Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Obo/5/2009 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu V.H., bytom K., B., proti ţalovanému B. B. X., K., B., IČO: X., zastúpeného adv

§ 242

Obchodného zákonníka na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi, alebo stanovami druţstva. Návrh súdu môţe člen podať, ak poţiada o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh moţno na súd podať len 1Obo/5/2009 7 do jedného mesiaca odo dňa, keď člen poţiadal o zaprotokolovanie námietky, alebo od oznámenia námietky predstavenstvu. Odvolací súd v uznesení Najvyššieho súdu 6 Obo 42/2007-469 zo dňa

1. mája 2008, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
2. mája 2006 č. k. 9 Cbs 96/03-431 uloţil súdu prvého stupňa zistiť platnosť mandátov delegátov, ktorí sa zúčastnili pri hlasovaní o prijatých uzneseniach v oboch termínoch konania zhromaţdenia delegátov, teda zistiť, či uznesenia boli prijaté osobami s platnými mandátmi. Tieţ vytkol súdu, ţe z obsahu spisu nie je zrejmé, či súd skúmal uznesenie predstavenstva č. 341/5/2003, či delegáti boli oboznámení s prijatým uznesením predstavenstva, či ho mali k dispozícii a či uznesenie predstavenstva je vzhľadom na uvedené skutočnosti dostatočne určité a platné. Bez znenia uznesenia predstavenstva ţalovaného č. 341/5/2003 sa prijaté uznesenie č. 7e javí ako nejasné a nezrozumiteľné, teda v rozpore s právnym predpisom o určitosti právnych úkonov. Preto povaţoval záver súdu prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí v tejto časti bez podkladu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd uloţil súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie o opodstatnenosti námietok uznesenia zhromaţdenia delegátov prijatých
3. marca 2003 a
4. júna 2003 a posúdiť dôvodnosť podanej ţaloby v zmysle § 242 Obchodného zákonníka.

§ 157ods.

2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z napadnutého rozsudku vyplýva, ţe súd na základe doplneného dokazovania ţalobu zamietol.

§ 120ods.

1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O. s. p.). 1Obo/5/2009 8 Za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd (§ 125 O. s. p.). Podľa § 129 ods. 1 O. s. p. dôkaz listinou sa vykoná tak, ţe predseda senátu, alebo samosudca na pojednávaní listinu, alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah; to neplatí ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.). Z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa riadne nevykonal dôkaz listinami. Zo zápisníc z jednotlivých pojednávaní nevyplýva, ţe by dôkazy listinami boli vykonané v zmysle zákona. Bez riadneho vykonania dôkazov nie je moţné vyhodnotiť konkrétne dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, robiť skutkové závery a vo veci rozhodnúť. Týmto bolo porušené právo účastníka konania na spravodlivý proces. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku ani neuviedol z ktorých konkrétnych dôkazov vychádzal, keď dospel k záveru o nedôvodnosti ţaloby, neuviedol konkrétne, ktorým dôkazom označeným a predloţeným ţalobcom neuveril a naopak, ktorým konkrétnym dôkazom označeným a predloţeným ţalovaným uveril, a ktoré dôkazy povaţoval za relevantné pre svoj záver o neopodstatnenosti ţaloby. Súd taktieţ vec právne neposúdil. Odvolací súd preto povaţuje odôvodnenie napadnutého rozsudku za nepresvedčivé. Keďţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal riadne navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, doteraz zistený skutkový stav neobstojí a jeho rozhodnutie je predčasné, Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 1Obo/5/2009 9 V novom konaní bude povinnosťou súdu v naznačenom smere vykonať riadne navrhnuté dôkazy tieto vyhodnotiť právne posúdiť. V novom konaní rozhodne súd tieţ o náhrade trov konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 26. februára 2010 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková