← Slovensko

§ 12 ods. 1 písm.b/ zákona č. 180/1995 Z.z. o obnove evidencie pozemkov

Obsah (12)§ 12§ 2§ 1§ 3§ 4§ 11§ 5§ 6§ 7§ 10§ 250§ 246c

Najvyšší súd 8Sžo/148/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S. P. F., B., zast. Mgr. P. B., advokátom, A., proti ţalovanému: Katastrálny

krajského súdu vyplýva, ţe predpokladom prechodu vlastníctva vecí na obce sú jednak vlastníctvo Slovenskej republiky a existencia práva hospodárenia národného výboru k 24. novembru 1990. 2 8Sžo/148/2009

krajského súdu postup

§ 12ods.

1 písm. b/ zákona č. 180/1995 Z.z. je špeciálnym správnym konaním v rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim. V danom prípade boli predmetom konania na zostavenie registra obnovenej evidencie pozemkov parcely určené operátu, ktoré neboli vpísané na liste vlastníctve, ale v PK vloţke X. k. ú. R.. Zo spisu vyplýva, ţe vlastnícke právo k predmetným parcelám určeného operátu na PK vloţke X., k. ú. R. je zapísané na Československý štát v správe odboru poľnohospodárskej rady ONV Bratislava – vidiek v podiele 1/1 a to na základe výkupu a následného pridelenia okresným národným výborom Bratislava – okolie v Bratislave odbor pôdohospodárstva, rozhodnutím zo dňa

  1. apríla 1960 o prídele č. Pôd 4164/1960, do vlastníctva československého štátu v správe OPH Rady ONV Bratislava – okolie v Bratislave. Štát nadobudol vlastníctvo na základe ustanovenia § 10 zákona č. 46/1948 Sb. o novej pozemkovej reforme a mohol tak pristúpiť k výkupu pôdy, ak boli splnené zákonné podmienky. Po ich splnení poţiadal ONV Knihový súd, aby poznamenal v pozemkovej knihe prevedenie výkupu parciel vedených v tom čase pozemkovej knihe, vloţka X. na československý štát k čomu došlo dňa
  2. decembra 1949 po č. d. X. a to na základe výmeru č. X.. Táto poznámka mala účinky k prechodu vlastníctva vykúpenej pôde. Na základe rozhodnutí o prídeloch bola správa k získaným nehnuteľnostiam vloţená v prospech ČSL štátu odboru pôdohospodárstva rady ONV – Bratislava – vidiek a nehnuteľnosti boli zároveň zapísané v pozemno-kniţnej vloţke č. X.. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí prešli nehnuteľnosti do vlastníctva obcí, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom na území ktorých sa nachádzajú. Inštitút práva a hospodárenia s národným majetkom upravila vyhláška č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom s účinnosťou od
  3. júla
  4. Krajský súd sa stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe v systéme hospodárskeho práva resp.

ustanovení vyhlášky č. 119/1988 Zb., subjektivitu štátneho pozemkového vlastníctva vyjadroval zápis v evidencii nehnuteľností, kde popri zázname ţe sa jedná o vlastníctvo Československého štátu sa zapísal aj správca tohto majetku, t. j. príslušný ONV, ktorému patrilo právo hospodárenia. 3 8Sžo/148/2009 V danom prípade krajský súd zistil, ţe z obsahu spisu vyplýva, ţe boli splnené obidva predpoklady na prechod vlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným na PK vloţke č. X., k. ú. R. na Hlavné mesto SR Bratislavu a to

§ 2ods.

1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci v znení neskorších predpisov. Proti uvedenému rozsudku podal ţalobca včas odvolanie, ktorým ţiadal napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovaného a rozhodnutie Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 6. októbra 2005, č. O-1-9-3/05-roep.Rus navrhol zrušiť a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie.

ţalobcu pozemky, o vlastníctvo ktorých išlo v správnom konaní nemohli

§ 2ods.1 zákona č.

