6 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z.. V dôvodoch napadnutého rozsudku poukázal na to, že správne orgány aj pri vydávaní služobného hodnotenia boli povinné postupovať
dvanástej časti zákona č. 73/1998 Z. z. upravujúcej konanie vo veci služobného pomeru a teda aj v súlade s § 233 ods. 2 citovanej právnej normy a posudzovať dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka. V danom prípade služobné hodnotenie žalobcu malo byť vyvážené, v jeho obsahu bolo potrebné
2 zákona č. 73/1998 Z. z. nielen vyhodnotiť povinnosti policajta v súvislosti s dodržovaním služobnej disciplíny, ale vyhodnotiť prácu žalobcu z hľadiska jej správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy. Každé služobné hodnotenie musí byť objektívne, musí byť poskytnutý objektívny pohľad na hodnotiaceho. Ako vyplýva z obsahu hodnotenia žalobcu prvostupňový správny orgán sa v obsahu hodnotenia zameral výlučne iba na vymenovanie disciplinárnych previnení, ktorých sa od roku 2003 žalobca mal dopustiť a dopustil, za ktoré bol disciplinárne potrestaný. Podrobne prvostupňový správny orgán hodnotí disciplinárne previnenia v roku 2003, 2004, 2005, 2006 a 2007, kde špecifikuje konkrétne skutky, ktorých sa mal žalobca dopustiť a
tvrdení správneho orgánu aj dopustil porušenia povinností policajta a porušenia prísahy. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že obsahom služobného hodnotenia je aj disciplinárne opatrenie, ktoré mu bolo uložené za skutok, ktorý sa stal
názoru krajského súdu, vyplýva z ustanovenia § 62 zákona č. 73/1998 Z. z.,
ktorého v evidencii disciplinárnych opatrení sa okrem iného uvádzajú aj zahladené disciplinárne opatrenia. Disciplinárne opatrenia, ktoré špecifikoval správny orgán v rozhodnutí o služobnom hodnotení, že v období od
krajského súdu taktiež služobné hodnotenie nevyvážené, neobjektívne a neumožňujúce posúdiť charakter a kvalitu vybavovania pridelených spisov žalobcom za hodnotené obdobie. 4 8Sžo/172/2009 Vo vzťahu k uvádzaným disciplinárnym opatreniam krajský súd poukázal na to, že žalovaný bol povinný v prípade chronológie disciplinárnych opatrení uviesť len tie disciplinárne opatrenia, ktoré boli právoplatne uložené hodnotiacemu žalobcovi, nie uvádzať závery porušení konkrétnych noriem zo strany žalobcu, za ktoré neboli uložené disciplinárne opatrenia. Súčasťou hodnotenia je absencia uvádzania konkrétnych pochvál, odmien a vyhodnotenia žalobcu za jednotlivé roky z hľadiska jeho výkonnosti vo vzťahu k iným pracovníkom Obvodného oddelenia PZ v Dolnom Kubíne, vo vzťahu k práci iných policajtov oddelenia v rámci žilinského kraja. V danom prípade závery správnych orgánov sú
krajského súdu neobjektívne a v rozpore s obsahom listinných dôkazov, ktoré boli predložené žalobcom v podanej žalobe, ktorými žalobca preukazuje, že Odborový zväz SR ZO Dolný Kubín v stanovisku z 13. marca 2008 nesúhlasil s obsahom hodnotenia žalobcu a poukázal na to, že
výsledkov hodnotenia za rok 2007 Obvodného oddelenia PZ Dolný Kubín bol žalobca zaradený medzi najlepších policajtov spomedzi dvanástich inšpektorov a umiestnil sa na druhom mieste. Z dôkazov, ktoré žalobca produkoval pred správnym súdom, ktoré sa týkajú hodnotenia výsledkov policajtov OO PZ v Dolnom Kubíne za obdobie rokov 2006 a 2007 z hľadiska bodového ohodnotenia bol žalobca hodnotený z celkového počtu bodov, ktoré dosiahli jednotliví pracovníci tohto oddelenia počtom bodov pre rok 2007 403, pričom pracovník ohodnotený najvyšším bodovým ohodnotením získal 514 bodov a pracovník, ktorý bol ohodnotený najnižším počtom bodov získal 8 bodov, pričom toto hodnotenie bolo vykonané vo vzťahu k celkovému počtu 24 policajtov Obvodného oddelenia PZ v Dolnom Kubíne. Obdobne je v hornej hranici hodnotenia evidovaný, z hľadiska hodnotenia výsledkov policajtov OO PZ v Dolnom Kubíne za rok 2006 žalobca spomedzi ostatných policajtov tohto oddelenia. Aj tieto skutočnosti
krajského súdu preukazujú, že žalobca nebol hodnotený porovnávaním aj ostatných policajtov OO PZ z hľadiska všetkých hodnotiacich kritérií, ktoré sa vo vzťahu ku každému policajtovi tohto oddelenia
