← Slovensko

o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode

Najvyšší súd 6 Cdo 85/2013 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr. Daniely Švecovej a JUDr. Ivana Machyniaka vo veci ţalobkyne G., spol. s r. o., so sídlom v G., IČO: X., zastúpenej JUDr. E., advokátkou so sídlom v D., proti ţalovaným 1/ P., s. r. o., so sídlom v B., IČO: X. a 2/ P., s. r. o., so sídlom v G., IČO: X., obom zastúpeným Advokátskou kanceláriou K. spol. s r. o., so sídlom v B., v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. R., o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a o nahradenie vyhlásenia vôle žalovanej 1/ na uzavretie kúpnej zmluvy so žalobkyňou, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 10C/113/2004, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z

  1. februára 2012 sp. zn. 9Co/82/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobkyne z a m i e t a. Ţalované 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e 2 6 Cdo 85/2013
  2. Ţalobou podanou na Okresnom súde Dunajská Streda
  3. novembra 2003 (po pripustení jej zmeny v priebehu konania a po pripustení pristúpenia ţalovanej 2/ do konania) sa ţalobkyňa domáhala voči ţalovanej 1/ nahradenia vyhlásenia vôle, ţe ţalovaná 1/ ako predávajúca uzatvára s ňou kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností podrobne špecifikovaných v petite ţaloby (ďalej len „nehnuteľnosti“) za kúpnu cenu 5 900 000 Sk, a to za podmienok uvedených v kúpnej zmluve, ktorá bude tvoriť prílohu rozsudku. Zároveň sa voči obom ţalovaným domáhala určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uzavretej
  4. novembra 2003 medzi ţalovanou 1/ a ţalovanou 2/. Uviedla, ţe so ţalovanou 1/ uzavrela
  5. marca 2003 zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej sa ţalovaná 1/ zaviazala uzavrieť s ňou do
  6. mája 2003 kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností, no povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu nesplnila. Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva (ďalej aj „zabezpečovacia zmluva“) ţalovaná 1/ previedla nehnuteľnosti na ţalovanú 2, čím sa účelovo zbavila svojho vlastníctva, aby sa tak vyhla splneniu povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o budúcej zmluve. Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva označila za absolútne neplatnú z dôvodu, ţe ide o právny úkon, ktorý svojím účelom a obsahom odporuje zákonu a obchádza ho, keďţe ţalovaná 1/ nemala dovolené prevádzať nehnuteľnosti, ak sa iným právnym úkonom zaviazala predať ich jej.
  7. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z
  8. novembra 2009 č. k. 10C/113/2004-562 určil, ţe zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, uzavretá
  9. novembra 2003 medzi ţalovanými 1/ a 2/, je neplatná. Zároveň rozhodol, ţe sa nahrádza vyhlásenie vôle ţalovanej 1/, ţe ako predávajúca uzatvára so ţalobkyňou kúpnu zmluvu, ktorou predáva ţalobkyni nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu 195 844,12 eur (5 900 000 Sk) za podmienok uvedených v tejto zmluve tvoriacej prílohu rozsudku. Ţalovaným 1/ a 2/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni do troch dní od právoplatnosti rozsudku náhradu trov konania na účet jej zástupkyne, a to 1 392,16 eur titulom právneho zastúpenia a 16,60 eur titulom súdneho poplatku.
  10. Neplatnosť zabezpečovacej zmluvy odôvodnil nedostatkom váţnosti vôle ţalovaných uzavrieť takúto zmluvu, pretoţe jej cieľom bolo dosiahnuť, aby sa ţalobkyňa nemohla súdnou cestou úspešne domáhať uzavretia kúpnej zmluvy so ţalovanou 1/ (pre nedostatok vlastníctva tejto ţalovanej). Z toho zároveň vyvodil, ţe takáto zmluva 3 6 Cdo 85/2013 odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom v zmysle § 39 Obč. zákonníka. V súvislosti so zmluvou o budúcej zmluve uviedol, ţe táto bola uzavretá platne (obsahovala podstatné náleţitosti a tieto boli dohodnuté určite a zrozumiteľne), a keďţe dôvody odstúpenia ţalobkyne od nej neboli preukázané, bolo potrebné ţalobe vyhovieť aj v časti nahradenia vyhlásenia vôle ţalovanej 1/.
  11. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie ţalovaných rozsudkom z
  12. februára 2012 sp. zn. 9Co/82/2010 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň vyslovil, ţe o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Následne potom uznesením z
  13. apríla 2012 sp. zn. 9Co/82/2010 uloţil ţalobkyni povinnosť zaplatiť ţalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania za súdny poplatok 99,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia 4 250,20 eur do rúk ich právneho zástupcu, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
  14. Na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, ţe zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva bola medzi ţalovanými 1/ a 2/ uzavretá platne, keďţe spĺňala všetky formálno-právne náleţitosti vyţadované ustanovením § 553 Obč. zákonníka v znení platnom v čase jej uzavretia, pričom zo strany ţalobkyne nebolo preukázané, ţe by ţalovaná 1/ sa ňou chcela vyhnúť plneniu zo zmluvy o budúcej zmluve a tak obchádzať zákon. Poukazoval na to, ţe ţalovaná 1/ uzavrela v rozhodnom čase zmluvy o zabezpečovacom prevode práva aj s inými subjektmi. Tieţ konštatoval, ţe v správaní ţalovanej 1/ nezistil ţiadne konanie v rozpore s dobrými mravmi. Zamietnutie ţaloby aj v časti nahradenia vyhlásenia vôle odôvodnil tým, ţe riadnym nadobudnutím vlastníckeho práva ţalovanou 2/ prestala byť ţalovaná 1/ vlastníčkou nehnuteľností, následkom čoho došlo k zániku práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve pre nemoţnosť plnenia. Okrem toho nahradeniu vyhlásenia vôle by sa nedalo vyhovieť aj z dôvodu, ţe ţalobkyňou poţadované znenie kúpnej zmluvy nebolo totoţné s článkom II bod 2 zmluvy o budúcej zmluve, a to s podstatnou náleţitosťou týkajúcou sa spôsobu úhrady a splatnosti kúpnej ceny.
  15. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“). Ţiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými v § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“), a to vadou konania 4 6 Cdo 85/2013 vyplývajúcou z § 237 písm. g/ O. s. p. a spočívajúcou v rozhodovaní nesprávne obsadeným súdom, ďalej tzv. inou vadou konania a nesprávnym právnym posúdením veci.
  16. V súvislosti s vadou spočívajúcou v rozhodovaní nesprávne obsadeným odvolacím súdom uviedla, ţe vec napadla odvolaciemu súdu
  17. marca 2010, pričom pôvodne bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie senátu 9Co, ale
  18. júna 2010 bola bez náhodného výberu pridelená na prejednanie a rozhodnutie senátu 11Co, v dôsledku čoho došlo k zmene v osobách dvoch zákonných sudcov. Za inú vadu konania označila nesprávny skutkový záver odvolacieho súdu o tom, ţe poţadované znenie kúpnej zmluvy, týkajúce sa spôsobu úhrady a splatnosti kúpnej ceny, nie je totoţné s článkom II bod 2 zmluvy o budúcej zmluve. Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom odôvodnila nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 553 Občianskeho zákonníka na hodnotenie zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Poukazovala na účelové uzavretie tejto zmluvy ţalovanou 1/ a na to, ţe svojím obsahom táto zmluva nie je v súlade s uvedeným ustanovením, pretoţe neobsahuje jednoznačne uvedené podmienky, za akých dochádza k spätnému prevodu práva pri splnení záväzku a neobsahuje ani podmienky nadobudnutia zabezpečovaného majetku v prípade, ak dlţník zabezpečovaný záväzok riadne a včas nesplní, resp. zakotvuje také podmienky, ktoré sú s týmto ustanovením v rozpore, resp. ho obchádzajú. Namietala tieţ, ţe zabezpečovacia zmluva sa prieči aj dobrým mravom, keďţe sa v nej stanovuje, ţe ţalovaná 2/ sa stane vlastníčkou nehnuteľností za cenu rovnajúcu sa výške dlhu s príslušenstvom a nie za cenu dosiahnuteľnú na trhu.
  19. Ţalované vo vyjadrení k dovolaniu navrhli tento mimoriadny opravný prostriedok ako nedôvodný zamietnuť.
  20. Dňa
  21. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
  22. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) uţ podľa tohto zákona. Keďţe však dovolanie bolo podané ešte pred
  23. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, 5 6 Cdo 85/2013 aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
  24. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tieţ § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. i nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je prípustné (§ 238 ods. 1 O. s. p.), preskúmal tento rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne nie je dôvodné.
  25. Predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p. a iných vád, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ţiadne takéto vady, teda ani vady výslovne dovolateľkou namietané, však nezistil.
