Najvyšší súd 2Sžo/99/2014 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr

§ 3ods.

2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“), za čo mu bola uloţená bloková pokuta vo výške 20,- €. Dňa 22.8.2011 bol ţalobca riešený pre porušenie

§ 3ods.

2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z., za čo mu bola uloţená bloková pokuta vo výške 30,- €. Dňa 26.1.2012 bol ţalobca riešený pre porušenie

§ 3ods.

2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z., za čo mu bola uloţená bloková pokuta vo výške 20,- €. Dňa 4.2.2011 bol ţalobca riešený v správnom konaní pre porušenie

§ 117ods.

1 zákona č. 8/2009 Z.z., za čo mu bola uloţená pokuta vo výške 50,- €. Dňa 27.12.2012 bol ţalobca riešený pre porušenie

§ 4ods.

1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z., za čo mu bola uloţená bloková pokuta vo výške 60,- € a dňa 27.12.2012 bol ţalobca ešte riešený pre porušenie

§ 3ods.

2 písm.

1. b)zákona č. 8/2009, za čo mu bola uloţená bloková pokuta vo výške 40,- €. Dňa 4.6.2013 ţalobca spáchal ďalší priestupok, ktorým porušil pravidlá cestnej premávky podľa § 4 ods. 1 písm.
2. b)zákona č. 8/2009 Z.z., za čo mu bola uloţená bloková pokuta vo výške 30,- €. Vzhľadom na opakované porušovanie zákona ţalobca podľa názoru ţalovaného neposkytuje záruku plnenia povinnosti vyplývajúcich z právneho poriadku Slovenskej republiky tak, aby 3 2 Sţo 99/2014 sa mohol stať jej občanom. Skutočnosť, ţe zákon viaţe podmienku bezúhonnosti na právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, neznamená, ţe ţiadateľ sa môţe dopúšťať priestupkov a iných správnych deliktov bez toho, aby sa na ne v konaní o udelenie štátneho občianstva nemalo prihliadať. Z dôvodu opakovaného porušovania povinností vyplývajúcich z právneho poriadku Slovenskej republiky nemoţno podľa ţalovaného konštatovať dostatočnú mieru integrácie ţalobcu do spoločnosti. Ţalovaný tieţ poukázal na to, ţe ţalobca v daňovom priznaní k dani z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2005 - 2011 vykázal zanedbateľný aţ nulový daňový výnos v prospech SR, čím jeho podnikateľská činnosť nemá ekonomický prínos pre SR. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe udelenie štátneho občianstva je nezvratnou a trvalou skutočnosťou zabezpečujúcou osobe, ktorej bolo udelené, postavenie občana SR so všetkými právami a povinnosťami z toho statusu vyplývajúcimi. Vzhľadom na to, ţe štátne občianstvo v zmysle čl. 5 ods. 2 Ústavy SR nemoţno nikomu odňať proti jeho vôli, zákon č. 40/1993 Z. z. ustanovuje podmienky, ktoré musí ţiadateľ o udelenie štátneho občianstva spĺňať. Na udelenie štátneho občianstva nemá ţiadateľ právny nárok, a to ani v prípade splnenia zákonom ustanovených podmienok. Zákon č. 40/1993 Z. z. v ustanovení § 7 ods. 1 ponechal na uváţení správneho orgánu, či pri splnení zákonom predpísaných podmienok (písm. i/) ţiadosti o udelenie štátneho občianstva vyhovie alebo nie. Pri posudzovaní ţiadosti o udelenie štátneho občianstva je dôleţitou skutočnosťou aj dodrţiavanie právneho poriadku SR. Je na správnej úvahe ţalovaného, či pri posúdení všetkých podmienok a okolností štátne občianstvo udelí, alebo nie. Ţalobca počas svojho pobytu v priebehu dvoch rokov viackrát a opakovane porušil ustanovenia zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Krajský súd sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe uvedené porušovanie právnych predpisov svedčí len o tom, ţe nie je práve najzručnejší šofér. Aj keď zákon č. 40/1993 Z. z. viaţe bezúhonnosť na právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, to ešte neznamená, ţe ţiadateľ sa môţe neobmedzene dopúšťať priestupkov a iných správnych deliktov, pričom sa na ne neprihliada. Toto je upravené a postihnuté osobitným ustanovením zákona § 7 ods. 1 písm. i), kde je osobitnou podmienkou na udelenie štátneho občianstva SR plnenie povinností vyplývajúcich z právneho poriadku SR pre cudzincov, teda všetkých povinností platných pre obyvateľa SR, ktorý je cudzincom, teda aj tých, ktoré sa vzťahujú zároveň aj na občanov SR. Ak by to tak nebolo, išlo by o diskrimináciu občanov vo vzťahu k cudzincom pri hodnotení ich