príslušných právnych predpisov. Povinnosť úhrady týchto nákladov § 7 zákona č. 128/2002 Z.z. definuje pozitívne, to znamená, že iba vtedy, ak kvalita príslušného výrobku nevyhovuje požiadavkám právnych predpisov, čo v tomto prípade nebolo jednoznačne preukázané a nanajvýš pochybné. Preto súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu, že konajúci súd neúplné, nesprávne zistil skutkový stav veci, keďže nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy a osvojil si tvrdenia žalovaného, čím dospel k nesprávnym zisteniam, ktoré mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu. Má za to, že pokiaľ žalobca požaduje voči žalovanému úhradu žalovanej sumy, ide o plnenie zákonnej povinnosti uloženej žalobcovi ex lége, t.j. požadovať náhradu tých ním uhradených nákladov, ktoré preukázateľne uhradil štátnej skúšobni. Žalobca o zákonnej povinnosti žalovaného nerozhodol, len ju legálne realizoval spôsobom ustanoveným zákonom v intenciách
2 písm. d/ zákona a uviedol, že v žiadnom prípade sa nejedná o sankčný postih. Splnenie si refundačnej povinnosti žalovaného, ako kontrolovanej osoby, u ktorej bol zistený negatívny výsledok overovania bezpečnosti a kvality kontrolovanej vzorky je kreovaný na úplne odlišnom princípe a
iného všeobecne záväzného predpisu - zákona, než je tomu v správnom konaní vo veci sankčného postihu žalovaného, ktorý nie je výrobcom, ale len predávajúcim tovaru, ktorý nevyhovel overeniu. Preto ak prípadný negatívny výsledok verifikácie
zákona nastal, je vecou žalovaného, či a u koho si
príslušných predpisov uplatní nárok na náhradu škody. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu, že skúšobňa spoločnosť B. s.r.o. nemala akreditáciu, súd si tvrdenie žalovaného u tejto spoločnosti neoveril. Má za to, že vizuálne posudzovanie vzhľadu benzínov a nafty je v pôsobnosti uvedenej spoločnosti, ale aj vykonávanie skúšok
Namietal, že súd prvého stupňa neuviedol, v čom má pochybnosti, keď perfektne definoval zákonnú povinnosť
Má za to, že ťažisko problému spočíva v technickej stránke záležitosti - odlišnosti názorov žalobcu a skúšobne. Závery D.. L. žalobca po konzultácii so skúšobňou neuznáva. Žiadal korigovať, resp. derogovať napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle príslušných ustanovení O.s.p. a priznať mu trovy prvostupňového, ako aj odvolacieho konania. 1 Obdo 1/2007 3 Krajský súd v Košiciach. uznesením zo dňa 13.11.2006 č.k.3 Cob 36/2006-131 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. Vyslovil, že po právoplatnosti uznesenia vec postupuje I. so sídlom v K.. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 3.143,- Sk. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.232,- Sk
4 zákona č. 128/2002 Z.z. titulom refakturácie nákladov na skúšku s negatívnym výsledkom, vykonanú skúšobňou B. s.r.o. B., pričom k odberu vzorky došlo v rámci kontrolnej právomoci žalobcu. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že v rámci výkonu kontroly predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu
zákona č. 128/2002 Z.z. v danom prípade kontroly predávaných pohonných hmôt vykonanej u žalovaného dňa 22.7.2003 boli odobraté vzorky, ktoré boli dané na posúdenie skúšobnému laboratóriu B. s.r.o. B.. Tento o zistenom stave spracoval „Protokol o skúškach č. 179/2003“ zo dňa 8.9.2003 a za jeho spracovanie vyúčtoval žalobcovi daňovým dokladom -faktúrou č. 3268/31 zo dňa 8.9.2003 sumu 2.232,- Sk. V tomto konaní žalobca, ktorý je orgánom štátnej správy, podriadeným M., uplatnil u žalovaného, ako kontrolovanej osoby, nárok na zaplatenie sumy 2.232,- Sk s príslušenstvom, titulom refakturácie nákladov na uvedenú skúšku
4 zákona č. 128/2002 Z.z. Poukázal v ďalšom na ust. § 1 ods. 1, § 7 ods. 4 a § 12 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Povinnosť uhradiť náklady vzoriek a skúšok vyplýva zo zákona č. 128/2002 Z.z. Z ustanovenia § 12 zákona č. 128/2002 Z.z. vyplýva, že na konania vykonávané