  26. Podľa ustanovenia § 237 písm. g/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
  27. V zmysle citovaného ustanovenia § 237 písm. g/ O. s. p. dôvodom prípustnosti dovolania je i to, ţe súd nebol správne obsadený, pričom o prípad nesprávne obsadeného súdu ide aj vtedy, ak vo veci nerozhoduje zákonný sudca. Právo na zákonného sudcu zaručuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 1, podľa ktorého nikoho nemoţno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz je neopomenuteľnou podmienkou riadneho výkonu súdnej moci. Na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na druhej strane predstavuje pre kaţdého účastníka konania rovnako cennú záruku, ţe na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred daných zásad (procesných pravidiel) tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy, a aby bol vylúčený – pre rôzne dôvody a rozličné účely – výber súdov a sudcov „ad hoc“. Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia, ako garancia proti moţnej svojvôli, je súčasťou základného práva 6 6 Cdo 85/2013 na zákonného sudcu i zásada prideľovania súdnej agendy a určenie zloţenia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte (§ 3 ods. 3 zákona o súdoch). Zmenu v osobe zákonného sudcu moţno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce (§ 3 ods. 4 zákona o súdoch).
  28. V preskúmavanej veci z obsahu spisu, súčasťou ktorého sa stala aj správa Krajského súdu v Trnave z
  29. augusta 2016 (vyţiadaná dovolacím súdom) a Dodatky č. 8 a 10 k Rozvrhu práce Krajského súdu v Trnave na rok 2010 (ďalej len „dodatok č. 8“ a „dodatok č. 10“), vyplýva, ţe vec bola predloţená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní
  30. marca 2010 a bola pridelená senátu 9Co v zloţení JUDr. Mária Klepancová, JUDr. Eva Barcajová a JUDr. Silvia Hýbelová, pričom za sudcu spravodajcu v tejto veci (vedenej na odvolacom súde pod sp. zn. 9Co/82/210) bola určená JUDr. Silvia Hýbelová. Dňa
  31. júna 2010 na základe dodatku č. 8 bola vec pridelená senátu 11Co v zloţení JUDr. Lea Stovičková, JUDr. Silvia Hýbelová, JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Iveta Jankovičová, a to z dôvodu, ţe JUDr. Silvia Hýbelová bola s účinnosťou od
  32. júna 2010 zaradená do toho senátu a veci jej pridelené ako sudcovi spravodajcovi v senáte 9Co, ktoré neboli rozhodnuté, boli prevedené do senátu 11Co. Dodatkom č. 10 bolo s účinnosťou od
  33. septembra 2010 určené zloţenie senátu 11Co JUDr. Silvia Hýbelová, Mgr. Fedor Benka a JUDr. Jozef Mačej a v takomto zloţení senátu bola vec aj rozhodnutá.
  34. Otázka, či z hľadiska základného práva na zákonného sudcu garantovaného čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je ústavne udrţateľné následné pridelenie uţ skôr pridelenej veci inému senátu príslušného súdu, ktorého členom bude z pôvodného senátu len sudca spravodajca bez náhodného výberu a prostredníctvom technických a programových prostriedkov, bola senátmi Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) riešená rozdielne. Kým v uznesení sp. zn. I. ÚS 308/2011 z
  35. augusta 2011 príslušný senát ústavného súdu povaţoval takéto prerozdelenie uţ pridelenej veci za ústavné akceptovateľné, v náleze sp. zn. IV. ÚS 116/2011 z
  36. júna 2011 iný senát ústavného súdu vyslovil opačný názor. 7 6 Cdo 85/2013
  37. Odchylné právne názory senátov ústavného súdu boli zjednotené uznesením ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 2/2015 z
  38. marca 2015, v ktorom plénum ústavného súdu prijalo stanovisko, podľa ktorého z hľadiska podstaty a obsahu základného práva na zákonného sudcu garantovaného čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je akceptovateľné a udrţateľné také prerozdelenie uţ pridelenej veci, t. j. veci uţ skôr pridelenej tak sudcovi spravodajcovi a súčasne aj ostatným členom senátu všeobecného súdu ako zákonným sudcom, podľa ktorého bude vec pridelená novému senátu toho istého všeobecného súdu, ktorého členom je sudca, ktorému vec bola pôvodne pridelená ako sudcovi spravodajcovi, avšak ostatní členovia nového senátu sa zmenili v súlade s rozvrhom práce príslušného všeobecného súdu.
