← Slovensko

§ 128, § 293cj zákona č. 461/2003 Z. z.

Najvyšší súd 7Sžso/35/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reis

§ 5, s § 14 ods.

1 písm. b/, § 15 ods. 1 písm. b/ s § 21 ods. 1, s § 128 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. c/, s § 128 ods. 11 písm. b/, s § 129 ods. 1, 2, s § 130 písm. c/, § 131 ods. 1 písm. c/, s § 132 písm. c/, s § 137 písm. b/, § 293cj ods. 2, ods. 3 písm. a/, s § 141 ods. 1, s § 142 ods. 1, s § 143 ods. 1 uvedeného zákona, ktorú právnu úpravu citoval, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Krajský súd vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu konštatoval, ţe od

  1. januára 2011 nadobúda fyzická osoba status samostatne zárobkovo činnej osoby v prípade, ak dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zákona, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím. Vychádzajúc z § 5 zákona v znení účinnom od
  2. januára 2011 ţalobca má na účely sociálneho poistenia postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby od
  3. decembra 2012, pretoţe uţ dovŕšil 18 3 7Sžso/35/2015 rokov veku a od
  4. decembra 2012 je registrovaný podľa § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) a § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a ţalobcovi bolo pridelené daňové identifikačné číslo X. Z údajov zo súboru Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky prvostupňový správny orgán zistil, ţe ţalobca dosiahol za rok 2012 príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume 11.627,47 EUR. Na základe príjmu dosiahnutého za rok 2012 ţalobcovi vzniklo v súlade s § 21 ods. 1 zákona od
  5. júla 2013 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zakladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie. Vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby sa od
  6. júla 2013 určí v súlade s § 293cj ods. 3 písm. a/ zákona v znení účinnom od
  7. januára 2013, ako podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2012, ktorý nie je zníţený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,
  8. Krajský súd konštatoval, ţe pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v kalendárnom roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Z údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky vyplýva, ţe ţalobca za rok 2012 dosiahol základ dane v sume 4.049,97 EUR (3.482,53 EUR + poistné 567,44 EUR). Pomerná časť základu dane sa určí zo základu dane a počtu kalendárnych mesiacov výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v roku 2012, t.j. v prípade ţalobcu 4.049,97 EUR : 1 kalendárny mesiac, keďţe ţalobca nadobudol status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia aţ dňom
  9. decembra
  10. Vymeriavací základ ţalobcu na platenie poistného na sociálne poistenie v spornom období (júl 2013 a august 2013) predstavuje sumu 2.131,56 EUR (podiel pomernej časti základu dane a koeficientu 1,9, t.j. 4.049,97 : 1,9). Z takto určeného vymeriavacieho základu bol ţalobca povinný platiť poistné na nemocenské poistenie v sume 93,78 EUR mesačne, poistné na starobné poistenie v sume 383,68 EUR mesačne, poistné na invalidné 4 7Sžso/35/2015 poistenie v sume 127,89 EUR mesačne a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 101,24 EUR mesačne, spolu v sume 706,59 EUR mesačne. K námietke ţalobcu, ţe vykázal príjem za celý rok 2012, a nie len za 1 kalendárny mesiac, krajský súd sa stotoţnil s argumentáciou správnych orgánov, ţe do
