← Slovensko

o zaplatenie 31 628,26 Eur s prísl.

Najvyšší súd Slovenskej republiky 6Obdo/39/2009 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: D., a. s. M., X., IČO: X., zastúpeného advokátkou JUDr.L.H., advokátkou, S., L., proti ţalovanému: E., a. s., B., D., B., IČO: X., zast. advokátom JUDr.M.C., Š., N., o zaplatenie 31 628,26 Eur s prísl., o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v BratislaveB z

  1. apríla 2009,č. k. 1 Cob 344/2008- 168 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z
  2. októbra 2009 č. k. 1 Cob 344/2008-195, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  3. apríla 2009 č. k. 1 Cob 344/2008-168 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z
  4. októbra 2009 č. k. 1 Cob 344/2008-195 vo výroku, ktorým vo zvyšku ţalobu z a m i e t o l , z r u š u j e a v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom z
  5. augusta 2008 č. k. 24 Cb 61/07-136 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 952 833,– Sk spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 14,75% zo sumy 952 833,– Sk od
  7. 2007 do zaplatenia a nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 49 504,– Sk. Vo zvyšku istiny a úroku z omeškania ţalobu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na ust. § 549 ods. 1, § 272 ods. 2, § 340 ods. 1 a 2, § 365 a § 369 ods. 1 Obch. zák. Súd mal za to, ţe zmluva o dielo bola ukončená konkludentnou dohodou a to konaním ţalovaného pri dokončení diela a nečinnosťou ţalobcu. Súd sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe mu nebolo umoţnené dielo dokončiť pre správanie ţalovaného, ale súd na druhej strane ani nemal za preukázané, ţe by 6Obdo/39/2009 2 ţalobca porušil zmluvu tým, ţe nebol spôsobilý dielo dokončiť. Ani jedna zo strán však nevykonala ţiadny relevantný právny úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy (odstúpenie od zmluvy). Preto súd dospel k záveru, ţe došlo ku konkludentnej dohode o obmedzení rozsahu diela, lebo iný záver z dôvodu ukončenia diela ţalovaným a jeho odovzdania investorovi ani neprichádzal do úvahy. Nároky zmluvných strán ohľadne ceny diela potom súd posudzoval podľa ust. § 549 ods. 1 Obch. zák. Významným pri právnom posúdením sporu bolo ust. čl. XI bod 2 Zmluvy o dielo, v ktorom sa strany výslovne dohodli, ţe akékoľvek dojednania, zmeny alebo doplnky k tejto zmluve o dielo sú záväzné, len vtedy, ak sú vyhotovené písomne ako dodatok k tejto zmluve a potvrdené obidvomi stranami. Uvedené ustanovenie bolo potrebné brať do úvahy najmä pri posudzovaní otázky, či po ukončení prác na druhej etape došlo medzi stranami k platnej záväznej dohode o tom, aké dôsledky bude mať obmedzenie rozsahu diela na výšku ceny. Výpovede svedkov naznačovali, ţe došlo k dohode o tom, ţe rozsah vykonaného diela v prvých dvoch etapách zodpovedal dvom uhradeným faktúram. S prihliadnutím na ust. čl. XI bod 2 o záväznosti iba písomných dojednaní k zmluve o dielo súd neprijal záver, ţe by došlo aj k platnej záväznej dohode o zmene ceny v dôsledku zmenšenia rozsahu diela. V tejto súvislosti bolo potrebné prihliadať aj na to, ţe podľa čl. I zmluvy o dielo boli zamestnanci ţalovaného J.K. a Ing. M.Ď. oprávnení rokovať za ţalovaného len vo veciach technických, avšak nie vo veciach zmluvných. Súd tieţ bral do úvahy fakt vyplývajúci zo zmluvy o dielo a jej prílohy č. 1, ţe priebeh platenia jednotlivých splátok kúpnej ceny nezodpovedal dohodnutému harmonogramu čiastkových termínov plnenia. V predmetnej zmluve o dielo išlo o subdodávku na významnej stavbe, účastníci preto uzavreli podrobnú mnohostrannú písomnú zmluvu o dielo. Keď sa však po viacerých rokovaniach fakticky rozhodli v zmluve nepokračovať, nespísali nielen dodatok k zmluve o dielo, tak ako sa predtým v zmluve dohode, dokonca nespísali ani ţiadny zápis z rokovaní. Táto