2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie rektora ţalovaného č. j. /2013/OLP/609 z 11. decembra 2013, ako aj rozhodnutie Univerzity Komenského v Bratislave, rektorát číslo OVV 112/2013 zo dňa 21.10.2013 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania. 2 6Sţo/53/2015 Krajský súd v odôvodnení uviedol, ţe ţalobca poţiadal listom zo dňa 24.09.2013 v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinnú osobu - Univerzitu Komenského o poskytnutie informácií (zaradených do ôsmich okruhov), pričom po predĺţení lehoty na vybavenie jeho ţiadosti povinná osoba vydala rozhodnutie číslo OVV 112/2013 s uvedením dátumu odoslania 21.10.2013, ktorým mu odmietla poskytnúť poţadované informácie s odôvodnením, ţe ich nemá k dispozícií. Krajský súd posudzoval napadnuté rozhodnutia v rozsahu podaných námietok ţalobcu – nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj formálnych nedostatkov prvostupňového rozhodnutia (neuvedenie dátumu jeho vydania) a druhostupňového rozhodnutia (neuvedenie orgánu, ktorý ho vydal). Ohľadom námietky ţalobcu o nepreskúmateľnosti tzv. fiktívneho druhostupňového rozhodnutia (zo dňa 26.11.2013) a následnej nemoţnosti vydania opätovného druhostupňového rozhodnutia (vydaného dňa 11.12.2013), keďţe o podanom odvolaní uţ druhostupňový správny orgán rozhodol a to fiktívnym rozhodnutím zo dňa 26.11.2013, krajský súd uviedol, ţe v zmysle existujúcej judikatúry v prípade, ak druhostupňový správny orgán vydá rozhodnutie o odvolaní oprávneného síce po zákonom stanovenej lehote (§ 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.), ale v lehote do podania ţaloby o súdny prieskum takéhoto rozhodnutia, súd na tzv. fiktívne druhostupňové rozhodnutie neprihliadne a podrobí súdnemu prieskumu reálne vydané druhostupňové rozhodnutie. Preto súd v danom prípade podrobil prieskumu druhostupňové rozhodnutie ţalovaného vydané dňa 11.12.2013 a na tzv. fiktívne rozhodnutie ţalovaného neprihliadal. Ohľadom vznesených námietok o formálnych nedostatkoch preskúmavaných rozhodnutí krajský súd uviedol, ţe prvostupňové rozhodnutie obsahuje v záhlaví označenie dátumu a miesta odoslania. Súd mal za to, ţe uvedeným dňom (21.10.2013) bolo predmetné rozhodnutie vydané a zrejme v danom prípade išlo o chybu v písaní, ktorá však nie je takej intenzity, ţe by bola spôsobilá mať vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia a preto táto námietka nie je dôvodná. Krajský súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku ţalobcu ohľadom formálneho nedostatku druhostupňového rozhodnutia ţalovaného (zo dňa 11.12.2013), nakoľko z obsahu tohto rozhodnutia je zrejmé, aký orgán rozhodnutie vydal a podpísal (rektor Univerzity Komenského v Bratislave – prof. RNDr. K. M., PhD.) a táto skutočnosť je jasne uvedená v záhlaví tohto rozhodnutia. 3 6Sţo/53/2015 Vznesenú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd vyhodnotil ako dôvodnú. Pri skúmaní tejto námietky sa krajský súd podrobne zaoberal obsahom jednotlivých bodov ţiadosti ţalobcu a potom musel konštatovať, ţe ţiadosť v časti pod bodmi 3 a 8 nebola ţiadosťou o poskytnutie informácií, ale bola ţiadosťou o zaujatie stanoviska, ktoré povinná osoba a ani ţalovaný bez ďalšieho nemuseli mať k dispozícii, ale takéto stanovisko by museli vytvárať. Kvalitatívne spracovanie existujúcich, pripadne aj uţ zverejnených informácií do podoby, ţe