jednotlivých rokov aplikovali. Správny orgán v služobnom hodnotení konštatoval, že žalobca má priemerné znalosti právnych predpisov. Tento záver, s ktorým žalobca nesúhlasil, nevyplýva z obsahu správneho spisu a vôbec nie je obsahom zdôvodnenia hodnotenia. V danom prípade bolo potrebné, pokiaľ vyslovuje správny orgán záver, že hodnotiaci mal len priemerné znalosti, zdôvodniť, na základe akých skutkových zistení k takémuto záveru dospel, v tejto časti zdôvodnenie tohto záveru absentuje. Krajský súd tiež poukázal na to, že správny orgán konštatuje, že 5 8Sžo/172/2009 úroveň znalostí interných služobných predpisov je postačujúca. Súčasne dodal, že počas hodnoteného obdobia boli viackrát zistené skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že aj napriek týmto predpokladom nedokáže zabezpečiť výkon svojich povinností tak, aby boli v súlade s predpismi upravujúcimi výkon štátnej služby na zastávanej funkcii. V tomto smere konštatácia správneho orgánu je
krajského súdu všeobecná, nekonkrétna a neadresná a nie sú zrejmé konkrétne okolnosti, ktoré by bolo možné preveriť a na základe ktorých dospel správny orgán k záveru, že žalobca nedokáže zabezpečiť výkon svojich povinností v súlade s právnymi predpismi. Takýto záver hodnotenia správneho orgánu je nedostatočne špecifikovaný a nezdôvodnený a v tejto časti aj nepreskúmateľný. Správny orgán v hodnotení sa nevyjadroval k otázke výkonu štátnej služby žalobcu z hľadiska jeho správnosti, rýchlosti a samostatnosti a iniciatívy tak, ako mu ukladá ustanovenie § 27 ods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. v danom prípade tieto skutočnosti mohol preukázať tým, keby chronologicky za hodnotiace obdobie uviedol nielen rozsah disciplinárnych opatrení a prieťahy v konkrétnych spisových materiáloch, ale aj uviedol konkrétny nápad za sporné obdobie, zaťaženosť žalobcu vo vzťahu k ostatným príslušníkom OO PZ respektíve porovnateľné z inými oddeleniami v rámci Žilinského kraja, rozsah vybavených spisov riadne a včas, teda v zákonných lehotách
jednotlivých období a rozsah spisov, v ktorých boli evidentne zistené subjektívne prieťahy v konaní, nezákonnosť postupu resp. nekonanie žalobcu. Krajský súd uviedol, že služobné hodnotenie v tomto smere absentuje a v zmysle tohto ustanovenia správny orgán sa s otázkami správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy navrhovateľa objektívne nevysporiadal. Krajský súd v nadväznosti na konštatovanie správneho orgánu, že žalobca nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, poukázal na to, že posledné hodnotenie bolo vykonané v roku
akého ustanovenia § 27 ods. 6 záko- na č. 73/1998 Z. z. hodnotenie vydáva a v zmysle tohto ustanovenia aj vyhotoví obsah hodnotenia. Súčasťou hodnotenia nebude len špecifikácia právoplatne uložených disciplinárnych opatrení za hodnotené obdobie, ale za konkrétne obdobie, uvedených konkrétnych pochvál a odmien, ktoré žalobcovi boli udelené, vyhodnotenie žalobcu z hľadiska hodnotenia jeho práce vo vzťahu k ostatným príslušníkom PZ rovnakého oddelenia
jednotlivých rokov, viď bodové ohodnotenie žalobcu a ostatných pracovníkov OO PZ Dolný Kubín, špecifikácia rozsahu práce žalobcu čo do počtu skončených vecí, počtu napadnutých vecí žalobcu pri hodnotení prieťahov v konaní v porovnaní s množstvom pridelených vecí, nápadom vecí, počtom skončených vecí v súlade so zákonom v zákonných lehotách a v porovnaní s počtom vecí, v ktorých žalobca subjektívne nekonal alebo porušil normy. Správny orgán je povinný vysporiadať sa aj so stanoviskom odborového orgánu, ktoré je diametrálne odlišné od záveru hodnotenia. Až po doplnenom dokazovaní a riadnom zistení skutkového stavu je oprávnený správny orgán rozhodnúť, pričom je povinný vykonávať tie dôkazy, ktoré v správnom konaní navrhne aj účastník konania resp. v rozhodnutí zdôvodniť, prečo navrhované dôkazy nevykonal. 7 8Sžo/172/2009 Krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného
2 písm. c/ d/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný včas odvolanie, ktorým žiadal rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že konanie žiadal zastaviť.
žalovaného, služobné hodnotenie príslušníka policajného zboru, ako rozhodnutie má deklaratórny charakter a nie konštitutívny, keďže samo o sebe nezakladá, nemení ani nezrušuje oprávnenia alebo povinnosti príslušníka policajného zboru a je len podkladom pre rozhodnutie vo veciach služobného pomeru. So zreteľom na charakter služobného hodnotenia nejde
žalovaného o rozhodnutie, ktoré spĺňa podmienky vymedzené v ust. § 244 ods.3 OSP, a preto ani nie je predpoklad na samostatné preskúmanie tohto rozhodnutia v správnom súdnictve.
žalovaného povinnosť preskúmať služobné hodnotenie je založené až v konaní, v ktorom je preskúmavaná zákonnosť rozhodnutia, ktoré zo služobného hodnotenia vychádza. Súdy s poukazom na § 244 ods. 3 a § 248 písm. a/ OSP služobné hodnotenie príslušníka PZ nie sú oprávnené preskúmavať v intenciách piatej časti OSP, pretože sa nejedná o rozhodnutie, ktoré sa týka preskúmavacej činnosti súdov. Žalovaný poukázal na takýto právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach (5SžoKS/52/20006, 7Sž/113/99, 4Sž/3/99). Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že konanie žiadal
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to, že služobné hodnotenie pozostáva nielen z hodnotiacej časti, ale súčasťou takéhoto rozhodnutia je aj záver služobného hodnotenia, ktorým nepochybne môže byť hodnotený policajt na svojich právach priamo dotknutý. Závery služobného hodnotenia v zmysle § 27 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. môžu byť rôzne, pričom v niektorých prípadoch samotný záver služobného hodnotenia znamená dokonca skončenie služobného pomeru dotknutého policajta. 8 8Sžo/172/2009 Žalobca poukázal na ust. § 198b zákona č. 73/1998 Z.z.
ktorého služobný pomer policajta v prípravnej štátnej službe sa skončí dňom nadobudnutia právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že policajt je nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby.
žalobcu nemožno považovať len za rozhodnutie, ktoré je subsumované vo finálnom akte, pretože by policajtovi bolo odňaté ústavné právo garantované čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a taktiež v čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 1. júla 2010
1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe policajtov (účinného do 31. júla 2008) služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.
2 zákona v hodnotiacej časti sa posudzujú
2 a 3, g) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby. Policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia (ods.3).
4 zákona v záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je
5 zákona služobné hodnotenie sa vykoná vždy
ods.6 zákona v priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná
1 služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí policajta osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie.
1 bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi policajta so schváleným služobným hodnotením.
ods. 2 policajt je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky, a ak má služobné hodnotenie pre policajta negatívne dôsledky, môže si vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí policajta o možnosti podať odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu.
1 zákona oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
ods.2 zákona oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
2 odvolanie môže policajt podať aj proti služobnému hodnoteniu a posudku o služobnej činnosti v lehote 15 dní odo dňa, keď bol s ich obsahom oboznámený.