skutočnosť nasvedčuje záveru, ţe motívom konania ţalovaného bol nielen eminentný záujem na včasnom dokončení diela, ale aj prípadná snaha vyhnúť sa zaplateniu dohodnutej, resp. primerane zníţenej ceny za dielo. Uvedeným postupom sa ţalovaný zbavil moţnosti uplatňovať si svoje nároky voči ţalobcovi o ktorom tvrdil, ţe nebol schopný dielo dokončiť. Pri určení primerane zníţenej ceny, na ktorú vznikol ţalobcovi nárok, súd vychádzal zo zmluvy o dielo, ocenenej špecifikácie prác a dodávok, ktorá tvorí prílohu č. 1 a zo skutočnosti, ktoré vyplynuli z výsluchu svedkov Ing. P.H. a J.K. Dôkazy predloţené 6Obdo/39/2009 3 ţalovaným, ktorými ţalovaný preukazoval náklady na dokončenie diela, súd nebral do úvahy, nakoľko v dôsledku záveru, ţe rozsah diela bol obmedzený konkludentnou dohodou, bolo nutné určiť cenu primerane zníţenú len s ohľadom na cenové dojednanie k zmluve o dielo a jej prílohe. Dôkazy predloţené ţalovaným by boli relevantné, len v prípade preukázaného porušenia zmluvy zo strany ţalobcu, ako zhotoviteľa, a to pri určení výšky prípadnej škody vzniknutej v dôsledku zvýšených nákladov na dokončení diela. Celkový rozsah prác a dodávok materiálu vykonaným ţalovaným na 3 etape zistený z výsluchu svedka J.K. predstavuje podľa ocenenej špecifikácie prác a dodávok (príloha č. 1 zmluvy o dielo) čiastku 645 597 Sk. Konkrétne ide o poloţku dĺţky prác a dodávky materiálu pod por. č. 37 (nátery konštrukcií) v cene 3287,60 Sk č. 8 (37 ks nerezová spusť s mrieţkou) 91 575 Sk, č. 24 (5 súborov zariadenia pre ovládanie vpustí) v cene 234,– Sk, č. 25 (5 ks ventilov typu CK20001-100) v cene 309 790 Sk a č. 9 (5 ks nerezovej vpusti s ventilom) v cene 15 675,– Sk. Podľa zistení z výsluchu svedka I. na dokončení diela bolo potrebných uţ len 34 ks nerezových sifónov v cene 15 000,– Sk t. j. spolu materiál vo výške 510 000,– Sk na montáţne práce, ktorých cena bola zistená z výsluchu ďalších svedkov vo výške 150 000,– Sk. Cena prác a materiálu tak spolu predstavuje cenu 660 000,– Sk, čo v podstate zodpovedá cene prác vykonaných ţalovaným vo výške 645 597,– Sk zistenej z výsluchu svedka K.. Uvedené skutočnosti potvrdzujú aj dôveryhodnosť výpovede svedka Ing. P.H. v tej časti, keď tvrdil, ţe cena nerezového sifónu, je asi 15 000,– Sk. Na základe uvedenej zhody, bolo ešte potrebné zohľadniť nesporný fakt, ţe ţalobca na stavbu v rámci 3 etapy dodal 17 ks nerezových sifónov po 15 000,– Sk t. j. v celkovej cene 255 000,– Sk. Po odpočítaní tejto čiastky od sumy 645 597,– Sk predstavuje cena prác a materiálu dodaných ţalovaným čiastku 399 597,– Sk a po odpočítaní tejto sumy od nezaplatenej časti ceny diela podľa zmluvy vo výške 1 158 000,– Sk bez DPH má ţalobca nárok na zaplatenie zníţenej ceny vo výške 758 403,– Sk bez DPH. Na druhej strane po odpočítaní len ceny 21 ks nerezových sifónov po 15 000,– Sk vo výške 315 000,– Sk dodaných na dokončení diela ţalovaným od dohodnutej ceny 1 158 000,– Sk, má ţalobca nárok na zníţenú cenu vo výške 843 000,– Sk bez DPH. S prihliadnutím na ust. § 136 O. s. p., podľa ktorého, ak výšku nárokov moţno zistiť, len s nepomernými ťaţkosťami, alebo ak ju nemoţno zistiť vôbec, súd ustálil ako oprávnenú 6Obdo/39/2009 4 a primeranú zníţenú cenu vo výške priemeru vyššie uvedených súm, t. j. vo výške 8 700,– Sk, ktorá po pripočítaní 19% DPH predstavuje prisúdenú čiastku 952 833,– Sk. Obranu ţalovaného uplatnením protinárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty súd neuznal z dôvodu, ţe ţalovaný bol oprávnený poţadovať zmluvnú pokutu, len v prípade omeškania s končeným termínom ukončenia prác do