sa z nich stanú informácie nové, nie je predmetom poskytovania informácií v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Preto ani nebolo povinnosťou v týchto bodoch ţiadosti ţalobcu vyhovieť a poţadované informácie (stanoviská) mu poskytnúť. Z obsahu ostatných bodov ţiadosti ţalobcu – 1, 2, 4, 5, 6, 7 mal krajský súd za to, ţe sa jednalo o štandardné ţiadosti o poskytnutie informácií vyplývajúce zo všeobecne platných právnych predpisov, resp. vnútorných predpisov ţalovaného, čo bolo v konečnom dôsledku uvedené aj v preskúmavaných rozhodnutiach samotným ţalovaným a preto, ak ţalobca na sprístupnení týchto informácií trval a tieto mali byť aj
obsahu preskúmavaných rozhodnutí verejne prístupné na webovom sídle Univerzity Komenského v Bratislave, tak potom bolo povinnosťou ţalovaného tieto informácie ţalobcovi v adekvátnom rozsahu poskytnúť (§ 7 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.). Dané informácie mohli byť ţalobcovi poskytnuté bez nutnosti ich vytvárania alebo spracovávania povinnou osobou. Zároveň sa v ich prípade nejednalo ani o podávanie právnych stanovísk alebo výkladov zákonov, prípadne vnútorných predpisov UK Bratislava. Mylne bolo uvedené v druhostupňovom rozhodnutí ţalovaného, ţe nebolo jeho povinnosťou uţ zverejnené a verejne prístupné informácie poskytnúť, nakoľko ustanovenie § 7 ods. 2 priamo takúto povinnosť stanovuje a ţalovaný sa týmto ustanovením dôsledne neriadil. Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol o zrušení (
2 písm. a) O.s.p. rozhodnutí druhostupňového, ako aj prvostupňového správneho orgánu, keďţe obe vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd poukázal na to, ţe ţalovaný je viazaný vysloveným právnym názorom súdu v tomto rozhodnutí (§ 250j ods. 7 O.s.p.) a jeho úlohou bude v novom konaní vysporiadať sa so ţiadosťou ţalobcu a sprístupniť mu poţadované informácie, okrem tých bodov jeho ţiadosti (3 a 8), ktoré nevyhodnotil krajský súd ako ţiadosť o informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. O náhrade trov konania rozhodol
l O.s.p. a priznal vo veci úspešnému 4 6Sţo/53/2015 ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 70 € titulom zaplateného súdneho poplatku za podanú ţalobu. Proti tomuto rozsudku prvostupňového súdu v zákonnej lehote podal odvolanie ţalovaný. Uviedol, ţe s vyššie uvedeným záverom prvostupňového súdu sa nestotoţňuje, nakoľko má za to, ţe krajský súd vyhodnotil jeho námietky sčasti ako dôvodné, t.j. v bodoch 3 a 8 sa stotoţnil s rozhodnutím ţalovaného, no v ostatných bodoch sa priklonil k námietkam ţalobcu. Ţalovaný uviedol k jednotlivým bodom uvedených v ţiadosti o sprístupnenie informácií nasledovné: K bodu 1 ţiadosti ţalovaný uvádza, ţe nakoľko bola poţadovaná informácia v tejto časti ţiadosti „Kedy bolo na Rektorát UK doručené uznesenie prokurátora Generálnej prokuratúry...“ konanie ţalovaného, ktorý sprístupnenie tejto informácie odmietol, moţno povaţovať za správne. Ţalovaný túto informáciu nemal k dispozícii, vzhľadom na skutočnosť, ţe (ako uviedol vo svojom rozhodnutí) Rektorát UK neeviduje doručenie predmetného uznesenia. V prípade, ak by ţalobcova otázka bola formulovaná napr. „ Bolo na Rektorát UK doručené uznesenie..., a ak áno kedy?“ ţalovaný by vydal rozhodnutie o čiastočnom sprístupnení, kde by sa v bode 1 vyjadril k predmetnej otázke a túto informáciu by sprístupnil.
