Najvyšší súd 2Sžf/99-110-2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny
§ 68ods.
5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 627,- Eur za zdaňovacie obdobie jún 2010. č. 1100307/1/551998/2013/5257 zo dňa 18.11.2013 ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3563049/2013/KosA zo dňa 25.07.2013, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2010 v sume 1140,- Eur. č. 1100307/1/551980/2013/5257 zo dňa 18.11.2013 ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/3562929/2013/KosA zo dňa 25.07.2013,
§ 68ods.
6 zákona č. 563/2009 Z.z. určený 3 2Sţf/99-110/2014 rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 3 895,- Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2010 a zároveň bol zníţený nadmerný odpočet zo sumy 10 178,38 Eur na sumu 6 283,38 Eur. č. 1100307/1/551970/2013/5257 zo dňa 18.11.2013 ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3562796/2013/KosA zo dňa 25.07.2013,
§ 68ods.
5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 v sume 3 895,- Eur, nebol mu zároveň priznaný nadmerný odpočet v sume 2 670,67 Eur a bola mu vyrubená vlastná daňová povinnosť vo výške 1 224,33 Eur. č. 1100307/1/551957/2013/5257 zo dňa 18.11.2013 ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3562731/2013/KosA zo dňa 25.07.2013,
§ 68ods.
5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2010 vo výške 3 895,- Eur, zároveň ţalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet vo výške 264,90 Eur a bola mu vyrubená vlastná daňová povinnosť v sume 3 630,10 Eur. č. 1100307/1/551808/2013/2206 zo dňa 18.11.2013 ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3537857/2013/Myt zo dňa 23.07.2013,
§ 68ods.
5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 v sume 34 211,28 a zároveň nebola uznaná daňová strata v sume 12 881,08 Eur. č. 1100307/1/551347/2013/13997 zo dňa 18.11.2013 ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3563256/2013/KosA zo dňa 25.07.2013,
§ 68ods.
6 zákona č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010 vo výške 3 815,97 Eur, zároveň mu bol zníţený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2010 zo sumy 8 894,40 Eur na sumu 5 078,43 Eur. č. 1100307/1/550533/2013/13997 zo dňa 18.11.2013 ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3563213/2013/KosA zo dňa 25.07.2013,
§ 68ods.
6 zákona č. 563/2009 určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 vo výške 1 482,- 4 2Sţf/99-110/2014 Eur a zníţený nadmerný odpočet zo sumy 4 629,97 Eur na sumu 3 147,97 Eur. č. 1100307/1/552175/2013/13997 zo dňa 18.11.2013 ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3563177/2013/KosA zo dňa 25.07.2013,
§ 68ods.
6 zákona č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010 vo výške 1 491,50 Eur a zároveň bol zníţený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2010 zo sumy 4 838,09 Eur na sumu 3 346,59 Eur. č. 1100307/1/551438/2013/13997 zo dňa 18.11.2013 ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3563309/2013/KosA zo dňa 25.07.2013,
§ 68ods.
6 zákona č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 3 933,- Eur za zdaňovacie obdobie október 2010. č. 1100307/1/551695/2013/13997 zo dňa 18.11.2013 ţalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3563357/2013/KosA zo dňa 25.07.2013,
§ 68ods.
6 zákona č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 4 031,80 Eur za zdaňovacie obdobie november 2010. č. 1100307/1/552079/2013/13997 zo dňa 18.11.2013 ţalovaný potvrdil rozhodnutie daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3563423/2013/KosA zo dňa 25.07.2013,
§ 68ods.
6 zákona č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 vo výške 2 650,50 Eur. Krajský súd nepovaţoval za dôvodné spochybňovanie správnosti záverov daňových orgánov na základe ktorých boli vydané napadnuté rozhodnutia. Uviedol, ţe ţalobca nespochybnil relevantne skutočnosť, ţe nároky uplatnené z titulu predloţených faktúr (odpočítanie DPH z titulu zaplatenia faktúr, zahrnutie faktúr do výdavkov ţalobcu za rok 2010), vystavených na základe Zmluvy o sprostredkovaní uzavretej dňa 5.10.2009 medzi ţalobcom a spoločnosťou C&C GROUP s.r.o. ako sprostredkovateľom, boli uplatnené neoprávnene. V priebehu celého konania nebola preukázaná existencia materiálneho plnenia, t.j. sluţba sprostredkovania dodávky liekov cez spoločnosť C&C GROUP s.r.o. pre ţalobcu, nebol predloţený vierohodný dôkaz o tom, ţe sprostredkovateľská činnosť bola reálne 5 2Sţf/99-110/2014 vykonávaná spoločnosťou C&C GROUP s.r.o prostredníctvom osoby M.M., ani vecná súvislosť a potreba vynaloţenia výdavkov vo forme odmien za sprostredkovanie. Ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a neodstránil pochybnosti správcu dane o reálnom uskutočnení fakturovaných plnení. Rozhodnutie povaţoval za vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia. Proti rozsudku podal odvolanie ţalobca a namietal jeho zaloţenie na nesprávnych skutkových zisteniach a na nesprávnom posúdení veci. Vecnú súvislosť (účelnosť) vynaloţených výdavkov vo forme odmien a provízií povaţoval za preukázanú tým, ţe firma C&C GROUP s.r.o. má sprostredkovateľskú činnosť zapísanú aj v obchodnom registri, pričom konateľka sprostredkovateľa (zároveň aj konateľka objednávateľa ) a pán M. K. pri sprostredkovaní vyuţili skúsenosti a kontakty, ktoré nadobudli ako štatutárni zástupcovia ţalobcu. Nepovaţoval za relevantné spochybnenie plnomocenstva pre pána K. len z titulu, ţe bolo predloţené v konaní neskôr, ani vzhľadom na konštatované zistenia z iných nešpecifikovaných daňových konaní. Namietal neexistenciu relevantných dôkazov a absenciu právnych úvah, na základe ktorých bol vyslovený záver o umelo vytvorených podmienkach predmetných obchodov, ako aj sprostredkovateľskej činnosti. Namietal odlišný postup správneho konania od priebehu a vyhodnotenia výsledkov daňovej kontroly za mesiac marec 2010, pri ktorej boli rovnaké skutkové zistenia vyhodnotené zásadne odlišným spôsobom, pričom výsluchy na účely tohto konania sa uskutočnili so značným časovým odstupom. Trval na potrebe výsluchu štatutárneho zástupcu spoločnosti CHAMOMILLA s.r.o. (spoločník ţalobcu), ktorý mal iniciovať uzavretie zmluvy o sprostredkovaní medzi ţalobcom a sprostredkovateľom. Namietal pochybenie ţalovaného, ktorý pri svojom rozhodovaní dňa 18.11.2013 mal aplikovať znenie ust. § 3 ods. 6 daňového poriadku účinné aţ od 1.1.2014. Rozhodnutie krajského súdu nepovaţuje za riadne odôvodnené (súčasť základného práva na súdnu ochranu), nakoľko sa nevysporiadalo so všetkými skutkovými a právnymi námietkami ţalobcu. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe k neuznaniu sporných výdavkov a odpočtu DPH došlo z dôvodu nepreukázania reálneho uskutočnenia sprostredkovateľskej činnosti. K splnomocneniu pána K. a pouţitiu zistení z iných konaní zdôraznil, ţe ani pri jednom pojednávaní nebola ţiadnou zo zúčastnených strán predloţená zmluva o spolupráci sprostredkovateľskej spoločnosti s pánom K. zo dňa 12.10.2009, ani splnomocnenie pre pána K., ani jeden z dodávateľov nepotvrdil resp. nepreukázal, ţe dodávky boli realizované 6 2Sţf/99-110/2014 prostredníctvom sprostredkovateľa. Poukazovanie na závery daňovej kontroly za február 2010 sú bezpredmetné, nakoľko tieto neboli predmetom tohto konania. Zotrval na stanovisku, ţe ani prípadné vypočutie vtedajšieho konateľa spoločnosti CHAMOMILLA s.r.o. pána Š. by nemalo vplyv na zistený stav veci, nakoľko sám ţalobca sa vyjadril, ţe sa riadil a konal na základe rozhodnutia z mimoriadneho valného zhromaţdenia na podnet spoločníka, na ktorom sa vzájomne dohodli na sprostredkovateľskej spoločnosti, pričom táto skutočnosť nevyplynula z obsahu predloţenej zápisnice, ktorá naviac v rozpore s ust. § 127a Obchodného zákonníka nebola podpísaná týmto druhým spoločníkom. Dňom 1.7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) upravujúci v zmysle § 1
- a)právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve,
- b)konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. Podľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok krajského súdu bol vydaný po oboznámení sa s priebehom správneho konania, vykonanej daňovej kontroly u ţalobcu na daň z príjmu za rok 2010 a daň z pridanej hodnoty za obdobie január, február - december 2010, výsledok ktorý bol zhrnutý v Protokole č. 9601401/5/1663150/2013/Myt zo dňa 30.4.2013. V rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bol ustálený záver, ţe vzhľadom na spochybnenie existencie materiálneho plnenia zo zmluvy o sprostredkovaní, uzatvorenej medzi ţalobcom a spoločnosťou C & C GROUP s.r.o. dňa 05.10.2009, daňový subjekt 7 2Sţf/99-110/2014 v zdaňovacom období roku 2010 neoprávnene zahrnul odmeny za sprostredkovateľskú činnosť do výdavkov a v zdaňovacom období január, marec aţ december 2010 neoprávnene uplatnil nárok na odpočet DPH z 11-tich faktúr, ktorými bola vyúčtovaná odmena za sprostredkovanie v zmysle vyššieuvedenej zmluvy. Rozhodujúcou skutočnosťou pre neuznanie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu a vyrubenie rozdielu dane bol záver správcu dane, ţe ţalobca okrem dodávateľských faktúr a zmluvy o sprostredkovaní síce predloţil v priebehu daňovej kontroly oznámenia o vyhľadaní potencionálnych obchodných partnerov a zápisy z obchodných rokovaní medzi obidvomi zmluvnými stranami ( kde konala Ľ.Ľ. ako jediná konateľka obidvoch spoločností), z obsahu predloţených dodávateľských faktúr a ich znenia však nie je zrejmá ţiadna bliţšia špecifikácia predmetu sprostredkovania, prípadne odkaz na iné doklady (napríklad dodacie listy), ktoré by preukazovali dodanie sprostredkovaného tovaru. Rovnako z listinných dôkazov nevyplýva, či a kedy došlo ku kontaktu obchodných partnerov, kto konal za sprostredkovateľskú spoločnosť a či bol naplnený objem dodaného tovaru na základe činnosti sprostredkovateľa. Nebolo preukázané, ţe by konateľka ţalobcu Ľ.Ľ. nerealizovala obchody s tretími osobami priamo, bez potreby sprostredkovania. Len samotný fakt disponovania faktúrou, ktorá obsahuje náleţitosti vyţadované platnou legislatívou, nemôţe byť povaţovaný za vyčerpávajúce preukázanie skutkového stavu. Nebolo jednoznačne preukázané, ţe by sprostredkovateľ reálne vykonával, resp. vyvíjal činnosť smerujúcu k získavaniu klientov, teda nebola preukázaná existencia prijatia sluţby sprostredkovania ako materiálneho plnenia, z čoho vyplýva nesplnenie podmienky preukázateľnosti výdavku zmysle ust. § 2 písm.