  9. 2006, podľa čl. 3 bod 1 zmluvy o dielo. Ţalovaný pri uplatnení zmluvnej pokuty postupoval bez opravy v zmluve a pri jej výpočte v dôsledku toho nesprávne uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 11 775,05 Sk za kaţdý deň omeškania, hoci sa malo jednať o údajné omeškanie len s čiastkovými termínmi plnenia. Na základe uvedených skutočností súd zaviazal ţalovaného na zaplatenie istiny vo výške 952 833,– Sk, vo zvyšku istiny vo výške 127 687,– Sk návrh ako nedôvodný zamietol. O úroku z omeškania rozhodol podľa § 169 ods. 1 Obch. zák. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 952 833,– Sk, spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 14,75% zo sumy 952 833,– Sk od
  11. 2007 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania podal odvolanie ţalovaný. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa
  13. 2008 č. k. 24 Cb 61/07-136 v napadnutej zaväzujúcej časti zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1396,63 Eur so 14,75%-tným ročným úrokom z omeškania od
  15. 2007 do zaplatenia a trovy prvostupňového i odvolacieho konania vo výške 9542,76 Eur. Krajský súd v Bratislave dopĺňacím rozsudkom zo dňa
  16. októbra 2009 pod č. k. 1 Cob 344/2008-195 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  18. 2009 č. k. 1 Cob 344/2008-168 doplnil výrokom „vo zvyšku sa ţaloba zamieta“. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne ustálil skutkový stav veci a zistil, ţe účastníci uzavreli dňa
  20. 2004 zmluvu o dielo, ktorá je 6Obdo/39/2009 5 platná, pretoţe obsahuje všetky náleţitosti vyţadované zákonom. Rovnako nepochybne zistil, ţe dielo malo byť ţalobcom vykonané v troch etapách a nesporne dve etapy boli ním vykonané a cena týchto častí diela bola zaplatená (prvá etapa), resp. zaplatená zápočtom (druhá etapa). Z obsahu výpovedí svedkov v konaní nebolo moţné určiť, z podnetu ktorej zo zmluvných strán došlo k dohode účastníkov, ţe ţalobca uţ tretiu etapu diela realizovať nebude. S poukazom na znenie čl. XI. bod 2 zmluvy o dielo kaţdá zmena zmluvy o dielo mohla byť vykonaná len písomnou formou obidvomi stranami a k ţiadnej zmene týkajúcej sa rozsahu diela písomnou zmenou zmluvy nemohlo dôjsť s poukazom na ust. § 272 ods. 2 Obch. zák. Odvolací súd preto dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi nemohlo dôjsť ku konkludentnej dohode o obmedzení rozsahu diela podľa ust. § 549 ods. 1 Obch. zák., keďţe táto dohoda nebola uzavretá písomne a nepochybne rozsah diela resp. jeho obmedzenie je jednou z podstatných náleţitostí zmluvy o dielo. Podľa ust. § 348 ods. 2 Obch. zák. ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti moţno odstúpiť od zmluvy aj v prípade, keď povinná strana vyhlási, ţe svoju povinnosť nesplní. Podľa čl. III bod 2.h. Zmluvy o dielo tretia etapa pozostáva z kompletáţe systému špeciálnej kanalizácie a odovzdania zmluvného diela do
  22. 2006, teda bolo potrebné zabezpečiť ţalobcom aj materiál, ktorý nepochybne ţalobca nebol schopný dodať v potrebnom mnoţstve. Odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalovaný po zistení, ţe ţalobca nie je schopný dielo dokončiť včas, ústne od zmluvy odstúpil, pričom zhodne obaja účastníci uviedli, ţe ţalovaný sa rozhodol dielo realizovať sám. Nepochybne rokovania účastníkov o vykonaní a skončení diela boli ústne, ţalovaný podľa ust. § 536 Obch. zák. nebol schopný splniť svoj záväzok dielo dokončiť v zmluvne dohodnutej lehote, a preto prejav ţalovaného, ţe dielo dokončí sám, odvolací súd povaţuje za úkon odstúpenia od zmluvy podľa ust. § 348 ods. 2 Obch. zák. v spojení s výkladovým pravidlom v ust. § 266 ods. 1, 3 Obch. zák. Týmto úkonom zanikli všetky práva a povinnosti zo zmluvy o dielo. Obaja účastníci zhodne uviedli, ţe ţalobca pred dokončením diela zabezpečil pre ţalovaného 17 ks sifónov. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o dielo v ocenení špecifikácie prác a dodávok jednotková cena nerezovej spuste s mrieţkou (sifónu) bola určená sumou 2 475,– Sk/ks. Ţiaden iný materiál ţalobca nedodal a ani ţiadne práce pre ţalovaného nevykonal. Celkom teda ţalobca dodal materiál vo výške 42 075,– Sk t. j.1 396,63 Eur a v tejto časti je jeho nárok dôvodný a podľa ust. § 536 ods. 1 Obch. zák. je ţalovaný povinný zaplatiť cenu za materiál dodaný ţalobcom ešte podľa zmluvy o dielo v dohodnutej cene. 6Obdo/39/2009 6 Z uvedených dôvodov odvolací súd na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, ktorý správne zistil skutkový stav veci, avšak vec nesprávne právne posúdil, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa výšky ţalovanej istiny zmenil podľa ust. § 220 O. s. p. V časti úroku z omeškania a to jeho výšky ako aj doby omeškania odvolací súd zhodne so závermi súdu prvého stupňa určil prvý deň omeškania
  24. 2007 a výšku úroku v súlade s ust. § 369 ods. 1 O. s. p. a výšku úrokovej sadzby NBS. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa v časti proti návrhu ţalovaného, ktorým sa domáhal od ţalovaného zaplatenia zmluvnej pokuty. Ţalobca nebol v omeškaní so splnením diela, pretoţe ešte pred uplynutím dohodnutého času splnenia tretej etapy (do
  26. 2006) došlo zo strany ţalovaného k odstúpeniu od zmluvy a teda k jej zrušeniu. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 3 O. s. p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie ţalobca, podaním zo dňa
  28. 2009 a to v súlade s ust. § 238 ods. 1 a § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Navrhol zmeniť rozsudok krajského súdu v Bratislave tak, ţe dovolací súd potvrdí rozsudok Okresného súdu Bratislava III, prípadne navrhol zrušiť rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa názoru ţalobcu súd prvého stupňa správne zhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a tieto správne právne vyhodnotil, pretoţe bolo preukázané, ţe k ukončeniu tretej etapy prác zmluvy o dielo ţalobcom skutočne nedošlo, ţe ţiaden z účastníkov od zmluvy o dielo neodstúpil, medzi účastníkmi došlo ku konkludentnej dohode o obmedzení rozsahu vykonávaného diela (t. j. k čiastkovému zrušeniu zmluvy a súčasne s poukazom na ust. čl. XI bod 2 zmluvy o dielo nedošlo k platnej dohode o tom, aké dôsledky bude mať obmedzenie rozsahu diela (resp. jej zrušenie v časti týkajúcej sa samostatnej tretej etapy) na výšku ceny. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, ţe prejav ţalovaného, ţe dielo dokončí sám, odvolací súd povaţuje za úkon odstúpenia od zmluvy podľa ust. § 348 ods. 2 Obch. zák. v spojení s výkladovým pravidlom v ustanovenia § 266 ods. 1, 3 Obch. zák. 6Obdo/39/2009 7 V konaní nebol vykonaný ţiaden dôkaz, ktorým by bolo preukázané, ţe boli plnené formálne predpoklady pre pouţitie zákonného ust., t. j. ţe došlo zo strany ţalobcu k výslovnému vyhláseniu o tom, ţe svoju povinnosť nesplní. Naopak z listinných dôkazov i z výpovedí svedkov vyplynulo, ţe ţalobca sa na realizáciu tretej etapy pripravoval a mal zabezpečené pre jej realizáciu všetky predpoklady. Odvolací súd ust. § 348 ods. 2 Obch. zák. pouţil nesprávne prípadne ho minimálne nesprávne interpretoval. Ak odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, ţe ţalovaný po zistení, ţe ţalobca nie je schopný dielo dokončiť sám od zmluvy odstúpil, mal dospieť k takému právnemu záveru, ţe k odstúpeniu od zmluvy zo strany ţalovaného nedošlo podľa § 348 ods. 2, ale podľa ust. § 348 ods. 1 Obch. zák. Odvolací súd však nemohol aplikovať na právne posúdenie spôsobu zrušenia zmluvy toto ustanovenie (§ 348 ods. 1), pretoţe v danom prípade neboli naplnené formálne predpoklady, ani pre pouţitie tohto zákonného ustanovenia, nakoľko v konaní nebolo preukázané, ţe by bol býval ţalovaný dospel k vieryhodnému zisteniu, ţe ţalobca dielo resp. jeho tretiu etapu nevykoná a ţe by bol býval ţalovaný poskytol ţalobcovi ako povinnej strane primeranú lehotu k obstaraniu dostatočnej istoty – zábezpeky ohľadne ohrozeného plnenia. Ţalobca má za to, ţe odvolací súd vyvodil zo zistených skutkových záverov nesprávne závery. Odvolací súd síce odôvodňuje svoje stanovisko s poukazom na čl. XI bod 2 zmluvy o dielo, opomína však fakt, ţe zrušenie zmluvy resp. jej samostatnej časti nie je jej zmenou, ale jej zrušením, resp. ukončením a v ust. čl. XI. bod 2 taká dohoda zmluvných strán, podľa ktorej je vylúčené právne platné zrušenie zmluvy, alebo jej časti bez toho, aby bola zachovaná písomná forma absentuje. Naopak nedodrţanie písomnej formy o zrušení časti zmluvy dohodou nie je dôvodom neplatnosti takejto dohody. Z výpovede ani jedného z vyslúchnutých svedkov nevyplýva, ţe by bola mala ţalovaná strana od zmluvy v úmysle odstúpiť, resp., ţe od nej aj odstúpila. Naopak z výpovede všetkých svedkov vyplýva, ţe došlo ku konkludentnej dohode zmluvných strán o obmedzení rozsahu diela tak ako to správne posúdil prvostupňový súd. Ţalobca zastáva právny názor, ţe odvolací súd nesprávne aplikoval na daný prípad ust. § 348 ods. 2 Obch. zák., pretoţe v konaní jednak nebolo preukázané, ţe by bol býval ţalovaný od zmluvy odstúpil, jednak pokiaľ by aj jeho konkludentné konanie bolo tak kvalifikované, formálne predpoklady pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia neboli naplnené pre 6Obdo/39/2009 8 absenciu výslovného a jednoznačného vyhlásenia povinnej strany (ţalobca) o tom, ţe svoju povinnosť nesplní. Ţalobca nesúhlasí ani s právnym názorom odvolacieho súdu v časti právneho posúdenia (kvalifikovania) správania sa ţalovaného resp. jeho ústneho prejavu „ţe dielo dokončí sám“ ako akt odstúpenia od zmluvy. Ústny prejav vôle ţalovaného, ţe dielo dokončí sám, nemoţno povaţovať za akt platného odstúpenia od zmluvy ani podľa zákonom zavedených interpretačných pravidiel a ani podľa obchodných podmienok SE-EMO, ktoré sú súčasťou zmluvných dojednaní účastníkov konania a ţalobca má za to, ţe odvolací súd v tomto prípade zo správne skutkových záverov vyvodil nesprávny právny záver. Odvolací súd v danom prípade rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil s tým, ţe prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav a správne skutkový stav veci ustálil, avšak vec nesprávne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu však nevyplýva, ţe o ktoré dôkazy sa oprel, napr. pri úvahe, ţe ţalobca nepochybne nebol schopný dodať materiál na stavbu tretej etapy v potrebnom mnoţstve, ţe ţalobca nebol schopný splniť svoj záväzok dielo dokončiť v zmluvne dohodnutej lehote a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov. Preto je podľa názoru ţalobcu sporná aj správnosť skutkových zistení odvolacím súdom, ako aj správnosť zhodnotenia vykonaného dokazovania. Odvolací súd sa vzhľadom na svoje závery uvedené v rozhodnutí podstatne odchýlil od skutkových zistení prvostupňového súdu bez toho, aby zopakoval, alebo dopĺňal dokazovanie a v tomto smere sa dopustil procesného pochybenia. Ţalobca povaţuje za potrebné poukázať aj na fakt, ţe odvolací súd nesprávne postupoval pri výpočte ceny materiálu dodaného ţalobcom ţalovanému v tretej etape. Z faktúry firmy J., s. r . o. č. VF 04/0170, ktorá sifóny ţalobcovi dodal vyplýva, ţe jednotková cena nerezových vpustí (sifóny) je 15 850,– Sk bez DPH. Z rozpočtu ţalovaného, ktorý si tento (dodatočne) vyhotovil a predloţil súdu v prílohe svojho podania zo dňa
  30. 2008 vyplýva, ţe jednotková cena nerezových vpustí s mrieţkou je 10 740,– Sk bez DPH (poloţka „práce a dodávky PSV“ – riadok 3 kód poloţky 721150001), a nie 2 475,– Sk ako je uvedené v prílohe č. 1 k zmluve o dielo na ktorú sa druhostupňový súd odvoláva. Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, ţe vychádzajúc z § 549 ods. 1 Obch. zák. prináleţí v danom prípade ţalobcovi dohodnutá cena diela po odpočítaní ceny prác a materiálu dodaných ţalovaným. 6Obdo/39/2009 9 Keďţe odvolací súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci rozhodol vo veci samej nesprávne v nadväznosti na túto skutočnosť, je nesprávne aj jeho rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania. K dovolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný podaním zo dňa