názoru ţalovaného ide vo svojej podstate len o formálnu otázku aplikácie jednotlivých ustanovení – t.j. či v tomto prípade aplikovať ustanovenie o sprístupnení alebo ustanovenie o odmietnutí informácie – pričom výsledok je pre ţiadateľa (ţalobcu) rovnaký. Pri ostatných bodoch ţiadosti, t.j. pri bodoch 2, 4, 5, 6 a 7 ţalovaný naďalej zastáva názor, ţe ţalobca vo svojej ţiadosti neţiadal poskytnutie informácií, ktoré má ţalovaný ako povinná osoba k dispozícií, t.j. jej vnútorných predpisov, ale poskytnutie novej informácie, a to právneho stanoviska, ktoré je potrebné spracovať na základe informácií vyplývajúcich zo všeobecne platných právnych predpisov a vnútorných predpisov povinnej osoby. Ţalobca teda ţiadal o kvalitatívne nové informácie, ktoré ţalovaný nemal k dispozícii. Ako to konštatoval aj súd vo svojom rozhodnutí, zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť na základe ţiadosti o informácie vytvárať informácie, ktoré v momente podania tejto ţiadosti ešte neexistujú. Sprístupnenie takýchto informácií môţe 5 6Sţo/53/2015 povinná osoba odmietnuť z dôvodu, ţe ich nemá k dispozícii. Môţe ísť napríklad o situácie, keď ţiadatelia poţadujú od povinných osôb vypracovanie rozborov, analýz, referátov, poskytnutie odborných alebo politických stanovísk, prognóz, alebo výkladov právnych predpisov. Ţalovaný zároveň dôrazne odmieta konštatovanie, ţe nedodrţal postup
Rovnako ako vo svojom druhostupňovom rozhodnutí uvádza, ţe postup
odkaz na zverejnenú informáciu) je fakultatívny a aj v prípade, ţe by išlo o informácie, ktoré by ţalovaný mal k dispozícii a boli by zverejnené, nemusel by postupovať
tohto ustanovenia, ale mohol by postupovať priamo
poštou. Napríklad, ak by ţalobca ţiadal sprístupnenie Štatútu ţalovaného, ţalovaný nemusí postupovať
zákona o slobode informácií, ale môţe mu ho sprístupniť spôsobom
1 zákona o slobode informácií. Nakoľko ale ţalobca ţiadal poskytnutie informácií, ktoré sú stanoviskom, teda kvalitatívne novou informáciou, neaplikoval ţalovaný postup ani
, ani
Na základe uvedeného ţalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a ţalobu zamietol. Ţalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného uviedol, ţe odvolanie ţalovaného povaţuje za nedôvodné, neobsahujúce také dôvody, ktoré by odôvodňovali nesprávnosť výroku odvolaním napadnutého rozsudku. Ţalovaný v podanom odvolaní v podstate len opätovne predloţil právnu argumentáciu, s ktorou sa uţ právne správnym spôsobom vysporiadal súd prvého stupňa. Rozsudok krajského súdu povaţoval vo výroku za vecne správny a riadne odôvodnený, spĺňajúci všetky formálne, ako aj obsahové náleţitosti vyţadované Občianskym súdnym poriadkom. Prvostupňový súd dospel vo veci k správnym skutkovým ako i právnym záverom o nezákonnosti ţalobou napadnutých a súdom prvého stupňa zrušených rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny potvrdil. 6 6Sţo/53/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalovaného (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom
ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Základným cieľom konania v správnom súdnictve
piatej časti druhej hlavy O.s.p. (v rámci ktorého bolo vydaný aj napadnutý rozsudok krajského súdu) je preskúmavať „zákonnosť“ postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno- 7 6Sţo/53/2015 právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, ţe správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 veta prvá O.s.p.).
zákona o slobode informácií, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. V poznámke k tomuto ustanoveniu je citovaný aj čl. 26 ústavy, ktorá síce nemá normatívnu povahu, ale vyjadruje zámer zákonodarcu, čo sa týka účelu zákona o slobode informácií, t. j. úpravou v tomto zákone sa má chrániť reálne uplatnenie čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií kaţdý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
2 veta prvá zákona o slobode informácií ak povinná osoba ţiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Ak povinná osoba v lehote na vybavenie ţiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, ţe vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu (§ 18 ods. 3 veta prvá zákona o slobode informácií).
