← Slovensko

§ 219 ods. 1, 2, § 250ja ods. 3 OSP, § 492 ods. 2 SSP

Najvyšší súd 4Sžo/249/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a sudcov JUDr. Nory Halmovej (sudca spravodajca) a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci ţalobkyne: G., bytom D. B., zast. Advokátskou kanceláriou Patajová Pataj, s.r.o., J. Chalupku 8, Banská Bystrica, proti ţalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1) I., P.B., 2) M. Jánošková, K.B., zastúpená Jánom Pálešom, bytom Rudohorská 5, Banská Bystrica, 3) H., K. B.B., zastúpená I. (ďalší účastník 1.), 4) G., R.B., zastúpená I. (ďalším účastníkom 1.), 5) E., R.B., 6) D., K., 7) T., NÁ.B.B., 8) J., R.B., 9) M., P., P.B., 10) Ľ., P., B.B., 11) M., K.B., 12) M., K.B., 13) P., K.B., 14) M., K.B., 15) M., B., 16) I., H., zastúpená I. (ďalším účastníkom 17.), 17) I., 18) B., H., zastúpená I. (ďalším účastníkom 17.), 19) M., K., 20) K., K., 21) Z., K.K., 22) J., R.B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. OU-BB-OVBP2-2014/10236-KA zo dňa

  1. marca 2014, konajúc o odvolaní ţalovaného aj ďalšieho účastníka konania č. 1 I. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k.: 23S/96/2014-86 zo dňa
  2. novembra 2014, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 23S/96/2014-86 zo dňa
  3. novembra 2014 p o t v r d z u j e . 2 4Sžo/249/2015 Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania 170,87 € na účet právneho zástupcu ţalobkyne Advokátska kancelária Patajová Pataj, s.r.o., Banská Bystrica, do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalším účastníkom 1) – 22) náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e
  4. 1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil na ďalšie konanie. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Mesta Banská Bystrica, ktoré ako stavebný úrad rozhodnutím č. OVZ-SU 18854/2013/MM zo dňa 29.10.2013 v súlade s ustanovením § 39a, § 66 zákona č. 50/1976 Z. z. (stavebný zákon) ako aj § 4, § 10 vykonávacej vyhlášky k stavebnému zákonu č. 453/2000 Z. z. povolilo umiestnenie a uskutočnenie stavby: „terasa bytu I., K.B.“ navrhnutú v Banskej Bystrici, pozemok parc. č. KN C 1492/1, k. ú. B., podľa evidencie katastra nehnuteľností dom súpisné č. 839 na Kuzmányho ulici, a to pre stavebníka I., bytom P.P.B.. Podľa rozhodnutia umiestnenie a uskutočnenie prístavby terasy bude k severnému štítovému murivu bytu stavebníka nad garáţami bytového domu. Prístavba bude riešená na existujúcich stavebných konštrukciách s uloţením na parcelačný múr a do štítovej steny bytového domu. Na mieste prístavby je k severovýchodnému štítu pristavaná dvojgaráţ pre osobné autá a stavebníkov zámer je vybudovať terasu nad jestvujúcou pultovou strechou garáţe. Podlaha terasy bude vybudovaná na úrovni obytnej plochy bytu a prístupná bude cez novovytvorené vchodové dvere z kuchyne bytu. Nosná konštrukcia terasy bude uloţená na kapsy v nosnom murive a na oceľové stĺpiky, ktoré sa skrz ţelezobetónový veniec poloţia na jestvujúci parcelačný múr na severnej strane objektu. Terasa bude mať pôdorysný rozmer 6,185 x 5,970 m. V ďalšej časti prvostupňový orgán označil spracovateľa projektovej dokumentácie, ako aj statiky stavby a určil aj podmienky pre uskutočnenie stavby, celkom v štrnástich bodoch. Zároveň rozhodol aj o pripomienkach a námietkach uplatnených v konaní účastníkmi konania. O odvolaní rozhodol ţalovaný tak, ţe odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3 4Sžo/249/2015 1.2 Predmetom preskúmania v konaní pred krajským súdom bolo posúdiť či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadováţili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutí, či zistili vo veci dostatočne skutočný stav a konali v súčinnosti s účastníkmi konania. Súd skúmal či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). 1.3 Krajský súd povaţoval za dôvodné námietky ţalobkyne vo vzťahu k nezistenému vlastníctvu k múru, ktorý sa nachádza sa na hranici parcely č. KN-C 1492/1 (na parcele je postavený bytový dom s bytom stavebníka I.I.) a na hranici parciel KN-C 1495, 1493 (pozemok ţalobkyne) a č.