spoločenského správania. Podľa názoru súdu ţalobca 4 2 Sţo 99/2014 vzhľadom na opakované porušovanie zákona v súčasnosti neposkytuje záruku plnenia povinností vyplývajúcich z právneho poriadku SR tak, aby sa mohol stať jej občanom. Krajský súd tieţ poukázal na to, ţe ţalobca v daňovom priznaní k dani z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2005 - 2011 vykázal zanedbateľný aţ nulový daňový výnos v prospech SR, čím jeho podnikateľská činnosť stráca spoločenský prínos pre SR. Ţalobca tieţ ţalovanému nepravdivo tvrdil, ţe platí daň z pridanej hodnoty, nakoľko podľa stanoviska Daňového úradu Bratislava, pobočka Senec, ţalobca nie je registrovaný ako platiteľ DPH. Podľa názoru krajského súdu napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ktorý ţalovaný správne právne posúdil a rozhodnutie presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnil tak, ţe ţalobcovi musí byť zrejmý dôvod nevyhovenia jeho ţiadosti o udelenie štátneho občianstva. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu a zrušil rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobca nesúhlasí so záverom krajského súdu, ţe ustanovenie § 7 ods. 1 písm.
3. i)zákona č. 40/1993 Z. z. vyţaduje pre udelenie štátneho občianstva plnenie všetkých predpisov Slovenskej republiky. Text tohto ustanovenia výslovne uvádza, ţe ide o povinnosti vyplývajúce z ustanovení právnych predpisov upravujúcich pobyt cudzincov na území SR, či ďalšie povinnosti vyplývajúce pre cudzincov z právneho poriadku Slovenskej republiky. Dôvodová správa k zákonu č. 344/2007 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 40/1993 Z. z. a doplnilo sa ním práve ustanovenie § 7 ods. 1 písm. i), uvádza, ţe „Ustanovenie o podmienkach na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky je potrebné doplniť o preukazovanie plnenia povinností vyplývajúcich z osobitných právnych predpisov, ktoré nadväzujú na pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky. Z hľadiska zistenia stupňa integrácie cudzinca do spoločnosti a jeho stotožnenia sa s právnym poriadkom štátu je potrebné získavať aj informácie o jeho sociálnom postavení, pokiaľ ide o zamestnanie, podnikanie alebo inú zárobkovú činnosť a z toho vyplývajúce plnenie povinností voči štátu.“ Subsumovať preto pod tento dôvod postih za priestupok pre porušenie pravidiel cestnej premávky je nesprávne a nezákonné. 5 2 Sţo 99/2014 Pokiaľ sa krajský súd stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe hospodárske výsledky jeho podnikania nepredstavujú spoločenský prínos pre SR, ţalobca k tomu uvádza, ţe na územie Slovenskej republiky došiel ako utečenec; bol mu udelený azyl. To znamená, ţe ušiel z krajiny svojho pôvodu z dôvodu, ţe v tejto mu hrozí prenasledovanie alebo smrť. Slovenská republika bola pre neho cudzím štátom, kde sa musel naučiť ţiť od úplného začiatku, nepoznal reč a nemal tu rodinu, ktorá by mu ţivot na území SR uľahčila, či vytvorila nové zázemie. Napriek tomu v súčasnosti úspešne ţiví sám seba (kaţdá jeho spotreba tovarov alebo sluţieb na území SR je daňovým prínosom SR), je vlastníkom nehnuteľnosti (z ktorej platí daň) a vychováva svojho syna (medzičasom sa ţalobcovi narodilo ďalšie dieťa). Má hypotekárny úver, ktorý mu dala banka po preskúmaní jeho príjmov, z čoho vyplýva, ţe aj táto povaţovala príjmy za dostatočné a jeho za spôsobilého úver splácať. Posudzovať východiskovú pozíciu ţalobcu rovnako, ako napr. u osoby, ktorá došla na územie SR s cieľom podnikania, je nesprávne a nespravodlivé. V prípade udeľovania štátneho občianstva ide o správnu úvahu správneho orgánu, pričom súdy preskúmajú iba to, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hraníc stanovených zákonom. Dôsledné skúmanie skutkového stavu, o ktorý sa má oprieť rozhodnutie správneho orgánu, je podmienkou na vydanie zákonného rozhodnutia. Podľa ţalobcu v jeho prípade tak nebolo a ţalobcova ţiadosť nebola posudzovaná individuálne a riadne, pri zohľadnení všetkých skutočností, ktoré tvrdil ţalobca. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) upravujúci v zmysle § 1
4. a)právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve,