1 zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí poţadovanej informácie moţno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o ţiadosti
O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej 8 6Sţo/53/2015 správy moţno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy (§ 19 ods. 2 zákona o slobode informácií).
zhora citovaného § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 221/2000 Z. z. moţno podať opravné prostriedky, ktorými sa ţiadateľ môţe brániť proti odmietnutiu poţadovanej informácie alebo nečinnosti povinnej osoby, ktorá spočíva v márnom uplynutí lehoty na rozhodnutie o ţiadosti ustanovenej v § 17 citovaného zákona.
3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Povinnosťou správneho orgánu s poukazom na vyššie uvedené, je zaoberať sa pri odôvodnení rozhodnutia všetkými skutkovými okolnosťami, vykonanými dôkazmi, vyvodiť z týchto dôkazov skutkové a právne zistenia a potom voľným správnym uváţením pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona o slobode informácií a medzí, ktoré zákon stanoví, dospieť pri dodrţiavaní logického výkladu k rozhodnutiu. Postup odvolacieho orgánu je uvedený v § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. Odvolací orgán musí rozhodnúť do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, ţe vydal rozhodnutie (procesná fikcia), ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto rozhodnutia sa povaţuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia, čo je ďalšia procesná fikcia. V § 19 ods. 4 tohto zákona sa ustanovuje, ţe rozhodnutie o odmietnutí ţiadosti moţno preskúmať v súdnom konaní
osobitného zákona, za ktorý sa povaţujú ustanovenia § 244 a nasl. O.s.p. Napriek legislatívne neobvyklému zaradeniu súdnej ochrany k opravným prostriedkom
správneho poriadku, v skutočnosti pri preskúmaní
4 zákona o slobode informácií ide o súdnu ochranu v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá sa v tomto prípade realizuje prostredníctvom ţaloby v správnom 9 6Sţo/53/2015 súdnictve. Ţaloba v správnom súdnictve, na základe ktorej sa môţe preskúmať rozhodnutie o odmietnutí ţiadosti poskytnúť informáciu, nie je preto opravným prostriedkom. Správny súd v súdnom konaní neskúma, či existujú dôvody pre sprístupnenie, ale skúma, či existujú dôvody pre nesprístupnenie. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám) nebolo „legalizovať“ nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o ţiadostiach
tohto zákona, ale poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so ţiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií. Fiktívne rozhodnutie je uţ svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
2 písm. d/ OSP, a preto bez ďalšieho zrušiteľné správnym súdom. Súdnemu preskúmaniu rozhodnutia o odmietnutí ţiadosti predchádza administratívne konanie, ktoré sa, ak zákon o slobode informácií nemá iné ustanovenie, spravuje správnym poriadkom (§ 22 ods. 1 zákona č. 221/2000 Z. z.). So zreteľom na niektoré jeho osobitosti je nevyhnutné objasniť aj konanie, ktoré predchádza (musí predchádzať) podaniu ţaloby. Ak dôjde k odmietnutiu poţadovanej informácie alebo k márnemu uplynutiu lehoty (prípadne aj predĺţenej) na rozhodnutie o ţiadosti o informáciu, ţiadateľ môţe podať odvolanie
všeobecných predpisov o správnom konaní [zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)]. Ako je uvedené v citovanom ustanovení § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 221/2000 Z. z. o slobode informácií odvolanie sa podáva do 15 dní od odmietnutia poskytnúť informáciu alebo od márneho uplynutia lehoty povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať a rozhoduje o ňom nadriadený povinnej osoby; ak ide o rozhodnutie obecného úradu, je ním starosta (primátor) a o odvolaní proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, ktoré je napadnuteľné len rozkladom, rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Niet pochýb o tom, ţe prihlásením sa Slovenskej republiky k princípom demokratického právneho štátu, resp. prijatím Listiny základnych práv a slobôd a Ústavy Slovenskej republiky došlo aj u nás k prechodu od koncepcie diskrétnosti verejnej správy 10 6Sţo/53/2015 (štátnej správy i samosprávy) k princípu publicity správy (t.j. jej otvorenosti a transparentnosti). Tým sa zmenilo základné právne-filozofické východisko pri riešení otázky prístupu verejnosti k informáciam o činnosti verejnej správy v tom zmysle, ţe teraz majú v zásade všetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciam okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom a taxatívne a iba z nevyhnutných dôvodov vylúčené. Zmyseľom informovanosti fyzických i právnických osôb o verejnej moci je pre túto moc samu esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti jej zneuţitiu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho a tým aj vynutiteľného práva na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci. Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciam má tieţ priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podielať sa na verejnom ţivote. Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informáciií robí občanom problémy, sú pre nich demotivujúce, pretoţe tým nadobúdajú pocit nemoţnosti účinne ovplyvniť správu vecí verejných. Z hľadiska zhora uvedených zákoných ustanovení a teoretických východísk a zásad bolo potrebné posúdiť aj preskúmavanú vec, pričom z nich nesporne vyplýva, ţe ţalovaný v danej veci nepostupoval v súlade so zákonom. Z obsahu predloţeného spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zistil, ţe ţalobca svojou ţiadosťou zo dňa 24. septembra 2013 poţiadal o sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. zaradených do celkovo ôsmych bodov: 1/ Kedy bolo rektorátu UK v Bratislave doručené uznesenie prokurátora Generálnej prokuratúry SR JUDr. K. o pribratí špecializovaného vedeckého a odborného pracoviska na podanie znaleckého posudku a to Lekárskej fakulty UK v Bratislave – rozhodnutie zo dňa 23.06.2008 č. k. IV./1 GPt 234/07 v trestnom konaní vedenom proti obvinenej H. Ţ. M.. 2/ Ak nebolo rektorátu UK v Bratislave doručené toto uznesenie, ţiadal uviesť: - kedy a na základe akého právneho titulu získala Lekárska fakulta UK v Bratislave právnu subjektivitu; 11 6Sţo/53/2015 - ak Lekárska fakulta UK v Bratislave nezískala doposiaľ právnu subjektivitu, na základe akého právneho titulu bolo dané uznesenie doručené prof. MUDr. P. L., CSc. 3/ Ak Lekárska fakulta UK v Bratislave nemala právnu subjektivitu na základe akej právnej skutočnosti dekan Lekárskej fakulty UK v Bratislave mal právomoc konať v mene UK v Bratislave vo veciach týkajúcich sa znaleckého dokazovania v prípadoch, v ktorých je UK v Bratislave pribratá do konania ako špecializované vedecké pracovisko (s pouţitím § 147 ods. 1, 2 Trestného poriadku), teda kedy dekan Lekárskej fakulty UK v Bratislave získal právomoc konať nad rozsah kompetencií daných mu zákonom o vysokých školách, resp. štatútom UK v Bratislave 4/ Kedy a ktorým svojím rozhodnutím štatutárny zástupca UK v Bratislave s pouţitím § 143 ods. 2 Trestného poriadku na základe vyššie uvedeného uznesenia prokurátora Generálnej prokuratúry SR poveril vypracovaním znaleckého posudku prof. MUDr. P. L., CSc. 5/ Kedy a ktorým svojím rozhodnutím štatutárny zástupca UK v Bratislave s pouţitím § 142 ods. 2 Trestného poriadku na základe vyššie uvedeného uznesenia prokurátora Generálnej prokuratúry SR poveril vypracovaním znaleckého posudku doc. MUDr. P. S., CSc., prof. MUDr. P. T., PhD., doc. V. K., CSc., prof. MUDr. J. B., CSc., primára MUDr. V. J., PhD, doc. MUDr. M. H., CSc., doc. MUDr. Š. D., PhD., doc. MUDr. J. Š., CSc., doc. MUDr. M. V., CSc., doc. MUDr. L. V., CSc., doc. MUDr. J. F., CSc. 6/ V prípade, ak štatutárny zástupca Univerzity Komenského v Bratislave nepoveril profesora MUDr. P. L., CSc. a tieţ nepoveril vypracovaním znaleckého posudku základe vyššie uvedeného uznesenia prokurátora Generálnej prokuratúry SR, ţiadal oznámiť informáciu, na základe akého právneho titulu, resp. právnej skutočnosti prof. MUDr. P. L., CSc. poveroval pedagógov, resp. zamestnancov UK v Bratislave vypracovaním znaleckého posudku. 