Najvyšší súd 2Sžf/84/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci ţalobcu: TV LUX, s.r.o., Prepoštská 5, 811 01 Bratislava, IČO: 36 827 541 zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Konrádovou, Farská 9, 949 01 Nitra proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného číslo: 1100302/1/272284/2014/5062 zo dňa 11.06.2014 o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/177/2014-94 zo dňa 22.10.2015 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/177/2014-94 zo dňa 22.10.2015 p o t v r d z u j e . 2 2Sţf/84/2015 Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 177,86 Eur k rukám advokátky JUDr. Márie Konrádovej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie ţalovaného číslo: 1100302/1/272284/2014/5062 zo dňa 11.06.2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 9104407/5/1054440/14/Stea zo dňa 20.03.2014 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 70 Eur titulom náhrady súdneho poplatku do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a na účet právnej zástupkyne JUDr. Márie Konrádovej trovy právneho zastúpenia vo výške 170,11 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd konštatoval, ţe je nesporné, ţe ţalobca bol zaloţený a je financovaný neziskovou organizáciou. Prioritným predmetom jeho činnosti je televízne vysielanie. V kontrolovanom roku 2008 si ţalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z prijatých tovarov a sluţieb v plnom rozsahu. V priebehu daňovej kontroly správca dane zistil, ţe daňový subjekt vyrába televízny program bez právneho vzťahu na odberateľa programu, výdavky na jeho výrobu pokrýva z dotácie zriaďovateľa. Vysiela však aj reklamu, a toto vysielanie uţ fakturuje priamo zadávateľovi reklamy. Správca dane stanovil pomer odpočítanej dane, ktorý korešponduje s pomerom, ako sám daňový subjekt rozdelil na percentá programovú sluţbu do výšky 90 % a na doplnkové vysielanie do výšky 10 % časového rozsahu televízneho vysielania. Na základe týchto percent správca dane dal do pomeru príjmy bez dane z tovarov a sluţieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná a finančné prostriedky zakladateľa, spoločníkov a klubu priateľov TV LUX + príjmy bez dane z tovarov a sluţieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná. Na tomto základe bol získaný pomer, podľa ktorého bola stanovená výška odpočítateľnej dane. S takýmto právnym názorom daňový subjekt teda ţalobca nesúhlasil. Namietal, ţe je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) ako aj v rozpore s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/9/2012. Ďalej krajský súd konštatoval, ţe spornou otázkou 3 2Sţf/84/2015 medzi účastníkmi konania v prejednávanej veci je otázka programového a reklamného vysielania, resp. nevyhnutnosť reklamného vysielania na zabezpečenie programovej skladby a následne objasnenie, ako sú obidve zloţky televízneho vysielania prepojené a závislé. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa krajský súd stotoţnil s námietkami ţalobcu, ţe tak prvostupňový správny orgán, ako aj ţalovaný nepostupovali správne, keď stanovili pomer odpočítania dane z výnosov platiteľa a to v závislosti od toho v akom rozsahu sú dosahované výnosy, pri ktorých je daň odpočítateľná. Takýto postup nevyplýva z ustanovenia § 49 ods. 5 zákona o DPH, lebo tento neobsahuje definíciu pojmu ani príjem ani výnos. Krajský súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, ţe rozhodnutie ţalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Nezákonnosť videl hlavne v nevykonaní ţalobcom navrhovaných dôkazov ako aj v tom, ţe ţalovaný správny orgán nerešpektoval právny názor vyslovený Krajským súdom v Bratislave v rozsudku sp. zn. 6S/9/2012 zo dňa 25.01.2013. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia je podľa názoru krajského súdu nesporné, ţe ţalovaný správny orgán sa nevyporiadal s námietkami ţalobcu, týkajúcimi sa nezákonného rozdeľovania činnosti ţalobcu na ťaţiskovú činnosť, ktorá má nehospodársky charakter a komerčnú časť televízneho vysielania. Ţalovaný sa v rozhodnutí nezaoberal ani námietkou ţalobcu, ktorou sa domáhal, ţe bez odborného posúdenia problematiky z hľadiska masmédií nie je moţné riešiť problematiku z hľadiska dane z pridanej hodnoty a ţiadny znalec v tomto odbore nie je kompetentný dávať odpovede na otázky týkajúce sa vplyvu času reklamných a ostatných vysielaní na cenu reklamného koša, optimálneho pomeru reklamy a ostatných programov, ponuky a dopytu reklamného času a v konečnom dôsledku nevyhnutnosti väzby medzi reklamným a iným vysielaním. Ţalovaný sa podľa názoru krajského súdu nevyporiadal so ţalobcovým tvrdením, ţe len na základe zodpovedania otázok z hľadiska mediálneho je opodstatnené, aby znalec z odboru ekonomika, manaţment a účtovníctvo mohol odpovedať na základnú otázku, ktorú vyslovil Krajský súd v Bratislave v rozsudku 6S/9/2012, a síce, či pri výpočte mal byť vôbec zohľadnený koeficient. Ďalej sa v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, ţe ako bolo z obsahu rozhodnutia zistené, ţalobca v priebehu daňovej kontroly adresoval znalcovi otázky, pričom na tieto otázky nebolo zo strany znalca reagované, v dôsledku čoho bola ţalobcovi odňatá moţnosť riadne konať pred správnym orgánom respektíve došlo k porušeniu jeho procesných práv. 4 2Sţf/84/2015 Krajský súd uloţil ţalovanému v ďalšom konaní odstrániť nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a to predovšetkým dôsledným vyporiadaním sa s námietkami ţalobcu a vydané rozhodnutie náleţite odôvodniť tak, aby v prípade podania návrhu na preskúmanie zákonnosti v správnom súdnictve spĺňalo všetky atribúty preskúmateľnosti, ďalej odstrániť nedostatky znaleckého dokazovania a to tým, ţe vo veci ustanoví znalca, v ktorého kompetencii bude vyriešenie otázky väzby programového a reklamného vysielania, resp. nevyhnutnosti reklamného vysielania na zabezpečenie programovej skladby. Posúdenie znalcom z masmediálnej oblasti môţe podľa názoru krajského súdu objasniť, ako sú obidve zloţky televízneho vysielania prepojené a závislé. Závery tohto znaleckého dokazovania bude potom následne ţalovaný správny orgán povinný posúdiť v spojení so znaleckým posudkom znalkyne z odboru ekonomika, manaţment, účtovníctvo a daňovníctvo a to za predpokladu, ţe ustanovená znalkyňa zodpovie na otázky poloţené ţalobcom, ako aj na otázku, prečo pouţila pre výpočet pomeru pre uplatnenie odpočítania pomernej časti dane spôsob podľa výnosov. Včas podaným odvolaním sa ţalovaný domáhal, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil, ţalobu zamietol a nepriznal ţalobcovi náhradu trov konania. Uviedol, ţe zastáva názor, ţe správca dane v rámci vyrubovacieho konania konal v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/9/2012-99 z 25.01.2013 a ustanovil znalkyňu doc. Ing. Zoru Petrákovú, PhD. na vyriešenie otázok súvisiacich s konaním. Ďalej ţalovaný v odvolaní uviedol, ţe zastáva názor, ţe otázky poloţené znalkyni boli plne v súlade so zákonom o DPH, pretoţe tento zákon neobsahuje ţiadne špeciálne ustanovenia, ktoré by upravovali daň z pridanej hodnoty z hľadiska masmédií. Bolo nevyhnutné riešiť činnosť ţalobcu z hľadiska nároku na odpočítanie dane v nadväznosti na pouţitie prijatých zdaniteľných plnení na uskutočnené zdaniteľné plnenia na výstupe v zmysle ustanovení § 49 Š § 51 zákona o DPH. Uvedeným sa znalkyňa zaoberala vo svojom znaleckom posudku a v nadväznosti na uvedený posudok prijal správca dane i ţalovaný záver, uvedený v napadnutých rozhodnutiach. Ţalovaný zastáva názor, ţe odporúčaný posudok vzťahujúci sa na Slovenskú televíziu nie je moţné v tomto posudzovanom prípade akceptovať z toho dôvodu, ţe Slovenská televízia má úplne iné postavenie ako ţalobca. Slovenská televízia je subjekt zriadený samostatným zákonom, vysielanie verejnoprávnej televízie je okrem vysielania reklám, telenákupu a sponzorovaných programov vrátane ich propagácie oslobodené, sú jej platené koncesionárske poplatky, má stanovené zákonom určité činnosti, ktoré zo zákona musí zabezpečovať, čo ju odlišuje od ostatných subjektov, ktoré sa zaoberajú televíznym 5 2Sţf/84/2015 vysielaním. Ţalovaný ďalej v odvolaní uviedol, ţe súhlasí s názorom krajského súdu, ţe § 49 ods. 5 zákona o DPH