uvedeného zákona sa použije zákon o správnom konaní, pričom žiadne ustanovenie zákona nestanovuje, že o nároku na úhradu nákladov na skúšky vykonávané v rámci kontroly vnútorného trhu rozhodujú súdy. V prejednávanej veci žalobca uplatňuje svoj nárok ako orgán štátnej správy zriadený štátom na kontrolu vnútorného trhu voči žalovanému, ako kontrolovanej osobe, a teda odvolací súd mal za to, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní, nevyplýva z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných, ani hospodárskych vzťahov medzi účastníkmi konania, nejedná sa ani o preskúmanie rozhodnutia orgánov verejnej správy a zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci a súd má za to, že ani žiaden zákon neustanovuje, aby úhrada nákladov vzoriek a skúšok, vykonávaná v rámci kontroly vnútorného trhu, bola prejednávaná a rozhodovaná súdmi. Na základe uvedeného odvolací súd bol toho názoru, že na prejednanie nároku žalobcu na zaplatenie nákladov skúšok, vykonávaných v rámci kontroly vnútorného trhu, nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky. Správnym orgánom oprávneným konať vo veciach kontroly vnútorného trhu je S. a v prvom stupni to je I. so sídlom v K.. Tento správny orgán je preto oprávnený konať aj vo veciach s tým spojených, za aké odvolací súd považoval aj nárok na náhradu nákladov na skúšky vykonávané v rámci tejto kontroly, ktorý vznikol
4 zákona. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd
1 Obdo 1/2007 4 § 221 ods. 1 písm. a/, ods. 2 O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil. Vyslovil tiež, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená I. so sídlom v K.. O náhrade trov konania rozhodol
2 prvá veta O.s.p. Proti rozhodnutiu podal žalobca dovolanie. Namieta nesprávnosť kvalifikácie predmetnej právnej veci oboma konajúcimi súdmi. Tvrdí, že pochybením oboch súdov pri posudzovaní právneho vzťahu, ktorý existoval medzi žalobcom a žalovaným, je
jeho názoru skutočnosť, že nepovažoval prejednávanú vec za obchodno - právny vzťah v zmysle § 261 ods. 2 Obch. zák. medzi žalobcom a žalovaným. Záväzkový právny vzťah tohto druhu primárne, originálne, vznikol medzi žalobcom a skúšobňou B. s.r.o., keď túto spoločnosť žalobca, majúci status objednávateľa, požiadal ako dodávateľa o odplatné vykonanie skúšok, ktoré ako predmet svojej činnosti má zapísané v obchodnom registri a má aj na to potrebné oprávnenie.
jeho názoru návrh bol podaný dôvodne, keď medzi žalobcom a žalovaným došlo sekundárne, derivatívne k vzniku obchodno - právneho vzťahu
zák., keď žalobca je
zákona orgánom štátnej správy, rozpočtovou organizáciou, napojenou na štátny rozpočet a žalovaný je podnikateľom. Uviedol ďalej, že prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí nediferencoval medzi správnym konaní realizovanom pri ukladaní peňažnej pokuty žalovanému
zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v spojení so zákonom č. 71/1967 Zb. v platnom znení. Tento sankčný postih žalovaného je druhovo iným postihom, majúcim charakter sankcie za porušenie citovaného zákona o ochrane spotrebiteľa od náhrady nákladov
zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Sankčný postih obligatórne vyžaduje zavinenie žalovaného za protiprávny stav, kým u náhrady nákladov negatívnych skúšok sa nejedná o sankčný postih kontrolovanej osoby (žalovaného). Žalobcovi ako štátnej rozpočtovej organizácii bolo procesným postupom súdu odňaté ústavné a zákonné právo na súdnu ochranu, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je
žalobcu v rozpore so zákonom, odporujú dikcii citovaných ustanovení zákonu. Vec bola posúdená a meritórne rozhodnutá v rozpore so zákonom tak, že konanie má vady
2 písm. a/ až c/ O.s.p. súčasne. Dovolanie je
žalobcu prípustné z viacerých dôvodov, osobitne
f/ O.s.p. Navrhol obe rozhodnutia súdov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) prejednal dovolanie žalobcu po preskúmaní podmienok pre jeho podanie a dospel k záveru, že dovolanie je
í/ O.s.p. prípustné.
