaním zákonom poţadovaných povinností došlo k ich porušeniu, čo bolo dôvodom prepustenia ţalobcu zo sluţobného pomeru. Okolnosti samotného naplnenia skutkovej podstaty konania ţalobcu, ktoré bolo kvalifikované ako v príkrom rozpore s obsahom sluţobnej prísahy a sluţobnými povinnosťami policajta, boli aj podľa krajského súdu jednoznačne preukázané doplneným dokazovaním o vyjadrenie ţalobcu a ďalších svedkov (P.. S. B., K.. I.. M. B., I.. Š. D., A.. B., J. B., S. R., M. N., M. P., úradný záznam K.. M.. J. P. zo dňa
  6. a
  7. novembra 2005). Na rozdiel od ţalovaného, mal však krajský súd iný názor na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to pokiaľ ide o dodrţanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia o prepustení policajta podľa § 192 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v platnom znení, podľa ktorého ţalovaný mohol rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený ţalobcu zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Krajský súd jednoznačne prisvedčil názoru ţalobcu, podľa ktorého je dôleţité rozlišovať v otázke právomoci (kto a kedy) rozhodovanie o prepustení policajta zo sluţobné- ho pomeru a v otázke právomoci (kto a kedy) konania v čase zistenia porušenia sluţobnej disciplíny, majúc pritom na zreteli kompetencie v rámci interných predpisov a zákonných podmienok vzťahujúcich sa na plynutie subjektívnej a objektívnej lehoty na prepustenie policajta. Z administratívneho spisu podľa krajského súdu vyplýva, ţe ročná objektívna (prekluzívna lehota) na prepustenie policajta, začala plynúť v priebehu mesiaca jún 2003, kedy dôvod vznikol (prijatie trestného oznámenia, ponechanie si veci a následné konanie vo veci trestného oznámenia bez riadneho sluţobného postupu) a dňom
  8. augusta 2003, začala plynúť súčasne aj subjektívna 60 dňová lehota na prepustenie policajta (kedy ţalobcov priamy nadriadený P.. S. B. s personálnou právomocou, prvýkrát zistil z informácií K.. I.. B. protiprávne konanie ţalobcu, ktorá uplynula dňom
  9. októbra 2003 (vrátane), preto personálny rozkaz bol uloţený po zákonnej lehote. 3 8Sžo/163/2009 Vzhľadom na uvedené skutočnosti, krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti uvedenému rozsudku podal ţalovaný včas odvolanie, ktorým ţiadal rozsudok zmeniť tak, ţe ţalobu ţiadal zamietnuť. Uviedol, ţe pokiaľ ide o začiatok plynutia stanovenie subjektívnej lehoty, uvedenou otázkou sa vo svojich rozhodnutiach uţ zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, pričom správne orgány sú právnymi názormi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky viazané. Ţalovaný poukázal na ust. § 3 zákona č. č. 73/1998 Z.z., z ktorého vyplýva, ţe v sluţobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach sluţobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“). Na základe ust. § 3 zákona minister vnútra Slovenskej republiky vydal nariadenie ministra vnútra č. 25/2001 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach sluţobného pomeru v štátnej sluţbe príslušníkov PZ (personálna pôsobnosť) s účinnosťou od
  10. apríla 2001, ktoré bolo platné a účinné do
  11. januára
  12. Uvedeným nariadením bola v čase rozhodovania o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka PZ striktne stanovená personálna pôsobnosť jednotlivým nadriadeným, ktorú realizoval voči podriadeným policajtom. Ţalovaný uviedol, ţe pokiaľ ide o legislatívnu skratku, ktorá bola zavedená v ust. § 3 zákona, (ďalej len „nadriadený“), s poukazom na čl. 2 písm. n/ bod 2 N MV SR č. 25/2001 za nadriadeného, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo sluţobného pomeru podľa § 192 ods.1 písm. e/ zákona sa povaţuje iba minister vnútra Slovenskej republiky, pretoţe túto právomoc prepustiť policajta zo sluţobného pomeru podľa uvedeného ustanovenia zákona nedelegoval na ţiadneho z ostatných nadriadených ţalobcu, ktorým ustanovil iný stupeň personálnej pôsobnosti. Ţalovaný poukázal na