Najvyšší súd 6 Cdo 81/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. M., bývajúceho vo S. a 2/ M. Z., bývajúcej vo S., zastúpených JUDr. Mgr. Š. B., advokátom so sídlom v Ţ., proti ţalovanému O. B., bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. B. O., advokátkou so sídlom v Ţ., o určenie dedičského práva, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 13 C 59/2008, o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo
- decembra 2009 sp. zn. 7 Co 151/2009 rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline zo
- decembra 2009 sp. zn. 7 Co 151/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Ţilina rozsudkom z
- marca 2009 č.k. 13 C 59/2008-125 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali voči ţalovanému určenia, ţe sú dedičmi zo zákona v štvrtej dedičskej skupine po poručiteľovi M. T., zomrelému 1.4.2005, naposledy bytom vo S.. Zamietnutie ţaloby odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, ţe dedičské právo svedčí ţalovanému ako dedičovi v tretej dedičskej skupine, pretoţe bolo preukázané, ţe s poručiteľom po dobu najmenej jedného roka tvorili spoločnú domácnosť, spoločné sa o ňu starali a uhrádzali jej náklady. Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací na odvolanie ţalobcov rozsudkom zo
- decembra 2009 sp. zn. 7 Co 151/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Zároveň rozhodol, ţe ţalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Prvostupňový rozsudok povaţoval za vecne správny, aj keď z iných, neţ v ňom uvedených dôvodov. Na rozdiel od súdu prvého stupňa vyslovil názor, ţe ţalobu bolo potrebné zamietnuť z dôvodu, ţe v dedičskom konaní po poručiteľovi M. T. bolo potrebné povaţovať za menej pravdepodobné 6 Cdo 81/2010 2 dedičské právo ţalovaného, preto na podanie ţaloby o určenie dedičského práva v zmysle § 175k ods. 2 O.s.p. mal byť odkázaný on a nie ţalobcovia. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie ţalobcovia. Ţiadali, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili odňatím moţnosti konať pred súdom, ku ktorému malo dôjsť tým, ţe odvolací súd zamietol ţalobu iba z procesných dôvodov. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţiadal tento mimoriadny opravný prostriedok ako nedôvodný zamietnuť. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a §
- Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v § 237 O.s.p. ţalobcovia tvrdili, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/. Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok 6 Cdo 81/2010 3 dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.). Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom je takouto vadou vyplývajúcou z uvedeného ustanovenia postihnuté. Odvolací súd totiţ potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí ţaloby z celkom iného právneho dôvodu, neţ ktorým odôvodnil zamietnutie ţaloby prvostupňový súd, a to bez toho, aby umoţnil ţalobcom vyjadriť sa k moţnosti takéhoto iného právneho posúdenia veci. Tým nerešpektoval zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, v dôsledku čoho bola ţalobcom odňatá moţnosť konať pred súdom. Pretoţe odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie práva na spravodlivý proces, zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uvedená vada však nebráni dovolaciemu súdu zaujať stanovisko k právnemu názoru odvolacieho súdu, podľa ktorého mala byť ţaloba zamietnutá, pretoţe v dedičskom konaní nemali byť na jej podanie odkázaní ţalobcovia. Tento právny názor nie je správny. Pokiaľ by totiţ malo ísť o ţalobu, na podanie ktorej boli ţalobcovia odkázaní v dedičskom konaní uznesením vydaným podľa § 175k ods. 2 O.s.p., súd v konaní o tejto ţalobe otázku správnosti odkázania ţalobcov na podanie ţaloby o určenie dedičského práva nie je oprávnený riešiť, ale je povinný z takéhoto uznesenia vychádzať. Právoplatné uznesenie súdu v dedičskom konaní, vydané podľa § 175k ods. 2 O.s.p., je pre tú časť dedičského konania, v ktorej sa rieši otázka dedičského práva, uznesením vo veci samej. V zmysle § 159 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. je právoplatný výrok tohto uznesenia pre súd v konaní o ţalobe o určenie dedičského práva, na podanie ktorej bol účastník odkázaný v dedičskom konaní, záväzný. Dovolací súd ďalej dodáva, ţe samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane ţalobcu alebo ţalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predloţiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma 6 Cdo 81/2010 4 práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, ţe skutočnosti navodzujúce ţalované právo musí tvrdiť ţalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záleţitosťou ţalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môţe meniť, teda môţe dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, ţe neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiţ nemoţno spravodlivo ţiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. V prejednávanej veci to potom znamená, ţe ţalobcovia nemali povinnosť preukázať neexistenciu skutočností, z ktorých odvodzoval svoje dedičské právo ţalovaný, ale naopak ich preukázanie bolo povinnosťou ţalovaného. Napokon dovolací súd poznamenáva, ţe ak ţaloba o určenie dedičského práva, na podanie ktorej boli ţalobcovia odkázaní v dedičskom konaní, bola uţ v predchádzajúcom inom konaní právoplatne zamietnutá, a súd v dedičskom konaní ďalším uznesením neodkázal ţalobcov na jej opätovné podanie (hoci, vzhľadom na okolnosti jej zamietnutia, by takýto postup vyţadovala zásada spravodlivej ochrany práv), potom opakovaná ţaloba so zmeneným petitom, ktorá je predmetom konania v preskúmavanej veci, nemôţe byť posudzovaná ako ţaloba majúca svoj základ v § 175k ods. 2 O.s.p., ale ako určovacia ţaloba v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Na podaní takejto ţaloby, pri zrejmej spornosti dedičského práva, majú ţalobcovia naliehavý právny záujem. V ďalšom konaní bude povinnosťou odvolacieho súdu prejednať odvolanie ţalobcov z hľadiska správnosti procesného postupu súdu prvého stupňa ako aj správnosti jeho skutkových a právnych záverov a v novom rozhodnutí rozhodnúť znova aj o trovách pôvodného a d ovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- mája 2010 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková