1 O.s.p. konanie zastavil. Proti uzneseniu krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, ţe prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal s jeho argumentáciou ohľadne definície 2 7Sžo/105/2015 rozhodnutia. S poukazom na § 244 ods. 3 O.s.p. uviedol, ţe rozhodnutie – list obce o nevydaní oznámenia
3 vyhlášky ku katastrálnemu zákonu je rozhodnutím, ktoré významným spôsobom zasahuje do práv a povinností ţalobcu, nakoľko jeho vydaním obec znemoţňuje realizovať práva ţalobcu z kúpnej zmluvy, najmä jeho právo nadobudnúť nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva v prebiehajúcom katastrálnom konaní.
názoru ţalobcu je moţné analogicky aplikovať uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţ 153/2003 aj na prejednávaný prípad. Poukázal, ţe prvostupňový súd sa stotoţnil s vyjadrením ţalovaného, ţe nemohol vydať poţadované oznámenie, a to z dôvodu, ţe nedisponuje v súlade s ustanovením § 31 vyhlášky s informáciami, ktoré sú potrebné pre vydanie oznámenia, na druhej strane sa nezaoberal otázkou ako je moţné, ţe s navrhovateľom jednal ţalovaný ako s vlastníkom nehnuteľnosti v konaní o odstránení stavby, a teda za vlastníka ho povaţuje. Ţalobca bol toho názoru, ţe tvrdenie ţalovaného, ţe nevie a nemá vedomosť, kedy bola stavba postavená a kto bol jej stavebníkom, je v priamom rozpore s jeho postupom v rámci správneho konania o odstránenie stavby, ktoré ţalovaný v postavení stavebného úradu inicioval z vlastného podnetu Oznámením o začatí konania o nariadení odstránenia stavby z 10. októbra 2012, pod č. k. UKSP-857/2012/C-Ba. Ţalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave potvrdiť.
názoru ţalovaného krajský súd dospel k správnym záverom, ţe list ţalovaného o tom, ţe nedisponuje údajmi potrebnými na vydanie oznámenia o neexistujúcich informáciách, má len informatívny charakter, nemá charakter správneho rozhodnutia, neboli ním porušené subjektívne práva ţalobcu, preto nemôţe byť predmetom prieskumu súdu
druhej hlavy piatej časti O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „S.s.p.“ a § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu (§ 492 ods. 2 S.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 492 ods. 2 S.s.p. a § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, ţe nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zmenu. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bolo uznesenie krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zastavil konanie
1 O.s.p. z dôvodu, 3 7Sžo/105/2015 ţe list ţalovaného zo
druhej hlavy piatej časti O.s.p.
2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
7 správneho poriadku ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 aţ 6 sa primerane pouţijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly (§ 244 ods. 3 O.s.p.) s negatívnou enumeráciou (§ 248 O.s.p.), z ktorého vyplýva, ţe súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Pritom treba pri výklade § 244 ods. 3 O.s.p. postupovať extenzívne a pri výklade negatívnej enumerácie ustanovenej v § 248 O.s.p. reštriktívne. Pri posudzovaní otázky, či je moţné list ţalovaného zo
ustálenej súdnej praxe povaţujú aj povolenia (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 354/08) alebo aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 7 Správneho poriadku. Zo spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis ţalovaného, vyplýva, ţe ţalobca listom zo 6. novembra 2012 označeným ako „Ţiadosť o vydanie oznámenia“ poţiadal ţalovaného, aby vydal oznámenie
1 vyhlášky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon ohľadom stavby (maštale), ktorú v ţiadosti špecifikoval, a aby priamo ţalovaný oznámil príslušnej správe katastra alebo písomne na adresu právneho zástupcu ţalobcu údaje týkajúce sa v ţiadosti špecifikovanej stavby, a to konkrétne, údaje kedy bola stavba postavená, či bolo stavbe pridelené súpisné číslo a ak áno, aké súpisné číslo jej bolo pridelené a kto bol stavebníkom stavby. Oznámenie ţiadal vystaviť z dôvodu, ţe doterajší vlastník, Podielové druţstvo DUNAJ, so sídlom Vývojová 852, Rusovce, zmluvne previedol vlastnícke právo k uvedenej stavbe na ţalobcu a na vykonanie zápisu zmeny vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je potrebné najskôr uskutočniť zápis vlastníckeho práva pôvodného vlastníka
uvedeného ustanovenia vyhlášky. Tieto skutočnosti ani neboli sporné, pričom v spise sa okrem iného nachádza aj kúpna zmluva zo
1 vyhlášky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, na ktorú ţalovaný odpovedal napadnutým listom zo
7 správneho poriadku vydaný na základe ţiadosti ţalobcu súdnemu prieskumu podlieha, lebo ţalobca mal priamy záujem na vydaní oznámenia
1 vyhlášky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, a preto odpoveď ţalovaného zo 7. decembra 2012, k. č. 1192/2012 na list ţalobcu, treba povaţovať za „ďalšie rozhodnutie“ v zmysle § 244 ods. 3, ktorým môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti ţalobcu priamo dotknuté. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
2 S.s.p., § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu uvedeného vyššie, a teda krajský súd preskúma zákonnosť napadnutého správneho aktu ţalovaného v medziach ţaloby ţalobcu a rozhodne vo veci samej. Súčasne prvostupňový súd rozhodne o náhrade trov konania, vrátane náhrady trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 492 ods. 2 S.s.p., § 246c ods.1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. Bude pritom potrebné prihliadnuť aj na zmeny procesných noriem od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.