Obsah (5)

§ 243f§ 243a§ 242§ 583§ 243i

Najvyšší súd 4 M Cdo 5/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne G. F. S., s.r.o., so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ D., s.r.o., so sídlom

§ 243fods.

1 písm.

1. b)a
2. c)O.s.p. mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol ich v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie. Súčasne navrhol zrušiť aj nadväzujúce uznesenia, ktorými súdy rozhodli o náhrade trov konania. Poukázal na to, ţe súdy sa dôsledne neriadili zákonnými ustanoveniami § 1, § 2, § 3, § 153 ods. 1 a § 157 ods. 2 O.s.p., § 54, § 56 ods. 1, 2, 3 zákona, § 106 ods. 1 a 2 a § 583 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a tým porušili zákon. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením subjektívnej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu výdavkov podľa § 56 zákona o ochrane pred poţiarmi voči ţalovanému 2/. Právo uplatniť náhradu výdavkov je podľa názoru generálneho prokurátora Slovenskej republiky zákonom obmedzené lehotou troch 4 M Cdo 5/2009 4 mesiacov, ktorá plynie odo dňa, kedy oprávnený výdavky zistil (subjektívna lehota) a lehotou dvoch rokov od ich vzniku (objektívna lehota). Inak toto právo zanikne. Podľa názoru generálneho prokurátora Slovenskej republiky ide o prekluzívne, prepadné lehoty. Neuplatnením práva v čase ustanovenom zákonom právo zaniká a nie je moţné mu poskytnúť ochranu. Túto lehotu nie je moţné prerušiť ani predĺţiť. Zákonným dôsledkom neuplatnenia práva v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote je absolútny zánik subjektívneho práva, na čo musí súd prihliadať ex offo. Pri uplatnení práva na náhradu výdavkov musia byť dodrţané obidve lehoty. Generálny prokurátor Slovenskej republiky uviedol, ţe objektívna lehota dvoch rokov bola dodrţaná vo vzťahu k obom ţalovaným. Avšak nesprávne právne posúdená bola podľa jeho názoru subjektívna trojmesačná lehota na uplatnenie práva na náhradu výdavkov voči ţalovanému 2/, ktorá začína plynúť deň nasledujúci po ich zistení a uplynie po troch mesiacoch, bez ohľadu na to, či poskytovateľ pomoci (oprávnený) mal vedomosť, voči komu si môţe svoj nárok uplatniť. V rámci tejto trojmesačnej lehoty tak musí zistiť okruh subjektov, v ktorých záujme pomoc poskytol. V preskúmavanom prípade táto lehota vo vzťahu k ţalovanému 2/ uplynula 6. decembra 2006. Keď bol potom nárok na náhradu výdavkov voči ţalovanému 2/ uplatnený na súde 12. marca 2007, súd toto právo nemal priznať. Ďalej generálny prokurátor Slovenskej republiky poukázal na nesprávne pouţitie extenzívneho výkladu pojmu „zistí výdavky“, pod ktorý krajský súd nesprávne zahrnul aj vedomosť poskytovateľa pomoci, voči komu nárok vznikol, teda ţe aţ od okamihu, keď poskytovateľ pomoci zistí výdavky a zároveň komu pomoc poskytol, začne mu plynúť subjektívna trojmesačná lehota. Ani pri takomto výklade však podľa názoru generálneho prokurátora Slovenskej republiky nebola dodrţaná vo vzťahu k ţalovanému 2/ subjektívna trojmesačná lehota. Uvedené je zrejmé z toho, ţe uţ k ţalobe ţalobkyňa pripojila list Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bratislave zo X., z ktorého nesporne vyplýva, ţe ţalovaný 1/ v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy vykonával svoju činnosť v prenajatých priestoroch, v ktorých bol vykonaný zásah a ţe prenajímateľom je ţalovaný 2/. Tento list bol ţalobkyni doručený 18. septembra 2006, a tak subjektívna trojmesačná lehota na uplatnenie nároku na náhradu výdavkov vo vzťahu k ţalovanému 2/ uplynula 18. decembra 2007. Konštatoval, ţe bolo povinnosťou ţalobkyne zistiť v zákonnej lehote na základe uvedeného listu, či je nárok daný aj voči ţalovanému 2/. Keď bol potom takto nárok na náhradu výdavkov voči ţalovanému 2/ uplatnený po uplynutí troch mesiacov, súd mal ţalobu vo vzťahu k ţalovanému 2/ zamietnuť. Generálny prokurátor Slovenskej republiky ďalej súdom vytýkal, ţe sa nezaoberali špecifikáciou nákladov, hoci zo ţaloby je zrejmé, ţe bol uplatnený jednak nárok z titulu náhrady škody (§ 54 zákona) a jednak z titulu 4 M Cdo 5/2009 5 náhrady výdavkov (§ 56 zákona). Uviedol, ţe špecifikácia nákladov podľa uplatnených nárokov je významná z hľadiska plynutia lehoty na ich uplatnenie. Kým pri nároku na náhradu škody plynie 2-ročná subjektívna lehota od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pri náhrade výdavkov plynie 3-mesačná subjektívna prekluzívna lehota odo dňa ich zistenia. Generálny prokurátor Slovenskej republiky vytýkal súdom aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., a z toho dôvodu ich nepreskúmateľnosť, čím súdy zaťaţili konanie inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ţalobkyňa, ţalovaní, ani vedľajší účastník nevyuţili svoje právo a na výzvu dovolacieho súdu sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, ţe mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu ţalovaného 2/ (§ 243e ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 243f ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243aods.