to, ţe § 192 ods. 3 zákona ustanovoval, ţe rozhodnúť o prepustení policajta a nie začať konať vo veci jeho prepustenia, je moţné len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol, v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. Ţalovaný vyjadril názor, ţe zákon vo svojich ustanoveniach neustanovoval a ani v súčasnosti neustanovuje ţiadnu lehotu na začatie konanie vo veci prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona. Podľa ţalovaného aţ po doručení návrhu na prepustenie policajta 4 8Sžo/163/2009 zo sluţobného pomeru vrátane dôkazného materiálu preukazujúceho policajtovi porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom za súčasného splnenia druhej zákonnej podmienky, ţe jeho ponechanie by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, začína ministrovi vnútra plynúť zákonom stanovená dvojmesačná subjektívna lehota na prijatie rozhodnutia o prepustení, pretoţe len minister vnútra je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo sluţobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona. Ţalovaný uviedol, ţe zákon nevyţadoval a ani v súčasnosti nevyţaduje, aby bezprostredný nadriadený policajta zistil dôvody jeho prepustenia zo sluţobného pomeru, ale vo svojom ustanovení § 192 ods. 3 vyţadoval, aby dôvody prepustenia policajta zistil jeho nadriadený, pričom ho bliţšie nekonkretizoval, avšak s poukazom na dôvody vyššie uvedené je podľa ţalovaného dostatočne odôvodnené, ţe týmto nadriadeným je iba minister vnútra. Ţalovaný na podporu týchto tvrdení poukázal na ustálenú súdnu prax, a to právny názor vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sţ/152/000, 4Sţ/117/03, z ktorého vyplýva, ţe pokiaľ ide o začatie plynutia subjektívnej dvojmesačnej lehoty je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že samotné podozrenie ešte nie pozitívnym zistením o protiprávnom konaní, pretože hodnovernosť preukázania skutku vyplynie až z výsledkov šetrenia. Vzniká tu rozdielnosť medzi časovým obdobím, kedy bolo šetrenie o protiprávnom konaní žalobcu uzavreté a kedy bola konečná správa o prešetrení protiprávneho konania predložená nadriadenému k vyvodeniu dôsledkov. Ţalovaný tieţ poukázal právny názor vyplývajúci z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţ/69/95, 6Sţ/13/01 a 6Sţ/127/03, ţe pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty je podstatné, kedy nadriadený dôvod prepustenia zistil, pričom je potrebné rozlišovať, že nadriadeným v zmysle zákona nie je každý služobný funkcionár, ale iba ten, ktorý je oprávnený voči nemu prijať personálne alebo disciplinárne opatrenie a len získanie relevantných overiteľných informácií o dôvodoch prepustenia možno považovať za kvalifikované zistenie v zmysle zákona. Z obsahu spisu poľa ţalovaného vyplynulo, ţe záverečná informácia o protiprávnom konaní z Inšpekčného odboru Banská Bystrica, Úradu inšpekčnej sluţby PZ ţalovaného bola ministrovi vnútra Slovenskej republiky doručená dňa
  13. októbra 2003, pričom bola zaevidovaná pod č.p.: SPC-10001/1-
  14. 5 8Sžo/163/2009 Vzhľadom k tomu, ţe P.. S. B., ako nadriadený ţalobcu nebol oprávnený rozhodnúť o prepustení ţalobcu podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, po zadováţení dôkazov preukazujúcich protiprávne konanie ţalobcovi, predloţil dňa
  15. decembra 2003 ministrovi vnútra Slovenskej republiky návrh na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru. S týmto návrhom sa minister vnútra po vyhodnotení všetkých zadováţených dôkazov, ktoré boli súčasťou predloţeného návrhu na prepustenie stotoţnil a dňa
  16. decembra 2003 rozhodol o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, a to personálnym rozkazom ministra vnútra č. 604 zo dňa
  17. decembra 2003, ktorý bol ţalobcovi doručený dňa
  18. decembra