neobsahuje presnú a dostatočnú definíciu právnej normy a táto skutočnosť nemôţe byť na ujmu daňového subjektu. Avšak nesúhlasí s názorom, ţe, keďţe uvedené ustanovenie neobsahuje pojem výnosy, môţe byť pomer vypočítaný iba z nákladov, ktoré preukazujú, ako boli nákupy tovarov a sluţieb pouţité. Tak ako uvedené ustanovenie neobsahuje pojem výnosy, tak neobsahuje ani pojem náklady a ţalobca podľa názoru ţalovaného svoj názor ţiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Uviedol, ţe ţalovaný v odvolaní opätovne obhajuje výber znalca pre posúdenie predmetu sporu, ako aj zameranie otázok, na ktoré znalec odpovedal. Napriek tomu, ţe krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, ţe správca dane pochybil v tom, ţe znalcovi boli poloţené otázky, ktoré sa podľa ich znenia nezamerali na zodpovedanie problematiky dane z pridanej hodnoty z hľadiska masmédií, ţalovaný argumentuje tvrdením, ţe otázky poloţené znalcovi boli plne v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty. Ţalovaný týmto naďalej ignoruje závery, vyslovené krajským súdom, podľa ktorých sa mal vyporiadať s tým, ţe keď činnosť televízie je podnikateľskou činnosťou v celku, či mal byť vôbec stanovený koeficient pri výpočte a ak stanovený byť mal, ako mal byť nastavený spôsob výpočtu tohto koeficientu. Znalecký posudok mal prioritne vyriešiť otázku, či súvisia prijaté zdaniteľné obchody, týkajúce sa vysielaného programu pred a po vysielanom reklamnom spote s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi, ktoré sa týkajú vysielanej reklamy. Toto znalecký posudok znalkyne Petrákovej neobsahoval napriek tomu, ţe ţalobca ešte pred jeho spracovaním poţadoval, aby otázky poloţené znalkyni smerovali hlavne k tejto problematike. Ďalej uviedol, ţe krajský súd objektívne konštatoval, ţe ţalovaný postupoval nesprávne, ak dal vypracovať znalecký posudok, ktorý neriešil túto problematiku. Z tohto pohľadu je nesprávny aj názor ţalovaného, ţe odporúčaný posudok, vzťahujúci sa na Slovenskú televíziu nie je moţné v tomto prípade akceptovať, lebo Slovenská televízia má iné postavenie ako má ţalobca. Tento posudok však na rozdiel od znaleckého posudku znalkyne Petrákovej rieši uvedenú problematiku, lebo bol spracovaný práve na základe vyjadrení a posudkov odborníkov z oblasti masmédií a kultúry a aţ následne boli riešené otázky daňové a účtovné. Práve tento posudok dáva jednoznačnú odpoveď na otázky, ktoré ţalovanému uloţil vyriešiť Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k. 6S/9/2012-99 z 25.01.2013. Keď ţalovaný neumoţnil ţalobcovi poloţiť znalcovi pri ústnom pojednávaní otázky ani netrval na tom, aby znalec odpovedal na otázky ţalobcu, 6 2Sţf/84/2015 takýmto postupom bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred správnym orgánom. Pokiaľ ţalovaný tvrdí, ţe ţalobca mal preukázať svoj názor o spôsobe výpočtu pomeru krátenia odpočítania dane, aj v tomto prípade ţalovaný podľa názoru ţalobcu vychádza z nesprávneho predpokladu, ţe ţalobca navrhoval iný spôsob krátenia odpočítania dane. Od začiatku spochybňovania postupu ţalobcu správcom dane ţalobca tvrdí, ţe nie je zákonný dôvod na krátenie odpočítania dane a teda nesúhlasí s názorom ţalovaného, ţe sa ho týka ustanovenie § 49 ods. 5 zákona o DPH. To ţalovaný tvrdí, ţe krátenie dane je potrebné vykonať a bez toho, aby to akýmkoľvek spôsobom zdôvodnil, zobral za východiskovú základňu výnosy ţalobcu. Námietka ţalobcu sa vţdy týkala len nezákonnosti v postupe ţalovaného, keď pri výpočte koeficientu krátenia odpočtu dane zvolil pre ţalobcu tú najnevýhodnejšiu variantu napriek tomu, ţe uvedené ustanovenie (§ 49 ods. 5 zákona o DPH) neobsahuje spôsob výpočtu krátenia. V predchádzajúcich konaniach ţalobca len poţadoval, aby ţalovaný relevantným spôsobom preukázal zákonnosť jeho postupu, keď vychádzal pri krátení odpočítania dane z výnosov. Je nepochopením podstaty sporu, keď ţalovaný od ţalobcu poţaduje, aby zdôvodnil postup, ktorý povaţuje za nezákonný. Dňom 1.6.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), ktorý upravuje v § 1
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.