í/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala 1 Obdo 1/2007 5 možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádzala, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie o zastavení konania pre nedostatok procesnej podmienky, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny a konanie nedostatkom podmienky netrpí. V predmetnej veci krajský súd, ako súd odvolací, zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa, konanie zastavil a vec po právoplatnosti rozhodnutia postúpi S. so sídlom v K.. Dovolateľ namieta nesprávnosť právnej kvalifikácie predmetnej veci obidvomi konajúcimi súdmi. Má za to, že vec bola posúdená a meritórne rozhodnutá v rozpore so zákonom tak, že konanie má vady
2 písm. a/ až c/ O.s.p. Domáha sa zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodu, že mu ako účastníkovi postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. í/ O.s.p.).
1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
ods. 2 tohto ustanovenia v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
ods. 3 tohto ustanovenia iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi štátnej správy.
1 zákona č. 128/2002 Z,z, o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje a/ štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu (ďalej len „kontrola vnútorného trhu“), b/ pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie pri kontrole vnútorného trhu, c/ ochranné opatrenia a pokuty za porušenie zákona, d/ spoluprácu Slovenskej obchodnej inšpekcie s inými orgánmi verejnej správy a občianskymi združeniami.
4 zákona kontrolovaná osoba je povinná uhradiť náklady vzoriek a skúšok na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov, ak ich deklarovaná bezpečnosť alebo kvalita, nevyhovuje požiadavkám osobitných predpisov. 1 Obdo 1/2007 6
zákona na konanie
tohto zákona sa použije všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.. V danom prípade predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.232,- Sk
4 zákona č. 128/2002 Z.z. titulom refakturácie nákladov na skúšku s negatívnym výsledkom, vykonanú skúšobňou B. s.r.o. B., pričom k odberu vzorky došlo v rámci kontrolnej právomoci žalobcu. Žalobca svoj nárok uplatňuje ako orgán štátnej správy zriadený štátom na kontrolu vnútorného trhu voči žalovanému, ako kontrolovanej osobe. Ide o refundáciu nákladov, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s výkonom kontroly predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu
zákona č. 128/2002 Z.z., v danom prípade kontroly predávaných pohonných hmôt vykonanej u žalovaného dňa 22.7.2003. Ide o plnenie zákonnej povinnosti uloženej žalobcovi požadovať náhradu tých ním uhradených nákladov, ktoré preukázateľne uhradil skúšobni. Dovolací súd je toho názoru, že na prejednanie nároku žalobcu na zaplatenie nákladov skúšok, vykonávaných v rámci kontroly vnútorného trhu, je daná právomoc súdov Slovenskej republiky. Nárok žalobcu na zaplatenie nákladov skúšok nie je otázkou administratívneho rozhodnutia na základe zákona č. 128/2002 Z.z. Tento zákon má predmet úpravy obsiahnutý v § 1, z ktorého je zrejmé upravuje pôsobnosť žalobcu v § 4 a § 6 a v § 8 ochranné opatrenia a pokuty za porušenie zákona, ktoré môže uložiť. Nemá však právomoc rozhodovať o refundácii nákladov, ak v prípade pozitívneho výsledku ich kontrolovaná osoba odmieta zaplatiť. Ide o refundáciu nákladov štátu vzniknutých žalobcovi v súvislosti s vykonanou kontrolou predávaných pohonných hmôt vykonanej u žalovaného, o čom nemožno rozhodovať administratívnym rozhodnutím v rámci právomoci žalobcu. Z uvedených dôvodov v danom prípade je daná právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil pre nedostatok právomoci, súdu nie je správny. Týmto rozhodnutím dovolateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom. Dovolací súd preto uznesenie krajského súdu
1 O.s.p. zrušil a
odseku 2 tohto ustanovenia mu vrátil vec na ďalšie konanie. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodne súd v novom rozhodnutí o veci samej. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 22. apríla 2008 JUDr. Margita F r i d o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.