1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutia krajského a okresného súdu a dospel k záveru, ţe ich treba zrušiť. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p.). Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. (ktoré namietané neboli a ich existenciu nezistil ani dovolací súd) a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej 4 M Cdo 5/2009 6 základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Generálny prokurátor Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní vytýkal inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm.

1. b)O.s.p.), spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., z dôvodu ktorého sú predmetné rozhodnutia nepreskúmateľné a tieţ nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď sa súdy nezaoberali špecifikáciou uplatnených nárokov. Podľa § 54 zákona o ochrane pred poţiarmi, ak vznikla právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi škoda v súvislosti s pomocou poskytnutou v záujme inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, má právo uplatniť náhradu škody u právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, v ktorej záujme sa pomoc poskytla. Podľa § 55 ods. 4 zákona o ochrane pred poţiarmi, lehoty na uplatnenie náhrady škody podľa § 53 aţ § 55 upravuje osobitný predpis. Týmto osobitným predpisom je § 106 OZ, podľa ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ochrane pred poţiarmi, ak sú s poskytnutím pomoci spojené výdavky, patrí tomu, kto pomoc poskytol, náhrada týchto výdavkov. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ochrane pred poţiarmi, právo na náhradu výdavkov môţe oprávnený uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď ich zistil, najneskôr do dvoch rokov od ich vzniku, inak toto právo zanikne. Podľa § 56 ods. 3 prvá veta zákona o ochrane pred poţiarmi, právo na náhradu výdavkov sa uplatňuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, v ktorej záujme sa pomoc poskytla, táto právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ aj náhradu výdavkov poskytuje. 4 M Cdo 5/2009 7 Podľa § 583 OZ, k zániku práva preto, ţe nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlţník nenamietne. Zo spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa si voči ţalovaným uplatňovala jednak právo na náhradu výdavkov a jednak právo na náhradu škody. Prvostupňový súd ani odvolací súd sa však špecifikáciou nákladov vôbec nezaoberali, hoci zákon o ochrane pred poţiarmi rozlišuje medzi náhradou škody a náhradou výdavkov. Špecifikácia v preskúmavanom prípade je právne významná z dôvodu rozdielnej úpravy lehôt na uplatnenie jednotlivých práv. Zatiaľ čo právo na náhradu výdavkov môţe oprávnený uplatniť v subjektívnej trojmesačnej prekluzívnej lehote, a to do troch mesiacov odo dňa, keď ich zistil, najneskôr do dvoch rokov od ich vzniku (objektívna lehota), inak jeho právo zaniká; právo na náhradu škody sa v súlade s § 106 OZ premlčí v subjektívnej dvojročnej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskoršie za tri roky (resp. desať rokov pri škode spôsobenej úmyselne) odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla (objektívna lehota). Ako správne namietal generálny prokurátor Slovenskej republiky, bolo povinnosťou súdov zaoberať sa špecifikáciou nákladov. Keď tak súdy neurobili, nedostatočne zistili skutkový stav veci a zaťaţili konanie inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prvostupňový súd ani odvolací súd navyše vo svojich rozhodnutiach ani neodôvodnili, prečo sa špecifikáciou uplatnených nárokov nezaoberali, čím rovnako zaťaţili konanie inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko ich rozhodnutia sú v tejto časti, ako správne namietal generálny prokurátor Slovenskej republiky, nepreskúmateľné. Generálny prokurátor Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní ďalej súdom vytýkal nesprávne právne posúdenie (§ 243f ods. 1 písm.
2. c)O.s.p.) plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty pri uplatnení práva na náhradu výdavkov vo vzťahu k ţalovanému 2/. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 243f ods. 1 písm.
3. c)O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. 4 M Cdo 5/2009 8 Lehoty na uplatnenie práva na náhradu výdavkov, ktoré sú spojené s poskytnutím pomoci pri poţiari upravuje § 56 zákona o ochrane pred poţiarmi. Rozlišuje subjektívnu a objektívnu lehotu. Namietaná subjektívna lehota je upravená tak, ţe oprávnený si právo na náhradu výdavkov môţe uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď ich zistil a zároveň si ich aj musí v tejto lehote uplatniť, pretoţe inak právo zanikne. Prekluzívny charakter lehoty znamená, ţe jej márnym uplynutím nastane zánik subjektívneho práva ako zákonný dôsledok neuplatnenia práva v čase ustanovenom zákonom (§ 56 ods. 2 posledná časť vety zákona o ochrane pred poţiarmi, „inak toto právo zanikne“