  11. decembra 2012 nie je moţné ţalobcu povaţovať na účely sociálneho poistenia za samostatne zárobkovo činnú osobu vzhľadom na skutočnosť, ţe nespĺňa jednu z rozhodujúcich podmienok na účely posúdenia postavenia fyzickej osoby ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Pre posúdenie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby je rozhodujúci okrem vekovej hranice aj dátum začiatku registrácie podľa § 49a zákona o dani z príjmov a § 67 daňového poriadku v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. V registri daňových subjektov je ţalobca registrovaný aţ od
  12. decembra 2012, čo uviedol aj sám ţalobca, a preto je moţné ţalobcu povaţovať za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia aţ od uvedeného dátumu, t.j. od
  13. decembra 2012, teda 1 kalendárny mesiac v roku
  14. Podľa názoru krajského súdu ţalovaná v súlade so zákonom preskúmala napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu a pozmenila ho z dôvodu, ţe ţalobca nie je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, a preto vo výroku svojho rozhodnutia vypustila ust. § 152a zákona. Išlo o formálny nedostatok, ktorý však neovplyvnil predpísanú sumu dlţného poistného. Krajský súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a ţalobca je povinný doplatiť poistné za obdobie predpísané napadnutým rozhodnutím, z ktorých dôvodov ţalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O ţiadosti ţalobcu o odklad vykonateľnosti rozhodnutia krajský súd nerozhodoval, nakoľko prvostupňový správny orgán zaslal súdu rozhodnutie zo dňa 08.08.2014 č. X. o prerušení konania podľa § 193 ods. 1 zákona do vyriešenia predbeţnej otázky, týkajúcej sa práve odkladu vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keďţe ţalobca nebol v konaní úspešný a ţalovaná nemá zo zákona právo na náhradu trov konania. 5 7Sžso/35/2015
  15. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalobca. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania ţalobca namietal, ţe krajský súd rozhodol nesprávne, nakoľko nedostatočne skutkovo posúdil predmetnú vec. Vytýkal krajskému súd sa počas konania nezaoberal otázkou jeho registrácie na Daňovom úrade v Poprade dňa 28.12.2012, kedy bol zaregistrovaný a bolo mu vydané DIČ. Mal za to, ţe posúdenie okolností tejto registrácie je prejudiciálnou otázkou k rozhodnutiu vo veci samej. Trval na tom, ţe k jeho registrácii v uvedenom dátume 28.12.2012 došlo omylom z dôvodu toho, ţe pracovníčka Daňového úradu mu poskytla nesprávne informácie a zaviedla ho do omylu ohľadne právnych aj ekonomických následkov registrácie s dátumom 28.12.
  16. Vyslovil názor, ţe nesprávnym postupom orgánu verejnej moci, t.j. pracovníčkou Daňového úradu v Poprade bol uvedený do omylu a kvôli tomuto omylu následne ţalovaná Sociálna poisťovňa konala vo veci predpisu a výpočtu odvodov, tak ako rozhodla rozhodnutím, ktoré napáda. Ďalej podľa jeho názoru z bezprávia právo nevzniká a všetky právne úkony ţalovanej Sociálnej poisťovne sú na základe chybnej registrácie na Daňovom úrade od počiatku nulitné.
  17. K odvolaniu ţalobcu sa ţalovaná vyjadrila tak, ţe navrhovala napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Nesúhlasila s dôvodmi ţalobcu uvedenými v jeho odvolaní. Uviedla, ţe ţalobca v odvolaní zo dňa
  18. apríla 2015 neuviedol také námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 14460-2/2014-BA. Sociálna poisťovňa, ústredie, vo svojom rozhodnutí, ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa
  19. augusta 2014 podrobne vysvetlila, na základe akých právnych skutočností ţalobca nadobudol právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia dňa
  20. decembra 2012 a zároveň zdôvodnila, na základe akých ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vznikla v spornom období ţalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, povinnosť platiť poistné 6 7Sžso/35/2015 na sociálne poistenie ako aj spôsob určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie.
  21. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.