  33. Vo vyjadrení uviedol, ţe krajský súd ako odvolací súd v dôsledku podaného odvolania zo strany ţalovaného správne právne vec posúdil, ak dospel k záveru, ţe ţalovaný odstúpil od zmluvy o dielo. Z výpovedí svedkov, najmä z výpovede vtedajšieho člena predstavenstva ţalobcu (P.H.) jednoznačne vyplynulo, ţe ţalobca nemal záujem nastúpiť na tretiu etapu a takisto túto skutočnosť potvrdil i p. Ing. M.Ď., ktorý uviedol, ţe napriek výzvam ţalobca nezačal vykonávať dielo v tretej etape. Ţalobca uviedol, ţe nie je schopný v riadnom čase dokončiť tretiu etapu a táto bude dokončená vlastnými silami ţalovaného; toto jeho vyhlásenie je nespochybniteľné a jednoznačne z neho vyplynulo, ţe povinnosť vykonať dielo riadne a včas nebude splnená. Po tomto prejave zástupcu ţalobcu ţalovaný bez toho, aby musel splniť akékoľvek ďalšie podmienky, odstúpil od zmluvy o dielo a dielo sám na vlastné náklady vykonal. Odvolací súd v odôvodnení správne uvádza, ţe prejav vôle ţalovaného sa posudzuje ako odstúpenie od zmluvy. Zo zmluvy o dielo ako aj priamo z výpovede svedka – Ing. H. ako vtedajšieho zástupcu ţalobcu ďalej vyplýva, ţe sa dielo vykonávalo v troch etapách a po vykonaní prác v jednotlivých etapách boli tieto i fakturované v zmysle podmienok článku V. bod 2 zmluvy. Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka sa zaväzuje zhotoviteľ zmluvou o dielo vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Z vykonaného dokazovania je jasne potvrdené, ţe tretia etapa bola vykonaná nie ţalobcom ako zhotoviteľom, ale ţalovaným ako samotným objednávateľom. Preto nemohol byť daný ţiadny dôvod na to, aby mal ţalovaný zaplatiť ţalobcovi cenu za práce v tretej etape, ak ich nevykonal; neexistoval tu ţiadny právny nárok na zaplatenie. Išlo by tu o zrejmý rozpor zo základným ustanovením zákona, ktorý vymedzuje a definuje význam zmluvy o dielo, ako aj postavenie zmluvných strán, t. j. objednávateľa a zhotoviteľa. Ţalovaný v celom rozsahu zotrvával na stanovisku, ktoré bolo podrobne rozpísané a adekvátnymi dôkazmi podloţené práve v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. 6Obdo/39/2009 10 Ţalobca so ţalovaným komunikoval ústnou formou, z dôvodu čoho aj samotný jednostranný úkon, smerujúci k ukončeniu zmluvy, bol vykonaný touto formou. Podľa zmluvy o dielo sa malo dielo realizovať v 3 etapách, a to v časovom období od
  35. 2004 do
  38. Zo samotnej zmluvy o dielo, ako aj z výpisu z obchodného registra ţalobcu je zrejmé, ţe pán P.H. bol v tom čase podpredsedom spoločnosti (od
  40. 1997 do
  42. 2006), ako člen predstavenstva bol oprávnený konať menom spoločnosti. Ako vyplynulo z výpovedí svedkov, ako aj z predloţených dokladov je preukázané, ţe na stavbe bol prítomný za ţalobcu len Ing. P.H. Výhradne on komunikoval a konal so zástupcami ţalovaného. Zástupcovia ţalobcu, teda p. D. a p. L. na stavbe počas jej realizácie osobne prítomní neboli, s týmito osobami ţalobcu komunikovali zástupcovia ţalovaného aţ po lete 2006, presne tak, ako je to uvedené v odôvodnení rozhodnutia; rozhodnutie súdu druhé stupňa pri aplikácii ustanovenia § 266 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka je v tomto prípade správne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je ţalovaný toho názoru, ţe napadnuté rozhodnutie je vecne správne; preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v celom rozsahu zamietol a ţalovanému priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnych sluţieb v sume 1 187,22 Eur (príprava a prevzatie veci 492,93 Eur – 93,60 Eur (19% DPH) + 6,95 Eur hot. výd. vyjadrenie k dovolaniu 492,93 Eur + 93,60 Eur (19% DPH) + 7,21 Eur hot. výd.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je podané opodstatnene. Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 6Obdo/39/2009 11 Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. O. s. p.). V zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom posúdení veci. Z ust. § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia; obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v § 237 O. s. p. a inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá (na rozdiel od vád taxatívne vymedzených v § 237 O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v Občianskom súdnom konaní. Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O. s. p.). Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O. s. p.; podľa dovolacieho súdu totiţ postupom odvolacieho súdu bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom. V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ukončeniu tretej etapy prác podľa zmluvy o dielo ţalobcom nedošlo, ţe ţiaden z účastníkov od zmluvy o dielo neodstúpil, ţe medzi účastníkmi došlo ku konkludentnej dohode o obmedzení rozsahu vykonávania dielom vykonaného diela a nedošlo k platnej dohode o tom, aké dôsledky bude mať obmedzenie rozsahu diela na výšku ceny. Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa svoj zmeňujúci rozsudok zaloţil na právnom názore odlišnom od právneho názoru súdu prvého stupňa, keď prejav ţalovaného, 6Obdo/39/2009 12 ţe dielo dokončí sám povaţoval za úkon odstúpenia od zmluvy podľa ust. § 348 ods. 2 Obch. zák. v spojení s výkladovým pravidlo v ust. § 266 ods. 1, 3 Obch. zák. Odlišne postupoval pri stanovení výšky nároku ţalobcu za relevantné povaţoval iné dôkazy, resp. inak zhodnotil dôkazy ako súd I. stupňa. Dovolací súd je toho názoru, ţe konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania. Odvolací súd sa vzhľadom na svoje závery uvedené v rozhodnutí odchýlil od skutkových zistení prvostupňového súdu bez toho, aby zopakoval, alebo doplnil dokazovanie. Pokiaľ odvolací súd chcel rozdielne vyhodnotiť vykonané dokazovanie pred súdom prvého stupňa mal v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p. sám dokazovanie v potrebnom rozsahu opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p. Takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občiansko-právneho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k zmene rozhodnutia dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Postupom odvolacieho súdu došlo aj k porušeniu ustanovenia § 213 ods. 2 O. s. p. podľa ktorého, ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Týmto ustanovením sa má zabrániť vydávaniu tzv. prekvapujúceho rozhodnutia. Účastník má moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii doposiaľ nepouţitého ustanovenia resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Aj týmto postupom súdu, ktorý ani nenariadil vo veci odvolacie pojednávanie ani nepoučil účastníkov podľa ust. § 213 ods. 2 O. s. p. bolo porušené právo účastníka na spravodlivý proces. Týmto postupom účastníkovi znemoţnil odvolací súd realizáciu jeho procesných práv, lebo mu odoprel moţnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa doposiaľ bezvýznamných avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom však rozhodujúcich skutkových zistení. Účastníkom tak odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. 6Obdo/39/2009 13 Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O. s. p. je okolnosťou pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1 O.s . p. zrušil a vec mu v zmysle ods. 2 tohto ust. vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  43. februára 2010 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.