- i)zákona č. 595/2003 Z.z, o dani z príjmov. Bez ohľadu na doloţenie formálne perfektných účtovných dokladov, neboli predloţené ţiadne relevantné dôkazy, osvedčujúce aj takúto činnosť tvrdeného sprostredkovateľa (napr. cestovné náklady, telefónne poplatky, mzdové náklady, prípadne iné), ktorý preukázal len náklady súvisiace s jeho hlavnou činnosťou, ktorou je prevádzkovanie kaviarne v Bratislave. Ľ.Ľ. mala informácie o činnosti lekárne, obehu a potrebe liekov, t.j. informácie, ktoré sú úzko špecializované, verejnosti nedostupné a získavané hlavne na odborných seminároch ako konateľka ţalobcu, nie však ako konateľka sprostredkovateľskej spoločnosti prevádzkujúcej kaviareň. Dodatočne predloţenú zmluvu o spolupráci medzi spoločnosťou C&C GROUP s.r.o. a M.K. ako aj splnomocnenie pre M.M.K. zo dňa 12.10.2009 v zásade vyhodnotil ako nevieryhodné, nakoľko konateľka spoločnosti C & C GROUP s.r.o. Ľ.Ľ., ako aj M. K. pred 8 2Sţf/99-110/2014 ich predloţením tvrdili, ţe M. K. nekonal na základe ţiadnej zmluvy a ţe svoju činnosť vykonával len z dôvodu tehotenstva svojej partnerky Ľ.Ľ.. Plnomocenstvo taktieţ nebolo notársky overené, čo by mohlo byť relevantným dôkazom o tom, ţe bolo vydané v čase reálneho uskutočňovania činnosti sprostredkovateľa. K poţiadavke na vypočutie Š. a k významu zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaţdenia spoločnosti ţalobcu zo dňa 02.10.2009, (nepodpísanej zástupcom spoločníka spoločnosti CHAMOMILLA, s.r.o., Š. ) ţalovaný uviedol, ţe ani toto prípadné vypočutie by nemalo vplyv na zistený skutkový stav veci, pretoţe z vyjadrení ţalobcu zo dňa 01.02.2013 vyplýva, ţe sa riadil a konal na základe rozhodnutia z mimoriadneho valného zhromaţdenia konaného na podnet spoločníka CHAMOMILLA, s.r.o., pričom však v predmetnej zápisnici nie je menovité určenie spoločnosti, ktorá by mala činnosť sprostredkovateľa vykonávať a zápisnica v rozpore s ust. § 127 ods. 3 Obchodného zákonníka nie je podpísaná týmto spoločníkom. V zmysle týchto záverov boli jednotlivé prvostupňové rozhodnutia v odvolacom konaní, vedenom po podaní odvolaní ktorých dôvody boli obdobné so ţalobnými dôvodmi, potvrdené preskúmavanými rozhodnutiami ţalovaného. Ţalobca vo včas podanej ţalobe vytýkal správcovi dane, ţe vychádzal z nesprávneho výkladu zákona o správe daní a poplatkov v otázke rozloţenia dôkazného bremena, nakoľko z ustanovení § 49 ods. 2 písm.
- a)a § 51 ods. 1 písm.
- a)zákona o DPH nemoţno vyvodiť dôkazné bremeno ţalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu (rozsudok č.k. 6Sţf/10/2012, 3Sţf/1/2011 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR 5 Afs/131/2004) ako aj výsledok daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2010, počas ktorej neboli správcom dane ţiadnym spôsobom spochybnené odpočty DPH z dodávateľských faktúr spoločnosti C&C GROUP a bolo ţalobcovi uznané právo na odpočítanie nadmerného odpočtu za príslušné zdaňovacie obdobie. Namietal aj nedostatočne zistený skutkový stav veci, nesprávne právne posúdenie, nevysporiadanie sa s námietkami ţalobcu uvedenými v odvolaní ako aj absenciu správnej úvahy. Ak z výpisu z obchodného registra spoločnosti C&C GROUP s.r.o. má sprostredkovateľskú činnosť zapísanú ako jeden z predmetov podnikania, to ţe sa v prevaţnej miere zaoberá prevádzkovaním kaviarne v Bratislave neznamená, ţe popri tejto podnikateľskej aktivite nemôţe vykonávať aj sprostredkovateľskú činnosť pre ţalobcu. Nesúhlasil s vyhodnotením splnomocnenia pre pána K. ako nepreukazného, pretoţe váha, 9 2Sţf/99-110/2014 resp. reálnosť predloţených dôkazov nemôţe byť posudzovaná podľa toho, v ktorom štádiu konania boli predloţené. Výsluch Š., vtedajšieho zástupcu spoločnosti CHAMOMILLA s.r.o. povaţuje za potrebný, nakoľko iba na jeho základe by správca dane mohol zistiť, prečo tento predmetnú zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaţdenia nepodpísal. V ţalobe 23S/17/2014 naviac uviedol, ţe Š. sa valného zhromaţdenia zúčastnil a zápisnicu aj podpísal avšak správcovi dane bola omylom predloţená zápisnica, kde podpis chýbal. Podľa § 3 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení účinnom ku dňu 18.11.2013 (daňový poriadok)
(1)Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2)Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa kaţdou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a pouţiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
(3)Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
(4)Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Podľa § 24 daňového poriadku
(1)Daňový subjekt preukazuje
- a)skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
- b)skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,
- c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2)Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 10 2Sţf/99-110/2014
(3)Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4)Ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodrţiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 2 zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov Na účely tohto zákona sa rozumie
- i)daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaloţený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri vyuţívaní majetku, ktorý môţe mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa pouţíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak,
- j)základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti 1) zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak, Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (zákon o DPH), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm.
