Obsah (5)

§ 88§ 452§ 89§ 90§ 467

Najvyšší súd 1Szak/16/2016 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Eleny

§ 88ods.

1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 404/2011 Z.z.“) rozhodol o zaistení sťaţovateľa na účel výkonu trestu vyhostenia (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn.: 3T 43/00 z 15.01.2004) tak, ţe zaistil sťaţovateľa so stanovením dĺţky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac na dobu do 08.03.2016 v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej na účely rozsudku len „ÚPZC Medveďov“).

1. V odôvodnení ţalovaný opísal v konaní zistený stav veci, osobitne poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn.: 3T 43/00 z 15.1.2004, ako aj na výsledok predchádzajúceho konania o zaistení sťaţovateľa, ktoré prebehlo na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Trnava pod č. p.: PPZ-HCP-BA9-AV-45-17/
2. V ďalšom podrobne odôvodnil stanovenie dĺţky zaistenia sťaţovateľa. II. Konanie na krajskom súde
3. Sťaţovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu ţalobu vo veci zaistenia

Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej na účely rozsudku len „S.s.p.“) bez uvedenia ţalobných dôvodov a skutočností, z ktorých vyvodzuje nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. 4. Krajský súd v Bratislave v konaní

ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní ţaloby (§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, ţe jej nebolo moţné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov. 3 1Szak/16/2016

1. Z dôvodu, ţe sťaţovateľ v podanej ţalobe neuviedol ţiadne ţalobné dôvody správny súd ho v priebehu pojednávania opakovane vyzýval, aby uviedol v čom vidí nesprávnosť či nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Sťaţovateľ opakovane ţiaden dôvod svojej ţaloby neuviedol.
2. Vzhľadom na skutočnosť, ţe správny súd má v zmysle § 230 S.s.p. v konaní plnú jurisdikciu, ako aj vzhľadom k tomu, ţe predmetom napadnutého rozhodnutia bolo obmedzenie osobnej slobody sťaţovateľa, správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z pohľadu naplnenia všetkých predpokladov jeho vydania.
3. Správny súd pri preskúmaní prihliadal na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn.: 3T 43/00 z 15.01.2004, ktorým bol sťaţovateľovi uloţený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky ako aj na nariadenie výkonu trestu vyhostenia Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 3T 43/00 zo 17.09.
5. Správny súd poukázal na skutočnosť, ţe sťaţovateľ v konaní pred ţalovaním nepreukázal zabezpečenie ubytovania § 122 zák. č. 404/2011 Z. z. ani dispozíciu s finančnými prostriedkami. 9.

názoru súdu ţalovaný podrobne a náleţitým spôsobom odôvodnil trvanie zaistenia sťaţovateľa, pričom je zrejmé, akou správnou úvahou sa pri stanovení maximálnej dĺţky doby zaistenia riadil, aké úkony bude v súvislosti s vyhostením sťaţovateľa potrebné vykonať a preto dospel k záveru, ţe dôvody trvania zaistenia ako ich ţalovaný prezentoval sú odôvodnené. Stanovenie doby zaistenia (max. 6 mesiacov) je teda v súlade so zákonom. 10. Nakoľko správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil dôvodnosť podanej ţaloby, túto zamietol. III. Konanie na kasačnom súde A) Proti rozsudku krajského súdu podal sťaţovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťaţnosť z dôvodov uvedených v 4 1Szak/16/2016 - § 440 ods. 1 písm.

1. f)S.s.p., t.j. krajský súd nesprávnym procesným postupom znemoţnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, ţe došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, - § 440 ods. 1 písm.
2. g)S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 11. Sťaţovateľ v nasledujúcich sťaţnostných bodoch uviedol, ţe: - v konaní o zaistení cudzinca bolo nesprávne zistené, ţe je občanom Macedónskej republiky, - z preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva na základe akej informácie Interpolu Skopje bolo zistené štátne občianstvo sťaţovateľa, - v dôsledku nezisteného štátneho občianstva sťaţovateľa je jeho vycestovanie nemoţné a zaistenie je z tohto dôvodu neúčelné. 12. Sťaţovateľ zároveň ţiadal o pridelenie advokáta, čo zdôvodnil tým, ţe sám si ho pre nedostatok finančných prostriedkov zvoliť nemohol, preto sa nemohol účinne domáhať svojich práv. 13. Navrhol, aby krajský súd (zrejme mal na mysli kasačný súd) napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu, aby ho prepustil zo zaistenia a aby mu bol na území Slovenskej republiky udelený tolerovaný pobyt. 14. Sťaţovateľ podaním zo dňa 03.11.2016, označeným ako „doloţenie dôkazu do súdneho spisu“ predloţil potvrdenie Veľvyslanectva Macedónskej republiky, konzulárneho úseku vo Viedni o tom, ţe nie je štátnym občanom Macedónskej republiky. V ďalšom podaní zo 7.12.2016 označeným ako „vyjadrenie k vyjadreniu ţalovaného“ (doručenom kasačnému súdu 12.12.2016) sťaţovateľ okrem iného tvrdil, ţe jeho zaistenie je nezákonné z dôvodu, ţe vykonateľnosť súdom uloţeného trestu vyhostenia je premlčaná a informoval, ţe sa ho nepodarilo vyhostiť do Macedónska, tak ako sa píše v odôvodnení 5 1Szak/16/2016 rozhodnutia o zaistení a preto neexistuje ţiadny zákonný dôvod na jeho ďalšie drţanie v zaistení. B) 15. Ţalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťaţnosti z 09.11.2016 poukázal na to, ţe samotný sťaţovateľ do zápisnice o podaní vyjadrenia uviedol, ţe je štátnym príslušníkom Macedónskej republiky a v administratívnom konaní teda vedome zavádzal, pričom v čase konania vedenom pred správnym orgánom nedisponoval ţiadnym platným dokladom totoţnosti, ktorý by potvrdil alebo vyvrátil skutočnosti ním uvádzané. 16. Ţalovaný za účelové označil vyjadrenie, ţe vycestovanie resp. vyhostenie sťaţovateľa nie je moţné a zaistenie nie je účelné a s odkazom na ust. § 81 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. pripomenul, ţe ani skutočnosť, ţe by nebol štátnym príslušníkom ţiadnej krajiny neznamená, ţe takáto osoba nemôţe byť vyhostená. Informoval, ţe v súčasnosti vykonáva šetrenie na zistenie, či nie je štátnym príslušníkom krajín bývalej Juhoslávie, kde sa sťaţovateľ narodil. 17. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. IV. Právny názor kasačného súdu 18. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom

§ 452ods.

1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťaţnosti a z toho vyplývajúce moţné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, ţe kasačnú sťaţnosť podal sťaţovateľ v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S.s.p.) bez povinného zastúpenia (§ 449 ods. 2 písm. b/ S.s.p.) a s prihliadnutím na neformálnosť kasačnej sťaţnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe kasačnú sťaţnosť proti právoplatnému rozsudku je potrebné zamietnuť. 6 1Szak/16/2016 19. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15. decembra 2016 (§ 137 ods. 4 v pojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

§ 88ods.

1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

§ 88ods.

4 veta prvá zák. č. 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

§ 89ods.

1 zák. č. 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

§ 90ods.

1 písm. d) zák. č. 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

1. Kasačný súd s poukazom na relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zdôrazňuje, ţe pre pouţitie mimoriadnych opravných prostriedkov platí, ţe sú prípustné iba vo výnimočných prípadoch. V rámci svojej rozhodovacej praxe ESĽP uţ viackrát vyslovil nezlučiteľnosť mimoriadneho opravného prostriedku s princípom právnej istoty, a konštatoval (vec Abdullayev c. Ruská federácia, r. 2010), ţe práve v záujme právnej istoty zahrnutej v čl. 6 Dohovoru by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať „nedotknuté“.
2. K ich zrušeniu by preto malo dochádzať iba pre účely nápravy zásadných, hrubých a podstatných vád.

názoru ESĽP v ţiadnom prípade však za takú vadu nemoţno označiť skutočnosť, ţe na predmet konania existujú dva odlišné právne názory 7 1Szak/16/2016 [najmä vec Sutyazhnik c. Ruská federácia (r. 2009) alebo Bulgakova c. Ruská federácia (r. 2007)].