7/ Na základe akého právneho titulu prof. MUDr. P. L., CSc. vypracoval a podpísal znalecký posudok v mene UK v Bratislave, Lekárskej fakulty vo vyššie uvedenej trestnej veci vedenej prokurátorom Generálnej prokuratúry SR č. k. IV/1 GPt 234/07 proti obvinenej H. Ţ. M.. 8/ Na základe akého právneho titulu poskytoval dekan Lekárskej fakulty UK v Bratislave prof. MUDr. P. L., CSc. informácie o zdravotnom stave H. Ţ. M. získané zo zdravotnej dokumentácie, ktorú si zabezpečil bez poverenia rektora vykonávať znaleckú 12 6Sţo/53/2015 činnosť ako dekan Lekárskej fakulty UK v Bratislave slovenským denníkom a týţdenníkov.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. skonštatoval, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.
názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil spôsobom spĺňajúcim v plnom rozsahu zákonné poţiadavky v zmysle § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Preto by bolo úplne nadbytočné v preskúmavanej veci opakovať účastníkom známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu. Prvostupňový súd pri preskúmavaní ţalobou napadnutého rozhodnutia ţalovaného postupoval dôsledne, reagoval vyčerpávajúcim spôsobom na všetky námietky účastníkov konania a vec správne posúdil aj po právnej stránke. S právnou argumentáciou prvostupňového súdu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotoţnil. Námietka ţalovaného, ţe pri bodoch 2, 4, 5, 6, a 7 ţalobca vo svojej ţiadosti neţiadal o poskytnutie informácií, ktoré má ţalovaný ako povinná osoba k dispozícii, t.j. jej vnútorných predpisov, ale o poskytnutie novej informácie, a to právneho stanoviska, ktoré je potrebné spracovať na základe informácií vyplývajúcich zo všeobecne platných právnych predpisov a vnútorných predpisov povinnej osoby, odvolací súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe sa jedná o štandardné ţiadosti o poskytnutie informácií vyplývajúce 13 6Sţo/53/2015 zo všeobecne platných právnych predpisov, resp. vnútorných predpisov ţalovaného, čo bolo v konečnom dôsledku uvedené aj v preskúmavaných rozhodnutiach samotným ţalovaným a preto, ak ţalobca na sprístupnení týchto informácií trval a tieto mali byť aj
obsahu preskúmavaných rozhodnutí verejne prístupné na webovom sídle Univerzity Komenského v Bratislave, tak potom bolo povinnosťou ţalovaného tieto informácie ţalobcovi v adekvátnom rozsahu poskytnúť v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.. Dané informácie totiţto mohli byť ţalobcovi poskytnuté bez nutnosti ich vytvárania alebo spracovávania povinnou osobou. Rovnako to platí aj pre informáciu ţiadanú v bode 1 ţiadosti. Z vyššie uvedeného nesporne vyplýva, ţe ţalovaný pochybil, keď v zmysle § 7 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. neposkytol ţalobcovi informácie, o ktoré ho poţiadal. Najvyšší súd SR s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny
3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V ďalšom konaní správny orgán je viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.). O náhrade trov súdneho konania najvyšší súd rozhodol
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal, keďţe si trovy odvolacieho konania neuplatnil a v súvislosti s odvolaním ţalovaného mu ani ţiadne trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú (§ 151 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, ţe ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14 6Sţo/53/2015
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.