5. b)konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 6 2 Sţo 99/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Rozhodol rozsudkom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta v spojení s § 250l ods. 2 OSP a § 214 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP). Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Predmetom súdneho preskúmania v prejednávanej veci bolo rozhodnutie ţalovaného, ktorým bola ţalobcovi podľa § 7 ods. 1 písm.
6. i)zákona č. 40/1993 Z. z. zamietnutá jeho ţiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky. Ţalovaný zamietol ţiadosť ţalobcu o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky z dôvodu opakovaného neplnenia a porušovania zákonných povinností, zanedbateľného daňového výnosu v prospech Slovenskej republiky a nedostatočnej integrácie do spoločnosti. Krajský súd ţalobu ţalobcu zamietol, nakoľko napadnuté rozhodnutie ţalovaného povaţoval z dôvodov vyššie uvedených za zákonné. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1993 Z. z. štátne občianstvo Slovenskej republiky moţno udeliť ţiadateľovi, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a
7. a)má nepretrţitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky aspoň osem rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu ţiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky,
8. b)je bezúhonný; za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovaţuje ten, 1. kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a od zahladenia odsúdenia neuplynulo päť rokov, 7 2 Sţo 99/2014 2. koho trestné stíhanie za úmyselný trestný čin bolo právoplatne podmienečne zastavené a od uplynutia skúšobnej doby neuplynulo päť rokov, 3. koho trestné stíhanie za úmyselný trestný čin bolo zastavené rozhodnutím súdu o schválení zmieru alebo rozhodnutím prokurátora o schválení zmieru a od právoplatnosti tohto rozhodnutia neuplynulo päť rokov.
9. c)ktorému nebol súdom uloţený trest vyhostenia,
10. d)proti ktorému nie je vedené trestné stíhanie,
11. e)proti ktorému nie je vedené vydávacie konanie ani konanie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu,
12. f)proti ktorému nie je vedené konanie o administratívnom vyhostení,
13. g)proti ktorému nie je vedené konanie o odňatie azylu a
14. h)preukázal ovládanie slovenského jazyka slovom aj písmom a všeobecných znalostí o Slovenskej republike (ďalej len "ovládanie slovenského jazyka") podľa § 8 ods. 5 aţ 8; to neplatí pre ţiadateľa podľa § 7 ods. 2 písm.
15. b)a i), odsekov 4 aţ 6 a pre ţiadateľa, ktorý v čase podania ţiadosti nedovŕšil 14 rokov,
16. i)plní si povinnosti vyplývajúce z ustanovení právnych predpisov upravujúcich pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie, starobné dôchodkové sporenie, dane, odvody, poplatky, zamestnávanie cudzincov a ďalšie povinnosti vyplývajúce pre cudzincov z právneho poriadku Slovenskej republiky. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný rozsahom odvolania, preskúmal rozsudok krajského súdu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v jeho odôvodnení, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Z uvedených dôvodov najvyšší súd nepovaţoval za potrebné duplicitne opakovať pre účastníkov konania známe fakty v prejednávanej veci a v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v plnom rozsahu stotoţnil a na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje za vhodné doplniť nasledovné. 8 2 Sţo 99/2014 Štátne občianstvo je časovo relatívne trvalý, územne neobmedzený právny vzťah fyzickej osoby a štátu, na základe ktorého vznikajú jeho subjektom vzájomné práva a povinnosti. Obsahom inštitútu štátneho občianstva sú predovšetkým politické práva. Udelením štátneho občianstva sa jedinec stáva politickým subjektom, zúčastňuje sa na formovaní politickej moci v štáte, teda na správe vecí verejných. Automatické právo občana iného štátu na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, len na základe preukázania spĺňania minimálnych poţiadaviek stanovených zákonom neexistuje. Je v kompetencii kaţdého suverénneho štátu upraviť si vo svojej vnútroštátnej právnej norme okruh osôb, ktoré majú automatické právo na občianstvo (čl. 5 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s ust. § 2 – § 6 zák.