1 odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
zákona o štátnej službe policajtov, policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vydaného nadriadeným. Z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že služobné hodnotenie policajta je síce podkladovým materiálom pre rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru, avšak, zároveň predmetný zákon upravuje osobitný postup na jeho preskúmanie súdom. 11 8Sžo/172/2009 V zmysle § 248 môže policajt podať na súde návrh na preskúmanie akéhokoľvek právoplatného rozhodnutia vydaného nadriadeným, t. j. v danom prípade žalobca, ktorý nesúhlasil so služobným hodnotením ani s rozhodnutím nadriadeného o odvolaní proti služobnému hodnoteniu – mohol podať na súde návrh na jeho preskúmanie. Žalobca toto právo využila a prieskum napadnutého hodnotenia bol spôsobilým predmetom súdneho konania. Na tomto mieste odvolací súd dáva do pozornosti, že námietky žalobcu uvádzané v odvolaní ako aj v žalobe sa týkali práve neobjektívnosti a nepresností zistení a záverov obsiahnutých v služobnom hodnotení.
OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Odvolací súd poukazuje na to, že práve § 248 zákona o štátnej službe policajtov určuje osobitný postup na preskúmanie služobného hodnotenia. Žalobca využil toto svoje právo na podanie návrhu na preskúmanie služobného hodnotenia na súd, po vyčerpaní možnosti podať proti služobnému hodnoteniu odvolanie
2 zákona o štátnej službe policajtov, pričom krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami žalobcu týkajúcimi sa služobného hodnotenia a dospel k záveru, že námietky žalobcu boli dôvodné. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. S jeho závermi sa odvolací súd stotožnil a dospel k zhodnému názoru, že preskúmavané rozhodnutie prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, nie je objektívne a vyvážené, jednostranne je zamerané na zvýraznenie a výlučne negatívnych postojov a negatívnej činnosti v práci navrhovateľa. Pokiaľ ho krajský súd hodnotil ako jednostranné a tendenčné, neobjektívne a nedostatočne zdôvodnené, s takýmto názorom sa odvolací súd stotožnil a dospel k záveru, že v ďalšom konaní bude povinnosťou správneho orgánu vydať nové služobné hodnotenie, 12 8Sžo/172/2009 v ktorom sa správny orgán vyjadrí,
akého ustanovenia § 27 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. hodnotenie vydáva a v zmysle tohto ustanovenia aj vyhotoví obsah hodnotenia. Súčasťou hodnotenia nebude len špecifikácia právoplatne uložených disciplinárnych opatrení za hodnotené obdobie, ale za konkrétne obdobie, uvedených konkrétnych pochvál a odmien, ktoré žalobcovi boli udelené, vyhodnotenie žalobcu z hľadiska hodnotenia jeho práce vo vzťahu k ostatným príslušníkom PZ rovnakého oddelenia
jednotlivých rokov, (viď bodové ohodnotenie žalobcu a ostatných pracovníkov OO PZ Dolný Kubín), špecifikácia rozsahu práce žalobcu čo do počtu skončených vecí, počtu napadnutých vecí žalobcu pri hodnotení prieťahov v konaní v porovnaní s množstvom pridelených vecí, nápadom vecí, počtom skončených vecí v súlade so zákonom v zákonných lehotách a v porovnaní s počtom vecí, v ktorých žalobca subjektívne nekonal alebo porušil normy. Krajský súd správne poukázal na to, že správny orgán je povinný vysporiadať sa aj so stanoviskom odborového orgánu, ktoré je diametrálne odlišné od záveru hodnotenia. Až po doplnenom dokazovaní a riadnom zistení skutkového stavu je oprávnený správny orgán rozhodnúť, pričom je povinný vykonávať tie dôkazy, ktoré v správnom konaní navrhne aj účastník konania resp. v rozhodnutí zdôvodniť, prečo navrhované dôkazy nevykonal. Pokiaľ teda krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného
2 písm. c/ d/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené, napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného nevyhovel a rozsudok krajského súdu ako vecne správny
1 a 2 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v sume 70.60 Eur. Výška náhrady trov konania bola určená v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. a pozostáva z nasledovných úkonov právnej služby: písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.