  19. Podľa ţalovaného uvedené prepustenie ţalobcu bolo realizované v súlade so zákonom, v zákonom stanovenej subjektívnej lehote, preto navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe ţalobu ţalobcu navrhol zamietnuť. K odvolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Nestotoţnil sa s názorom ţalovaného, ţe jediným nadriadeným, ktorý mal zistiť dôvody pre prepustenie mohol byť iba minister vnútra. Poukaz ţalovaného na ust. § 3 zákona č. 73/1998 Z.z. je podľa ţalobcu irelevantné. Predmetné ustanovenie podľa ţalobcu nie je sporné, avšak dotýka sa rozhodovacej právomoci. Takáto právomoc alebo rozdelenie tejto právomoci nemá ţiaden vplyv ani nemôţe vylúčiť dôsledky, ktoré zákon upravuje v § 192 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. účinného v čase rozhodnutia. Poukázal na to, ţe zákon (§ 4 zákona 73/1998 Z.z.) nepovaţuje za nadriadeného iba ministra, ale nadriadený je ten policajt, ktorý je zaradený do štátnej sluţby a ktorý v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje hodnotí výkon štátnej sluţby podriadených policajtov. Ţalobca poukázal na to, ţe v konaní bolo preukázané, ţe skutkový stav ako podklad pre rozhodnutie bol zistený priamym nadriadeným ţalobcu P.. B. uţ
  20. augusta 2003 nepochybným spôsobom a k takto zistenému skutkovému stavu sa vyjadroval P.. B. dňa
  21. septembra 2003 a od tohto času nedošlo k ţiadnym skutkovým zmenám, pre ktoré by bola pochybnosť o tom, ţe zákon č. 73/1998 Z.z. definuje ako zistenie dôvodov nadriadeným. 6 8Sžo/163/2009 Podľa ţalobcu počítanie lehoty podľa § 192 ods. 3 sa začína tým, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia. Je nepochybné, ţe P.. B. bol jeho nadriadeným a ako dôvod prepustenia zistil dňa
  22. augusta 2003, preukázateľne dňa
  23. septembra
  24. Zdôraznil, ţe právna úprava uvedená v zákone č. 73/1998 Z.z., najmä v § 4 a § 192 je kogentnou právnou úpravou, nie je viazaná na interné smernice alebo nariadenia MV SR, nie je viazaná ani na organizačnú štruktúru, ani na pôsobnosť nejakej sekcie MV SR. Ţalobca poukázal tieţ na to, ţe aj ţalovaný si je vedomý odlišnosti medzi skutočnosťou zistenia a postavením nadriadeného pri tomto zistení a právomocou na vydanie rozhodnutia, kde kladie dôraz na rozhodnutie, resp. delegovanie právomoci rozhodnúť a vyhýba sa tej skutočnosti, ktorá zakladá plynutie lehoty a touto skutočnosťou je práve zistenie zo strany nadriadeného. Nedá sa preto súhlasiť s tvrdením, ţe zistenie zo strany P.. B. by malo byť púhym tvrdeným niektorého podriadeného, a ţe oznámenie vedúcemu má byť právne významnou skutočnosťou. Takéto tvrdenie je podľa ţalobcu vytrhnuté z kontextu a popiera výslovné znenie zákona v ust. § 4 a §
  25. Poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Sţ/38/2004, ţe rozhodnutie o prepustení malo byť vydané najneskôr do
  26. novembra
  27. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie ţalovaného č.p.: KM- 118/PK- -2005 zo dňa
  28. novembra 2005 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP. Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu uplatnenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. 7 8Sžo/163/2009 Podľa § 189 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície (ďalej len zákon) účinného do
  29. decembra 2005 sa sluţobný pomer končí aj prepustením. Podmienkami prepustenia zo sluţobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona sú jednak 1/ porušenie sluţobnej prísahu alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jednak 2 / jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, ţe obe tieto podmienky boli splnené, pričom k takémuto záveru dospel na základe výsledkov dokazovania v administratívnom konaní, bolo potrebné s takýmto názorom súdu súhlasiť. Vzhľadom na dôvody odvolania ţalovaného predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného z pohľadu posúdenia zákonnej lehoty na rozhodnutie o prepustení policajta podľa § 192 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona § 192 policajt sa prepustí zo sluţobného pomeru, ak porušil sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Podľa § 192 ods. 3 zákona o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d/, e/, f/, g/ a h/ moţno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. (účinnom do