  39. Rešpektujúc vyššie označené stanovisko pléna ústavného súdu povaţoval dovolací súd námietku ţalobkyne o rozhodovaní nesprávne obsadeným odvolacím súdom za nedôvodnú.
  40. Zjavne neopodstatnenou bola aj jej dovolacia námietka o tzv. inej vade konania, spočívajúcej v nesprávnom skutkovom závere odvolacieho súdu o tom, ţe poţadované znenie kúpnej zmluvy týkajúce sa spôsobu úhrady a splatnosti kúpnej ceny nie je totoţné s článkom II bodu 2 zmluvy o budúcej zmluve. V dovolacom konaní je dovolací súd viazaný skutkovým stavom, z ktorého vychádzal odvolací súd, keďţe sám dokazovanie nevykonáva (§ 243a ods. 2 veta druhá O. s. p.), a teda ani nemôţe prehodnocovať dôkazy vykonané v základnom konaní a z nich vyvodené skutkové zistenia.
  41. Následne sa dovolací súd zaoberal správnosťou napadnutého rozsudku z hľadiska ďalšieho uplatneného dovolacieho dôvodu, t. j. či rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
  42. Nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť nesprávnu aplikáciu hmotného práva na zistený skutkový stav alebo jeho nesprávny výklad, ktorý má za následok nesprávne rozhodnutie. V rámci dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, dovolací súd skúma, či zistený skutkový stav umoţňoval, resp. neumoţňoval právny záver, ku ktorému dospel odvolací súd.
  43. V prejednávanej veci bol predmetom konania jednak nárok ţalobkyne voči ţalovanej 1/ na nahradenie vyhlásenia vôle a jednak jej nárok voči obom ţalovaným 8 6 Cdo 85/2013 o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Pretoţe posúdenie opodstatnenosti ţaloby v časti o nahradenie vyhlásenia vôle bolo závislé od riešenia otázky platnosti či neplatnosti zabezpečovacej zmluvy, odvolací súd sa správne zaoberal najprv touto otázkou.
  44. Podľa názoru dovolacieho súdu právny záver odvolacieho súdu o nepreukázaní ţalobkyňou tvrdených dôvodov neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zodpovedal zistenému skutkovému stavu a bol správny. Odvolací súd správne interpretoval ustanovenie § 553 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a správne ho aplikoval na daný prípad, keď vzhľadom na obsah tejto zmluvy dospel k záveru, ţe je s týmto ustanovením súladná, a teda ţe svojím obsahom a účelom v nej vyjadreným, resp. z nej vyplývajúcim, neodporuje zákonu. Dovolací súd sa s odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu v tejto časti stotoţňuje a v podrobnostiach naň poukazuje. Len na doplnenie uvádza, ţe v zmluve bolo výslovne uvedené, ţe ţalovaná 1/ prevádza na ţalovanú 2/ vlastnícke právo k označeným veciam za účelom zabezpečenia splnenia svojho záväzku voči ţalovanej 2/ vyplývajúceho zo zmluvy o pôţičke, ţe ide o podmienený prevod vlastníckeho práva, ţe v prípade splnenia záväzku riadne a včas je ţalovaná 2/ povinná vykonať všetky úkony na obnovenie zápisu vlastníckeho práva ţalovanej 1/ v katastri nehnuteľností, najmä vydať jej potvrdenie o riadnom a včasnom splnení zabezpečeného záväzku, a ţe v prípade nesplnenia zabezpečeného záväzku riadne a včas sa ţalovaná 2/ stane definitívnym (nepodmieneným) výlučným vlastníkom všetkých vecí za celkovú cenu vo výške 3 419 343 bývalých Sk, na úhradu ktorej sa započíta neuhradená časť zabezpečeného záväzku. Vzhľadom na tento obsah, súladný s inštitútom zabezpečovacieho prevodu práva, zároveň neprichádzalo do úvahy povaţovať túto zmluvu za tzv. prepadný záloh a konštatovať jej neplatnosť z tohto dôvodu. O prepadný záloh by totiţ mohlo ísť v prípade, ak by v zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva bolo dohodnuté, ţe k prevodu vlastníckeho práva by malo prísť aţ potom, čo sa dlţník ocitne v omeškaní, resp. ak by v nej bolo dohodnuté, ţe pre prípad omeškania dlţníka je dohodnutý trvalý prevod práva so zánikom zabezpečovanej pohľadávky. V predmetnej zabezpečovacej zmluve však nič také dohodnuté nebolo.