č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve) a osôb, ktorým na základe rozhodnutia štátu a po vyhodnotení stanovených kritérií môţe byť štátne občianstvo priznané ( § 7 – § 8b zák. č. 40/1993 Z.z.) Pri rozhodovaní o udelení štátneho občianstva treba brať osobitný zreteľ na to, ţe štátne občianstvo v zmysle čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nemoţno nikomu odňať proti jeho vôli. Je teda výsostným oprávnením Slovenskej republiky starostlivo uváţiť konštituovanie štátoobčianskeho zväzku s tým - ktorým konkrétnym jedincom. Zákon č. 40/1993 Z. z. v podstate vymedzuje podmienky na udelenie štátneho občianstva negatívne, teda z jeho ustanovení moţno jednoznačne vyvodiť, kedy štátne občianstvo udelené byť nemôţe a v týchto prípadoch sa neuplatní ani diskrečná právomoc správneho orgánu. Pokiaľ ţiadateľ v konkrétnom prípade spĺňa všetky podmienky na udelenie štátneho občianstva ustanovené zákonom č. 40/1993 Z. z., znamená to, ţe udeleniu štátneho občianstva nebráni ţiadna právna prekáţka, avšak ţiadateľovi automaticky nevzniká nárok na jeho udelenie, ale v takomto prípade nastupuje diskrečná právomoc správneho orgánu rozhodujúceho vo veci. Najvyšší súd nepovaţuje za vybočenie z medzí zákona postup ţalovaného, ktorý neudelenie štátneho občianstva oprel aj o skutočnosť, ţe ţiadateľ sa opakovane dopúšťal dopravných priestupkov. Je síce pravda, ţe zákon č. 40/1993 Z. z. viaţe podmienku bezúhonnosti na spáchanie úmyselného trestného činu (a nie na spáchanie priestupkov), avšak v situácii, keď na udelenie štátneho občianstva neexistuje právny nárok, prihliadajúc zároveň na závaţnosť predmetu konania a relatívnu nezvratnosť rozhodnutia o udelení štátneho občianstva, nemoţno povaţovať zohľadnenie priestupkov ţalobcu v konaní o udelenie štátneho občianstva za nezákonné. Zákon č. 40/1993 Z. z. striktne nevylučuje udelenie 9 2 Sţo 99/2014 štátneho občianstva v prípade, ak sa ţiadateľ dopustil priestupkov. Odôvodnenie ţalovaného, prečo na spáchané priestupky prihliadal v rámci dovolenej správnej úvahy, sa podľa názoru najvyššieho súdu neprieči zásadám logiky a účelu zákona. Udelenie štátneho občianstva je privilégium. Váţnosť úmyslu ţiadateľa stať sa občanom určitého štátu moţno merať takpovediac nielen dodrţiavaním nevyhnutného, ale najmä príkladnou snahou rešpektovať všetky pravidlá a neprekračovať hranice ani v zdanlivo nepodstatnom. Správanie sa ţalobcu, keď s vedomím svojej snahy o udelenie štátneho občianstva sa opakovane dopúšťa priestupkov, svedčí skôr o laxnosti jeho prístupu a nedostatočnom vnímaní závaţnosti toho, čoho sa domáha. Nemoţno mať preto správnemu orgánu za zlé a povaţovať za nezákonné, keď v rámci dovolenej správnej úvahy zohľadnil priestupky, ktorých sa ţalobca dopustil. Išlo totiţ jednoznačne o protiprávne konanie ţalobcu, aj keď nie takej povahy, s ktorou by zákon automaticky viazal nemoţnosť udelenia štátneho občianstva. Opakované dopúšťanie sa menej závaţných dopravných priestupkov nevypovedá pozitívne o osobe ţalobcu. Pokiaľ ide o námietku nesprávnosti právneho vyhodnotenia ekonomického prínosu ţalobcu pre Slovenskú republiku, Najvyšší súd povaţuje za potrebné pripomenúť, ţe ţalobcom tvrdený ekonomický prínos nie je moţné vyhodnocovať nezávisle od skutočnosti, ţe ţalobca a jeho rodina sú príjemcami benefitov garantovaných sociálnym systémom Slovenskej republiky. Ako vyplýva z uvedeného, najvyšší súd dospel v prejednávanej veci k rovnakému záveru ako súd prvostupňový, keď napadnuté rozhodnutie ţalovaného povaţoval za logicky a zrozumiteľne odôvodnené, nevybočujúce z medzí zákona, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods.1 OSP tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal. Neúspešnému ţalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a ţalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný nárok na ich náhradu. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 10 2 Sţo 99/2014 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 23. novembra 2016 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Smolinská