ust. § 130, § 134 Občianskeho zákonníka. Matka ţalovanej 2/ nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na základe osvedčenia o vydrţaní vydaného notárom. Ţalobcovia právnymi argumentami spochybňovali takto nadobudnuté vlastníctvo. Osvedčenie notára má povahu listiny, nie právneho aktu vydaného štátnym orgánom. Ak neboli splnené podmienky 2 Cdo 181/2015 2 pre vydanie osvedčenia jeho vydaním sa nedostatok týchto podmienok nekonvaliduje. Osoba spochybňujúca oprávnenosť takéhoto osvedčenia, ak preukáţe naliehavý právny záujem, ţe podmienky pre jeho vydanie splnené neboli môţe sa domáhať na súde, aby vyslovil, ţe toto osvedčenie je právne neúčinné. Súd prvého stupňa skonštatoval, ţe ţalobcovia majú na tomto spore právny záujem ak navrhujú určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pretoţe na poţadovanom určení je vţdy naliehavý právny záujem. Po vydrţaní nehnuteľnosti, ktorá je premetom sporu došlo k prevodu nehnuteľností na ţalovaných, čiţe po vydrţaní došlo k ďalšej právnej zmene. Zákonodarca s účinnosťou od 1.1.2002 vsunul zákonom č. 255/2001 Z.z do katastrálneho zákona nové znenie § 34 ods. 2, ktoré ustanovenie má riešiť postup správneho orgánu pri zápise záznamovej listiny, ktorou je rozsudok súdu o neplatnosti právneho úkonu a zároveň rozsudok súdu o určení vlastníctva absentuje. V takomto prípade ak toto právo bolo následne dotknuté zmenou treba súdom určiť, komu patrí vlastnícke právo. V spise sp. zn. N 424/2008, je LV na parcelu č. X. - záhrady o výmere 609 m2 kat. úz. T.. Ako podielová spoluvlastníčka je tam uvedená A. E., rod. J. v podiele 2/28 a 2/14. A. E., rod. J. je matkou ţalobcu 1/ J. E.. Čestné vyhlásenie o súhlase s vydrţaním parciel neučinila podielová spoluvlastníčka A. E., ale jej vnučka E. B.. V čase učinenia čestného prehlásenia bola uţ A. - Z. E. mŕtva. Keď sa vlastníctvo nadobúda smrťou poručiteľa, tak ţalobca 1/ J. E. uţ bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, ţe ţalobca 1/ mal v podielovom spoluvlastníctve po svojej matke nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu a matka ţalobcu za svojho ţivota bola tieţ podielovou spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti. Z dokazovania bolo teda preukázané, ţe potomkovia M. M. a J. M. si reálne rozdelili pozemky a tieto v dobrej viere uţívali s tým, ţe im vlastnícky patria. Zo strany ţalobcov došlo k vydrţaniu vlastníctva na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom sporu s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR v Brne 911/32 (
jeho právnej vety v dlhotrvajúcom stave drţby a uţívania nehnuteľností písaných v pozemkovej knihe sa mená spoluvlastníkov vydaných v podieloch,
ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej drţbe a v uţívaní treba spatrovať dohodu strán o deľbe, poprípade o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do drţby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda totiţ môţe byť uzavretá aj mlčky. Na neplatnosť takejto dohody nemá vplyv ani okolnosť, ţe niektoré časti nehnuteľnosti má v spoločnej drţbe viac spoluvlastníkov, iné časti jednotliví spoluvlastníci vo výlučnej drţbe. Toto akceptoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 1Cz/1/85, 1Cz/81/86. V podstate ide o deľbu medzi spoluvlastníkmi a pokiaľ sú splnené podmienky vydrţania takto rozdeleného spoluvlastníctva, môţe tieto skutočnosti osvedčiť v nesporovom konaní aj notár. Čo sa týka 2 Cdo 181/2015 3 I. E. a jej vyhlásenia o vydrţaní je nutné uviesť, ţe podmienky pre vydrţanie splnené neboli. I. E. mala vyhlásiť, ţe splnila podmienky vydrţania, mala uviesť okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej drţby a nepretrţitosť drţby. I. E. teda vydrţala nehnuteľnosť, ktorú v drţbe nemala. Takéto vydrţanie je v rozpore so zákonom. I. E. k svojmu vyhláseniu mala doloţiť vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastníctvo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo ich právnych nástupcov ak sú tieto osoby známe, ţe nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady. Keďţe A. - Z. E. bola mŕtva, čestné prehlásenie mal učiniť ţalobca 1/ ako jej syn, čo však učinené nebolo. Súd si ako predbeţnú otázku vyriešil účinnosť, resp. neúčinnosť vydrţania I. E. a dospel k záveru, ţe čo sa týka nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu, tak I. E. tieto nevydrţala. Naopak, čo sa týka ţalobcov, títo vydrţali vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a preto súd rozhodol, ţe sú ich vlastníkmi. O práve na náhradu trov konania rozhodol
1 O.s.p., priznal ţalobcom náhradu trov konania, ktoré spočívajú v súdnom poplatku. Na odvolanie ţalovaných Krajský súd v Trnave rozsudkom z 5. novembra 2014 č. k. 11 Co 327/2013-252 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Vyslovil, ţe o náhrade trov tohto konania rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, ţe z kúpnej zmluvy, ktorou ţalobcovia kúpili rodinný dom v roku 1986 vyplýva, ţe predmetom kúpnej zmluvy bol iba rodinný dom. Táto skutočnosť vyplýva aj z dotazníka a čestného vyhlásenia vyplneného k zmluve, v ktorom je uvedené, ţe prevádzanou nehnuteľnosťou je iba dom, kde pri cene je uvedená cena s pozemkom 43 720 Kčs a cena domu 40 610 Kčs, ktorá cena je uvedená aj v kúpnej zmluve. Ţalobcovia 1/, 2/ podpísali uvedenú kúpnu zmluvu dobrovoľne, slobodne, vlastnoručne a tieţ aj dotazník, ktorý bol súčasťou registrácie kúpnej zmluvy, v čase podpísania boli spôsobilí na právne úkony vo veku 30 a 33 r., takţe v mladom, produktívnom veku. Odvolací súd má za to, ţe pri beţnej opatrnosti, ktorú moţno vzhľadom na tieto okolnosti a povahu veci od ţalobcov očakávať museli mať vedomosť o tom, čo v zmluve podpisujú, ţe kupujú len rodinný dom. Navyše ţalobca 1/ na odvolacom pojednávaní uviedol, ţe kto dom postavil nevie, dom kúpil hlavne preto, ţe rodičovský dom mal okná do dvora tohto rodinného domu a nechceli, aby sa tam nasťahovali nejakí cudzí ľudia tak sa rozhodli, ţe rodinný dom kúpia. Keď dom kupoval pozemok pri dome a okolo domu uţ bol oplotený nízkym plotom, ktorý on len zvýšil. Keď dom kupoval nekúpil aj pozemok, pretoţe bol nevysporiadaný a navyše matka ţalovanej 2/ mu vravela, ţe sú rodina, na čo by zbytočne dávali nehnuteľnosti vymeriavať, ţe 2 Cdo 181/2015 4 nech uţíva nehnuteľnosti tak ako sú oplotené s tým, ţe mu povedala, ţe môţe si vzadu posunúť plot, ale o 2 - 3 m, aby mal väčší dvor. Ţalobkyňa 2/ potvrdila, ţe dom kupovali z dôvodu, aby rodičia nedostali cudzích susedov, ona si myslela, ţe kúpili aj dvor, kúpnu zmluvu, keď podpisovali bolo to narýchlo, ona ju nečítala. To, ţe nekúpili aj dvor sa dozvedeli aţ vtedy, keď ţalovaní chceli začať stavať na konci ich dvora autoškolu. Odvolací súd z týchto skutočností uzavrel, ţe ţalobcovia 1/, 2/ pri kúpe rodinného domu mali vedomosť, ţe kupujú len rodinný dom bez pozemkov a navyše v konaní nepreukázali, ţe by predmetnú parc. č. X. a č. X. pred rokom 1986 uţívali výlučne ich právni predchodcovia a navyše z listinných dôkazov a to z výkazu plôch z roku 1948 vyplynulo, ţe parc. č. X. záhrada
starého stavu patrila M. J., M. B., J. E., M. J., M., C. J., M. J. a
nového stavu mala parcela s č. s. X. pripadnúť J. M., právnemu predchodcovi ţalovaných. Taktieţ
geometrického plánu z roku 1979 parcela č. X. ako novovzniknutá (z parciel č. X.) mala patriť J. M.. Keďţe ţalobcovia nepreukázali splnenie jednej z podmienok vydrţania a to dobromyseľnosť drţby, nemohli vlastnícke právo k sporným parcelám vydrţať, preto sa odvolací súd nezaoberal notárskou zápisnicou o osvedčení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam I. E. (N/424/2008, NZ/52119/2008), keďţe nebolo potrebné túto otázku riešiť ako predbeţnú. Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil a návrh ţalobcov 1/, 2/ ako nedôvodný zamietol, keďţe títo nepreukázali splnenie podmienok vydrţania. O náhrade trov tohto konania rozhodol odvolací súd
1, 2 a § 151 ods. 3 O.s.p. tak, ţe o týchto rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Krajský súd v Trnave uznesením zo
názoru ţalobcov podanie ţalovaných označené ako „bliţšie zdôvodnenie odvolania“ doručené súdu prvého stupňa aţ
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerané ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.).
1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. 2 Cdo 181/2015 6
účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.
za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka, výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, ţe predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.
3 O.s.p. ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám. Predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. Dôkaz listinou sa vykoná tak, ţe predseda senátu (samosudca) na pojednávaní (pokiaľ ho nariadi) listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah (§ 129 ods. 1). Oznámenie obsahu listiny sa uskutočňuje v prípade, ak by obsiahlosť údajov zachytených v listine vyţadovala neprimerane dlhý čas na vykonanie dôkazov pri čítaní listiny, resp. ak to vo vzťahu k dokazovaným skutočnostiam postačuje. Spôsob vykonania dôkazu listinou musí vyplývať zo zápisnice o pojednávaní. Listinu je potrebné predloţiť účastníkom, aby sa mohli vyjadriť k jej pravosti, prípadne namietať iné dôleţité skutočnosti. Vyjadrenia účastníkov súd musí zaznamenať v zápisnici o pojednávaní. V občianskom súdnom konaní má účastník nielen procesné právo (zároveň povinnosť) označiť dôkazné prostriedky na preukázanie ním tvrdených skutočností (viď § 101 ods. 1 O.s.p. a § 120 ods. 1 O.s.p.), ale tieţ právo vyjadriť 2 Cdo 181/2015 7 sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (viď § 123 O.s.p.). Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak, ţe predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní kaţdého dôkazu umoţní účastníkovi, aby sa k nemu bezprostredne vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu povaţuje za významné. Vyjadrenie k vykonanému dôkazu je jedným z podkladov, na základe ktorých súd pri rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy. Právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom nemoţno zamieňať s moţnosťou účastníkov na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (§ 118 ods. 3), pretoţe obsah a účel týchto procesných práv účastníka je rozdielny. Procesnú moţnosť účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu (napr. z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej veci, pravosti a správnosti listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti postupu súdu pri vykonávaní ohliadky a pod.) musí súd vytvoriť účastníkovi uţ v rámci dokazovania. Naopak procesnú moţnosť zhrnúť návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu k právnej stránke veci je súd v zmysle § 118 ods. 3 O.s.p. povinný vytvoriť účastníkovi aţ na záver pojednávania („v záverečnej reči“ môţu účastníci zhrnúť svoje návrhy, vyjadrujú svoj názor na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti, môţu v nej tieţ vyjadriť svoj názor, z akých skutkových a právnych záverov by mal súd vychádzať a ako by mal vec po právnej stránke posúdiť). Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd na pojednávaní dňa 15. októbra 2014 (č. l. 242 spisu) oboznámil obsah viacerých listín, a to najmä návrhu, LV č. X. z roku 2005, z roku 2011, LV č. X., kúpnu zmluvu z 26. júla 1986 – spis ŠN Galanta RI550/86, PKV č. 1146, spis N 424/2008 notára JUDr. Kovácsa, fotodokumentáciu, geometrický plán. Z označených častí spisu ale nevyplýva, ţe by odvolací súd dôkazy listinou vykonával tak, ako to uvádza ustanovenie § 129 ods. 1 O.s.p. a ţe na pojednávaniach po vykonaní dokazovania vytvoril ţalobcom procesnú moţnosť vyjadriť sa k jednotlivým vykonaným dôkazom v zmysle § 123 O.s.p. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd si nezadováţil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie. 2 Cdo 181/2015 8 Z uvedeného vplýva, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). K tejto vade bol dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnila ako dôvod prípustného dovolania (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu z 5. novembra 2014 sp. zn. 11 Co 327/2013 a v súlade s ustanovením § 242 ods. 2 písm. b/ zrušil aj nadväzujúce rozhodnutie týkajúce sa trov konania a to uznesenie odvolacieho súdu zo 4. decembra 2014 sp. zn. 11 Co 327/2013 a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Uvedené uznesenie má totiţ povahu závislého výroku v zmysle ustanovenia § 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a nebolo dôleţité, ţe netvorí súčasť dovolaním napadnutého rozhodnutia (porovnaj R 73/2004). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. mája 2016 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.