- a)zákona o DPH, platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň 11 2Sţf/99-110/2014 voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, Podľa § 51 ods. 1 písm.
- a)zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm.
- a)má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, Krajský súd vo svojom zamietajúcom rozsudku k tvrdeniam o preukázaní vyfakturovaných sprostredkovateľských sluţieb vyhodnotil zistený stav, keď ţalobca ako záujemca o sprostredkovanie zastúpený konateľkou Ľ.Ľ., uzavrel dňa 05.10.2009 so spoločnosťou C & C GROUP, s.r.o. ako sprostredkovateľom v zastúpení konateľkou Ľ.Ľ. zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa čl. 1 zmluvy sa sprostredkovateľ zaviazal pre záujemcu, za zmluvne dohodnutú cenu - províziu, vyhľadávať a sprostredkovať obchodných partnerov - tretie osoby, ktorí majú záujem dodávať bliţšie špecifikované lieky. Sprostredkovateľ sa ďalej zaviazal oznamovať záujemcovi všetky skutočnosti dôleţité pre rozhodnutie záujemcu uzavrieť zmluvný vzťah s treťou osobou písomne, telefonicky, poštou alebo inými telekomunikačnými prostriedkami. V čl. I. bod 3 zmluvy o sprostredkovaní sa záujemca zaviazal, ţe poskytne sprostredkovateľovi všetky potrebné doklady, písomnosti a listiny na splnenie činností sprostredkovateľa, taktieţ poskytne potrebnú súčinnosť a zaplatí sprostredkovateľovi zmluvne dohodnutú odmenu - províziu za sprostredkovanie zmluvného vzťahu medzi záujemcom a treťou osobou. V bode II. boli dohodnuté podmienky pre vyčíslenie odmeny s tým, ţe podkladom pre úhradu provízie bude uzavretie zmluvného vzťahu medzi záujemcom a treťou osobou, plnenie tohto zmluvného vzťahu v prospech záujemcu a vyhodnotenie výsledkov zmluvného vzťahu po vzájomnej dohode. Ľ.Ľ. bola v čase uzavierania zmluvy jedinou konateľkou oboch zmluvných strán. Preverovaním u lekární, ktoré dodávali špeciálne ţalobcovi lieky ktorých dodávky mala sprostredkovať pre ţalobcu spoločnosť C & C GROUP, s.r.o., nebolo vo väčšine prípadov vôbec preukázané takéto sprostredkovanie. Z osemnástich preverovaných dodávateľov liekov - lekární iba tri potvrdili sprostredkovanie dodávok cez spoločnosť C & C GROUP, avšak konateľmi týchto troch spoločností boli konatelia spoločnosti ARTMED s.r.o., ktorá bola zároveň jediným odberateľom predmetných liekov od ţalobcu. Ostatné lekárne v podstate uviedli, ţe spoločnosť C & C GROUP nepoznajú s tým, ţe pre dohodnutie dodávok liekov uviedli v prevaţnej miere Ľ.Ľ., prípadne aj osobu M.M.. 12 2Sţf/99-110/2014 Z pôvodných výpovedí konateľky ţalobcu Ľ.Ľ. vyplynulo, ţe sprostredkovanie vykonávala sama, s tým, ţe niektoré obchody sprostredkoval jej partner M. K., ktorý vo svojich pôvodných výpovediach potvrdil, ţe v roku 2010 oslovoval lekárne s poţiadavkou na dodanie liekov pre ţalobcu, túto činnosť vykonával ako výpomoc konateľke ţalobcu z dôvodu jej tehotenstva. Potom, ako došlo k oboznamovaniu s výsledkami daňovej kontroly, ţalobca dňa 30.04.2013 dodatočne predloţil splnomocnenie a zmluvu o spolupráci zo dňa 12.10.2009 v zmysle ktorej M. K. mal zabezpečiť pre C & C GROUP činnosti, ktoré je C & C GROUP povinný vykonať pre spoločnosť Lekáreň EUROPEA, s.r.o. (ţalobca) na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 05.10.2010. Podľa dodatočne predloţeného splnomocnenia zo dňa 12.10.2009 bol M. K. oprávnený zastupovať spoločnosť C & C GROUP zastúpenú konateľkou Ľ.