§ 583OZ).

Na zánik práva je súd povinný prihliadať ex offo a nemôţe mu poskytnúť ochranu. Uvedená subjektívna trojmesačná lehota je lehotou hmotnoprávnou. Oprávnený si právo v zákonom stanovenej lehote uplatňuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa, v ktorej záujme sa pomoc poskytla. Najneskôr si toto právo musí u povinnej osoby uplatniť v posledný deň lehoty. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe súdy plynutie uvedenej subjektívnej prekluzívnej lehoty neposúdili vo vzťahu k ţalovanému 2/ správne. Tak súdy ako aj generálny prokurátor Slovenskej republiky nesprávne vychádzali z toho, ţe právo na náhradu výdavkov musí ţalobkyňa uplatniť v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote na súde. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na § 56 ods. 2 a 3, ktorý upravuje dĺţku prekluzívnej lehoty i spôsob jej uplatnenia. Ide o hmotnoprávnu lehotu, podstatou ktorej je, ţe právo je uplatnené včas, ak bolo v zákonom stanovenej lehote uplatnené u povinnej osoby. Uplatnenie práva na súde nie je bez ďalšieho uplatnením práva u povinnej osoby. Keď ţalobkyňa v preskúmavanom prípade nedoručila ţiadosť o náhradu výdavkov ţalovanému 2/, ale podala ţalobu o náhradu výdavkov a náhradu škody (

podaním zo

1. marca 2007), potom za uplatnenie práva na náhradu výdavkov voči ţalovanému 2/ je potrebné povaţovať (§ 41 ods. 3 O.s.p.) aţ ich doručenie súdom prvého stupňa ţalovanému 2/ dňa
2. apríla 2007 (viď. doručenku na č.l. 137 spisu). Na základe uvedeného, v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa zaoberať sa aj špecifikáciou nákladov, ich rozčlenením na náklady pripadajúce na náhradu škody a náklady pripadajúce na náhradu výdavkov. Pokiaľ ide o náhradu výdavkov, aţ po takomto rozčlenení bude moţné ustáliť aj okamih, kedy ţalobkyňa zistila výdavky, od ktorého okamihu plynie lehota na uplatnenie práva na náhradu výdavkov u povinného subjektu. Od takto zisteného okamihu potom ustáliť, kedy trojmesačná prekluzívna lehota na uplatnenie práva na náhradu výdavkov uplynula, a teda či právo bolo ţalobkyňou uplatnené u povinného subjektu včas. 4 M Cdo 5/2009 9 Z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie je zrejmé, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov boli vydané v konaní postihnutom tzv. inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b) O.s.p.) a ţe súdy nesprávne vyloţili príslušné právne ustanovenie (§ 243f ods. 1 písm. c) O.s.p.). Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 O.s.p.

§ 243fods.

1 písm.

1. b)a
2. c)O.s.p., keďţe to vyţadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.) s tým, ţe právny názor ním vyslovený je pre okresný súd záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. mája 2010 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová 4 M Cdo 5/2009 10