  30. apríla 2004 ) nadriadený môţe byť len policajt, ktorý je zaradený do stálej štátnej sluţby alebo do dočasnej štátnej sluţby; to neplatí, ak ide o nadriadeného mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis. Poukaz ţalovaného na ust. § 3 zákona č. 73/1998 Z.z. je podľa odvolacieho súdu irelevantné, pretoţe medzi účastníkmi konania nebolo sporu o tom, ţe rozhodovacia právomoc patrila ministrovi vnútra. Takáto právomoc ministra nemá ţiaden vplyv ani nemôţe vylúčiť dôsledky, ktoré zákon upravuje v § 192 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. účinného v čase rozhodnutia, pretoţe zákon rozlišuje medzi otázkou právomoci rozhodovať o prepustení policajta zo sluţobného pomeru (ktorú zveril ministrovi vnútra) a otázkou zistenia porušenia sluţobnej disciplíny, ktorú viaţe na osobu nadriadeného. 8 8Sžo/163/2009 Ustanovenie § 4 zákona 73/1998 Z.z. nepovaţuje za nadriadeného iba ministra, ale nadriadený je ten policajt, ktorý je zaradený do štátnej sluţby a ktorý v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje hodnotí výkon štátnej sluţby podriadených policajtov. Medzi účastníkmi konania nebol nebolo sporným, ţe nadriadený ţalobcu dôvod jeho prepustenia zistil dňa
  31. septembra
  32. Uvedeným dňom začala plynúť dvojmesačná subjektívna lehota na rozhodnutie ministra podľa § 192 ods. 3 zákona o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. e/ a preto, ak minister vnútra rozhodol dňa
  33. decembra 2003 o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie vydal po uplynutí dvojmesačnej subjektívnej lehoty. Odvolacie námietky ţalovaného neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa nestotožnil správnym názorom žalovaného, že až po doručení návrhu na prepustenie policajta zo služobného pomeru vrátane dôkazného materiálu preukazujúceho policajtovi porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom za súčasného splnenia druhej zákonnej podmienky, ţe jeho ponechanie by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, začína ministrovi vnútra plynúť zákonom stanovená dvojmesačná subjektívna lehota na prijatie rozhodnutia o prepustení, pretoţe takýto výklad nemá oporu v ustanovení § 192 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.. Z ustanovenia § 192 ods. 3 č. 73/1998 Z.z. totiţ vyplýva, ţe zistenie dôvodu prepustenia policajta zo sluţobného pomeru sa viaţe na osobu nadriadeného, ktorý je špecifikovaný v ust. § 4 zákona, pričom zákon v predmetnom ustanovení neviaţe predmetné zistenie výslovne na osobu ministra vnútra. Dvojmesačná subjektívna lehota, preto začala plynúť dňom, keď sa nadriadený ţalobcu zistil dôvod prepustenia a tým bol deň
  34. septembra
  35. Rozhodnutie ministra vnútra zo dňa
  36. decembra 2003 o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, bolo vydané po uplynutí dvojmesačnej subjektívnej lehoty. Na základe uvedeného, odvolací súd sa stotoţnil s právnym názorom krajského súdu vysloveným v napadnutom rozsudku a rozsudok krajského, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil. 9 8Sžo/163/2009 O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu v sume 71,92 Eur. Výška náhrady trov konania bola určená v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. a pozostáva z nasledovných úkonov právnej sluţby : písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu ţalovaného zo dňa
  37. apríla 2009 53,49 Eur (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky), reţijný paušál – 1x 6,95 Eur (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky), spolu trovy právneho zastúpenia: 60,44 Eur DPH 19% - 11,48 Eur Celkom spolu : 71,92 Eur P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  38. júla 2010 JUDr. Eva Babiaková CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.