  45. Odvolací súd správne konštatoval, ţe ţalobkyňou neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by umoţňovali záver o neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva z dôvodu obchádzania zákona a aj rozporu s dobrými mravmi, a ktoré mali 9 6 Cdo 85/2013 spočívať v tom, ţe ţalovaná 1/ neuzavrela túto zmluvu za účelom zabezpečenia dlhu z pôţičky, ale za účelom zmarenia realizácie zmluvy o budúcej zmluve. V súvislosti s týmto záverom dovolací súd poznamenáva, ţe podľa ustálenej súdnej praxe (R 4/2008) zmluva o budúcej zmluve pôsobí len medzi účastníkmi tejto zmluvy, a ţe nedodrţanie záväzku budúceho predávajúceho vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej zmluve a následné uzavretie kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností s treťou osobou nespôsobuje bez ďalšieho neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše tvrdenie ţalobkyne o úmysle zmariť zmluvu o budúcej zmluve nebolo spôsobilé zaloţiť neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva aj z dôvodu, ţe smerovalo len voči ţalovanej 1/ a nie aj voči ţalovanej 2/. Podľa názoru dovolacieho súdu by uvedené tvrdenie ţalobkyne mohlo byť právne významné, len ak by zároveň tvrdila a preukazovala, ţe úmysel ţalovanej 1/ bol ţalovanej 2/ známy. Moţno to odôvodniť analogickým pouţitím právnej úpravy inštitútu odporovateľnosti právneho úkonu, v zmysle ktorej moţno odporovať právnemu úkonu urobenému dlţníkom v úmysle ukrátiť veriteľa, len ak tento úmysel bol druhej strane známy. Rešpektuje sa tým ochrana práv tretích osôb, ktoré tieto práva nadobudli dobromyseľne. Aj podľa právnej doktríny právne významným účelom právneho úkonu je taký účel, ktorý sledujú všetci jeho účastníci alebo aspoň jeden z nich, pričom ostatní účastníci sú si tohto účelu vedomí, resp. tento účel, vzhľadom na okolnosti, za ktorých k právnemu úkonu došlo, musia predpokladať. Ak jedna zo strán právneho úkonu sleduje právnym úkonom dosiahnutie účelu, ktorý nie je vyjadrený v obsahu právneho úkonu, o ktorom druhá strana nevie a ani vedieť nemôţe, nemá to vplyv na platnosť právneho úkonu, lebo u druhej strany sa predpokladá existencia dobrej viery k právnym následkom takto urobeného právneho úkonu (porovnaj Fekete, I.: Občiansky zákonník 1, Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 277).
  46. Dôvod neplatnosti zabezpečovacej zmluvy, spočívajúci v jej rozpore s dobrými mravmi, nebolo spôsobilé bez ďalšieho zaloţiť ani tvrdenie ţalobkyne, ţe ţalovaná 2/ sa stala vlastníčkou nehnuteľností za cenu rovnajúcu sa výške dlhu s príslušenstvom a nie za cenu dosiahnuteľnú na trhu. V zmysle § 588 Občianskeho zákonníka sa totiţ kúpna cena stanovuje dohodou účastníkov kúpnej zmluvy, pričom toto pravidlo je výrazom rešpektovania jednej zo základných zásad súkromnoprávnych vzťahov, a to zásady autonómie (slobody) vôle účastníkov týchto vzťahov. 10 6 Cdo 85/2013
  47. Vzhľadom na právny záver odvolacieho súdu o nepreukázaní dôvodov neplatnosti zabezpečovacej zmluvy a vzhľadom na skutkové zistenie, ţe z dôvodu nesplnenia záväzku ţalovanej 1/ zo zmluvy o pôţičke, došlo následne k platnému konečnému prevodu vlastníckeho práva na ţalovanú 2/, bol správny aj jeho právny záver o zániku práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve pre nemoţnosť plnenia. Odvolací súd preto správne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamietol.
  48. Dovolací súd preto dovolanie ţalobkyne smerujúce proti správnemu rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 448 C. s. p.).
  49. Ţalovaným, úspešným v dovolacom konaní, priznal náhradu trov tohto konania podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p.
  50. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  51. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  52. septembra 2016 JUDr. Rudolf Č i r č, v. r. predseda senátu JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r. členka senátu JUDr. Ivan M a c h y n i a k, v. r. člen senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.