138/1991 Zb. o majetku obcí prejsť do vlastníctva Hlavného mesta SR Bratislavy. V danom prípade však zo spisu správnych orgánov nevyplýva, ţe by niekedy došlo k postupu

§ 1v spojení s § 3 vyhlášky č.

158/1959 Ú.v. (teda zistenie nehnuteľného majetku a jeho pozemno-kniţné usporiadanie s odvolaním na uvedenú vyhlášku) a ţe by národný výbor vykonával právo hospodárenia v zmysle § 65 ods.1 Hospodárskeho zákonníka k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto konania, preto mohlo ísť v prípade sporných pozemkov iba o dočasnú správu, pričom dočasná správa nezakladá prechod z vlastníctva štátu od vlastníctva obce k nehnuteľnostiam v zmysle § 2 ods.1 záko- na č. 138/1991 Zb o majetku obcí.

ţalobcu v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo preukázané, ţe by národný výbor nadobudol právo hospodárenia z niektorého dôvodu uvedeného v ust. § 8 ods. 2 alebo § 10 ods. 2 vykonávacej vyhlášky. Ak sa teda nedá preukázať, ţe právo hospodárenia k 24. novembru 1990 vykonávala štátne organizácia, ktorej predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba, potom platí ust. § 65 ods.3 HZ,

ktorého pozemky dočasne spravoval okresný národný výbor. Dočasná správa však

ţalobcu nezakladá prechod z vlastníctva štátu od vlastníctva obce k nehnuteľnostiam v zmysle § 2 ods.1 záko- na č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

ust. § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu 4 8Sžo/148/2009 a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s § 212 a nasl. a dospel k názoru, ţe v rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá ţaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a odvolanie ţalobcu zamietol, ktorými rozhodnutiami bolo vyhovené námietkam Hlavného mesta SR Bratislavy a opravený register obnovenej evidencie nehnuteľností v katastrálnom území R., a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto rozhodnutiam prechádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. V danej veci odvolací súd dáva do pozornosti, ţe predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie ţalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto rozhodnutiam prechádzali, ktorými bol opravený register obnovenej evidencie nehnuteľností v intenciách ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov ( zákon). Účelom uvedeného zákona je v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "konanie") zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len "register"). Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou (§ 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov - ďalej len katastrálny zákon), ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne

osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (§ 8 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 78 ods. 1 katastrálneho zákona) (ďalej len "pozemok"), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Katastrálny úrad [§ 3 ods. 2 písm. a/] vyberie na konanie určený operát (napríklad § 8 katastrálneho zákona) (§ 1 ods.1,2,3 zákona). 5 8Sžo/148/2009

§ 3ods.2 písm.

a/ zákona vecne príslušným správnym orgánom na konanie v katastrálnych územiach, v ktorých operát pozemkového katastra sa zjednotil s operátom pozemkovej knihy a operát pozemkového katastra sa nezjednotil s operátom pozemkovej knihy, ale údaje v nich uvedené moţno identifikovať, je katastrálny úrad (§ 10 a nasl. zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb.).

§ 4ods.

1, 2 písm. a,b,c/ zákona správny orgán zriaďuje pre kaţdú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "komisia") (zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Komisia spolupracuje so štátnymi orgánmi a s účastníkmi konania pri príprave a pri organizačnom zabezpečení zostavenia registra, zabezpečuje a zhromaţďuje podklady potrebné na zostavenie registra a na rozhodnutie správneho orgánu

§ 11

a 12, plní ďalšie úlohy

tohto zákona.

§ 5

ods.1-6 zákona na konanie

tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní – ďalej len Správny poriadok), ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy (katastrálny zákon). Konanie sa uskutočňuje pre kaţdú obec. Ak obec tvorí viac katastrálnych území, register sa zostavuje osobitne pre kaţdé katastrálne územie. Konanie sa začína na podnet správneho orgánu. Konanie sa začína dňom vyvesenia oznámenia správneho orgánu o jeho začatí (§ 18 ods. 2 a § 26 Správneho poriadku) na vhodnom mieste v obci (jej časti); toto oznámenie bude vyvesené aţ do schválenia registra. V oznámení

odseku 4 správny orgán vyzve nájomcov pozemkov alebo iné oprávnené osoby (§ 7 katastrálneho zákona), aby v lehote určenej v oznámení poskytli údaje o pozemkoch v ich uţívaní a o právnych vzťahoch k nim, ktoré sú im známe z doterajšieho vyporiadania právnych vzťahov k týmto pozemkom

osobitných predpisov (napríklad zákon č. 229/1991 Zb.). Nájomcom a iným oprávneným osobám sa oznámenie doručí do vlastných rúk. V oznámení

odseku 4 sa uverejní aj určený operát, uvedie sa časový postup konania a určí sa lehota na predkladanie listín o právnych vzťahoch k pozemkom, ktoré nepredloţia osoby uvedené v odseku 4.

§ 6ods.

1, 2 zákona podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predloţených 6 8Sžo/148/2009 účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených

odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje.

§ 7ods.

1 aţ 7 správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú

zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania

§ 10ods.

2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo štátna organizácia lesného hospodárstva, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo štátnej organizácii lesného hospodárstva výpis z návrhu registra. Námietky spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje, uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis z návrhu registra nebolo moţné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe. Námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a so svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom. Na námietky podané po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 a na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, komisia neprihliadne. Komisia o tejto skutočnosti písomne informuje toho, kto námietku podal. Schválený register je verejná listina, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností (§ 34 katastrálneho zákon).

§ 12

ods.1 až 5 zákona ak sa v konaní zistia údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní (§ 63 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), alebo o zápise za vlastníka (§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. 7 8Sžo/148/2009 o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam), alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec (§ 14 ods. 1 a 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov), správny orgán môže na návrh rozhodnutím a) potvrdiť nadobudnutie vlastníctva vydržaním inou osobou, b) potvrdiť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo inej osoby, a to aj vtedy, ak sú dotknuté pozemky a právne vzťahy k nim evidované

predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií; vydaním rozhodnutia správneho orgánu strácajú osvedčenia alebo protokoly a zoznamy platnosť. Návrh na vydanie rozhodnutia

odseku 1 podáva komisii ten, kto o vydanie rozhodnutia preukáže právny záujem, najneskôr však v lehote ustanovenej na podanie námietok (§ 7 ods. 2). Komisia návrh posúdi a so svojím stanoviskom ho predloţí správnemu orgánu na rozhodnutie. Proti rozhodnutiu

odseku 1 možno podať opravný prostriedok

osobitného predpisu. Ak správny orgán o návrhu

odseku 1 nerozhodne do schválenia registra, zaradia sa tieto pozemky do súpisu pozemkov uvedených v § 8 ods. 1 písm. b/. Evidovaný vlastník nemôţe do rozhodnutia správneho orgánu s týmito pozemkami nakladať. Rozhodnutie vydané

odseku 1 je verejná listina, na ktorej základe sa vykoná zápis do katastra nehnuteľností (§ 34 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. v znení zákona č. 255/2001 Z.z.). Z citovaných právnych noriem vyplýva, že konanie o obnove evidencie nehnuteľností je technicky a právne zložitý proces, ktorý pozostáva z dvoch samostatných konaní, ktoré sú technicky a právne podmienené, a to z konania o zosta- venie návrhu registra a z konania o schválenie registra. Komisia v konaní o zostavenie návrhu registra o obnove evidencie nehnuteľností vypracuje návrh registra na základe údajov zistených

§ 6ods.