  5. 1.4 Podľa krajského súdu, napriek skutočnosti, ţe stavebník podal spolu so ţiadosťou aj LV č. X., podľa ktorého má na pozemky KN-C 1492/2, 1492/3, 1492/4, 1492/5 zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve bezplatného a doţivotného uţívania, s poukazom aj na zákres pozemkov na katastrálnej mape, bolo podľa krajského súdu preukázané len právo k pozemku a nie aj k múru ako samostatnej nehnuteľnosti. Stavebný úrad preto mal pred vydaním stavebného povolenia zisťovať v danom prípade aj vlastníkov predmetného múru a s týmito osobami potom v stavebnom konaní aj konať, a to najmä s ohľadom na to, ţe stavba terasy priamo zasahovala do tohto múru (zakotvenie nosnej časti terasy do tejto stavby). Nestačilo teda iba vychádzať z toho, ţe stavebník má právo vecného bremena k pozemku, na ktorom mak byť múr postavený. Vzhľadom na charakter stavby múru išlo o staršiu stavbu parcelačného múra, ktorý ani nie je na snímke z pozemkovej mapy riadne zakreslený, a preto bude potrebné, aby správny orgán v súvislosti so zisťovaním vlastníctva k predmetnému múru si vyţiadal stanovisko aj Okresný úrad v Banskej Bystrici, katastrálny odbor. 4 4Sžo/249/2015 1.5 Podľa krajského súdu, sa ďalej ţalovaný dostatočne nevysporiadal ani s námietkou ţalobkyne ohľadom narušenia jej súkromia – narušenie súkromia pohľadmi, ale aj zvukmi v súvislosti s uţívaním terasy. 1.6 Ako dôvodnú uznal krajský súd aj ďalšiu námietku ohľadom určenia miery zatienenia susedných nehnuteľností, najmä bytu ďalšieho účastníka č. 14 p. M., pretoţe existuje rozpor medzi tvrdením projektanta I. a tvrdením p. N., – podľa krajského súdu je potrebné, aby ţalovaný zistil, či ide skutočne o byt a nie iba o suterén – pivnice domu. Ak ide o suterénny byt, tak je potrebné pre určenie povolenej miery zatienenia tohto bytu vypracovať aj svetlotechnický posudok súdnym znalcom.
  6. 2.1 Včas podaným odvolaním sa ţalovaný domáha, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 23S/96/2014-86 zo dňa 12.11.2014 zmenil tak, ţe ţalobu ţalobkyne zamietne a trovy súdneho konania ţalobkyni neprizná. 2.2 Podľa názoru ţalovaného súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p.). 2.3 K otázke nezistenia vlastníctva k múru nachádzajúceho sa na hranici parcely č. KN-C 1492/1 a hranici parciel KN-C č. 1492/2, č. 1492/3, 1492/4, 1492/5 s hranicami susedných pozemkov parc. č. KN-C 1492, 1493 a 1491 – uviedol, ţe stavba terasy bola navrhnutá a postavená tak, ţe časť nosnej oceľovej konštrukcie je ukotvená na tomto múre, pričom podľa LV č. X. má na pozemkoch KN-C 1492/1, 1492/2, 1492/3, 1492/4, 1492/5 zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve bezplatného a doţivotného uţívania – čím malo byť preukázané podľa krajského súdu len právo k pozemku a nie aj k múru. Avšak s poukazom na § 6 ods. 2 katastrálneho zákona sa v katastri sa spravidla nezapisujú stavby o.i. drobné stavby – tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom spôsobu vyuţívania pozemku. Za drobné stavby sa v zmysle § 139b ods. 7 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. povaţuje aj oplotenie. Ţalovaný má za to, ţe vychádzal z dostatočne zistených podkladov pre vydanie rozhodnutia, pretoţe parcelačný múr bol postavený za účelom oddelenia hraníc pozemku a podľa výpisu z katastrálnej mapy je jednoznačne 5 4Sžo/249/2015 postavený na pozemku č. 1492/1, ku ktorému má stavebník zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doţivotného a bezplatného uţívania. 2.4 Ţalovaný je toho názoru, ţe ak bol múr postavený za účelom oddelenia hraníc ako aj ochrany obytného domu na parc. č. 1492/1, svedčí jeho vlastníctvo v prospech stavebníka a zároveň uţívateľa pozemku, na ktorom je parcelačný múr postavený. Podľa kópie katastrálnej mapy na parc. č. 1492/1, 1492/2, 1492/3 je parcelačný múr zoslučkovaný (v tvare písmena „s“) súčasne aj s pozemkom, ako aj so stavbou bytového domu, z čoho jednoznačne vyplýva, ţe ide o súčasť parcely 1492/1, ktorej spoluvlastníkom je podľa LV č. X. aj stavebník. Stavebník mal aj súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytového domu, keďţe tu nie je zriadené spoločenstvo vlastníkov bytov. 2.5 Pokiaľ ide o námietku narušenia súkromia ţalobkyne v súvislosti s uţívaním terasy, ţalovaný je toho názoru, ţe ţalobkyňa ako vlastníčka pozemku na parc. č. 1493, ktorý leţí severne od stavby terasy a podľa LV je vedený ako záhrada s výmerou 303 m
  7. Dom ţalobkyne sa nachádza aţ na nasledujúcej parcele č. 1494 – pokiaľ by sa mal stavebný úrad vysporiadať s narušením súkromia pri uţívaní susedného pozemku, bolo by to len v prípade, ak by priamo na tomto pozemku bol umiestnený dom ţalobkyne. 2.6 Pokiaľ ide o námietky ohľadom miery zatienenia susedných nehnuteľností, najmä k bytu vedľajšieho účastníka M.N., ţalovaný poukazuje na to, ţe bytový dom, v ktorom sa predmetný byt nachádza, je na LV č. X. evidovaný ako „dom“, nachádza sa vpravo od stavby terasy, na parc. č.
  8. Keďţe ide o nehnuteľnosť evidovanú ako „dom“ účastník konania nepreukázal skutočnosť, ţe ide naozaj o obytnú miestnosť a túto skutočnosť nie je moţné overiť ani v stavebnom konaní, keďţe na uvedenú stavbu sa nevzťahuje zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Je evidentné, ţe ide o suterénne priestory v prízemnej soklovej časti domu priamo na teréne. 2.7 Ţalovaný podotýka, ţe uvedený suterény priestor je zatienený uţ okolitou zástavbou domov postavených okolo roku 1920, k zatieneniu taktieţ prichádza aj vďaka vysokej zeleni, ktorá je v značnej blízkosti domov. 2.8 Ţalovaný uvádza, ţe dôkazné bremeno na preukázanie miery zatienenia prízemných priestorov bolo na strane ţalobkyne, resp. vedľajšieho účastníka p. N.. Ţalovaný 6 4Sžo/249/2015 ako odvolací orgán pri preskúmaní predmetného rozhodnutia stavebného úradu prvého stupňa vyhodnotil námietky tak, ţe konštrukcia stavby terasy nemôţe zatieniť okná tohto vedľajšieho účastníka, preto ak ţalobkyňa alebo vedľajší účastník boli názoru, ţe stavbou terasy dôjde k nadmernému zatieneniu prízemných priestorov, mali to v konaní aj preukázať na podporu svojich tvrdení. 2.9 Na základe laických vyhotovení nákresov zaťaţovať stavebníka alebo stavebný úrad zabezpečiť znalca pre svetlotechnické posúdenie, vedie k nehospodárnosti konania a nadmernému zaťaţovaniu či uţ stavebníka alebo stavebného úradu.
  9. 3.1 Včas podaným odvolaním sa, ďalší účastník č. 1 I.I. domáha, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 23S/96/2014-86 zo dňa 12.11.2014 zmenil tak, ţe ţalobu ţalobkyne zamietne v plnom rozsahu. 3.2 Účastník správneho konania sa domnieva, ţe p. N. a ostatní spolumajitelia nehnuteľností na Kuzmányho ul. č. 2 nikdy nepreukázali, ţe sa skutočne jedná o bytový priestor. Dom, ktorý spoluvlastnia, majú rozdelený na spoluvlastnícke podiely a nie na bytové jednotky, kde by sa jasne preukázalo, ţe suterénny byt je vlastne len klasický pivničný priestor, čo po obhliadke terénu zhodnotil aj stavebný úrad Mesta Banská Bystrica. 3.3 Tvrdenie o pivničných priestoroch potvrdil aj I. – autorizovaný projektant, počas stavebného konania na MsÚ v Banskej Bystrici, kde konštatoval, ţe k zatieneniu nemôţe dôjsť, nakoľko to fyzikálne nie je moţné, keďţe slnko nikdy nesvieti zo severu a vzdialenosť predmetného okna od terasy je dostatočná na to, aby táto nevrhala tieň. 3.4 Neodborný nákres p. N. je zavádzajúci, je na ňom účelovo posunutý sever a počas posledného polroka, ako stojí terasa, nedošlo ani raz k zatieneniu spomínaného okna v suteréne. 3.5 Vlastníctvo parcelačného múru je podľa I.I. nesporné, pretoţe to preukazuje LV a katastrálna mapa, pričom počas stavebného konania spolu so ţiadosťou doloţil aj uvedené LV č. X. a katastrálnu mapu, z ktorej jasne preukazuje vlastníctvo. 7 4Sžo/249/2015 3.6 Pokiaľ ide o narušenie súkromia ţalobkyne p. A., je presvedčený, ţe ide o neopodstatnenú námietku, nakoľko jej záhrada a dom je z okien p. I.I. viditeľná odjakţiva. Predmetná nehnuteľnosť je vzdialená cca 30 m. Účastníčka konania č. 22 (sestra p. A. a spoluvlastníčka predmetnej záhrady a domu) počas jednania uviedla, ţe nemá námietky k výstavbe terasy.
  10. 4.1 K podanému odvolaniu ţalovaného sa vyjadril aj ďalší účastník konania č. 1 – I.I. (ďalej aj „stavebník“), pričom s jeho obsahom sa v celom rozsahu stotoţňuje a navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, ţe ţalobu ţalobkyne zamietne.
  11. 5.1 K podanému odvolaniu ţalovaného, rovnako ako k odvolaniu ďalšieho účastníka I. sa vyjadrili aj účastníci správneho konania č. 14 - M.N. a č. 11 - M., pričom sa stotoţnili s prvostupňovým rozsudkom krajského súdu. 5.2 N. majú za to, ţe na základe správne vypracovaného súdno-znaleckého posudku, bude moţné s určitosťou zistiť, či dochádza k protizákonnému zatieneniu preslnenia daného priestoru terasou p. T.. 5.3 Pokiaľ ide o otázku, či byt v spodnej časti budovy je bytovým priestorom alebo len pivničným priestorom, podľa N. ide jednoznačne o byt, čo preukazujú najmä skutočnosťou, ţe priestor je označený v plánoch ako „pokoj“, priestor bol prihlásený aj na daňovom úrade, zahrnutý v ploche prenajímaných obytných priestorov ako obytné miestnosti. 5.4 Mapa zakreslenia dopadu slnečných lúčov, ktorú počas správneho konania predloţili nebola „účelovo posunutá“, došlo ku chybe označenia, ktoré ale nemalo vplyv na fakty. Počas pojednávania pred krajským súdom p. N. upozornil, ţe došlo k takejto chybe. Navyše okrem tohto nákresu, doloţil aj fotografické materiály, ako aj autorizovaný odborný 8 4Sžo/249/2015 nákres – posudok autorizovanej staviteľky I., ktorej posudok jednoznačne zakresľuje a poukazuje na zatienenie terasou. 5.5 Pokiaľ ide o spornú otázku vlastníctva parcelačného múru, N. uvádzajú, ţe bol postavený buď majiteľmi záhrad prináleţiacich k domom z Dolnej ulice, alebo sa jedná o starý mestský múr, ktorý ohraničoval mesto v minulosti, ktorý však nikdy nebol predaný vlastníkom pozemkov. Katastrálna mapa z roku 1930 po postavení oboch domov č. 832/2 a č. 4, ktorá sa nachádza v archíve MV SR, neobsahuje ţiadne slučky spájajúce múr s pozemkami daných domov, kým v iných prípadoch tieto slučky zakreslené sú. Fakt, ţe tieto slučky nie sú zakreslené v spojitosti s parcelačným múrom k parcelám domov č. 832/2 a č. 4 dokazuje, alebo podporuje postoj ţalobkyne ohľadne vlastníka daného múru, spochybňuje správnosť zakreslenia slučiek v neskoršej dobe, nakoľko ku kúpe parcelačného múra vlastníkmi domu č. 832/2 a č. 4 nikdy nedošlo.
  12. 6.1 K podanému odvolaniu ţalovaného sa vyjadrila aj ţalobkyňa, ktorá sa domnieva, ţe odvolaním napadnutý rozsudok bol vydaný na základe riadne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci. Ţalobkyňa v súlade s § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. 219 ods. 1 O.s.p. navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a ţalovaného súčasne zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 170,87 €. 6.2 Ţalobkyňa ďalej tvrdí, ţe z obsahu podkladov, na základe ktorých ţalovaný rozhodoval a z obsahu rozhodnutia ţalovaného nevyplýva, ţe parcelačný múr tvorí podielové spoluvlastníctvo stavebníka I.I.. 6.3 Vlastníctvo k stavbe v zmysle zásady superficie solo non cedit nie je moţné bez ďalšieho jednoducho odvodzovať od vlastníctva pozemku, na ktorom táto stavba stojí. 9 4Sžo/249/2015 6.4 Ak ţalovaný tvrdí, ţe I. je spoluvlastníkom predmetného parcelačného múra, môţe tak urobiť len na základe písomnej zmluvy, ktorá bude preukazovať, ţe stavebník nadobudol spoluvlastnícky podiel... podľa vedomosti ţalobkyne sa v spise ţalovaného ţiadna takáto písomnosť nenachádza. 6.5 Pokiaľ ide o argument ţalovaného, ţe nemal povinnosť zisťovať prípadne zatienenie stavby popisné č. 2 stojacej na parc. č. KN-C 1478, ţalobkyňa sa domnieva, ţe v stavebnom konaní je moţné zistiť zo strany správneho orgánu, či je konkrétna miestnosť obytného domu č. 2 miestnosťou obytnou alebo nie. 6.6 Kvalifikovaný výpočet moţného zatienenia domu popisné č. 2 nebolo moţné vyhotoviť, nakoľko prvostupňový správny orgán v rozpore s ust. § 23 ods. 1 Správneho poriadku neumoţnil účastníkovi konania č. 14 vyhotoviť fotokópie projektovej dokumentácie terasy. 6.7 Pokiaľ ide o tvrdenie ţalovaného, ţe ţalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu o zatienení, je v zásadnom rozpore s ustanovením § 32 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého má správny orgán za účelom presného a úplného zistenia skutkového stavu obstarať potrebné doklady, pričom pri zisťovaní skutkového stavu správny orgán nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Ţalobkyňa naďalej tvrdí, ţe otázku zatienenia spôsobeného terasou nie je odborne spôsobilý posúdiť ani ţalovaný, ani I., ale len výlučne súdny znalec. Bolo povinnosťou ţalovaného v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku zabezpečiť si takýto znalecký posudok.
  13. 7.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. 10 4Sžo/249/2015 7.2 V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, kde fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). 7.3 Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7.4 Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. 7.5 Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu zistil, ţe vo vzťahu k predmetu odvolacích námietok ţalovaného ako aj účastníka správneho konania I., sa stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu. 7.6 Krajský súd v rozhodnutí dospel k záveru, ţe nebol zo strany správnych orgánov dostatočne zistený skutkový stav, a preto v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 7.7 Najvyšší súd Slovenskej republiky je názoru, ţe námietky ţalovaného ako aj ďalšieho účastníka konania 1) uvedené v odvolaniach, nie sú opodstatnené, pretoţe krajský súd svoje rozhodnutie vydal na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pouţil správny výklad a aplikáciu príslušných ustanovení zákona. 7.8 V otázke ohľadom sporného vlastníctva parcelačného múru odkazuje senát Najvyššieho súdu SR na argumentáciu krajského súdu, obsiahnutú v dôvodoch rozsudku pretoţe uvedená otázka v konaní nebola jednoznačne vyriešená. Rovnako spornými ostávajú byť aj námietky vo vzťahu k zatieneniu okolitých nehnuteľností, najmä bytu účastníka M.M.N. a M.. Dôkazné bremeno na preukázanie miery zatienenia prízemných priestorov nemôţe byť len na strane ţalobkyne, resp. ďalších účastníkov 11) a 14). Ţalovaný ako 11 4Sžo/249/2015 odvolací orgán, pri preskúmaní predmetného rozhodnutia stavebného úradu prvého stupňa vyhodnotil námietky tak, ţe konštrukcia stavby terasy nemôţe zatieniť okná ďalšieho účastníka 14), a to napriek rozporom v tvrdeniach strán, bez toho, aby jednoznačne a bez pochybností tieto rozpory vyvrátil a to znaleckým dokazovaním. 7.9 Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 7.10 Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov ţalovaného ako aj ďalšieho účastníka konania č. 1 vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, Najvyšší súd SR v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby vyhovel odvolaniam ţalovaného a ďalšieho účastníka konania 1), pretoţe krajský súd postupoval vecne správne, keď podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7.11 Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, ţe vznesené odvolacie námietky neboli spôsobilé na zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd SR ako súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil. 7.12 Podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu. 7.13 O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., tak, ţe úspešnej ţalobkyni priznal na náhradu trovy odvolacieho konania v poţadovanej výške, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 170,87 € (vypracovanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa
  14. mája 2015 v hodnote 134,- € + 20% DPH, reţijný paušál v hodnote 8,39 € + 20% DPH) v súlade s vyhláškou č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb ( § 11 ods. 4 a § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Zároveň súd nepriznal právo na náhradu trov ďalším účastníkom konania 1) – 22), keďţe im zo zákona neprislúchajú.
  15. 12 4Sžo/249/2015 8.1 Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. S poukazom na uvedené Najvyšší súd SR rozhodoval v tejto veci podľa ustanovení O.s.p., keďţe odvolanie bolo podané pred
  16. júlom
  17. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave dňa
  18. novembra 2016 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.