Ľ. pri všetkých právnych úkonoch, ktorých následkom je uzavretie zmlúv na dodanie liekov pre Lekáreň EUROPEA, s.r.o., ako aj rokovanie s dodávateľmi liekov týkajúce sa podstatných náleţitostí zmluvy. Krajský súd sa stotoţnil s tým, ţe tieto doklady nemoţno povaţovať za vierohodný dôkaz o tom, ţe sprostredkovateľská činnosť bola reálne vykonávaná spoločnosťou C & C GROUP prostredníctvom osoby M.M.. V konaní nebolo relevantne preukázané ţe by M. K. vyvíjal nejakú činnosť na základe týchto zmlúv, preto ich predloţenie povaţoval súd za účelové. Pokiaľ by takéto doklady existovali v čase do oboznamovania sa s výsledkami daňovej kontroly, tak by ich bol ţalobca predloţil. Nebolo preukázané ani reálne naplnenie Dohody o sprostredkovaní, nakoľko sprostredkovanie mala vykonávať spoločnosť C&C GROUP, ktorej konateľka bola totoţná s osobou konateľky ţalobcu a tvrdený sprostredkovateľ nepreukázal ţiadne výdavky súvisiace so sprostredkovaním. Zápisnica z rokovania mimoriadneho valného zhromaţdenia obchodnej spoločnosti ţalobcu zo dňa 02.10.2009, vierohodne neosvedčuje rozhodnutie o uzatvorení zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou C&C GROUP, s.r.o., nakoľko táto v texte nebola vôbec spomínaná a samotná zápisnica nebola podpísaná ďalším spoločníkom ţalobcu spoločnosťou CHAMOMILLA, s.r.o. preto nebolo dôvodné trvať na jeho výsluchu. Nebolo moţné prihliadnuť ani na ţalobcom tvrdený účel a cieľ zmluvy o sprostredkovaní, ktorým malo byť ohodnotenie činnosti výlučne konateľky ţalobcu ktorá sa zaslúţila o obchody pre spoločnosť ARTMED. K námietkam týkajúcim sa prenášania daňového bremena krajský súd zdôraznil, ţe aj keď dokazovanie v daňovom konaní vykonáva správca dane, ktorý daňové konanie vedie, daňový subjekt (ţalobca) sa nemôţe zbaviť povinnosti predkladať dôkazy na podporu svojich 13 2Sţf/99-110/2014 tvrdení. Práve preukázanie všetkých skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane je potrebné pre ďalší postup daňových orgánov v daňovom konaní. V danom prípade ţalobca neodstránil pochybnosti správcu dane o reálnom uskutočnení plnení. Ak daňové orgány spochybnia deklarované zdaniteľné obchody (sluţby), je na daňovom subjekte, aby takúto pochybnosť odstránil, inak nie je moţné priznať nárok. Závery daňovej kontroly za mesiac február 2010 povaţoval pre dané konanie za irelevantné. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom a celom rozsahu sa s ním stotoţňuje. Len na doplnenie uvádza k odvolacím dôvodom nasledovné: Samotná skutočnosť, ţe spoločnosť C&C GROUP s.r.o. má sprostredkovateľskú činnosť zapísanú aj v obchodnom registri, nepostačuje bez doloţenia relevantných dôkazov osvedčujúcich reálne vykonanie sprostredkovania na vyslovenie záveru o vecnej súvislosti (účelnosti) vynaloţených výdavkov vo forme odmien a provízií a dôvodnosti uhradenia