1 zákona, teda z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predloţených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci a ďalších podkladov, pričom priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. Proti tomuto návrhu je prípustné podať v zákonnej lehote námietky. Námietky po zabezpečení zákonnom predpokladaných podkladov komisia predkladá správnemu orgánu – správe katastra na rozhodnutie. Aţ po 8 8Sžo/148/2009 právoplatnom rozhodnutí o námietkach správou katastra môţe sa začať konanie o schválenie registra o obnove evidencie nehnuteľností a aţ po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol schválený register o obnove evidencie nehnuteľností, katastrálny úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností (§ 34 katastrálneho zákon). Správa katastra môže

§ 12ods.

1 zákona na návrh rozhodnutím

  1. a)potvrdiť nadobudnutie vlastníctva vydržaním inou osobou,
  2. b)potvrdiť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo inej osoby, ak sa v konaní zistia údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní (§ 63 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), alebo o zápise za vlastníka (§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam), alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec (§ 14 ods. 1 a 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov). Takýto návrh na vydanie rozhodnutia

§ 12ods.

2 zákona podáva komisii ten, kto o vydanie rozhodnutia preukáže právny záujem, najneskôr však v lehote ustanovenej na podanie námietok (§ 7 ods. 2). Komisia návrh posúdi a so svojím stanoviskom ho predloţí správnemu orgánu na rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok

osobitného predpisu. (§ 250l až 250s Občianskeho súdneho poriadku). Odvolací súd z predloţeného spisu súdu prvého stupňa, súčasť ktorého tvoril administratívny spis v danej veci zistil, ţe Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, pracovisko Bratislava V rozhodnutím zo dňa 6. októbra 2005 č. k. O-1-9-3/05-roep.Rus vyhovela námietke Hlavného mesta SR Bratislava proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov v kat. úz. R. tak, ţe pri parcelách : pri parcelách UO č. X., č. X., č. X., č. X. a č. X. (PK vloţka č.X.) zrušila zápis v časti vlastníka S. P. F. vo vlastníckom podiele 1/1 v časti nadobudnutia pozemkovokniţná vloţka č. X., Rozh. ONV Brat. Okolie č. pôd. X. a zapísala v časti vlastníka Hlavné mesto SR Bratislava vo vlastníckom podiele 1/1, v časti titul nadobudnutia pozemkovokniţná vloţka č.X. a zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Proti uvedenému rozhodnutiu ţalobca podal návrh na preskúmanie súdom a ţiadal, aby súd rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, namietal procesné pochybenie správneho orgánu s poukazom, ţe správny orgán rozhodol napadnutým rozhodnutím napriek tomu, ţe návrh

§ 12ods.

1, 2 zákona neobdŕţal; správny orgán prvého stupňa postúpil vec na rozhodnutie o opravnom prostriedku ţalobcu ţalovanému správnemu orgánu, ktorý preskúmavaným rozhodnutím odvolanie 9 8Sžo/148/2009 ţalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, ţe v danej veci komisia ROEP pre kat. úz. R. správne posúdila námietky Hlavného mesta SR Bratislavy v súlade s § 7 zákona a ţe v danom prípade neboli splnené podmienky na aplikovanie § 12 zákona.

§ 250ods.

1, 2, 3, 4 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Ţalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať ţalobu môţe aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Ak sa rozhodnutím a postupom správneho orgánu cítia na svojich právach ukrátené viaceré osoby, môţu podať spoločnú ţalobu. Účastníkmi konania sú tieţ tí, na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv so ţalobcom musí tieţ vzťahovať rozhodnutie súdu (§ 91 ods. 2). Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je ţalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Odvolací súd z predloţeného spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis ţalovaného správneho orgánu, zistil, ţe správne orgány oboch stupňov rozhodovali v danom prípade o námietkach Hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré bolo účastníkom správneho konania, v ktorom ţalovaný správny orgán rozhodol preskúmavaným rozhodnutím. Odvolací súd však z predloţeného spisu súdu zistil, ţe obsahom jeho spisu bol neúplný spis Katastrálneho úradu č. Co98/05-Na, ktorý obsahoval rozhodnutie Správy katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, pracovisko Bratislava V zo dňa