§ 492ods.

1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „S.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania ţalobcu (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ţalovanej a vrátenia veci jej na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu

rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu č. 14460-2/2014-BA zo dňa

  1. januára 2014, ktorým rozhodnutím ţalovaná v podstate potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad č. X. z 25.9.
  2. Sociálna poisťovňa pobočka, Poprad prvostupňovým rozhodnutím č. X. podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z. z., § 152a zákona v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a/ ôsmy bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z., predpísala ţalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie júl 2013, august 2013, poistné na nemocenské poistenie v sume 7 7Sžso/35/2015 187,56 EUR, poistné na starobné poistenie v sume 767,36 EUR, poistné na invalidné poistenie v sume 255,78 EUR a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 202,48 EUR, spolu v sume l.413,18 EUR. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal uţ súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd dáva do pozornosti, ţe súd v procese súdneho prieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v ţalobe, ktorými ţalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, ţe nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). 8 7Sžso/35/2015 Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania mu predchádzajúceho v rozsahu odvolacích námietok odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia a postupu ţalovanej náleţite nepostupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď na základe skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu dospel k právnemu záveru o zákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalovanej, s ktorým sa odvolací súd nemohol stotoţniť. Odvolací súd mal preukázané, ţe zásadné námietky ţalobcu, ktorými napáda zákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa ako aj rozhodnutia ţalovanej spočívajú v jeho tvrdení, ţe prvostupňový súd ako aj ţalovaná v danej veci vychádzali z nesprávneho posúdenia veci, keďţe daňové priznanie podal za celý rok 2012, z ktorého vyplýva jeho príjem za celý tento rok, a preto bol nesprávny postup sociálnej poisťovni v konaní vo veci predpisu a výpočtu odvodov, keď otázkou jeho registrácie na Daňovom úrade v Poprade dňa 28.12.2012 sa nedostatočne a nesprávne zaoberali, ako aj nedali na ňu náleţitú odpoveď. Podľa § 209 ods. 1 aţ 6 zákona rozhodnutie organizačnej zloţky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zloţka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená 9 7Sžso/35/2015 pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa moţno proti nemu odvolať alebo podať opravný prostriedok, v akej lehote a kde moţno odvolanie alebo opravný prostriedok podať. V rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zloţka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí musí byť odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Podľa § 218 ods. 1 aţ 4 zákona odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zloţke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zloţka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu. Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemoţno ďalej odvolať. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy povinnosťou správneho orgánu je rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstiţne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní a zodpovedal na najdôleţitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, alebo povinnosti, ktorý bol predmetom správneho konania. 10 7Sžso/35/2015 Problematike týkajúcej sa povinnosti náleţite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky – napr. v náleze č. sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/
  3. Ústavný súd konštatoval, ţe nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia totiţ musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náleţite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia rozhodnutia teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môţe byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale náleţitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd vo svojej judikatúre tieţ zdôraznil, ţe orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Uvedenou problematikou sa uţ viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) – napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z
  4. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, ţe z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie. 11 7Sžso/35/2015 Rovnako ESĽP pripomína, ţe rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z
  5. januára 1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR pritom nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Vzhľadom k uvedenému sa odvolaciemu súdu javí odôvodnenie prvostupňového správneho rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia ţalovanej v danej veci, ako jednostranné a formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci odvolací súd mal za preukázané, ţe z prvostupňového správneho rozhodnutia nevyplýva správna úvaha, na základe ktorej správny orgán prijal svoj záver o povinnosti ţalobcu zaplatiť na poistnom a povinných príspevkov, keď v odôvodnení rozhodnutia citujúc relevantnú právnu úpravu len konštatuje, ţe ţalobca v uvedenom období bol drţiteľom oprávnenia na podnikanie a zároveň mal registráciu na daňovom úrade v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, podľa výpisu z daňového priznania mal príjem za rok 2011 vyšší ako zákonom stanovená hranica, preto mu vznikla ako samostatne zárobkovo činnej osobe odvodová povinnosť, kontrolou odvodu poistného a povinných príspevkov bolo zistené, ţe poistné a povinné príspevky neodviedol za mesiace júl a august 2013, čím porušil ust. § 128 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. c/ zákona, § 128 ods. 11 písm. b/ zákona v znení č. 43/2004 Z. z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1, veta prvá zákona a § 21 ods. 1 písm. b/, § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 a vzhľadom na porušenie povinností bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Z uvedeného rozhodnutia taktieţ nevyplýva jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom postup správneho orgánu prvého stupňa pri výpočte vymeriavacieho základu, teda spôsob určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie a určenia výšky dlţného poistného a povinných príspevkov, nie je náleţite zrejmý. Tento nedostatok neodstránila ani ţalovaná, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, v akom rozsahu preskúmala napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu 12 7Sžso/35/2015 a postup mu predchádzajúci i keď uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie preskúmala v celom rozsahu, keďţe v odôvodnení rozhodnutia vo veci samotného prieskumu len cituje právnu úpravu vzťahujúcu sa k meritu veci a poukazom na skutkové zistenia, len konštatuje, ţe námietky účastníka konania nemajú vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Za dostatočnú odpoveď nie je moţné povaţovať konštatáciu ţalovanej, keď poukazom na oznámené údaje Daňovým riaditeľstvo SR, uviedla, ţe vzhľadom na uvedené zistenie nie je moţné akceptovať námietku ţalobcu, ţe vykonával zárobkovú činnosť 12 mesiacov. Vzhľadom k uvedenému ţalovaný správny orgán náleţite nepostupoval v intenciách zákonnej úpravy a ani v intenciách ustálenej judikatúry ústavného súdu, keď v odôvodnení rozhodnutia náleţite neuviedol svoju správnu úvahu, vychádzajúc zo skutkových zistení a relevantnej právnej úpravy, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, ţe ţalobca si nesplnil zákonné povinnosti a je povinný titulom dlţného poistného a povinných príspevkov na poistnom zaplatiť dlţnú finančnú istinu. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací súd preto dospel k záveru, ţe rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov trpia vadou nespreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, majúce za následok ich nezákonnosť Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu v zmysle § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. a

§ 492ods.

2 S.s.p. zmenil tak, ţe rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie ţalovanému podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1, s § 246c ods. 1 s § 151 ods. 1, 2 a s § 224 ods. 1 O.s.p.

§ 492ods.

2 S.s.p. Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, ţe si ich náhradu neuplatnil. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). 13 7Sžso/35/2015 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 29. septembra 2016 JUDr. Zdenka Reisenauerová v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.