fakturovaných súm (vrátane DPH) za sluţby. Nemohol teda vzniknúť nárok ani na zahrnutie sporných súm do základu dane, ani na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH. Neuznanie dodatočne doloţených dokladov týkajúcich sa oprávnenia na konanie pána K. v záujme a mene spoločnosti C&C GROUP s.r.o. bolo dostatočne odôvodnené a vecne správne. V súlade so zákonom a pravidlami logického myslenia boli odôvodnené aj právne závery o nepreukázaní reálneho plnenia, vzhľadom na popísané personálne prepojenie ďalšie okolnosti týkajúce sa spoločností ţalobcu a tvrdeného sprostredkovateľa. Vzhľadom na dostatočné odôvodnenia logických záverov, na ktorých boli vydané napadnuté rozhodnutia nie je moţné spochybňovať správnosť vydaných rozhodnutí, len vzhľadom na odlišný postup od priebehu a vyhodnotenia výsledkov daňovej kontroly za mesiac február 2010, pri ktorej boli rovnaké skutkové zistenia vyhodnotené zásadne odlišným spôsobom. V preskúmavaných konaniach súd ţiadne pochybenia nezistil. Nebol ţiaden dôvod na výsluch štatutárneho zástupcu spoločnosti 14 2Sţf/99-110/2014 CHAMOMILLA s.r.o. (spoločník ţalobcu), ktorý mal iniciovať uzavretie zmluvy o sprostredkovaní medzi ţalobcom a sprostredkovateľom, nakoľko predloţený písomný doklad, na ktorý sa sám ţalobca odvoláva a ktorý sám podpísal a predloţil neobsahuje ţiadnu zmienku o spoločnosti C&C GROUP s.r.o. ako vybranom sprostredkovateľovi. Námietka pochybenia ţalovaného , ktorý pri svojom rozhodovaní dňa 18.11.2013 mal aplikovať znenie ust. § 3 ods. 6 daňového poriadku účinné aţ od 1.1.2014 nie je dôvodná, z obsahu súdneho aj administratívneho spisu je zrejmé, ţe citácia právneho predpisu neúčinného v čase rozhodovania ţalovaného bola uvedená aţ v rozsudku krajského súdu, čo je však zrejmá chyba v písaní, ktorá nemala vplyv na rozhodovanie krajského súdu. Odvolací súd nepovaţuje za dôvodnú ani námietku absencie riadneho odôvodnenia rozsudku krajského súdu (súčasť základného práva na súdnu ochranu), nakoľko sa nevysporiadalo so všetkými skutkovými a právnymi námietkami ţalobcu. Ako vyplýva z vyššieuvedeného, krajský súd sa v dostatočnej miere vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami. K tejto otázke pripomína, ţe ani judikatúru ESĽP v rámci garancie práva na súdnu ochranu nevyţaduje bezvýhradné vysporiadanie so všetkými predloţenými argumentmi, striktne sa vyţaduje špecifická odpoveď na argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce (napr. Ruiz Toruja c. Španielsko ). Senát najvyššieho súdu v posudzovanej veci preto dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného neobsahuje ţiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. a s §219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. za pouţitia ustanovenia § 246c ods. 1 O.s.p. z dôvodu, ţe procesné neúspešnému ţalobcovi náhrada trov neprináleţí a ţalovanému nevznikol zákonný nárok na ich náhradu. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). 15 2Sţf/99-110/2014 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 14 decembra 2016 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Michaela Smolinská