  1. októbra 2005 č. k. O-1-9-3/05-roep.Rus, rozhodnutie Katastrálneho úradu v Bratislave č. Co98/05-Na zo dňa
  2. januára 2006 o zamietnutí odvolania ţalobcu proti rozhodnutiu Správy katastra pre hlavné mesto č. O-1-9-3/05-roep.Rus zo dňa
  3. októbra 2005 a potvrdení uvedeného rozhodnutia ako aj návrh ţalobcu na preskúmanie uvedeného rozhodnutia a fotokópiu č. vloţky X. časť A majetková podstata a časť B Vlastníctvo (R.). 10 8Sžo/148/2009 Preto pokiaľ krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie a postup ţalovaného v medziach ţaloby bolo v súlade so zákonom, pričom správnosť rozhodnutia odvodzuje zo skutočností, ktoré nemohol pre nedostatok dokumentov, ktoré boli podkladom rozhodnutia verifikovať (obsahom predmetných dokumentov), na ktoré sa krajský súd odvoláva, tieto avšak netvoria obsah jeho spisu, bolo potrebné tento nedostatok krajskému súdu vytknúť, pretoţe odkaz na dokumenty, ktoré boli podkladom rozhodnutia správnych orgánov, ktoré v spise chýbajú spôsobuje nepreskúmateľnosť jeho rozsudku. Uvedený záver krajského súdu o zákonnosti napadnutého rozhodnutia totiţ nevypovedá nič o správnosti postupu krajského súdu pri jeho hodnotení dostatočnosti skutkových podkladov, a to aj s poukazom na primárne pochybenie, ktoré odvolací súd videl v tom, ţe krajský súd prvého stupňa nepribral do konania ako účastníka konania Hlavné mesto SR Bratislavu. Vôľou zákonodarcu novelizáciou právnej normy ustanovenej v § 250 ods.1 O.s.p., zákonom č. 384/2008 Z.z. účinného od
  4. októbra 2008 bolo v preskúmavacom konaní súdu

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo zabezpečiť ochranu účastníkovi správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté tak, ţe týchto účastníkov priberie do konania aj bez návrhu. Zo spisového materiálu krajského súdu však nevyplýva, ţe po účinnosti zákona č. 384/2008 Z.z. dňom 15. októbra 2008, ktorým bolo okrem ďalších novelizované ustanovenie § 250 ods.1 O.s.p., by súd prvého stupňa pribral do konania ako účastníka konania Hlavné mesto SR Bratislavu a následne s ním konal ako s účastníkom konania a doručil mu rozsudok vo veci samej.

názoru odvolacieho súdu z uvedeného dôvodu sa súd prvého stupňa dopustil v konaní takého procesného pochybenia, ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia v preskúmavacom konaní, keďţe svojim postupom odňal právo na súdny proces účastníkovi, ktorý bol účastníkom správneho konania a ktorému právo byť účastníkom preskúmavacieho konania súdu zaručuje právna norma ustanovená v § 250 ods.1 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z.. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

§ 246cods.

1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1, písm. f/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1 v spojení s § 221 ods. 2. 11 8Sžo/148/2009 Odvolací súd vzhľadom na uvedené procesné pochybenie súdu prvého stupňa sa vecou samou nezaoberal. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude predovšetkým rozhodnúť o pribratí do predmetného preskúmavacieho konania Hlavné mesto SR Bratislavu ako účastníka konania v zmysle § 250 ods.1 O.s.p., konať s ním ako s účastníkmi konania a po rozhodnutí vo veci samej mu doručiť konečné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval. Povinnosťou súdu prvého stupňa

§ 246cods.

1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 v novom rozhodnutí vo veci samej bude opäť rozhodnúť o náhrade trov konania, pričom súčasne rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 10. júna 2010 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.