1. Princíp právnej istoty tu môţe ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov a napravenia „vád najzákladnejšej dôleţitosti pre súdny systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty (viď vyššie citovaná vec Sutyazhnik).
2. Sťaţovateľ v dôvodoch kasačnej sťaţnosti na prvom mieste uviedol, ţe krajský súd mu ako účastníkovi konania nesprávnym procesným postupom znemoţnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, ţe došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p. nepochybne špecifikuje odňatie moţnosti konať pred súdom (denegatio iustitiae), t.j. ţe ide o tak procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Správny súdny poriadok.
3. O procesnú vadu v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p. ide najmä vtedy, ak správny súd v súdnom prieskume postupoval v rozpore so všeobecne záväznými procesno-právnymi predpismi (najmä zákonom), a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva (v zmysle § 5 ods. 9 veta prvá S.s.p. majú účastníci v konaní pred správnym súdom rovnaké postavenie a správny súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv).
4. Ústavný súd uviedol, ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).
5. Sťaţovateľ namietajúci nesprávny procesný postup správneho súdu v súvislosti s odňatím moţnosti konať pred súdom v kasačnej sťaţnosti tvrdil, ţe sa nemohol účinne domáhať svojich práv a ţiada, aby mu bol udelený advokát, s ktorým sa môţe právne poradiť, nakoľko nemá finančné prostriedky na zvoleného advokáta. Z obsahu odôvodnenia rozsudku však vyplýva, ţe ţalobca uţ v konaní pred správnym orgánom vo veci jeho zaistenia 8 1Szak/16/2016 pri výsluchu okrem iného uviedol, ţe nemá ţiadneho zástupcu v tomto konaní a ţe si ho ani nechce zvoliť, v konaní pred súdom na výzvy správneho súdu na objasnenie dôvodov podanej ţaloby odmietol odpovedať, správnemu súdu neobjasnil dôvody podanej ţaloby, odvolávajúc sa na svojho advokáta, ktorého však nemenoval. I napriek tomu, ţe správny súd ţalobcovi opakovane uviedol, ţe v konaní pred ním, podobne ako ani v konaní pred ţalovaným si zjavne nezvolil ţiadneho svojho zástupcu a teda nikdy nepredloţil ani ţiadne plnomocenstvo, ţalobca dôvody podania ţaloby neuviedol.
6. Z uvedeného je zrejmé, ţe zo strany súdu prvého stupňa nedošlo k takému postupu, ktorý by bolo moţné kvalifikovať ako nesprávny procesný postup, v dôsledku ktorého by bolo účastníkovi konania - sťaţovateľovi znemoţnené uskutočniť akékoľvek jemu patriace procesné práva, sťaţovateľ napokon takýto tvrdený postup súdu ani bliţšie nekonkretizoval, v správnej ţalobe síce odkazoval na svojho advokáta, jeho meno však ani súdu neuviedol, ţiadnu plnú moc nepredloţil, ani inak potrebu právnej pomoci v konaní pred súdom prvého stupňa, v ktorom ţalobca nemusí byť zastúpený (§ 49 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 6 ods. 2 písm. d/ S.s.p.) nenaznačoval, preto kasačný súd povaţoval jeho námietku v tomto smere za nedôvodnú.
7. V súvislosti s námietkou vytýkajúcou súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci kasačný súd poukazuje na to, ţe doterajšia ustálená judikatúra chápe kasačný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. vo vzťahu k meritu veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy na riadne zistené skutočnosti vyplývajúce z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu.
8. Navyše právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
9. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, ţe v aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu takéto závaţné alebo hrubé nedostatky 9 1Szak/16/2016 právneho posúdenia v merite veci odôvodňujúce zrušenie alebo zmenu jeho rozsudku nezistil. Pokiaľ sťaţovateľ namietal, ţe krajský súd v konaní alebo pri rozhodnutí porušil zákon tým, ţe rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia, pretoţe v konaní o zaistení bolo nesprávne zistené, ţe je občanom Macedónskej republiky, čo sa nezakladá na pravde, pretoţe je osobou bez štátneho občianstva, občianstvo Macedónskej republiky mu bolo odobraté, treba zdôrazniť, ţe sťaţovateľ v konaní pred krajským súdom v správnej ţalobe ani na pojednávaní svoju štátnu príslušnosť nenamietal a ani zistenia správneho orgánu, na základe ktorých tento ustálil jeho štátnu príslušnosť Macedónskej republiky (ktorý vychádzal z ním v zápisnici o podaní vyjadrenia uvádzaných osobných údajov o štátnej príslušnosti ako aj informácie získanej z Interpolu v Skopje, označenej ako IP SKOPJE 16/10 z 14.02.2011 a IP SKOPJE 16/10/OV z 18.04.2012, ţe je štátnym príslušníkom Macedónskej republiky a takto vystupoval aj pred súdmi v trestnom konaní) ţiadnym spôsobom nespochybňoval.
10. Za daných okolností, keď sťaţovateľ v konaní pred správnym súdom odmietol konkretizovať dôvody správnej ţaloby, preto krajskému súdu nemoţno vyčítať nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti s jeho štátnou príslušnosťou, pričom sám navrhovateľ nielenţe tento dôvod podanej kasačnej sťaţnosti nevymedzil tak ako to predpokladá ust. § 440 ods. 2 SSP (t.j. tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia), ale jeho dodatočne uvádzané tvrdenia majúce spochybniť jeho štátnu príslušnosť (okrem iného aj nepreukázaným tvrdením, ţe občianstvo Macedónska mu malo byť odobraté), čo je otázka skutková, predstavujú nové skutočnosti a v tejto súvislosti dodatočne (dňa 3.
11. 2016 doručené krajskému súdu) doloţené potvrdenie Veľvyslanectva Macedónskej republiky zo 17.10.2016 aj nový dôkaz, ktoré však aţ v štádiu kasačnej sťaţnosti v zmysle § 441 SSP nemoţno uplatňovať. Obdobne kasačný súd, pre ktorý je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu (§ 454 S.s.p) na ďalšie dôvody, ktoré sťaţovateľ uvádzal vo svojom ďalšom podaní zo 7.12.2016 (doručenom kasačnému súdu 12.12.2016) t.j. po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťaţnosti, v zmysle § 453 ods. 2 veta druhá SSP nemohol prihliadnuť. V. 10 1Szak/16/2016
12. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, ţe krajský súd neporušil zákon, keď správnu ţalobu zamietol, kasačná sťaţnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol.
13. O trovách konania rozhodol kasačný súd

§ 467ods.

1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, ţe sťaţovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný právo na náhradu trov konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa: 15. decembra 2016 JUDr. Igor Belko, v.r. predseda senátu JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v.r. členka senátu JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r. členka senátu Za správnosť vyhotovenia : Michaela Smolinská